Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-91-2018.pdf
PDF · 85.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/91/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janky Klčovej a sudcov: JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v exekučnej veci oprávneného: KLEO s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Rudlovská cesta 47, IČO: 36 059 021, proti povinnému: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Q. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.Lukáš Ličšák (pôvodne JUDr. Peter Galo), so sídlom exekútorského úradu Hlohovec, Námestie sv. Michala 5/A, o vymoženie 1.053,97 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 5Er/41/2009-39 zo dňa 28. septembra 2017, EX 289/2004, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Piešťany (ďalej len „súd prvej inštancie“ ) zastavil exekúciu. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 39 ods. 4, § 45 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1 až 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“). Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k záveru, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený bol povinný v zmysle uvedeného ustanovenia doplniť návrh na vykonanie exekúcie a to tak, že opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojí dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Vyššie uvedeným má oprávnený preukázať, že v konaní nejde o nárok ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. S ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v doplnení návrhu síce opísal skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinným, pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky, avšak nepripojil žiadne dôkazy a to príkaznú zmluvu zo dňa 14.02.2002. Taktiež na ftk. vlastnej zmenke nebolo možné osvedčiť skutočnosti opísané oprávneným nakoľko chýbal rubopis zmenky, a preto súd exekúciu podľa 39 ods. 4 Exekučného poriadku zastavil. Súd I. inštancie zároveň rozhodol, že o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie, svoje odvolanie opiera o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), g), h) zák. č. 160/2015 Z. z.. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie o nedoplnení návrhu je nesprávny. Namietal, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený doložil a ak neboli súdu zrejmé niektoré skutočnosti tak mal oprávneného vyzvať na ich doplnenie resp. odôvodnenie, pretože je povinnosťou súdu aby rozhodoval na základe objektívne zisteného skutkového stavu. Na posúdenie skutočností, či sú splnené podmienky
na pokračovanie v exekúcii oprávnený predložil príkaznú zmluvu zo dňa 14.02.2002 uzatvorené medzi povinným a spoločnosťou ORION-FIN spol. s r. o., prílohu k príkaznej zmluve č. M5/002 - 4 zo dňa 23.04.2002 a účastnícke stanovy spoločnosti ORION-FIN spol. s r. o.. Oprávnený poukázal aj na ustanovenie § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, keď je povinnosťou súdu vo výroku o zastavení exekúcie uviesť aj dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje, čo súd neurobil, a preto je napadnuté rozhodnutie súdu nezákonné.
3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP ods. 1), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu I. inštancie je vecne správne.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:
9. Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa § 243f ods. 1 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 243f ods. 2 EP na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
12. Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
13. Podľa § 243f ods. 5 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
14. Podľa § 243f ods. 6 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
15. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57ods. 1 písm. m) a § 243f EP, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods.1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t. j. do 22.01.2016.
16. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, súd prvej inštancie vydal dňa 05.04.2004 poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol Zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 3 ZM/54/2003-Va-15 zo dňa 12.01.2004 (ďalej len „zmenkový platobný rozkaz“). Zmenkovým platobným rozkazom bola povinnému uložená povinnosť, aby oprávnenému zaplatil sumu vo výške 31.752,- SK (1.053,97 Eur), spolu zákonným úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 24.03.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 5.691,- Sk. Z vyššie uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že predmetná exekúcia bola vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom oprávnený si nesplnil svoju povinnosť na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 EP (ďalej len „doplnenie čiže v lehote určenej podľa § 243f ods. 1).
17. Zákon určil oprávnenému na splnenie vyššie uvedenej povinnosti 30 dňovú lehotu, v predmetnej lehote doplnil návrh dňa 19.01.2016, avšak v predmetnom návrhu nedoložil oprávnený žiadne dôkazy ako napríklad príkaznú zmluvu zo dňa 14.02.2002. Lehota na doplnenie dôkazov stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo podanie doplnené vrátane dôkazov oprávneným posledný deň lehoty súdnemu exekútorovi, príp. aj súdu alebo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho súdnemu exekútorovi doručiť. Oprávnený v doplnení opísal vlastný vzťah s povinnou avšak podľa poslednej vety § 39 ods. 4 EP mal pripojiť aj dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Nakoľko si túto povinnosť nesplnil, odvolací súd považoval záver súdu I. inštancie o nesplnení si povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote za správny.
18. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 393 ods. 1 CSP mal v odvolacom konaní úspešná povinný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy mu však v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, i za použitia čl. 4 ods. 1 CSP.
20. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, a) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, b) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo b) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).