Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/66/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpeného STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, pracovisko Žilina, Dolný val 574/7, proti žalovaným 1/ D. E., nar. XX.X.XXXX, 2/ F. E., nar. XX.X.XXXX, obaja G. H. G. XXX, právne zastúpení Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vzájomnej žalobe o odstránenie oplotenia, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -304 zo dňa 6. septembra 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku I. o zamietnutí žaloby o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku KN-C parc. č. 5141/4 – trvalý trávnatý porast o výmere 6 m2 identického s častou pozemku KN-C parc č. 5141/2 – trvalý trávnatý porast o výmere 90 m2 zapísaného na LV č. XXXX katastrálneho územia H. G. vytvoreného geometrickým plánom I. J. K. č: 34928961-148/2021 zo dňa 27.8.2021.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku III. tak, že žalobca j e p o v i n n ý v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku krajského súdu odstrániť oplotenie z pozemku KN-C parc. č. 5141/2 – trvalý trávnatý porast o výmere 90 m2 zapísaného na LV č. XXXX katastrálneho územia H. G. v bodoch A-B- C-A podľa znaleckého posudku č. 2/2017 znalkyne I. L. G., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku Okresného súdu Čadca (aktuálne Okresného súdu Žilina, pracovisko Čadca) č. k. -304 zo dňa 6. septembra 2022.

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 5141/4 (trvalý trávnatý porast o výmere 6 m2) kat. územie H. G. (ďalej bez uvádzania katastrálneho územia, keďže všetky dotknuté nehnuteľnosti sú situované v katastrálnom území H. G.) identického s časťou nehnuteľnosti parc. č. 5141/2 vytvorenej geometrickým plánom I. K. zamietol a súčasne uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní od právoplatnosti vypratať nehnuteľnosť parc. č. 5141/4, vytvorenú dotknutým geometrickým plánom a identickú s bodmi A-B-C-D znaleckého posudku č. 2/2017 I. G., pričom geometrický plán i znalecký posudok „budú tvoriť“ neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Konštatoval, že žalobca nevyvrátil zákonnú domnienku vlastníckeho práva žalovaných podľa katastrálneho zákona a , keďže žalovaní sú na LV č. XXXX zapísaní ako (spolu)vlastníci pozemku parc. č. 5141/2, z ktorého má byť oddelený sporný pozemok parc. č. 5141/4.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca tvrdil súbežne tri nadobúdacie tituly; čo už samo o sebe je rozporuplné. Doplnil, že „hranica pozemku“ a „výmera pozemku“ nie sú tituly nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 Obč. zák. Pokiaľ išlo o prvý nadobúdací titul tvrdený žalobcom – darovacia zmluva V 501/1994 z 25.3.1994 – žalobca nepreukázal, že sporný pozemok, resp. sporná plocha je súčasťou nehnuteľnosti parc. č. 5139/2, ktorú mu daroval otec, a nie súčasťou pozemku žalovaných parc. č. 5141/2. V danej spojitosti žalobca „odmietol na výzvu súdu znalecké dokazovanie“. Okresný súd nadväzne z vykonaného dokazovania ustálil, že sporná plocha nie je totožná s časťou pozemku parc. č. 5139/2 a žalobca k nej nezískal vlastnícke právo darovaním od otca. 3. Vlastnícke právo nezískal ani vydržaním odvodzovaným od ústneho daru žalovaných. Tento (druhý) tvrdený nadobúdací titul bol vyvrátený nevierohodnou a nepravdivou výpoveďou svedkyne M. B. (matka žalobcu). Menovaná v spore vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. uviedla, že pri oplocovaní v roku 1995 povedala žalobcovi M. M. „toto ti A. darujem“, pričom išlo o sporných 6 m2 plochy. V súdenej veci svedkyňa darovanie už netvrdila. Okresný súd pripomenul, že žalobca stavbu plotu realizoval bez stavebného povolenia a (aj) preto k odbornému vytýčeniu hranice nepristúpil. Navyše, žalobca nepreukázal, že v roku 1995 bola M. M. vlastníčkou spornej plochy. 4. Tretím tvrdeným nadobúdacím titulom bolo vydržanie, ktorého (právnym) základom bola vyššie spomínaná darovacia zmluva z roku 1994 a ukázanie hranice na mieste samom žalovanými „pri oplotení“ v roku 1995. Okresný súd zopakoval, že ide o oplotenie spojené so zemou pevným základom, čiže o stavbu, na ktorej realizáciu sa vyžadovalo stavebné povolenie. Pokiaľ by žalobca rešpektoval túto zákonnú povinnosť, došlo by k úradnému vytýčeniu hranice. Nezákonným postupom tak sám žalobca spôsobil situáciu, že má oplotenie postavené na cudzom pozemku, ktorý postup nemožno vyhodnotiť ako „ospravedlniteľný omyl“. Na základe uvedeného okresný súd neakceptoval ani tretí (tvrdený) nadobúdací titul žalobcu a jeho žalobu zamietol. 5. Z vyjadrenia orgánu štátneho stavebného dohľadu H. G. z 29.7.2022 – „z objektívneho dôkazu“ – mal preukázané, že stavbu oplotenia vykonal žalobca bez stavebného povolenia. Na vzájomnú žalobu žalovaných tak aplikoval všeobecné ustanovenie § 126 Obč. zák. viažuce sa k ochrane vlastníckeho práva, ako i špeciálne ustanovenie § 135c Obč. zák. týkajúce sa stavby na cudzom pozemku. Vlastnícke právo žalovaných považoval za preukázané listom vlastníctva č. XXXX. Okresný súd konštatoval, že existencia oplotenia na spornej ploche sa rovná zásahu do vlastníckeho práva žalovaných. Ako „objektívne dôkazy“ vyhodnotil tiež geometrický plán I. K. a znalecký posudok I. G., z ktorých je taktiež zrejmé situovanie spornej plochy ako súčasti pozemku žalovaných parc. č. 5141/2. Nadväzne rozhodol o povinnosti žalobcu vypratať „celú spornú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných, nielen oplotenie“. Doplnil, že vzhľadom k okolnostiam nebol dôvod na aplikáciu § 135c ods. 2, 3 Obč. zák. („nepovažoval za spravodlivé a účelné také usporiadanie vzťahov“), pričom žalobca predmetné procesné návrhy ani nevzniesol. Okresný súd zdôraznil/zopakoval, že žalobca zriadil stavbu oplotenia nielen bez súhlasu vlastníkov pozemku, ale i bez stavebného povolenia. 6. O trovách konania „v obidvoch prípadoch“ (pri žalobe i vzájomnej žalobe) rozhodol tak, že v spore úspešným žalovaným priznal ich náhradu v rozsahu 100 % (dvom úplne identicky znejúcimi výrokmi II. a IV. napadnutého rozsudku – pozn. odvolacieho súdu).

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Poukazoval na to, že „tvrdenie okresného súdu“ o tom, že si vlastnícky nárok k spornému pozemku uplatňoval súbežne z troch nadobúdacích titulov, je zmätočné a nesprávne. Jednoznačne sa domáhal určenia vlastníckeho práva len na základe jediného titulu; a to titulu vydržania. V ďalšej časti odvolania značne rozsiahlo (z hľadiska podstaty napadnutého rozsudku a tiež samotného odvolania i nadbytočne) poukazoval na všeobecne platné tézy k problematike vydržania. 8. V konkrétnostiach súdenej veci žalobca akcentoval darovaciu zmluvu, ktorou mu otec daroval pozemok parc. č. 5139/2 a svoj ospravedlniteľný omyl, ohľadne toho, že sporná plocha (novovytvorený pozemok parc. č. 5141/4) bola tiež prevedená a „zavkladovaná ako súčasť“ darovaného pozemku. Netvrdil teda, že darovacia zmluva je samostatný titul nadobudnutia, ale že ide o tzv. putatívny titul vydržania. Žalobca rozhodne popieral, že by tvrdil, že spornú plochu nadobudol darom od žalovaných; navyše „nevedel prečo“ okresný súd posudzoval výpoveď jeho matky M. B. z konania pod sp. zn. a považoval ju za skutkové tvrdenia žalobcu v súdenej veci. 9. Odvolateľ uviedol, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 5139/2 v roku 1994 sa uskutočnilo „priamo v prírode“ stretnutie jeho rodičov, právnej predchodkyne žalovaných N. E. a jej matky M. M. a „určila sa hranica pozemkov parc. č. 5139/2 a 5141/2“. Na základe takéhoto „vytýčenia hraníc“ postavil spolu s manželkou v roku 1995 plot oddeľujúci dotknuté pozemky. Uvedené potvrdili svedkovia

L., M. a L. B.; taktiež vyplýva z písomného vyjadrenia rodičov žalovaných v súdenej veci. Žalobca v tejto spojitosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR ohľadne ospravedlniteľného omylu z hľadiska pomeru plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku; v súdenej veci ide o pomer 1:93. 10. Do oprávnenej držby teda vstúpil v roku 1995 a zotrval v nej až do roku 2016, v ktorom období nebol nikým rušený. Uvedené potvrdzuje aj „jediný objektívny dôkaz“, ktorým je návrh matky žalovaných na vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva, v ktorom uviedla, že nie je spor o hranicu, o vlastníctvo predmetných pozemkov. Okresný súd sa však s týmto dôkazom žiadnym spôsobom nevyporiadal; žalobca dával do pozornosti i závery okresného súdu konštatované v súvislosti s daným osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva v rámci konania pod sp. zn. . 11. Odvolateľ namietal aj vyhodnotenie dôkazu týkajúceho sa stavebného povolenia. Dotknutý dôkaz sa vzťahuje k stavbe oplotenia realizovanej v roku 2022, preto nemôže byť relevantný vo vzťahu k pôvodnému oploteniu z roku 1995, ktoré bolo tvorené kovovými stĺpikmi a drevenými látkami, pričom na jeho vybudovanie sa nevyžadovalo stavebné povolenie. Plot bol viackrát rekonštruovaný – napríklad i v roku 2000 – ktorý časový údaj (nepresne) zdôrazňujú žalovaní ako moment vybudovania plotu. Aj keby bol plot v roku 2000 postavený, i tak by žalobca splnil 10-ročnú vydržaciu dobu. 12. Po vymedzení všeobecných východísk ohľadne (aktívnej a pasívnej) vecnej legitimácie žalobca vo vzťahu k vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam tvrdil, že žalovaní nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie (vzájomnej) žaloby o odstránenie plota. Právna predchodkyňa žalovaných si osvedčila vlastnícke právo k pozemku parc. č. 5141/2 až 3.12.2008 a v tom čase spornú plochu neužívala a žalovaní ju nemohli od nej nadobudnúť v roku 2019 darovaním; pre neužívanie spornej plochy neprichádza vo vzťahu k žalovaných do úvahy ani jej nadobudnutie titulom vydržania. 13. Bez ohľadu na uvedené mal žalobca za to, že žalovaní sa domáhali odstránenia oplotenia, preto okresný súd v rozpore so vzájomnou žalobou rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti podľa všeobecného ustanovenia § 126 ods. 1 Obč. zák. Špeciálne ustanovenie Obč. zák. má prednosť pred všeobecným ustanovením, pričom zároveň ide o právnu normu upravujúcu určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami, z ktorého dôvodu súd nie je viazaný žalobným návrhom ( ). Povinnosťou okresného súdu bolo zistiť, či použitie „najprísnejšej sankcie“ – odstránenia stavby – bude odôvodnené. Žalobca dodal, že hodnota sporného oplotenia presahuje hodnotu spornej plochy. Okresný súd sa však podstatnými okolnosťami z hľadiska vhodnosti a účelnosti spôsobu riešenia pomerov strán nezaoberal; dokonca zamietol návrh na vykonanie ohliadky, hoci žalobca uhradil aj súvisiaci preddavok na trovy dokazovania.

14. Žalovaní navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Popierali, že rodičia strán by mali v roku 1995 uzavrieť dohodu o spornej ploche; už v konaní pod sp. zn. bolo preukázané, že žiadna darovacia zmluva medzi nimi uzavretá nebola. Právne predpisy v roku 1995 neumožňovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, v prípade, keď takýto nadobúdateľ si musel byť vedomý, že na platné nadobudnutie je nevyhnutná písomná zmluva a aj vklad do katastra nehnuteľností; čo platí tak pre žalobcu, ako i pre jeho právnych predchodcov. 15. Žalovaní zdôraznili, že žalobca si je vedomý, že má plot postavený na ich pozemku. Matka žalovaných pritom opakovane vyzývala žalobcu na odstránenie plotu. Už v roku 2011 si právni predchodcovia žalovaných nechali prostredníctvom geodeta vypracovať kontrolné meranie, ktoré však žalobca, resp. jeho právny predchodca odmietli podpísať. Žalovaní trvali na tom, že plot bol postavený „až niekedy v roku 2000“.

16. V následnej reakcii žalobca zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorej podstatné body zopakoval. 17. Žalovaní právo odvolacej dupliky nevyužili.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa vo výroku I. o zamietnutí žaloby o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom „novovytváraného“ pozemku parc. č. 5141/4 a podľa zmenil vo výroku III. tak, ako je konštatované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Nezodpovedá obsahu procesných úkonov žalobcu jeho tvrdenie v odvolaní, že vlastnícky nárok k spornej ploche si uplatňoval len na základe jediného titulu, a to vydržania. Priamo v žalobe totiž tvrdí, že vlastníctvo k danej ploche/časti zemského povrchu nadobudol už na základe darovacej zmluvy od svojho otca A. B.; ktoré tvrdenie odôvodňuje tým, že v čase zavkladovania darovacej zmluvy bola výmera

(jemu) darovanej nehnuteľnosti parc. č. 5139/2 570 m2 a aktuálne činí 563 m2, takže rozdiel vo výmerách zodpovedá spornej ploche. 20. V danej spojitosti krajský súd zdôrazňuje, že údaj o výmere pozemku nebol v čase prevodu (darovania) a ani v súčasnosti hodnoverným a záväzným údajom katastra nehnuteľností ( ). Odchýlky v jednotkách metrov štvorcových pri vymedzení výmery určitého pozemku v údajoch katastra nehnuteľností v priebehu rokov sú v podmienkach Slovenskej republiky úplne bežné; čo v plnej miere platí aj pre región Kysúc, v ktorom (oficiálne) evidovanie nehnuteľností trpelo a trpí zásadnými nedostatkami doslova niekoľko desaťročí. Zároveň, ako náležite konštatoval už okresný súd, výmera pozemku nie je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. 21. Pokiaľ by aj bol presným geodetickým zameraním v oboch rozhodných momentoch ustálený rozdiel vo výmere 7 m2 (čo v konkrétnostiach súdenej veci jednoznačne nie je), zo samotného tohto údaju by nevyplývalo, že práve sporná plocha zodpovedá uvedenému rozdielu. K tejto (v podstate len hypotetickej) úvahe absentujú zo strany žalobcu i konkrétne skutkové tvrdenia (o neunesení súvisiaceho dôkazného bremena ani nehovoriac); k „posunu“, resp. nezrovnalosti vo výmerách by pritom mohlo dôjsť v ktorejkoľvek časti hranice pozemku parc. č. 5139/2, prípadne i na viacerých miestach súčasne.

22. Neprimeraným je poukazovanie žalobcu na ospravedlniteľný skutkový omyl (ako titul vstupu do oprávnenej držby spornej plochy), ktorý akceptuje súdna prax a ktorého podstatou je nadobudnutie pozemku v reálnych – oplotených – hraniciach, ktoré však nezodpovedajú stavu podľa geodetických informácií katastra nehnuteľností. Základom takéhoto skutkového omylu je to, že (nadobúdaný) pozemok je už v čase jeho nadobudnutia oplotený, resp. sú jednoznačne a fixne dané jeho hranice. V súdenej veci je nepochybné (potvrdzuje to i sám žalobca), že k výstavbe oplotenia došlo až po nadobudnutí pozemku darovacou zmluvou. Povedané inak, hranice pozemku parc. č. 5139/2 neboli v čase, keď ho nadobudol žalobca, „pevne stanovené“.

23. Uvedené je zrejmé i z ďalšieho tvrdenia žalobcu, že k „vytýčeniu hranice“ došlo na mieste samom za účasti oboch zainteresovaných strán. Bez ohľadu na to, že uskutočnenie dotknutého stretnutia nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, je nutné dodať (opäť zhodne s okresným súdom), že takýmto spôsobom sa hranice pozemkov neurčujú. Dotknutý fakt bol známy aj žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, keďže v súvislosti s možnosťou výstavby rodinného domu (prístupu k nemu) postupovali štandardným a právnym normám zodpovedajúcim zameraním. 24. Z hľadiska preukázania predmetného tvrdenia neobstojí ani zdôrazňovanie svedeckých výpovedí svedkov M., L. a L. B. (matky, manželky a brata žalobcu). L. B. sa k súvislosti vytýčenia línie/hranice plotu nevedel vôbec vyjadriť; uviedol len toľko, že ako 15-ročný pomáhal pri stavbe oplotenia. Svedkyňa M. B. vypovedala značne rozdielne od svojej výpovede v konaní Okresného súdu Čadca sp. zn. ; avšak aj v aktuálnej výpovedi potvrdzovala, že spornú plochu pri (tvrdenom) stretnutí na mieste samom „pustila ujčina“ (pani M.). To potvrdzuje, že v čase darovacej zmluvy medzi žalobcom a jeho otcom táto plocha súčasťou prevádzaného pozemku nebola. Navyše, vo výpovediach menovanej a manželky žalobcu L. B. sú značné rozpory v tom, kto sa predmetného stretnutia na mieste samom mal zúčastniť a ako konkrétne malo prebiehať. L. B. – okrem toho – tiež uviedla, že „bolo ohradené tak, ako ukázal svokor“ (A. B.); čiže nie právni predchodcovia žalovaných. 25. Rovnako písomné podanie O. a N. E. nepotvrdzuje súvisiace skutkové vyjadrenie žalobcu. Naopak, z jeho obsahu je zrejmé priame/výslovné popretie – „nikdy neprebehla dohoda“. Vo vzťahu k údajnému vyjadreniu pani M. (starej matky žalovaných) na mieste samom menovaní dávali do pozornosti, že v danom čase „už parcela bola v držbe N. E.“. 26. Okolnosť nadobudnutia pozemku parc. č. 5141/2 žalovanou stranou (v širšom ponímaní zahŕňajúcom i právnu predchodkyňu žalovaných) je významná aj z hľadiska opodstatnenosti argumentácie žalobcu. Ten na jednej strane tvrdí, že strana žalovaných až v roku 2008 nadobudla vlastníctvo pozemku parc. č. 5141/2 (na základe osvedčenia o vydržaní), avšak na strane druhej – pokiaľ ide o tvrdenú dobromyseľnosť vstupu žalobcu do držby spornej plochy – bola žalovaná strana „oprávnená“ spolu/určovať už v roku 1995 (hoci len laicky a nezodpovedajúco právnym normám) hranice pozemku parc. č. 5141/2 (napriek tomu, že jeho vlastníčkou podľa žalobcu ešte nebola) a pozemku parc. č. 5139/2. Dotknutá argumentácia žalobcu tak (minimálne) vykazuje znaky účelovosti.

27. Nenáležitým je i žalobcovo akcentovanie osvedčenia o vydržaní v prospech N. E. (sp. zn. Notárskeho úradu Dr. Sálusovej). Z vyjadrenia menovanej prezentovaného v procese osvedčenia vydržania „...ani v súčasnosti si nikto nerobí nároky do vlastníctva, nevedie sa spor o hranice ani vlastnícke právo“, nie je možné vyvodiť, žeby menovaná akceptovala vlastníctvo žalobcu k spornej

ploche. Podstatou citovaného vyjadrenia je fakt, že neprebieha spor o hranice, či vlastníctvo pozemkov, ktorých osvedčenia vydržania sa N. E. domáha. 28. Zároveň je zrejmé, že návrh na vydanie osvedčenia sa týka pozemkov v takom rozsahu (v tých hraniciach) ako zodpovedá údajom katastra nehnuteľností; osobitne identifikácie parciel, ktorá bola súčasťou návrhu. Súčasťou dotknutého spisu je aj čestné prehlásenie A. B. (otca žalobcu, od ktorého darovaním nadobudol pozemok parc. č. 5139/2), že súhlasí, aby si N. E. majetkovo vysporiadala (aj) nehnuteľnosť parc. č. 5141/2. Dané prehlásenie neobsahuje vyjadrenie o tom, že by malo ísť o súhlas vo vzťahu k susediacemu pozemku parc. č. 5139/2 len vo faktických hraniciach zadefinovaných v tom čase už postaveným oplotením žalobcom; ako sa to v nemalej miere tendenčne snaží podsúvať žalobca.

29. Nie je podstatné, či na výstavbu oplotenia v rozhodnom momente bolo potrebné stavebné povolenie (prípadne ohlásenie stavby), určujúcim je, že toto oplotenie zasahuje do pozemku parc. č. 5141/2; čo je medzi stranami nesporné a potvrdzujú to i odborné podklady – geometrický plán, resp. znalecký posudok – predložené žalobcom, resp. žalovanými. 30. Z doteraz konštatovaného vyplýva, že odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa ním uplatňovaného nároku na určenie vlastníctva k spornej ploche (k „novovytvorenej“ pozemku parc. č. 5141/4), ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a keďže odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku I. potvrdil ako vecne správny. Následne je zrejmé (nebol preukázaný opak), že žalovaní sú (spolu)vlastníkmi pozemku parc. č. 5141/2 v „celom jeho rozsahu“, t. j. aj v časti spornej plochy, a preto sú aktívne vecne legitimovaní domáhať sa (vzájomnou žalobou) ochrany svojho vlastníckeho práva (i) vo vzťahu k oploteniu žalobcu, ktoré do tohto ich vlastníctva fakticky zasahuje.

31. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobcom vybudované oplotenie má aktuálne po celej dĺžke/ obvode betónový základ, je teda stavbou spojenou so zemou pevným základom. Keďže žalovaní sa vzájomnou žalobou domáhali odstránenia tej časti oplotenia, ktorá zasahuje do ich pozemku parc. č. 5141/2, určujúcou právnou normou je špeciálne ustanovenie § 135c Obč. zák., a nie všeobecná právna norma – § 106 Obč. zák. Okresný súd v danej spojitosti čiastočne aj prekročil (vzájomný) žalobný návrh žalovaných, ktorý smeroval „len“ k odstráneniu oplotenia.

32. Hoci v súvislosti s odstránením neoprávnenej stavby (najmä v spojitosti s ostatnými spôsobmi usporiadania pomerov medzi stranami) nie je úplne priliehavé hovoriť o „najprísnejšej sankcii“, tento spôsob usporiadania vzťahu sa môže javiť z faktického hľadiska (z titulu nutnosti viac či menej rozsiahlych búracích prác) ako najradikálnejší. Uvedené však rozhodne nie je určujúcim kritériom v rámci úvah o ustálení spôsobu riešenia pomerov zainteresovaných subjektov. Ak by tomu tak bolo, v konečnom dôsledku by to viedlo k obsolentnosti, resp. nepoužiteľnosti prioritného spôsobu (z hľadiska neoprávnenosti zásahu do vlastníckeho práva) usporiadania vzťahov, a to odstránenia neoprávnenej stavby. Dominantnou skutočnosťou, ktorú je potrebné v procese ustálenia spôsobu riešenia vzájomných pomerov mať na zreteli, je skutočnosť neoprávneného zásahu tretieho subjektu (v súdenej veci žalobcu) do základného, resp. ústavného práva vlastníka pozemku (v tomto prípade žalovaných 1/ a 2/).

33. Žalovaní vo vzájomnej žalobe zdôrazňovali, že (neoprávnenou) výstavbou oplotenia zasiahol žalobca do ich vlastníctva nielen bezprostredne zastavaním časti plochy ich pozemku oplotením, ale existencia oplotenia bráni žalovaným užívať i ďalšiu časť pozemku parc. č. 5141/2; a to plochu nachádzajúcu sa za predmetným oplotením. Bez ohľadu na to, že žalovaní pomerne jednoznačne deklarovali nezáujem o nadobudnutie vlastníctva k dotknutej časti oplotenia/neoprávnenej stavby (čo je zákonnou podmienkou pre eventualitu takéhoto riešenia - § 135c ods. 2 Obč. zák.), vzhľadom na faktické bránenie oplotením v užívaní i ďalšej plochy pozemku, tento variant usporiadania vzťahov v konkrétnostiach súdenej veci ani reálne a účelne neprichádza do úvahy.

34. Krajský súd konštatuje/opakuje, že nie je vhodné na ustanovenie § 135c Obč. zák. východiskovo nahliadať tak, že žiaducim, resp. preferovaným je také riešenie, pri ktorom nebude potrebné odstrániť neoprávnenú stavbu; teda nebude musieť dôjsť k búracím prácam. Takéto nazeranie by totiž vo svojich dôsledkoch viedlo takmer k paušálnemu odobreniu porušenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku; čo je v rozpore s materiálnou podstatou ochrany tohto základného/ústavného práva. 35. Ako už bolo uvedené, prioritou má byť ochrana vlastníka pozemku, do práva ktorého bolo neoprávnené zasiahnuté; a nie ochrana vlastníka stavby, ktorý neoprávnenou (protiprávnou) činnosťou zasiahol do vlastníctva iného subjektu. V jednotlivostiach súdenej veci je zároveň významným to,

že neoprávnenou stavbou je „iba“ časť – rádovo v jednotkách metrov – (štandardného) oplotenia. To znamená stavba, resp. jej časť, ktorá z podstaty veci nemá zásadný význam tak z hľadiska technického, či technologického, ako ani z hľadiska napĺňanie vlastníckeho práva žalobcu k jeho domovej nehnuteľnosti (v širšom význame). 36. Je potrebné tiež zdôrazniť, že v danej súvislosti žalobca neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by (čo i len teoreticky) dotknuté konštatovanie spochybňovali/boli spôsobilé preukázať neúčelnosť odstránenia časti oplatenia. Pomerne všeobecné vyjadrenie žalobcu o hodnote plota a hodnote spornej plochy – bez ohľadu na to, či by bolo vôbec relevantné – ktoré bolo prezentované v odvolaní, je navyše (neprípustnou) novotou v zmysle . 37. Len na okraj krajský súd dodáva, že pokiaľ by východiskom variantu inej úpravy pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby bolo ponechanie existujúceho oplotenia (povedané z opaku, neuloženie povinnosti jeho odstránenia) napríklad zriadením vecného bremena, došlo by v jednotlivostiach posudzovaného prípadu do určitej miery k faktickému popretiu výsledku konania v jeho „prvej“ časti, v ktorej bol nárok žalobcu na určenie vlastníctva k spornej ploche zamietnutý. Hoci žalobca nebol v spore o určenie vlastníckeho práva úspešný, naďalej by zostal reálnym držiteľom spornej plochy; t.j. by bol zachovaný faktický stav vytvorený jeho neoprávnenou stavbou.

38. Na základe konštatovaného krajský súd považoval za zodpovedajúce podmienkam súdenej veci uloženie povinnosti žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku krajského súdu odstrániť oplotenie z pozemku parc. č. 5141/2 v bodoch A-B-C-A podľa znaleckého posudku znalkyne I. L. G. č. 2/2017, ktorý tvorí súčasť rozsudku okresného súdu a v tomto smere zmenil výrok III. napadnutého rozsudku. V určujúcom závere o povinnosti žalobcu odstrániť predmetný plot sa jedná svojou povahou o potvrdzujúci výrok vo vzťahu k verdiktu okresného súdu, avšak vzhľadom na výslovnú požiadavku žalobcov týkajúcu sa odstránenia oplotenia (čo zodpovedá aj aplikovanému špeciálnemu zákonnému ustanoveniu § 135c ods. 1 Obč. zák.) bola žalobcovi uložená bezprostredne táto povinnosť. Zároveň krajský súd v záujme prioritne dobrovoľného splnenia povinnosti uložil žalobcovi – oproti požiadavke žalovaných – dlhšiu lehotu, a to v rozsahu 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

39. Vzhľadom na zmenu (hoci len čiastočnú) napadnutého rozsudku krajský súd v zmysle rozhodoval o náhrade trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. S poukazom na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu a súčasne na vyhovenie vzájomnej žalobe žalovaných sú žalovaní 1/ a 2/ stranou plne úspešnou v súdenom spore. Nadväzne v zmysle v spojení s majú voči žalobcovi nárok na náhradu jeho trov v celom rozsahu (100 %). Len na okraj krajský súd dodáva, že v otázke trov konania je namieste rozhodovať jedným „súhrnným“ výrokom aj v prípade súčasného konania o žalobe a o vzájomnej žalobe.

40. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v . V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().