Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/239/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, občan SR, právne zastúpená: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom ul. Jarmočná 79, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 3 000,-- eur príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 72,96 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou súdu 25.7.2014 domáhal zaplatenia istiny vo výške 3000,00 eur, úrokov 213,14 eur, poplatkov 3,96 eur, úroku 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 22.7.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 22.7.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že 21.2.2014 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3 000,00 eur na žalovanou určený účet. Žalovaná sa zaviazala úver a úroky splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver bola povinná splatiť do 25.2.2021. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a preto bola listom zo dňa 25.6.2014 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 17.7.2014. Pohľadávku do podania žaloby na súd neuhradila. Pohľadávka predstavuje sumu 3 281,75 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3 000,00 eur, úrokov 213,14 eur sankčných poplatkov 3,96 eur, poplatkov za upomienky vo výške 64,65 eur, úrokov z omeškania z istiny a z nezaplatených úrokov vo výške 5 % ročne od 17.7.2014 do zaplatenia. Úroky vo výške 213,14 eur predstavujú dohodnutý zmluvný úrok a úrok z omeškania v zmysle zmluvy predstavuje dohodnutý úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka. 2. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom z 21.6.2016 č.k. 5C/239/2014-51, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť sumu 2 837,90 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.2.2014 do zaplatenia v 40,00 eur mesačnými splátkami, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 30-tého dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v celom rozsahu odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 2. mája 2017 č.k. 9Co/87/2016-75, ktorým odmietol odvolanie voči vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a zrušil rozsudok v zamietavom výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že výrok, ktorým bolo uložené žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.837,90 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.02.2014 do zaplatenia v určených splátkach je výrokom, ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, teda voči tomuto výroku odvolanie nebolo možné podať, preto odvolací súd podľa § 386 písm. b) odvolanie voči vyhovujúcemu výroku odmietol. Pokiaľ ide o zrušenie zamietavého výroku a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie uložil krajský súd, súdu

prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne v rozsahu zrušenia spor prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ako aj z názormi odvolacieho súdu, pre ktoré bolo potrebné rozsudok v zamietavom výroku zrušiť. V kontexte s námietkami žalovanej vyhodnotí dôsledky rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09.11.2016 v bodoch, na ktoré odvolací súd upriamil pozornosť. Zaoberať sa ale bude aj tým, či žalobca pri poskytovaní úveru konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. 3. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Predmetom konania po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove je zaplatenie sumy 150,00 eur (poplatok za poskytnutie úveru), kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške 213,14 eur, úroku z úveru vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3 000,00 eur od 22.7.2014 do zaplatenia, sankčných poplatkov vo výške 3,96 eur a poplatkov za upomienky vo výške 64,65 eur.

5. Žalobca na základe rozhodnutia odvolacieho súdu predložil súdu špecifikáciu žaloby dňa 10.7.2017, ktorou doplnil dôkazy preukazujúce, že žalobca postupoval pri poskytovaní úveru v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to predložením žiadosti o úver (č.l. 85), lustrovaním príjmov žiadateľa o úver v Sociálnej poisťovni - potvrdenie o lustrácii (č.l. 86) a lustrovaním záväzkov žiadateľa o úver v Spoločnom registri bankových informácií - potvrdenie o lustrácii (č.l. 86).

6. Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na 25.4.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 15.1.2018 a súhlasil, aby súd rozhodol bez ich prítomnosti na pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že zotrváva na písomných a ústnych vyjadreniach a zároveň sa vyjadril k doplneniu žaloby žalobcom o lustráciu príjmov a záväzkov tak, že má za to, že neboli splnené podmienky tak, ako to vyžaduje zákon o tom, aby veriteľ s odbornou spôsobilosťou posúdil schopnosť žalovanej splácať predmetný spotrebiteľský úver. V tomto prípade poukázal na formalizmus pri posudzovaní bonity žalovanej, kde žalobca sa uspokojuje s akousi žiadosťou, kde v časti výdavky je uvedená nula, pričom je zrejme, že každý musí mať nejaké výdavky na ubytovanie, stravu, cestovné, domácnosť a pod.. Je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný uviesť tieto údaje, avšak uvedené neoslobodzuje veriteľa od toho, aby si predmetné informácie preveril. V danom prípade čo sa týka preverenia, je tu lustrácia zo sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva, že žalovaná má vymeriavací základ 309 eur. Aby došlo k posúdeniu schopnosti splácať predmetný úver je nutné posudzovať sociálnu ekonomickú situáciu ako celok, teda pomer príjmov a výdavkov. Podľa názoru žalovanej, prezentovanej právnym zástupcom, toto splnené nebolo, čo znamená v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch hrubé porušenie povinnosti. V tomto smere uznal ľahkomyseľnosť žalovanej a taktiež nie úplne dostatočnú vedomosť, resp. zodpovednosť, aby predmetný úver splácala. Ale ani uvedené nie je poľahčujúcou okolnosťou pre veriteľa, ktorý si predmetné informácie, resp. bonitu klienta musí skúmať. Čo sa týka špecifikácie a úroku 17,9% ročne, poukázal nato, že veriteľ si žiada úrok napriek zosplaneniu predmetného úveru. V tomto príklade sa súdna prax jasne priklonila k právnemu záveru, že zmluvné úroky patria len za dobu do zosplatnenia predmetného úveru. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu SR 4Us 476/2012. Čo sa týka poplatkov za upomienky a v tomto prípade žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, resp. nepreukázal jednotlivú výšku daných poplatkov a na základe akého ustanovenia zmluvy, resp. VOP si tieto uplatňuje. Čo sa týka náhrady trov konania, poukázal na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej a žiadal, aby v tomto prípade súd trovy žalobcovi nepriznal. Právny zástupca žalovanej namietol aj priznanie rozdielu medzi už právoplatnou časťou rozsudku 2837,90 eur a požadovanou sumou 3000 eur, a to pokiaľ ide o poplatok 150 eur a to z dôvodu toho, že v danom prípade za predmetný poplatok nebola poskytnutá žalovanej žiadna protihodnota a opakovane bol poplatok za poskytnutie úveru judikovaný ako neprijateľná zmluvná podmienka, resp. nebola dodávateľom v tomto prípade priznaná. Vo všeobecnosti súdy nepriznávajú poplatky za poskytnutie úveru. Súd odročil pojednávanie na 25.5.2018 o 8.15 hod, za účelom vyhlásenia rozsudku. 7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami konania ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

8. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 21.2.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca ako veriteľ mal

žalovanej ako dlžníčke poskytnúť bezúčelový úver vo výške 3 000,00 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 17,9 % ročne a poplatok za poskytnutie úveru bol 150,00 eur. Úver mal byť splatený 84 anuitnými splátkami vo výške 63,44 eur mesačne, splatnými v 25. deň kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou 25.3.2014 po splatnosť úveru 25.11.2021 a inkasom z bankového účtu v banke/príkazom na úhradu v prospech Inkasného účtu. Výška RPMN úveru bola v zmluve uvedená 21,97 %, priemerná RPMN 18,87 %, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol 1,55 eur mesačne a celková čiastka, ktorú mala žalovaná za úver zaplatiť, bola 5 478,96 eur.

9. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca je bankou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Žalovaná pri uzavretí úverovej zmluvy vystupovala ako fyzická osoba

- nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. v znení ku dňu uzatvoreniu zmluvy (t.j. 27.1.2014) (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zákonník v znení ku dňu uzatvoreniu zmluvy (t.j. 27.1.2014) (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu uzatvoreniu zmluvy (t.j. 27.1.2014) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

19. Podľa § 2 písm. c), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a),b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch ,zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140901>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140901>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 20 až 43.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

25. Podľa § 7 ods. 22 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 21 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 21 písm. a).

26. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove súd skúmal či žalobca pri poskytovaní úveru konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a ustálil, že úver poskytnutý žalovanej žalobcom podľa zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov, a to vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 7 ods. 21 a ods. 22 zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle ustanovenia § 295 podľa ktorého môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd bez návrhu obstaral dožiadaním Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Stará Y. potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi žalovanej z ktorého vyplýva, že žalovaná bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi od 1.2.2004 do 30.6.2007, od 1.6.2008 do 31.7.2008, od 1.2.2009 do 31.1.2014 a od 1.6.2014 doposiaľ. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni za obdobie od

1.1.2013 doposiaľ vyplynulo, že žalovaná bola zamestnancom Obce X. od 1.10.2013 do 30.4.2014, pred týmto obdobím v roku 2013 nebola v Sociálnej poisťovni registrovaná. Jej vymeriavací základ predstavoval sumu 326,00 eur mesačne za obdobie 10/2013-12/2013, 570,00 eur v mesiaci január 2014, 370,00 eur mesačne v mesiacoch február a marec 2014 a 529,77 eur v mesiaci apríl 2017. Lustráciou v registri obyvateľov bolo zistené, že žalovaná je matkou šiestich detí z ktorých, v čase uzatvorenia zmluvy boli a stále sú, tri deti nezaopatrené. Žalobca v konaní z vlastnej iniciatívy predložil po doručení rozhodnutia Krajského súdu doklady, ktoré mali preukázať jeho postup v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom z predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru - č.l. 85 vyplýva, že žalovaná bola v čase vyhotovenia tejto žiadosti 21.2.2014 vydatá, v kolónke „existuje obmedzenie BSM?“ sa uvádza odpoveď „nie“, pričom žalobca nepreukázal, že toto tvrdenie mu bolo preukázané rozhodnutím o zrušení BSM, v kolónke „počet vyživovaných detí“ je uvedené „0“, čistý príjem je uvedený sumou 376 eur a údaje o výdavkoch žiadateľa sú vo všetkých položkách uvádzané vo výške 0 eur. Z výsledku lustrácie v Spoločnom registri bankových informácií bol výsledok lustrácie negatívny. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že bolo skúmané obdobie 89 dní spätne, teda obdobie od kedy žalovaná bola v pracovnom pomere v Obci X.. Absolútne neboli predložené doklady o tom, či žalobca v tomto kontexte skúmal ekonomickú situáciu žalovanej po všetkých stránkach a či riadne skúmal i sociálnu situáciu žalovanej (rodinný stav, počet členov domácnosti, príjmy partnera, výdavky v domácnosti atď.) - zrejme však nie, čo vyplýva koniec koncov i z procesnej obrany žalovanej na pojednávaní, keď jej právny zástupca uviedol, že žalovaná má tri nezaopatrené deti, je prijímateľom pomoci v hmotnej núdzi a má výdavky na bývanie mesačne približne vo výške 31,00 eur. Žalobca nijako nepreukázal, či manžel žalovanej vie o uzavretí úverovej zmluvy, či manžel žalovanej pracuje a aký má príjem, pri výdavkoch je pri každej z položiek uvedená suma 0 eur, pričom tak ako odznelo na pojednávaní žalovaná výdavky na bývanie má a aj pri bežnej logike je zrejmé, že pravdepodobne každý človek má nejaké výdavky na domácnosť a potreby rodiny. Je nepravdepodobné, aby žalovaná pred súdom tvrdila, že má tri maloleté deti a v žiadosti o poskytnutí spotrebného úveru uviedla údaj o počte vyživovaných detí „0“. Nesplnenie postupu žalobcom riadne podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva i z toho, že ak by si žalobca riadne zistil výšku príjmov žalovanej a jej manžela v čase uzatvárania Zmluvy, tak by vzhľadom na manželský zväzok žalovanej musel relevantne trvať na uzavretí Zmluvy i manželom žalovanej (či jeho súhlase k jej uzavretiu), nakoľko pri príjmoch žalovanej v tom čase (pred splnením odvodových povinností v zásade 370,00 eur ako vyplýva z jej lustrácie v Sociálnej poisťovni zabezpečenej súdom), neznámom príjme manžela a počte detí (už v tom čase tri - čo inak potvrdzuje i lustrácia žalovanej v REGOB) zrejme úver 3 000,00 eur nebol u nich bežná vec (§ 145 ods. 1 OZ, § 40a .

27. Všetky tieto skutočnosti nemožno hodnotiť inak ako hrubé porušenie povinností žalobcu pred uzavretím Zmluvy vyplývajúcich mu z v tom čase platného a účinného znenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. odkazujúceho na ustanovenia § 7 ods. 1 ods. 21 a ods. 22 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca totiž s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti naplnil obsah vety tretej § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko preukázateľne posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez údajov o jej sociálno-ekonomickej situácii ako spotrebiteľa (tieto logicky musia byť pri posudzovaní úplné a komplexné) a teda podľa vety druhej § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/2010-129/znenie-20130101> a preto sa úver poskytnutý žalovanej na základe Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v zostávajúcej časti po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove nevyhovel a žalobu zamietol.

28. Pre naplnenie ustanovenia § 391 ods. 2 považoval súd za potrebné vysporiadať sa aj s právnym názorom odvolacieho súdu poukazujúcim na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c), j), k) v kontexte s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová a uvádza, že sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu aj poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 222 februára 2018 podľa ktorého „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (pozn. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. “ Ďalej sa v citovanom uznesení uvádza, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie

je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná v zostávajúcej časti, z iných dôvodov ako bolo pôvodne vyjadrené v rozsudku z 21. Júna 2016 č.k. 5C/239/2014-51, ktorý bol v zamietavej časti zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2017 č.k. 9Co/87/2016-75, žalobu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania súd teda rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bola zamietnutá.

34. Žalobca tak bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 2837,90 eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 22.2.2014 do zaplatenia v ktorej bolo žalobe vyhovené. Žalovaná bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie a v časti zaplatenia sumy 150,00 eur ako poplatku za poskytnutie úveru sumy 213,14 eur ako kapitalizovaných úrokov, poplatkov vo výške 3,96 eur, poplatkov za upomienky vo výške 64,65 eur, úrokov vo výške 17,90% ročne zo sumy 3000,00 eur od 22.7.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 375,24 eur (rozdiel medzi uplatnenou a priznanou istinou + kapitalizované úroky) od 22.2.2014 do zaplatenia, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Žalobca tak bol vo veci úspešný v časti predmetu konania vo výške 2 837,90 eur, teda v rozsahu 86,48 % a žalovaná bola vo veci úspešná v časti predmetu konania vo výške 443,85 eur, teda v rozsahu 13,52 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 86,48 % od úspechu žalovanej v rozsahu 13,52 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,96 %.

35. Postupujúc podľa § 255 ods.2 preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.1 v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,96 %.

36. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.