Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sa-22-2017.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. B. XXXX/XXXA, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.4.2017, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.4.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.4.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.8.2016 ukladajúce mu podľa § 236 ods. 1 písm. a) a písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 8.961,72 eur.
2. Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnych spisoch, pričom došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukazoval na to, že dňa 30.12.2015 dosiahol dôchodkový vek, po dovŕšení ktorého bol poberateľom starobného dôchodku, nie predčasného starobného dôchodku, preto správny orgán nemôže žiadať vrátiť späť predčasný starobný dôchodok vyplácaný v dobe od 18.1.2014 do 11.7.2016. Nakoľko okrem dôchodku iný príjem nemá a nemá ani majetok, ktorý by mohol speňažiť, suma dlhu 8.961,72 eur by ho dostala do dlhovej pasce, preto súhlasil so zrážkami po 99,67 eur zo starobného dôchodku. V odvolaní namietal aj tvrdosť zákona, nakoľko po ukončení živnosti 17.1.2014 nepodnikal ani ako samostatne hospodáriaci roľník a zdedenú pôdu prenechal bezodplatne svojmu bratovi. Pri spisovaní žiadosti o predčasný dôchodok nebol pracovníčkou žalovaného upozornený, že sa za samostatnú zárobkovú činnosť považuje aj činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, on si ani nespomenul, že v r. 1993 v obci Vieska za účelom vydania pôdy podpisoval nejaké vyhlásenie. Rozhodnutie sa nevysporiadalo ani so skutočnosťou, že od 30.12.2015 do 11.9.2016 prijal od žalovaného starobný dôchodok vo výške 2.911,72 eur. Má za to, že bol uvedený do omylu tým, že v rozhodnutiach zo dňa 12.1.2016 a 2.3.2016 o vyrubení nedoplatkov poistného boli tieto nedoplatky stanovené za činnosť živnostníka a nie samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorým podľa svojho vedomia ani nebol.
3. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že o vyplatení dávky neprávom vedel alebo to musel z okolností predpokladať, a o tom, že neznalosť právnych predpisov neospravedlňuje, poukazoval žalobca na to, že je obyčajný občan a neprávnik, podľa neho všetky okolnosti svedčili tomu, že nárok na predčasný dôchodok má, nakoľko činnosť živnostníka - murára ukončil a iný príjem nemal. Žalovaný má silnejšie postavenie ako občan a preto aj poučovaciu povinnosť, pričom pri podaní odhlášky z poistného vzťahu nebol na nič upozornený. Nepresné a občana zavádzajúce sú podľa neho aj odôvodnenia rozhodnutí žalovaného. Považuje za nespravodlivé, aby mal vrátiť predčasný starobný dôchodok, hoci nemal žiadne príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba, ako aj to, že by mal ovládať všetky právne predpisy, o ktorých žalovaný poistencov neinformuje.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Uvádzal, že podľa výpisu živnostenského registra Okresného úradu Dunajská Streda (číslo živnostenského registra: 201-8889) bol žalobca oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. ŽO-1992/00548-00001 s dátumom vzniku oprávnenia 1.4.1991. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť k 17.1.2014. Žalobca bol ako samostatne hospodáriaci roľník oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, vydaného Obecným úradom vo Vieske, s dátumom zápisu 29.9.1993. Dňom 16.11.2015 bolo uvedené osvedčenie zrušené. Podľa potvrdenia žalovaného, pobočky Dunajská Streda z 29.1.2016 bol žalobca ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku, t.j. ku dňu 18.1.2014 dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe existencie zápisu v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov. Z uvedeného dôvodu bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 20.6.2016 podľa § 67 ods. 1 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. odňatý starobný dôchodok, ktorým sa stal predčasný starobný dôchodok, od 12.7.2016, ktorý je od 30.12.2015 starobným dôchodkom. Predčasný starobný dôchodok sa žalobcovi vyplácal v dobe od 18.1.2014 do 31.12.2014 v sume 288,70 eur mesačne, v dobe od 1.1.2015 do 29.12.2015 v sume 294,00 eur mesačne a v dobe od 30.12.2015 do 11.7.2016 v sume 334,80 eur mesačne, hoci mu nepatril.
6. Vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil povinnosť ustanovenú § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a prijímal predčasný starobný dôchodok za obdobie od 18.1.2014 do 11.7.2016, hoci mal alebo musel z okolností predpokladať, že z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia mu predčasný starobný dôchodok bol priznaný neprávom, a preto bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 8.961,72 eur na predčasnom starobnom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I z 28.7.2016 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 30.12.2015 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II z 28.7.2016 mu bol starobný dôchodok zvýšený od 1.2.2016. Za obdobie od 30.12.2015 do 11.9.2016 vznikol žalobcovi doplatok na starobnom dôchodku 2.911,72 eur, ktorý bol žalobcovi poukázaný, čo mu bolo oznámené listom žalovaného, ústredia z 8.8.2016. Žalobca 17.1.2014 podal registračný list fyzickej osoby - odhlášku z poistného vzťahu samostatne zárobkovo činnej osoby od 17.1.2014 napriek tomu, že naďalej vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, čo vyplýva aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia z 24.3.2014. Odhlášku podal aj napriek skutočnosti, že činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka nemal ukončenú, na základe čoho mu naďalej trvalo povinné dôchodkové poistenie. Z toho dôvodu 3.10.2014 žalobca podal registračný list fyzickej osoby - opravnú odhlášku so zmenou zániku dátumu poistenia od 24.3.2014. Na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku z 12.7.2016 bol žalobcovi odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, teda od 30.12.2015, priznaný starobný dôchodok v sume 337,90 eur mesačne. Žalobcovi bola doplatená suma na starobnom dôchodku za obdobie od 30.12.2015 do 11.9.2016 v sume 2.911,72 eur. Žalobcovi bol za obdobie od 30.12.2015 do 12.7.2016 neprávom vyplatený starobný dôchodok, ktorý bol podľa § 69a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 413/2012 Z.z. pred dovŕšením dôchodkového veku účastníka konania predčasným starobným dôchodkom, a ktorý mu bol odňatý od 12.7.2016 rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 20.6.2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok od 30.12.2015, za čo mu bol doplatený aj doplatok, ale zároveň mu vznikla povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok, nakoľko bol v čase spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. žalobca je povinný neprávom vyplatenú sumu 8.961,72 eur na starobnom dôchodku vrátiť, pretože svojim konaním zavinil, že sa mu predčasný starobný dôchodok priznal v rozpore s právnymi predpismi o sociálnom poistení.
7. Žalovaný má za to, že postupoval podľa platnej právnej úpravy, z ktorej mu nevyplýva povinnosť informovať žalobcu o tom, že mu nárok na predčasný starobný dôchodok z dôvodu účasti na starobnom dôchodkovom poistení nepatrí, a platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov, uvedená v § 2 zák. č. 1/1993 Z.z., v zmysle ktorej sa predpokladá, že žalobca spozná svoje povinnosti stanovené zákonom o sociálnom poistení.
8. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
9. Žalobca v konaní poukazoval na to, že činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka nikdy nevykonával a žalovaným nebol upozornený na to, že predčasný dôchodok poberá neoprávnene ani keď rozhodnutím zo dňa 12.1.2016 bolo predpísané poistné vo výške 1.569,66 eur ako samostatne zárobkovo činnej osobe, ktoré uhradil. Z vyplateného predčasného starobného dôchodku dňa 9.6.2017 vrátil 2.319,10 eur, vyrubené mu bolo aj penále asi 300 eur, voči ktorému sa taktiež odvolal.
10. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že sa žalobca odhlásil z povinného poistenia, napriek tomu, že naďalej vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, čo vyplýva z opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia. Je pravdou, že žiadosť o priznanie dôchodku neobsahuje údaje, ktoré by mohli účastníka informovať o tom, že aj takáto činnosť je prekážkou priznania dôchodku, predpokladá však, že v rozhodnutí bol poučený o tom, že akúkoľvek zmenu je povinný v stanovených lehotách poisťovni nahlásiť. Podľa jeho názoru nárok na vrátenie časti vyplateného dôchodku dostatočne odôvodňuje porušenie povinnosti podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení oznámiť zmenu skutočností rozhodujúcich pre priznanie dávky.
11. Podľa obsahu spisového materiálu Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím zo dňa 15.8.2016 žalobcovi podľa § 236 ods. 1 písm. a) a písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 8.961,72 eur v lehote 30 dní. V odôvodnení tohto rozhodnutia rozhodujúci správny orgán konštatoval, že žalobca nesplnením ohlasovacej povinnosti a prijímaním predčasného starobného dôchodku vyplateného neprávom spôsobil, že sa predčasný starobný dôchodok poskytol neprávom. Žalobca nenahlásil, že od 18.1.2014 bol napriek ukončeniu živnosti naďalej povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník, predčasný starobný dôchodok prijímal napriek vedomosti, že mu nepatrí, nakoľko o podmienkach nároku na predčasný starobný dôchodok bol poučený pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok dňa 17.1.2014, čo vyplýva z obsahu tejto žiadosti.
12. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.4.2017 (rozhodnutie obsahuje nesprávny údaj 2016) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia zjavne nesprávne označené nesprávnym dátumom vydania 12.8.2016) potvrdil, s tým, že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy, resp. doklady, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.8.2016.
13. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
14. Podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d).
15. Podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámi príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
16. Podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 3. Samostatne zárobkovo činná osoba podľa prvej vety je povinná oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Údaje podľa prvej vety je samostatne zárobkovo činná osoba povinná oznámiť do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok.
17. Podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
18. Predmetnú žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach súd v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) posudzoval neformálne a bez viazanosti jej žalobnými bodmi.
19. Odhliadnuc už od zjavných formálnych nedostatkov preskúmavaného rozhodnutia spočívajúcich nie len v označení nesprávneho dátumu vydania tohto rozhodnutia rokom 2016 miesto správneho 2017, ale aj v nesprávnom označení dátumu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa 12.8.2016 miesto správneho 15.8.2016, a to ako vo výroku, tak aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, sa súd na základe zistenia, že odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vo veci neposkytujú odpovede na zásadné otázky týkajúce sa vzniku povinnosti žalobcu podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vrátiť vyplatenú dávku alebo jej časť, stotožnil s argumentáciou žalobcu namietajúceho nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
20. Je potrebné konštatovať, že hoci odvolací i prvostupňový orgán pri uložení platobnej povinnosti žalobcovi vychádzali zo zistenia porušenia povinností podľa § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, túto povinnosť jednoznačne neidentifikovali, keď zrozumiteľne a v súlade s aplikovanými ustanoveniami neuviedli, akú zmenu v rozhodujúcich skutočnostiach a kedy bol žalobca povinný organizačnej zložke nahlásiť, resp. kedy bol povinný sa prihlásiť na nemocenské a dôchodkové poistenie (ak podľa nich porušil povinnosť prihlásiť sa najneskôr do ôsmich dní).
21. Zrejme v súvislosti s naplnením podmienok ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca bol o podmienkach nároku na predčasný starobný dôchodok poučený pri spisovaní žiadosti, avšak bez konkretizácie, kým a v akom rozsahu mu bolo poučenie poskytnuté, resp. ktorá časť tlačiva žiadosti takéto poučenie obsahuje, aby bolo možné usudzovať, či toto poučenie odôvodňuje záver o tom, že žalobca vedel alebo musel predpokladať, že mu je dávka vyplácaná neprávom.
22. Naproti tomu odvolací orgán v tejto súvislosti a priamo v rozpore s tvrdením organizačnej zložky o poučení žalobcu uviedol, že Sociálna poisťovňa poučovaciu (informačnú) povinnosť nemá a platí právna domnienka, že všetko, čo je zverejnené v Zbierke zákonov, je všeobecne známe a neznalosť právnych predpisov neospravedlňuje. V písomnom vyjadrení k veci toto stanovisko upresnil tak, že
ide o nevyvrátiteľnú právnu domnienku vyplývajúcu z § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. (teraz § 15 zák. č. 400/2015 Z.z.), v zmysle ktorej sa predpokladá, že žalobca pozná svoje povinnosti ustanovené zákonom o sociálnom poistení.
23. V rozpore s týmto právnym názorom uvádzaná zásada síce predstavuje všeobecnú fikciu poznatkov o právnych predpisoch vyhlásených v Zbierke zákonov, a teda aj o vedomosti o právach a povinnostiach z nich vyplývajúcich, avšak neaplikovateľnú na prípad poznatkov o vyplatení dávky neprávom, v zmysle ust. § 236 ods. 1, ktorý nie je založený na fikcii poznatkov, ale reálnej existencii takých okolností, z ktorých by žalobca musel vyplatenie dávky neprávom predpokladať, alebo jeho reálnej vedomosti o takejto skutočnosti. Ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nepochybne priamo predpokladá možnosť, že príjemca dávky o jej vyplatení neprávom nevedel, resp. že nemusel predpokladať, jej vyplatenie neprávom, ktorá (možnosť) by vzhľadom na skutočnosť, že podmienky vyplácania dávky sú upravené zákonom, v prípade aplikovateľnosti zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“, stratila akékoľvek logické opodstatnenie.
24. V konečnom dôsledku správne orgány oboch stupňov zrozumiteľne nevysvetlili, aký vzťah k nároku na vyplatenú dávku má skutočnosť, že žalobca bol registrovaný v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov. Odvolací orgán bez akéhokoľvek ozrejmenia svojich poznatkov a podkladov konštatoval, že žalobca vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením odvolateľa - žalobcu, že túto činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy, spojeným s poukazom na ustanovenie § 5 zákona, ktoré do obsahu definície samostatne zárobkovo činnej osoby zahŕňa dosahovanie príjmov z činností stanovených zákonom.
25. Preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne sa nevysporadúva so všetkými nie zjavne nedôvodnými námietkami odvolateľa a z vyššie uvádzaných dôvodov nespĺňa požiadavky na jasné, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenia, preto ho súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v naznačenom smere (vzhľadom na kompetencie generálneho riaditeľa ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení správneho orgánu prvého stupňa súd z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne zo dňa 15.8.2016).
26. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.