Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/5/2018

Potvrdené rozhodnutím 17Co/1/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 5, A., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 75,60 Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10Csp/5/2018-56 zo dňa 24.05.2018 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 75,60 eura s prísl. a určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vo vzťahu k tomuto rozsudku s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: Ľ. J., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. X, Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 75,60 eura a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 75,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 75,60 eura od 16.2.2018 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v článku 1, bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami sporu dňa 26.11.2014 k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, je neprijateľná.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 33 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.01.2018 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 75,60 eura s príslušenstvom. Žiadal tiež vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok a to zmluvnej podmienky, ktorá je uvedená aj vo výroku tohto rozsudku a tiež ďalšej zmluvnej podmienky - poplatku za poskytnutie úveru 90 eur uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela 26.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorou jej bola schválená výška úveru 900 eur s ročnou úrokovou sadzbou 18,08 %, RPMN 25,90 % a priemernou RPMN 36,36 % a zároveň musela podpísať aj dohodu o poskytovaní služieb (ďalej len „Dohoda“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa jeho názoru neobsahovala povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/, c/, f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru a napokon rozlíšenie splátky na istinu, úrok a poplatky), čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rovnako poukázala

na to, že zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. rovnako spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalovaný tiež nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, keď nezisťoval jej osobné výdavky, ani rodinný stav. Uviedla, že doposiaľ zaplatila z úveru 885,60 eura, preto žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi jeho platbami a poskytnutou výšku úveru 810 eur, teda 75,60 eura.

3. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 90 eur poukázala na to, že žiadne reálne plnenie jej za tento poplatok nebolo poskytnuté, nebol individuálne dojednaný, je neurčitý, nezrozumiteľný a členenie odplaty za úver na úrok a poplatok predstavuje nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Citoval časť rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011, podľa ktorého poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru.

4. Ohľadom Dohody uviedla, že ide o obdobnú zmluvnú podmienku, ktorú doposiaľ žalovaný používal priamo v texte úverových zmlúv, a ktorá sa týkala možnosti odkladu splátok úveru za poplatok, o ktorom už v mnohých sporoch bola právoplatne vyslovená neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, pričom poukázala na viaceré konkrétne rozsudky Krajského súdu v Prešove. V tomto prípade žalovaný v príslušnej dohode stanovil mesačnú odplatu 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ si teda sám musí túto mesačnú odplatu vypočítať, v prípade žalobkyne išlo o sumu 20,74 eura mesačne, ktorá počas trvania úverového vzťahu (42 mesiacov) predstavuje až 870,91 eura, čo predstavuje 107,52 % z poskytnutého úveru vo výške 810 eura (900 - 90). Dohoda, ktorá nebola individuálne dojednaná, neobsahuje presnú výšku odplaty, neuvádza sa v nej dôvod prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je poskytnutý vyšší úver. Žalobkyňa, ak chcela úver, musela túto Dohodu podpísať, hoci vymedzené služby v zmysle nej sú len administratívneho charakteru a neposkytujú mu žiadne reálne protiplnenie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ohľadom poplatku za poskytnutie úveru zdôraznil, že už z jeho pomenovania je zrejmé za čo sa platí, t.j. za poskytnutie úveru. Ide o činnosť veriteľa pri uzatvorení zmluvy. Prípustnosť a prijateľnosť poplatku bola posúdená aj Národnou bankou Slovenska. Názor o tom, že legislatíva umožňuje požadovať poplatok za poskytnutie úveru je možné vyvodiť aj z toho, že zákonom č. 132/2013 Z.z. boli zakázané poplatky za vedenie evidenciu a správu úveru alebo účtu a podobne je upravený aj zákaz konkrétnych poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 10.6.2013. Poplatok za poskytnutie úveru sa všeobecne používa a ak by ho zákonodarca považoval za problematický, zakázal by aj tento poplatok. Poplatok je uvedený transparentným spôsobom, zreteľne je uvedená aj výška poplatku. Uvedený poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený pri výpočte RPMN a započítaný aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť.

6. Ohľadom Dohody o poskytnutí služieb žalovaný zdôraznil, že podľa článku I. bodu 2 Dohody išlo o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou pre získanie úveru. Ide o samostatný právny úkon podpísaný aj žalobcom, je teda individuálne dojednaný a preto je vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Dohodnuté služby predstavujú plnenie, ktoré slúži predovšetkým záujmom spotrebiteľa. Za individuálne dojednanie je potrebné považovať aj ustanovenia, ktoré síce pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia. V danom prípade v zmysle Dohody navyše žalobca mal právo na odstúpenie alebo vypovedanie zmluvy podľa článku III., čo nevyužil. Napokon predmetná odplata je cenou plnenia, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vylúčená ako neprijateľná zmluvná podmienka.

7. Žalovaný ďalej nesúhlasil ani s tým, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky povinné náležitosti. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v článku 12 ods. 12.1 zmluvných dojednaní, ktoré tvoria technickú súčasť zmluvy a nachádzajú sa na jednom liste a napokon to, že sú súčasťou zmluvy, vyplýva z bodu 13 zmluvy. Zákon pritom nevyžaduje, aby každá strana tvoriaca listinu o právnom úkone bola samostatne podpisovaná. V zmysle článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy aj oznámenie veriteľa o schválení úveru a v ňom je uvedený údaj o splatnosti poslednej splátky, čo je termín konečnej splatnosti úveru, k čomu dospel aj Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 13Co/111/14-166. Poukázal pritom aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument. Zmluva obsahuje podľa žalovaného výšku splátky, termín jej splatnosti a počet splátok. Na podporu tohto názoru poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/2015. Pokiaľ

ide o druh spotrebiteľského úveru, z formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je v bode 2 uvedená táto informácia, konkrétne bezúčelový revolvingový spotrebiteľský úver. Vi vzťahu k nesprávnosti údaja o RPMN zdôraznil, že výpočet prostredníctvom internetovej kalkulačky nemožno považovať za relevantný dôkaz, pretože ten nezohľadňuje všetky údaje. Navrhol žalobu zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami, dohodou o poskytovaní služieb, rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C 198/2012, výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov, prehľadom platieb k predmetnému úveru, vyjadrením sporových strán, rozpisom vzorca pre výpočet RPMN, štandardnými európskymi informáciami a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 26.11.2014 strany uzavreli formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a to tým spôsobom, že dňa 24.11.2014 najprv žalobkyňa podpísala príslušný formulár s vyplnením údajov pod bodom 5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval tieto náležitosti: poskytnutá čiastka úveru - 900 eur, predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá - 49,20 eura, splatnosť úveru - 42, mesačná splátka vrátane úrokov - 28,46 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť - 1285,32 eura, predpokladaná RPMN - 26,17 %, ročná úroková sadzba - 18,08 %, priemerná RPMN - 36,30 %, poplatok za poskytnutie úveru - 90 eur.

10. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal až neskôr - 26.11.2014, pričom vyplnil údaje uvedené pod bodom 6 „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje spotrebiteľského úveru ako v bode 5, okrem RPMN, ktorá je uvedená vo výške 25,90 %.

11. V bode 7 zmluvy sa uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá k ním výhrady. Neuvádza sa však, že by boli zmluvné dojednania odovzdané žalobkyni.

12. V ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná stranami na samostatnej listene aj Dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej celý text bol už vopred spracovaný a dopísali sa v nej len osobné údaje žalobkyne. V časti I. je obsiahnutý predmet dohody. V bode 1 sa konštatuje, že sa viaže na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere. V bode 2 sa uvádza, že ide o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok.

13. Podľa bodu 5 na základe Dohody sa poskytujú nižšie uvedené služby za dohodnutú odplatu. Tá sa uvádza v bode 7.1 a predstavuje 2,56 % mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal túto odplatu splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov uvedenej v oznámení veriteľa o schválení úveru.

14. Podľa bodu 7.2 Dohody, ak dôjde k zosplatneniu splátok podľa zmluvy o úvere, neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa príslušnej zmluvy o úvere. Zánikom príslušnej zmluvy o úvere s výnimkou odstúpenia podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu podľa tejto dohody.

15. Definícia služieb tvoriacich predmet Dohody je uvedená v časti II. Dohody a predstavuje nasledovné služby: 1. informácia o zostávajúcich záväzkoch, ktorá sa poskytuje jedenkrát mesačne vo forme sms alebo emailovej správy 2. odklad splatnosti splátok spočíva v možnosti zákazníka odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok podľa zmluvy o úvere po splatení prvých troch splátok úveru v prípade a/ dlhodobej práceneschopnosti, pričom dlhodobou práceneschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň doručenia žiadosti o poskytnutie služby a trvajúca dlhšie ako 3 týždne, b/ straty zamestnania, pričom stratou zamestnania sa rozumie skončenie pracovného pomeru, c/ úmrtie manžela, príbuzného v priamom rade. 3. informácia pred splatnosťou splátky, ktorá sa realizuje prostredníctvom sms jeden až tri kalendárne dni pred dátumom splatnosti splátky 4. informácia o prijatí platby 5. vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, pričom zákazník je oprávnený túto službu využiť najviac trikrát po dobu trvania jeho záväzkov

6. zmena zmluvy na podnet klienta, ktorá sa však nemôže týkať základných podmienok poskytnutia a splácania úveru. Zmena môže spočívať napr. v zmene kontaktných údajov, zmene bankového spojenia. 7. preparovanie platieb na príslušnú zmluvu spočíva v zmene určenia platby uskutočnenej zákazníkom alebo treťou osobou v jeho mene na iný zmluvný vzťah v prospech úhrady záväzku z príslušnej zmluvy o úvere. Služba sa pritom poskytuje na základe písomnej žiadosti zákazníka 8. druhá upomienka zdarma 9. služba, podpora callcentra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom spočíva v podpore prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách spoločnosti v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere, právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy. Stretnutie s viazaným finančným agentom môže zákazník uplatniť najviac jedenkrát mesačne počas trvania tejto dohody, túto požiadavku však musí oznámiť aspoň tri pracovné dni vopred.

16. K službe pod bodom 2 súd ešte dodáva, že v súvislosti s odkladom splatnosti splátok musí žiadosť byť písomná, musí obsahovať konkrétne náležitosti a právo na odklad zaniká, pokiaľ žiadosť vrátane dokladov bude doručená v deň nasledujúci po dni, v ktorom omeškanie zákazníka s úhradou splátky dosiahlo 30 dní.

17. Časť III. Dohody obsahuje záverečné ustanovenia, v ktorých v bode 3 sa uvádza, že odstúpením od zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. zaniká aj táto dohoda. V bode 2 sa konštatuje, že táto dohoda sa vzťahuje aj na prípad revolvingu a v tom prípade zákazník je oprávnený dohodu kedykoľvek písomne vypovedať najneskôr 15 dní pred splatnosťou splátky.

18. Z prehľadu platieb úveru č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že žalobkyni bola dňa 26.11.2014 vyplatená čiastka 810 eur.

19. Je nesporné, že zmluvu o revolvingovom úvere vrátane dohody o poskytovaní služieb je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Zároveň zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. ku dňu 26.11.2014.

29. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

30. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi je pod písm. a/ druh spotrebiteľského úveru, pod písm. c/ je uvedená adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Pod písm. f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

31. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

32. Pokiaľ ide o namietanú absenciu údaja podľa § 9 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, s touto námietkou sa súd nestotožňuje, pretože v zmluve je zreteľne uvedené, že sa jedná o revolvingový úver. Súd rovnako nezdieľa názor žalobcu o absencii údaju v zmysle § 9 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Zastáva totiž názor, že tento údaj sa vzťahuje na spotrebiteľský úver súvisiaci s kúpou tovaru, čo vyplýva z gramatického a logického výkladu. Pri bežnom spotrebiteľskom úvere je adresa dodávateľa známa ako druhého účastníka zmluvného vzťahu, takže logicky táto náležitosť je potrebná len pri tých zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré nadväzujú na kúpnu zmluvu, kde predávajúcim býva iný subjekt ako je veriteľ, čo však rozhodne nie je tento prípad. V súvislosti s tým poukazuje súd aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48 neupravuje a to vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v článku 10 ods. 2 smernice. Súd pripomína, že v spomínanom článku nie je uvedená náležitosť predstavujúca adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Navyše však európsky súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Rozhodne neuvedenie adresy, na ktorej si spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť nemôže ovplyvniť jeho možnosť posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto aj týmto eurokomforným výkladom možno dospieť k záveru, že z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

33. Súd však súhlasí s tvrdením žalobcu o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a kl/ zákona č. 129/2010 Z.z.

34. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalobcom a na ktoré písomne nereagoval akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalovaný uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalobkyňa

tento nový návrh žalovaného ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

36. Podľa § 43c ods. 1 včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

37. Podľa § 44 ods. 1 zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

38. Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

39. Podľa § 46 ods. 2 pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

40. Podľa § 40 ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

41. Ako už súd uviedol, písomná akceptácia žalobkyne vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru nebola v konaní preukázaná, preto možno konštatovať, že nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy. Okrem toho žalovaný nepredložil súdu spomínané oznámenie, na ktoré sa vo svojom vyjadrení k žalobe odvoláva.

42. Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočností, že zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia.

43. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 súd súhlasí s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku poukazuje na to, že v zmluve by musel byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalobcovi ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené.

44. Okrem vyššie uvedeného je potrebné poukázať na to, že hodnota RPMN je v skutočnosti vyššia, ak sa vychádza zo skutočne poskytnutého úveru v sume 810 eur, pričom v zmluve sa vychádzalo zo sumy 900 eur. Súd poukazuje na to, že obdobnou vecou sa zaoberal aj súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, C. F. FINWAY, a.s., kde Súdny dvor ustálil výklad tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Súd sa stotožňuje s tým, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s

predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011). Z uvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa.

45. Vyššie uvedené závery znamenajú, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový aj s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.

46. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

47. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

48. V tomto smere poukazuje súd na to, že cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 ZoSÚ je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jednak existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, jednak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť zadlženiu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

49. Je potrebné konštatovať, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by u žalobkyne posudzoval s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať úver, preto je potrebné prijať záver, že hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

50. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

51. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

52. Vzhľadom na to, že žalobkyni bola poskytnutá suma vo výške 810 eur a na predmetný úver zaplatila 885,603 eur (čo žalovaný nerozporoval) vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 75,60 eura, pretože plnila žalovanému ako veriteľovi bez právneho dôvodu.

53. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

54. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

55. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Zároveň súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne od druhého dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 16.2.2018, do zaplatenia.

57. K žalobe o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom Dohody súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že celý text dohody bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné údaje žalobcu a odmena za službu, vedie k záveru o tom, že dohoda nebola individuálne dojednaná. Dôkazné bremeno o preukázanie opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte nebolo preukázané.

58. Vylúčenie súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj v prípade hlavného predmetu zmluvy a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

59. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu, vylúčená je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 bod. 54). Podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi, alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve, primeraná službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56).

60. Navyše aj pre primeranosť ceny, aby nebola podriadená skúmaniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, muselo by byť splnené, že cena bola vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v tomto prípade nebolo naplnené. V Dohode totiž spomínaná cena bola uvedená nie konkrétnou sumou, čo napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale bolo potrebné ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne 2,56 % zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru a je úplne irelevantné, či v ďalšej listine - oznámení veriteľa o schválení úveru bola už uvedená konkrétna výška mesačnej splátky. Súd totiž posudzuje to, čo bolo uvedené v spornej Dohode.

61. Uvedená Dohoda teda nie je vylúčená zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, preto sa súd zaoberal tým, či vytýkané ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. V danom prípade žalobkyňa mala mesačne platiť 20,74 eura (2,56 % zo sumy 810 eur) za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 42 mesiacov mala zaplatiť sumu 870,91 eura, teda sumu prevyšujúcu reálne poskytnutú sumu úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, teda sumu 810 eur. Navyše túto sumu by musel zaplatiť aj v prípade predčasného zosplatnenia úveru, teda aj v prípade, že by dané služby v podstate už neboli reálne. Služby, ktoré predstavujú predmet dohody možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre žalobkyňu (informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, podpora callcentra, informácia o zostávajúcich záväzkoch), keďže každý dlžník vie, kedy je splátka splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré sú povinnosťou veriteľa ako je zmena zmluvy, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie a niektoré predstavujú len hypotetické služby ako je odklad splátok alebo druhá upomienka zdarma. Spotrebiteľ má v týchto prípadoch platiť za službu, o ktorú ani nemá záujem a ktorú nepožiada (odklad splátok) alebo nemusí nastať jej potreba (druhá upomienka zdarma).

62. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a medzi nimi pod písm. t/ sú uvedené ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a pod písm. v/ požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

63. Za týchto okolností hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to všetko za cenu takmer dosahujúcu reálne poskytnutý úver. Nepochybne teda žalovaná zmluvná podmienka v súvislosti s Dohodou predstavuje neprijateľnú zmluvná podmienku a teda je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.2.2016, sp. zn. 15Co 39/2016).

64. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd pritom neskúmal naliehavosť právneho záujmu, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu (§ 137 písm. d/ , v danom prípade z § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený názor súdu je naviac podporený aj znením § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

65. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

66. Záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky však súd neprijal vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru. Sporný poplatok nepovažuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď možno súhlasiť, že nebol individuálne dojednaný, keďže tento poplatok je súčasťou predtlačeného formuláru, obsah ktorého žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Na druhej strane je však zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia vyplýva, že protiplnením je poskytnutie úveru. Právna úprava pritom nevylučuje, aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli dohodnúť ako odplatu za poskytnutie úveru okrem úroku aj jednorazový poplatok. Ten je dostatočne transparentný, je uvedený medzi údajmi o žiadanom aj schválenom úvere, a preto žalobkyňa bola dostatočne zrozumiteľne uzrozumená s tým, že okrem dohodnutého úroku má zaplatiť aj tento poplatok. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti pripomienky Európskej komisie v konaní vedenom na Súdnom dvore EÚ z 3.2.2014, ktoré boli spracované v rámci prejudiciálneho konania na základe návrhu Krajského súdu v Prešove v spore Zdenka Sobotku proti spoločnosti Provident Financial s.r.o. Európska komisia sa zaoberala posúdením tzv. administratívneho poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ako vyplýva z bodu 6 jej záveru smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka určujúca výšku administratívneho poplatku sa môže považovať za jasnú a zrozumiteľnú vtedy, ak je jasná a zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska a umožňuje spotrebiteľovi posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej podmienky vyplývajú. Podľa súdu spomínaný poplatok ako taký nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale je ňou podmienka, ktorou sa odrátava z úveru.

67. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

68. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

69. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

70. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa uplatnila tri rovnocenné nároky, pričom úspešná bola pri

dvoch nárokoch, čo percentuálne znamená 66 %, neúspešná bola v podiele 33 % a preto podľa pomeru úspechu v spore súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 % (66-33). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

1. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.