Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cbi-7-2017.pdf
PDF · 108.69 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cbi/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Z.. S. P., K.., správca úpadcu: V. G., narodený dňa X.X.XXXX, trvale pobytom N., XXX XX N. /do 21.2.2015 podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba pod obchodným menom Roman Borák - EL - Mont, s miestom podnikania A. Bernoláka 2136/11, 010 01 Žilina, IČO: 18 008 151/, so sídlom správcu: K. S. XXX/X, XXX XX S., o určenie pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou zo dňa 8.8.2017, doručenou súdu dňa 10.8.2017 žalobca navrhol, aby súd určil, že je uplatnená pohľadávka listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.3.2017, a to pokuta vo výške 30,- EUR za nepodanie daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 v lehote vyplývajúcej z rozhodnutia vydaného Daňovým úradom Žilina č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 5.12.2016 v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 3K/16/14 na majetok úpadcu V. G., nar. X.X.XXXX, bytom N., XXX XX N., do 20.2.2015 podnikajúceho pod obchodným menom Roman Borák - EL - Mont, s miestom podnikania A. Bernoláka 2136/11, 010 01 Žilina, IČO: 18 008 151, pohľadávkou proti podstate čo do právneho dôvodu a výšky, je preskúmateľná a preukázateľná. Na odôvodnenie navrhovaného určenia poukázal na skutočnosť, že si v konkurze označeného úpadcu uplatnil u správcu úpadcu pohľadávku proti podstate na základe uloženia pokuty vo výške 30,- EUR za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015. Ako dôkaz označil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. XXXXXXXXX/XXXX z 5.12.2016 a uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 7.3.2017. Žalobca má za to, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, ktorá je v zmysle § 87 ods. 2 Zákona č. 7/2015 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávkou proti podstate, ktorú si žalobca uplatnil. Dňa 27.7.2017 bolo veriteľovi doručené Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzva na podanie žaloby zo dňa 9.3.2017, v ktorom oznámení oznámil žalovaný žalobcovi, že neuznáva právny dôvod pohľadávky proti podstate, nakoľko ju nie je možné subsumovať pod žiadnu pohľadávku proti podstate v súlade s ustanovením § 87 ods. 2 ZKR. Ako dôkaz v tejto časti žalobca označil výzvu a vyjadrenie k uplatneniu pohľadávky proti podstate z 9.3.2017. Žalobca poukázal na úpravu § 158 ods. 1 Zákona č. 536/2009 Z.z. o správe daní /Daňový poriadok/ a úpravu § 2, § 158 ods. 3 rovnakého právneho predpisu. Uviedol, že pohľadávka na pokute vo výške 30,- EUR za nepodanie daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 je podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR pohľadávkou na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a teda sa uspokojuje zo všeobecnej podstaty ako pohľadávka
proti podstate. Ďalej žalobca poukázal na úpravu § 47 ods. 1, 2 ZKR. Uviedol, že daňové konanie, v rámci ktorého bola uložená predmetná pokuta, sa v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neprerušuje. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Sžf/146/2013. Zdôraznil, že sankcia predstavuje následok po nesplnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona. V zmysle § 155 ods. 12 písm. a/ Daňového poriadku môže správca dane uložiť pokutu do 5 rokov do konca roka od rozhodnej udalosti /č.l. 3/. Rovnako poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 20S/55/2016 zo dňa 13.9.2016. Na základe týchto skutočností žalobca skonštatoval, že popretá neuznaná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate čo do právneho dôvodu a výšky, je preskúmateľná a preukázateľná.
2. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 25.9.2017. Poukázal na obsah oznámenia o popretí, ktorým žalobcovi oznámil, že v súlade s úpravou § 100 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to podľa písm. c/ tohto zákonného ustanovenia je predmetná pohľadávka z titulu pokuty z uspokojenia v konkurze vylúčená. Uviedol, že na sankcie, na ktorých uloženie nastali podmienky po vyhlásení konkurzu, sa nevzťahuje režim prihlasovania daňových pohľadávok upravených v ustanovení § 95 ods. 1 Zákona o správe daní, avšak na ich vyrubenie sa nevzťahuje zákaz daňového konania v priebehu konkurzného konania. Z tohto dôvodu sa režim, napríklad splatnosť a vymožiteľnosť spravuje všeobecnými účinkami vyhlásenia konkurzu a tiež ich právny osud po zrušení konkurzu v prípade, že sa skončil splnením rozvrhového uznesenia a bývalému úpadcovi zostal ešte majetok. Majetok dlžníka, ktorý je v úpadku, nestačí na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, preto je účelom konkurzného konania uspokojiť pohľadávky veriteľov úpadcu pomerne podľa poradia určeného zákonom. Z tohto dôvodu z uspokojovania sú vo väčšine prípadov vylúčené pohľadávky určitého druhu, ktoré veriteľom vznikli po vyhlásení konkurzu. Takto sú z uspokojenia v konkurze vylúčené mimozmluvné a zmluvné sankcie, ktoré by sa mali uspokojovať z konkurznej podstaty, ak na ne vznikol nárok, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Sem patria aj sankcie, pokuty, penále uložené rozhodnutím daňového úradu. Prihlasovanie pohľadávok v konkurze a náležitosti konkurznej prihlášky konkurzných veriteľov sa spravujú prísnym režimom vyplývajúcim z úpravy § 28, § 29 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom sa jedná o pohľadávky voči úpadcovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Vzhľadom k tomu, že vznik daňových povinností u jednotlivých druhov daní je viazaný podľa príslušných hmotno-právnych predpisov na rôzne právne skutočnosti a časové obdobia bez ohľadu na to, či daňový subjekt prizná vznik daňovej povinnosti podaním daňového priznania a s prihliadnutím na účel správy daní je prihlasovanie daňových pohľadávok v konkurze upravené osobitne v ustanoveniach § 95 Zákona o správe daní. V tomto ustanovení je Zákon o správe daní lex specialis k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je vo vzťahu k úprave prihlasovania pohľadávok lex generalis. Úprava § 95 Zákona o správe daní definuje pojem daňovej pohľadávky striktne len pre účely prihlasovania daňových pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu a v lehote ustanovenej v § 28 ZKR, pričom na rozdiel od iných druhov pohľadávok, ktoré vznikli z právnych úkonov úpadcu, prípadne z rozhodnutí iných štátnych orgánov ako daňovej správy, daňové pohľadávky možno ako pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu prihlasovať podľa § 28 ZKR aj bez ich predchádzajúceho priznania úpadcom, bez ich predchádzajúceho vyrubenia správcom dane, ba dokonca možno prihlásiť aj nevyrubenú daňovú pohľadávku zistenú na základe výsledkov daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Úprava § 95 ods. 5 Zákona o správe daní definuje aj daňové pohľadávky vzniknuté po konkurze, na ktoré sa vzťahuje iný režim uspokojovania a uplatňovania v priebehu konkurzu z titulu ich zaradenia medzi pohľadávky proti podstate. Z úpravy § 95 ods. 1 posledná veta Zákona o správe daní v spojení s § 95 ods. 5 a 6 Zákona o správe daní vyplýva, že sankcie, na ktorých vyrubenie nastali podmienky po vyhlásení konkurzu, teda spáchanie deliktu správcom konkurznej podstaty nastalo po vyhlásení konkurzu, sa nepovažujú za pohľadávky proti podstate. Uvedenému korešponduje potom i úprava podľa § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR, ktorá vylučuje takéto pohľadávky z uspokojenia v konkurze. Takéto pohľadávky nie je možné uspokojiť z konkurznej podstaty v priebehu konkurzu, ani rozvrhovým uznesením, pretože sa zo zákona nezahŕňajú do rozvrhu. Po skončení konkurzného konania však správca dane môže voči daňovému dlžníkovi pohľadávku vylúčenú z uspokojenia v konkurze uplatňovať, prípadne začať ju vymáhať v daňovom exekučnom konaní. Zrušením konkurzu nezanikajú pohľadávky veriteľov, ktoré neboli počas konkurzného konania uspokojené a zrušenie konkurzu nemá žiadne právne účinky na platnosť a účinnosť úkonov tak hmotno- právnych, ako procesných vykonaných od vyhlásenia konkurzu až po jeho zrušenie. Vzhľadom k tomu, že účinky vyhlásenia konkurzu sú vo vzťahu k daňovému konaniu a právnemu osudu daňových pohľadávok upravené špeciálne v úprave § 95a Zákona o správe daní odlišne od všeobecných účinkov vyhlásenia konkurzu podľa ZKR, je možné vyrubovať v rámci daňového konania, ktoré sa na rozdiel od iných správnych konaní neprerušuje, ani nezastavuje, sankcie za porušenie daňových povinností
vyplývajúcich z daňových predpisov správcom konkurznej podstaty. Samotnú skutočnosť, že správcovi konkurznej podstaty ako daňovému subjektu bolo doručené rozhodnutie o uložení pokuty, nie je možné stotožňovať s prihlásením daňovej pohľadávky v konkurze, prípadne uplatnením pohľadávky proti podstate správcom dane v priebehu konkurzného konania. Jedná sa o procesný úkon oznámenia obsahu rozhodnutia jeho doručením so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami v rámci procesu daňového konania, teda začatia plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku, prípadne splatnosti rozhodnutím uloženej povinnosti. Keďže predmetná sankcia je vylúčená z uspokojenia majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu, jedná sa o pohľadávku nevymožiteľnú v rámci konkurzného konania a správca sa jej môže domáhať z hľadiska jej uspokojenia až po skončení konkurzného konania výkonom daňovej exekúcie v prípade, že po skončení zostane úpadcovi majetok.
3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca jednak písomným podaním zo dňa 20.12.2017, ako aj na pojednávaní dňa 25.5.2018 tak, že na uplatnenom určení v celom rozsahu vrátane odôvodnenia navrhovaného určenia zotrval.
4. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. /Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
5. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
6. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
9. Podľa § 150 ods. 1 CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
10. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
11. Podľa § 87 ods. 2 písm. i/, ods. 7, ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. /Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
- ďalej len ZKR/: Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
12. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 ZKR: Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.
13. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ v znení platnom a účinnom k 3.3.2015, teda k momentu vzniku podmienok pre vyrubenie sankcie za nesplnenie daňovej povinnosti úpadcom v zmysle rozhodnutia Daňového úradu Žilina číslo 104410449/2016 zo dňa 5.12.2016 - ďalej len Daňový poriadok/: Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
14. Podľa § 2 písm. b/, e/, f/ Daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie b) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
15. Podľa § 158 ods. 3, 5 Daňového poriadku: Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 47 ods.1, 2, 4 ZKR : Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
17. V tomto konaní medzi stranami boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu V. G., nar. X.X.XXXX, s účinkami od 6.2.2015 uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/16/2014 zo dňa 27.1.2015, ako vyplýva z výňatku z Obchodného vestníka 24/2015 / č.l. 46/, skutočnosť uplatnenia pohľadávky žalobcu z titulu pokuty 30,- EUR za nesplnenie povinnosti úpadcu podať daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 listom žalobcu zo 7.3.2017 adresovaným žalovanému, reakcia žalovaného listom z 9.3.2017, v obsahu ktorej žalovaný poprel uplatnenie predmetnej pohľadávky z titulu pokuty 30,- EUR ako pohľadávky proti podstate a vyzval žalobcu, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy podal žalobu voči žalovanému / č.l. 12/, doručenie uvedenej výzvy žalovaného žalobcovi dňa 27.7.2017 /č.l. 13/, podanie žaloby v tejto
veci dňom 10.8.2017, vydanie rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. XXXXXXXXX/XXXX z 5.12.2016, ktorým označený daňový úrad uložil daňovému subjektu S. P., K. S. XXX/X, S. ako správcovi úpadcu V. G. pokutu vo výške 30,- EUR za nepodanie daňového priznania podľa Zákona č. 222/2004 Z.z. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 v lehote do 2.3.2015, ktoré rozhodnutie daňového úradu nadobudlo právoplatnosť 23.12.2016 /č.l. 6,7/ a vykonateľnosť 10.1.2017. Z uvedených medzi stranami nesporný skutkových okolností, u ktorých zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, súd ako zo základu podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
18. Z hľadiska formálnej podmienky včasnosti podania žaloby v tejto veci vzhľadom na úpravu prekluzívnej hmotno-právnej lehoty na včasné podanie takéhoto typu žaloby podľa § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/, súd na základe oboznámenia sa s výzvou žalovaného adresovanou žalobcovi zo dňa 9.3.2017 /č.l. 12/ a dokladom - doručenkou o jej doručení žalobcovi dňom 27.7.2017 /č.l. 13/ v spojení s nespornou skutkovou okolnosťou začatia konania v tejto veci doručením žaloby súdu dňa 10.8.2017, konštatuje splnenie uvedenej formálnej podmienky včasnosti podania žaloby v tejto veci.
19. Žalobca sa domáhal určenia pohľadávky z titulu uloženej pokuty vo výške 30,- EUR za nepodanie daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 úpadcovi rozhodnutím daňového úradu z 5.12.21016 /č.l. 6 až 7/. Poukazoval pri tom na úpravu § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR a tvrdil, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, ktorá sa uspokojuje zo všeobecnej podstaty v uvedenom poradí z titulu dane, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Z úpravy § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR vyplýva vymedzenie podmienok, ktoré musia byť súčasne splnené na to, aby súd mohol určiť, že sa v danom prípade jedná o pohľadávku proti podstate, ktorá sa uspokojuje zo všeobecnej podstaty úpadcu v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR. Vymedzenie týchto podmienok zahŕňa konštatovanie, že sa v danom prípade jedná o pohľadávku na dani, teda záver, podľa ktorého žalobcom vymedzená pohľadávka spadá do vecného vymedzenia pohľadávky uspokojovanej v uvedenom poradí ako pohľadávka proti podstate, ďalej že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu /časové kritérium/ a zároveň musí byť naplnená podmienka súvislosti tejto pohľadávky s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pre rozhodnutie v tejto veci bola ťažiskovou úprava vyplývajúca z § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj po c/ mimozmluvné a zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Táto zákonná úprava taxatívnym výpočtom vymedzuje pohľadávky, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené, teda je potrebné považovať ich za nevymáhateľné v konkurze. V konaní nebola sporná skutková okolnosť, že pohľadávka, určenia ktorej sa ako pohľadávky proti podstate žalobca v konaní domáhal, bola pohľadávkou z titulu pokuty, ktorú uložil žalobca úpadcovi za porušenie jeho zákonnej povinnosti, keď úpadca nepodal daňové priznanie podľa Zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 v lehote do 2.3.2015. Z uvedeného je teda nepochybné, že predmetná pohľadávka je sankciou stíhajúcou nesplnenie zákonnej povinnosti úpadcom. Pri zohľadnení takejto povahy predmetnej pohľadávky a úpravy podľa § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR, tak ako je táto úprava citovaná vyššie, je nevyhnutné vyvodiť záver, podľa ktorého táto pohľadávka žalobcu voči úpadcovi je pohľadávkou, ktorá je zo zákona z uspokojenia v konkurze vylúčená. Úprava § 100 ods. 2 ZKR v spojení s úpravou § 100 ods. 1, 3 ZKR predstavuje zákonné taxatívne vymedzenie pohľadávok, ktoré sú z konkurzu vylúčené. Vzhľadom na kategorickú povahu tohto zákonného ustanovenia bolo nevyhnutné z úpravy § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR vychádzať pri závere, podľa ktorého žaloba v tejto veci nie je dôvodná, v nadväznosti na čo súd rozhodol o jej zamietnutí. Pokiaľ úprava § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR vylučuje pohľadávku z titulu mimozmluvných sankcií postihujúcu majetok úpadcu, ak nárok na ňu vznikol po vyhlásení konkurzu z uspokojenia v konkurze, je takáto pohľadávka v konkurze nevymáhateľná, a teda nemôže dôjsť k jej uspokojeniu v konkurze v režime pohľadávky proti podstate tak, ako sa toho v rámci navrhovaného určenia domáhal v tomto konaní žalobca. Vychádzajúc z tohto základného záveru rozhodol súd primárne z uvedeného dôvodu o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Nad rámec primárneho konštatovania o nedôvodnosti žaloby, tak ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, súd uvádza, že pokiaľ ide o povahu pohľadávky proti podstate, na ktorú sa vzťahuje úprava podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, vymedzuje túto označená právna úprava len vo všeobecnej rovine ako „pohľadávku na dani“. V rámci tohto vecného vymedzenia Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nerozlišuje, či sa v tomto prípade jedná o vlastnú sumu dane alebo aj o ďalšie zložky predstavované úrokom, úrokom z omeškania, pokutou alebo inou sankciou. V tejto časti je preto potrebné i pri ustálení obsahu pojmu daň v zmysle úpravy § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR vychádzať zo špeciálnej právnej úpravy, a to konkrétne z § 2
písm. b/ Zákona č. 563/2009 Z.z. /ďalej Daňový poriadok/ vo vyššie citovanom znení, podľa ktorého sa na účely tohto zákona rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu. V nadväznosti na to a v spojení s úpravou podľa § 2 písm. e/ Daňového poriadku, ktorá pre účely tohto právneho predpisu vymedzuje daňovú pohľadávku správcu dane tak, že sa jedná o daň do lehoty splatnosti dane, pokiaľ zákon neupravuje inak a úpravy podľa § 2 písm. f/ Daňového poriadku, ktorá vymedzuje daňový nedoplatok tak, že sa jedná o sumu dane po lehote splatnosti dane, je potrebné vychádzať zo záveru, podľa ktorého vo všeobecnej rovine, čo súd zdôrazňuje, pokuta za nesplnenie zákonnej povinnosti daňovým subjektom, predstavuje daňovú pohľadávku. V pomeroch prejednávanej veci však bolo relevantné zohľadnenie režimu predmetnej pokuty ako daňovej pohľadávky podľa citovanej špeciálnej právnej úpravy, v spojení s úpravou § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR, v zmysle ktorej je táto pokuta z uspokojenia v tomto konkurze zo zákona vylúčená. Ako pohľadávka vylúčená z konkurzu nemôže byť takáto pohľadávka uspokojovaná v zvýhodnenom režime pohľadávok proti podstate, teda ako pohľadávka podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR. V nadväznosti na to v pomeroch prejednávanej veci vo vzťahu k žalobcom vymedzenej pohľadávke nebolo možné skonštatovať naplnenie vecného kritéria pohľadávky podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, teda že sa v danom prípade jedná o pohľadávku na dani, ktorá by sa uspokojovala v poradí pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR . Pokiaľ ide o časové kritérium vyplývajúce z úpravy § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR predstavované podmienkou vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu, toto kritérium hodnotil súd ako splnené vzhľadom na časové súvislosti vzniku práva žalobcu ako správcu dane na uloženie predmetnej pokuty až uplynutím mesiaca február 2015 v spojení s účinkami vyhlásenia konkurzu k 6.2.2015. Pokiaľ ide o kritérium v súvislosti pohľadávky podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, žalobca uvedenú súvislosť v konaní tvrdil a zo strany žalovaného toto tvrdenie žalobcu nebolo v súlade s úpravou § 151 ods. 2 CSP efektívne popreté, v nadväznosti na čo súd vychádzal zo záveru o nespornosti naplnenia tohto kritéria. Úprava § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR vymedzuje podmienky pre záver o pohľadávke proti podstate, ktorá sa uspokojuje zo všeobecnej podstaty úpadcu v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, ktoré musia byť uspokojené súčasne, a teda pri nenaplnení čo i len jednej z nich nie je možné skonštatovať, že by v danom prípade išlo o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR. Tieto závery uvádza súd podporne pri zdôraznení primárneho vyššie zdôvodneného záveru súdu, ktorý viedol k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Rovnako len podporne, v záujme komplexného vysporiadania sa s procesnou obranou žalovaného súd uvádza, že úprava podľa Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, na ktorú sa v rámci argumentácie v procesnej obrane žalovaný taktiež odvolával, nie je prejednávanej veci, vzhľadom na časové súvislosti s ňou v skutkovej rovine spojené aplikovateľná. Úprava podľa Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov bola s účinkami od 1.1.2010 zrušená Zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/. Samotný Zákon č. 563/2009 Z.z. upravuje v § 158 ods. 5 priamy odkaz na úpravu podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vrátane jeho úpravy podľa § 100 ods. 2 písm. c ZKR, ktoré ustanovenie je právnym základom rozhodnutia súdu v tejto veci.
20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v nadväznosti na čo je stranou v tomto konaní v celom rozsahu úspešnou žalovaný, ktorému súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP plný nárok na náhradu trov konania s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).