Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/326/2015

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: T. L., J..: XX.XX.XXXX, G. Š. S. XX, S. proti žalovanému : O. H., J..: XX.XX.XXXX, G. Y. XX, H. v konaní o zaplatenie 29 155,25 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.06.2015 domáha rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 29 155,25 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenej časti kúpnej ceny za kúpu bytu na ulici Vodná č. 6 v Košiciach, ktorý je zapísaný J. X. Č..XXXXX K. H. Ú. N. S., Q. H. - N. S., Q. H. F. K. K. H. L. N. K.U. F.. S. G., V.. K., J..: XX.XX.XXXX G. I. J. W. Č..XX. Svoju aktívnu legitimáciu v konaní odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2015 uzavretej s F.. S. G., V.. K., J..: XX.XX.XXXX G. I. J. W. Č..XX.

2. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 04.06.2018.

3. Dňa 23.05.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako späťvzatie žaloby. Z obsahu späťvzatia je zrejmé, že žalobca berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť, nakoľko medzi ním a žalovaným došlo k dohode o mimosúdnom urovnaní s tým, že sporové strany sa zároveň dohodli, že dôjde k späťvzatiu žaloby. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania navrhol, aby súd žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania na základe ich vzájomnej dohody.

3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku

veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len v tejto časti, napríklad v časti o zaplatenie časti žalovanej sumy alebo v časti proti jednému z viacerých subjektov na strane žalovaného.

7. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie vo veci zastavil.

7. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

9. Podľa ust. § 257 výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Ustanovenie § 257 predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu ako aj okolnosťami prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.

11. Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa ust. § 257 na základe, ktorých súd rozhodol, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o tom, či ide o dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadol na to, že strany sporu uzavreli Dohodu o mimosúdnom urovnaní. Predmetná skutočnosť nakoniec viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Po preskúmaní spisového materiálu a späťvzatia žalobcu súd aplikoval ust. § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na výsledok sporu a teda, že strany sporu medzi sebou uzavreli Dohodu o urovnaní, by bolo neúčelné a neprimerané zaviazať jednu zo strán na náhradu trov konania.

12. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).