Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/198/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Harabinom v spore žalobcu v 1. rade: Zlatá huta spol. s r.o., Bernolákova 11/3010, 91101 Trenčín, IČO: 31 426 964, právne zast.: JUDr. Mária Bustinová, advokátka, Šrobárova 9, 914 51 Trenčianske Teplice a žalobcu v 2. rade: Ing. Peter Pavlovič, nar. 2. 5. 1949, bytom Partizánska 75C/6367, 911 01 Trenčín, právne zast.: PACTIO, s.r.o., Lúčna 491, 911 01 Trenčianska Turná proti žalovanému: Martin Kolář, nar. 23. 9. 1976, bytom Staničná 1062/16, 911 05 Trenčín, právne zast.: Mgr. Viliam Parák, advokát, Čsl. armády 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom a Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX so sídlom Arm. Gen. L. Svobodu 9, v Bratislave, sp. zn. i1498.2978 z 5. 8. 2009 sa z r u š u j e v celom rozsahu .

II. Žalobca v 1.rade a žalobca v 2.rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 8. 9. 2009 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX Bratislava, Arm.gen. Svobodu 9, 811 02 Bratislava, sp.zn. i1498.2978 vydaného 5. 8. 2009 v zákonnej 30 dňovej lehote stanovenej v ust. § 41 cit. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zároveň podal návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX Bratislava, Arm.gen. Svobodu 9, 811 02 Bratislava, sp.zn. i1498.2978 vydaného 5. 8. 2009.

2. Žalovaný si nárok na rozhodcovskom súde uplatnil v zmysle Dohody o prevzatí dlhu z 1. 6. 2009 uzavretú podľa § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou mali žalobca 1. a 2. spoločne a nerozdielne prevziať od pôvodného dlžníka jeho neuhradený dlh vo výške 143.053,- Eur s príslušenstvom. Žalovaný pôvodnému dlžníkovi Patrikovi Pavlovičovi poskytol ako veriteľ postupne sumu 3.000.000,- Sk (99.581,- Eur) zo zmluvy o pôžičke z 12. 7. 2006, splatnej 31. 12. 2007, sumu 90.000,00 EUR zo zmluvy o pôžičke zo 17. 12. 2008, splatnej 31. 1. 2009, 30.000,00 EUR zo zmluvy o pôžičke z 19. 12. 2008, splatnej 31. 1. 2009, t.j. celkovo sumu 219.581,- Eur. Predmetný dlh dlžník Patrik Pavlovič neuhradil a na základe dohody o prevzatí dlhu tento dlh na seba prevzali spoločne a nerozdielne navrhovateľ I. a II.

3. Stály Rozhodcovský súd pri IUDEX v Bratislave rozhodcovským rozsudkom pod č. i1498.2978 uložil žalobcom I. a II. (v tomto konaní) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (v tomto konaní) istinu vo výške 219.581,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 99.581,- Eur od 1. 1. 2008 až do zaplatenia, vo výške 10% ročne zo sumy 90.000,- Eur od 1. 2. 2009 až do zaplatenia, vo výške 10% ročne zo sumy 30.000,- od 1. 2. 2009 až do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo

výške 11.142,62,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.743,44,- Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

4. Žalobca v návrhu, ako i v následných vyjadreniach doručených súdu 16. 9. 2009 namietal tieto nedostatky rozhodcovského rozsudku: a. nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) platného v čase podania žaloby b. dokazovanie a rovnosť účastníkov v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g) ZRK platného v čase podania žaloby.

5. Súd vyhovel návrhu žalobcov na odklad vykonateľnosti predmetného rozsudku rozhodcovského súdu a uznesením z 5. 11. 2009 odložil vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX Bratislava, Arm.gen. Svobodu 9, 811 02 Bratislava, sp.zn. i1498.2978 vydaného 5. 8. 2009.

6. Súd si dal k spisu pripojiť spisový materiál Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX sp. zn. i1498.2978 a vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu.

7. Žalovaný vo vyjadrení z 18. 2. 2011 uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci a závermi rozhodcovského súdu. Tvrdenia žalobcov, ktorými popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy považuje za účelové s cieľom privodiť si priaznivejšie postavenie v spore a docieliť zrušenie napadnutého rozsudku, ktoré sú však z hľadiska práva, právnej istoty účastníkov a dôkazného bremena účastníkov konania právne irelevantné a rozhodcovský súd sa s nimi vo svojom rozhodnutí správne a logicky vysporiadal. Taktiež odmieta tvrdenia navrhovateľov, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov z dôvodu, že súd logicky a zrozumiteľne odôvodnil, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie a z akých dôvodov. Ako je aj uvedené v predmetnom odôvodnení napádaného rozsudku, duševná spôsobilosť Ing. Patrika Pavloviča nemala žiadny vplyv na právne posúdenie platnosti právneho úkonu Dohody o prevzatí dlhu z 30. 4. 2009 a preto ho aj rozhodcovský súd vyhodnotil ako nedôvodný a vyslovene účelový. Zároveň požiadal, aby súd prerušil toto konanie do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci vedenej na Prezídiu PZ, sp. Zn. PPZ-85/BOK-Z-2009.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými podaniami účastníkov konania, potvrdením Okresného súdu Trenčín o podaní návrhu, žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, Dohodou o prevzatí dlhu, rozhodnutím Správy katastra TN z 22. 7. 2009, listom správy katastra TN - vrátenie listín V 2522/099, rozhodcovským rozsudkom, spisovým materiálom rozhodcovského súdu, znaleckým posudkom č. PPZ-10124/KEU-BA-EXP-2010, znaleckým posudkom č. 75/2011, fotokópiami zápisníc o výsluchu Slavomíra Hodžu, Martina Kolářa, Ing. Márie Roháčovej, JUDr. Anny Žedényiovej, Rastislava Pavlikovského, fotokópiami z výpisu z účtu Rastislava Pavlikovského, Martina Mošnu, preberací protokol Mošna a.s. z 30. 4. 2009, ktoré navrhovateľ doložil do spisu podaním doručeným súdu 9. 4. 2014, fotokópiou zápisníc o výsluchu svedka Ing. Patrika Pavloviča vykonaných v trestnom konaní, ako aj samotným výsluchom Ing. Márie Roháčovej, Ing. Petra Pavloviča, Martina Kolářa, Ing. Patrika Pavloviča, Rudolfa Kálika, Mgr. Viliama Paráka, čestným prehlásením Rastislava Pavlikovského a vyjadrením JUDr. Anny Žedényiovej.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 25. 3. 2015, č.k. 26Cb/198/2009 - 428, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 944,37,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Odvolanie voči rozsudku podal žalobca v 1. rade 21. 5. 2015 a žalobca v 2. rade 22. 5. 2015.

11. Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo 16. 3. 2017, č.k. 4Cob/254/2015-458, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/198/2009-458 z 25. 3. 2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

12. Odvolací súd poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že tak základné právo podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu 1. a žalobcu 2. prezentovanou v odvolaní, že uvedené požiadavky, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

nespĺňal. Uviedol ďalej, že je potrebné, aby sa súd prvej inštancie námietkou vznesenou žalobcami v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ ZRK o porušení rovnosti strán v rozhodcovskom konaní vysporiadal. Poukázal na § 17 a § 26 ods. 1 ZRK (účinného do 31. 12. 2014, t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd).

13. Záverom krajský súd upriamil pozornosť na dôležitú skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 16. 10. 2015, sp. zn. 25Cb/199/2009, kde žalovaným bol Slavomír Hodža (V Dohode o prevzatí dlhu z 30. 4. 2009, na ktorú zhodne odkazujú sporové strany sú ako veritelia označení Martin Kolář, nar. 23. 9. 1976, žalovaný v tomto konaní - sp. zn. 26Cb/198/2009 a Slavomír Hodža, nar. 07.12.1975 žalovaný práve v konaní pod sp. zn. 25Cb/199/2009), rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX so sídlom Arm. gen. L. Svobodu 9 v Bratislave sp. zn. iL499/2409 z 5. 8. 2009 v celom rozsahu. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. 10. 2016, č.k. 2Cob/4/2016- 409, pričom sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovský súd porušil rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, keď nenariadil ústne pojednávanie. Vyslovil tiež, že v prípade, že nariadenie pojednávania navrhne jeden z účastníkov konania, rozhodnutie nie je na voľnej úvahe súdu. Nenariadenie pojednávania má potom za následok porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 ZRK, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ ZRK. Rovnako odvolací súd zdôrazniť, že právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou.

14. Súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom vykonal dokazovanie najmä v intenciách naznačených práve krajským súdom, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 16. 10. 2015, č.k. 25Cb/199/2009 - 384 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. 10. 2016, č.k. 2Cob/4/2016 - 409, ktorý potvrdil citovaný rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj vyjadrením žalobcov 1. a 2. z 30. 1. 2018. Právni zástupcovia žalobcov na poslednom pojednávaní zotrvali na všetkých svojich doterajších písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch. Tvrdenia v žalobe majú za preukázané s stotožnili sa s uznesením odvolacieho súdu v tejto veci. Poukázali na čl. 2 (princíp právnej istoty, kedy súd má rozhodnúť rovnakú skutkovú a právnu vec rovnakým spôsobom), pričom v tomto prípade odkázali aj na vec vedenú na tomto súde pod sp. zn. 25Cb/199/2009, v ktorom prípade ide o učebnicový príklad rovnakého sporu s rovnakým právnym a skutkovým základom. Žiadali žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného zotrval na všetkých svojich doterajších písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch. Poukázal na § 26 ods. 1 ZRK, ako aj na § 18 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu IUDEX, podľa ktorého je rozhodca oprávnený a nie povinný nariadiť ústne pojednávanie podľa svojej úvahy pričom rozhodca v tomto prípade považoval písomné konanie za dostatočné s poukazom na jeho hospodárnosť a účelnosť. V zmysle uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

15. Podľa § 17 ZRK (účinného do 31. 12. 2014, t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd), účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

16. Podľa § 26 ods. 1 ZRK (účinného do 31. 12. 2014, t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

17. Podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK (účinného do 31. 12. 2014, t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

18. Podľa § 41 ods. 1 ZRK (účinného do 31. 12. 2014, t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

19. Podľa čl. 18 ods. 1 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX, rozhodcovské konanie je písomné.

20. Podľa čl. 18 ods. 3 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX, rozhodca je oprávnený rozhodnúť o nariadení ústného pojednávania vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania, ak je to na základe vlastnej úvahy rozhodcu vhodné a potrebné, pričom je oprávnený o tomto rozhodnúť aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

21. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodcovského rozsudku (sp. zn. i1498.2978 z 5. 8. 2009 na strane 6) okrem iného vyplýva, že žalovaný 1. a žalovaný 2. zhodne navrhli aby Rozhodcovský súd vo veci konal prostredníctvom ústnych pojednávaní. Rozhodca rozhodcovského súdu poukázal na čl. 18 ods. 1 a ods. 3 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX a konštatoval, že považuje písomne vyjadrenia sporových strán a predložené dôkazy za dostatočné pre posúdenie a rozhodnutie v prejednávanej veci a preto vzhľadom na zásadu účelnosti a hospodárnosti konania ústne pojednávanie nenariadil.

22. Žalobcovia aj v konaní pred súdom okrem iného namietali procesný nedostatok spočívajúci práve v porušení zásady rovnosti účastníkov konania pred rozhodcovským súdom ako to vyplýva zo samotnej žaloby (strana 5) alebo aj z podania žalobcov z 8. 4. 2014 (č.l. 213 - 222), kde konštatovali, že Rozhodcovský súd mal vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ktoré zhodne navrhovali.

23. V kontexte uvedeného a názoru prezentovaného v odvolacom rozhodnutí, súd prvej inštancie posudzoval primárne procesnú otázku dodržania zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri IUDEX a dospel k záveru, že táto porušená bola.

24. Súd sa stotožnil a považuje za správny názor prezentovaným v rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 16. 10. 2015, č.k. 25Cb/199/2009 - 384, potvrdený aj rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého predmetom bola skutkovo aj právne skoro identická vec ako aj v tomto konaní. Rozhodcovský súd porušil rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko § 26 ods. 1 ZRK (účinného do 31. 12. 2014, t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd) jednoznačne hovorí, že rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. Zákon o rozhodcovskom konaní nariadenie pojednávania, ak ho navrhne účastník rozhodcovského konania, neponechával na úvahe rozhodcu. Rozhodcovský poriadok toho ktorého rozhodcovského súdu je normou nižšej právnej sily ako zákon. Nenariadenie pojednávania, napriek návrhom účastníkov, má za následok porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania zakotvenej v § 17 ZRK a tým zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK (účinného do 31. 12. 2014, t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd).

25. Z dôvodu porušenia tak dôležitej zásady, ktoré samo o sebe postačuje na zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. g) ZRK účinného do 31. 12. 2014, t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd), ostalo skúmanie iných skutočností resp. argumentov prezentovaných či už žalobcami alebo žalovaným bez významu a súd sa nimi ďalej nezaoberal.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobcovia boli vo veci v celom rozsahu úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%, ktorý nárok na náhradu trov sa vzťahuje aj na predchádzajúce odvolacie konanie v ktorom boli rovnako plne úspešní, keďže krajský súd prvý rozsudok v tejto veci zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na základe odvolaní oboch žalobcov. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

27. S poukazom na načrtnuté argumenty súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.