Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: X.. N. K., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.146,76 EUR, takto

rozhodol:

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 27.01.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.146,76 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.146,76 EUR, od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia sumy 1.146,76 EUR, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že na základe žiadosti o aktiváciu nákupnej karty P. S. N. zo dňa 16.03.2007 mu žalovaný poskytol úverový rámec vo výške 45.000,- Sk (1.493,73 EUR) s mesačnou splátkou 1.500,- Sk (49,79 EUR). Z predmetnej karty žalovaný doposiaľ vyčerpal sumu 3.931,67 EUR a poukázal platby vo výške 5.078,43 EUR. Zo žaloby ďalej vyplýva, že predmetná zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a to sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej absencia spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil sumu 1.146,76 EUR, ako rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami v sume 3.931,67 EUR a ním zaplatenou sumou vo výške 5.078,43 EUR. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa o skutočnosti, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 09.08.2016. V súvislosti s objektívnou premlčacou lehotou, žalobca poukázal na to, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorý porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.03.2015).

2. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení k žalobe poukázal na to, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a teda nemožno uplatniť sankciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V súvislosti s absenciu rozkladu splátok poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 22.02.2018, sp. zn.

3Cdo/36/2017, z ktorého vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a v tomto ohľade poukázal na právoplatný rozsudok OS Prešov, sp. zn. 25C/56/2016 zo dňa 24.04.2017.

3. Na základe „žiadosti o aktiváciu nákupnej karty P. S. N.“, poskytol žalovaný žalobcovi úverový rámec vo výške 45.000,- Sk, s výškou pevnej mesačnej splátky 1.500,- Sk. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalobca celkovo čerpal sumu 3.931,67 EUR a žalovanému zaplatil celkovo sumu 5.078,43 EUR.

4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

5. Z predložených listinných dôkazov mal súd za nepochybne preukázané, že predmetná zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný, bez poplatkov. Pokiaľ žalobca poukazoval na absenciu ďalších náležitosti, tak ich absencia nespôsobuje bezúročnosť, resp. bezpoplatkovosť úveru, navyše zo zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy nevyplýva náležitosť uvedenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom táto náležitosť ani nijako nesúvisí s nárokom žalobcu. Súd taktiež poukazuje na to, že zmluva neobsahuje úrok, ani úrokovú sadzbu, pričom s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5, zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

6. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Z prehľadu splácania úveru, ktorý súdu predložil samotný žalobca, nepochybne vyplýva, že tento uhradil poslednú platbu dňa 23.05.2011 a žalobu v tejto veci podal súdu dňa 27.01.2017, preto je nárok žalobcu premlčaný, keďže už uplynula 3 ročná objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu zamietol.

7. Žalobca v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, keďže súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobcovi. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobca v rámci odôvodnenia žaloby poukázal na to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie viacerých náležitostí zmluvy, pričom súd vyhodnotil, že v zmluve síce absentuje RPMN, čo má za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, ale v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že súdy v minulosti, pri posúdení absencie RPMN, rozhodovali tak, že pri opakujúcom (revolvingovom) úvere, nemožno určiť RPMN, a teda neuvedenie tejto náležitosti, nemožno hodnotiť ako úmysel zo strany žalovaného, pričom žalovaný by v podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať, čo je základným princípom poskytovania úverov na finančnom trhu. Ako už ale bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý v tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy).

8. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho výške, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje

uplatnený nárok. Podstatnou okolnosťou je skutočnosť, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jeho právne znalosti, teda či vedel o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007, 33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006, osobitne súd zvýrazňuje rozhodnutie 3Cdo 169/2017 zo dňa 10.1.2018. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je potrebné taktiež odvíjať osobitne od zaplatenia jednotlivých splátok, pričom v danom prípade žalobca uhrádzal splátky do 23.05.2011 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná dňa 27.01.2017, preto je nárok žalobcu premlčaný aj z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, bez ohľadu na to či by táto plynula v rámci 3 resp. 10 ročnej objektívnej lehoty.

9. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici (13Co/90/2015, 14Co/1128/2014, 17Co/968/2013), resp. Krajského súdu v Prešove (15Co/207/2015). Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/302/2016 zo dňa 9.11.2016, z ktorého, okrem iného vyplýva aj nasledovné: „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel, ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011). V súdenej veci viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od dňa, kedy sa žalobkyňa od svojho právneho zástupcu dozvedela o tom, že povinný sa mal na jej úkor obohatiť a kedy žalobkyňa svojmu právnemu zástupcovi udelila plnú moc na zastupovanie, aj za situácie, že v osobe žalobkyne nejde o právne znalú osobu, je neprimeranou ochranou práva, vybočujúcou z účelu a právneho významu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Informovanie klienta advokátom v rámci právnej porady o existencii (neexistencii) porušenia práva je bezpochyby momentom, kedy sa oprávnená dozvedela, ako takýto jej nárok, vyplývajúci z existujúcich skutkových okolností možno právne kvalifikovať, čo nie je pri posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené priamo v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu zákon č. 258/2001Z.z.). Vedomosť žalobkyne ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jej úveru je potrebné preto spájať s touto skutočnosťou, t. j. vedomosťou o existencii citovaného zákona. Nemožno z tohto dôvodu začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby viazať k dátumu prvej porady s právnym zástupcom, keď tento mal preštudovať zmluvy“... „Poukazovanie na rozhodnutie najvyššieho súdu SR 6 MCdo 9/2012 nemá v tomto prípade opodstatnenie, nakoľko v danom prípade sa jednalo o skúmanie exekučného súdu v spotrebiteľskej veci, či existuje riadny exekučný titul na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonávanie exekúcie. Už v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci však bola žalovaným vznesená hmotnoprávna námietka premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť. Nie je možné pripustiť, aj pokiaľ ide o spotrebiteľa, aby tento žiadal vydať bezdôvodné obohatenie aj po niekoľkých rokoch po uplynutí premlčacej lehoty (v danom prípade po 4 rokoch) ak druhá strana oprávnene vznesie námietku premlčania“.

10. Ako už bolo konštatované za zásadné rozhodnutie najvyššej súdnej autority (Najvyššieho súdu SR), ktoré vzhľadom na princíp právnej istoty, ktorý patrí medzi najdôležitejšie princípy právneho štátu a teda vyžaduje si aplikáciu súdmi nižšej inštancie, je potrebné považovať uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 169/17 zo dňa 10.1.2018, ktorým bolo odmietnuté dovolanie spotrebiteľky v obdobnej veci, keď súdy zamietli jej žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Jednalo sa o už vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 7Co/302/2016. Dovolanie žalobkyne ako spotrebiteľky bolo odmietnuté pre jeho neprípustnosť, keďže právna otázka, ktorú nastolila dovolateľka, ohľadom posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, už bola

dovolacím súdom vyriešená v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011. Najvyšší súd sa vyjadril aj k argumentácii dovolateľky poukazujúcej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/12, v ktorom bol vyslovený názor, že zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ ustupuje dôležitejšiemu princípu ochrany práv spotrebiteľa, a uviedol, že tento názor bol vydaný v skutkovo a právne odlišnej, exekučnej veci. V nej Najvyšší súd poukázal na uvedený princíp v súvislosti s riešením procesnej otázky oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok. V danom prípade však dovolateľka tento princíp vzťahuje na riešenie hmotnoprávnej otázky.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).