Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/225/2010

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou, v právnej veci navrhovateľky Ing. D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom B., Q. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, proti odporcovi D.. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. XX, zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Riečna 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiadnej strane sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na súd dňa 10.11.2010 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Dôvodila tým, že ich manželstvo bolo rozvedené v konaní č. 8C 79/2010 dňa 9.6.2010, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.7.2010. Po zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou. Počas manželstva nenadobudli do BSM žiaden spoločný majetok. Počas trvania manželstva vznikol manželom spoločný dlh a to na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako bankou a manželmi ako dlžníkmi. Na základe tejto Zmluvy poskytla banka manželom úver vo výške 1,200.000,- Sk, ktorý sa manželia zaviazali vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve najneskôr do 20.5.2022. Vychádzajúc z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, navrhovateľka žiadala, aby súd prikázal zostatok dlhu voči Slovenskej sporiteľni a.s. z titulu Zmluvy o splátkovom úvere vo výške jednej polovice navrhovateľke a vo výške jednej polovice odporcovi, navrhovateľku aj odporcu zaviazal zaplatiť Slovenskej sporiteľni každého prikázanú časť dlhu a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške jednej polovice splátok dlhu voči Slovenskej sporiteľni uhradených navrhovateľkou od 6.7.2010 do právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu sa nestotožnil s tvrdeniami uvádzanými navrhovateľkou v návrhu. Uvádzal, že peniaze, ktoré získali na základe predmetného úveru všetky investovali na prestavbu bytu rodičov navrhovateľky a to bytu č. XX v bytovom dome na Q. XX v B.. Tento byt je stále vo vlastníctve navrhovateľkiných rodičov, napriek investíciám za trvania manželstva. Teda z uvedeného dlhu zhodnotili byt rodičov navrhovateľky a peniaze neužívali pre seba. On sám sa nemôže domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia od rodičov navrhovateľky, pretože navrhovateľka túto sumu od rodičov vymáhať nebude aj z dôvodu, že v budúcnosti sa stane dedičkou predmetného prerobeného bytu. Poukázal na to, že rodičia navrhovateľky im v čase ich manželstva sľúbili, že predmetný byt prevedú do ich bezpodielového vlastníctva, čo sa však nestalo, napriek tomu, že byt prerobili. Uvedeným konaním navrhovateľkiných rodičov i samotnej navrhovateľky sa dostal do bezvýchodiskovej situácie, keď nemá nárok domáhať sa ním investovaných peňazí do vlastníctva rodiny navrhovateľky a ešte má byť zaviazaný na platenie polovice už investovaných

finančných prostriedkov. Má za to, že takého konanie nie je v súlade s dobrými mravmi a preto žiada návrh zamietnuť.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.2.2016. Rozsudok bol odvolacím súdom dňa 27.9.2017 zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie.

4. Podaniami doručenými súdu dňa 14.5.2018 prostredníctvom svojich právnych zástupcov navrhovateľka zobrala návrh späť v celom rozsahu z dôvodu, že dňa 30.4.2018 došlo medzi stranami k mimosúdnej Dohode o urovnaní, ktorou sa urovnal predmet sporu, aj ďalšieho sporu, vrátane dohody o trovách konania, odporca so zastavením konania súhlasil. Navrhovali, aby súd konanie zastavil s tým, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Pripojili Dohodu o urovnaní zo dňa 30.4.2018 s podpismi strán sporu aj ďalšieho sporu (50C 230/2011).

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP - účinný od 01.07.2016) - Žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Podľa ods. 2 Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu, so súhlasom žalovaného, konanie podľa § 145 ods. 1 zastavil.

9. Podľa § 256 ods. 1 - Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. l O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. O náhrade trov konania v danej veci súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 CSP. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523256'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Navrhovateľka procesným úkonom späťvzatia žaloby zavinila zastavenie konania, avšak vzhľadom na to, že so žalovaným sa v rámci mimosúdnej dohody o predmete sporu dohodli aj o tom, že si náhradu trov konania voči sebe neuplatnia, súd rozhodol tak, že ani jednej procesnej strane sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V písomne v dvoch vyhoveniach (§ 357 písm. a) . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.