Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. S/ča XXX, o zaplatenie 4.319,62 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 126,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.126,07 eur od 16.02.2016 do 22.10.2016, zo sumy 1.076,07 eur od 23.10.2016 do 22.11.2016, zo sumy 1.026,07 eur od 23.11.2016 do 18.12.2016, zo sumy 976,07 eur od 19.12.2016 do 20.01.2017, zo sumy 926,07 eur od 21.01.2017 do 21.02.2017, zo sumy 876,07 eur od 22.02.2017 do 26.03.2017, zo sumy 826,07 eur od 27.03.2017 do 27.04.2017, zo sumy 776,07 eur od 28.04.2017 do 25.05.2017, zo sumy 726,07 eur od 26.05.2017 do 26.06.2017, zo sumy 676,07 eur od 27.06.2017 do 29.07.2017, zo sumy 626,07 eur od 30.07.2017 do 22.08.2017, zo sumy 576,07 eur od 23.08.2017 do 24.09.2017, zo sumy 526,07 eur od 25.09.2017 do 27.10.2017, zo sumy 476,07 eur od 28.10.2017 do 02.12.2017, zo sumy 426,07 eur od 03.12.2017 do 02.01.2018, zo sumy 376,07 eur od 03.01.2018 do 26.01.2018, zo sumy 326,07 eur od 27.01.2018 do 20.02.2018, zo sumy 276,07 eur od 21.02.2018 do 25.03.2018, zo sumy 226,07 eur od 26.03.2018 do 18.04.2018, zo sumy 176,07 eur do 19.04.2018 do 19.05.2018 a zo sumy 126,07 eur od 20.05.2018 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a

odôvodnenie:

1. Dňa 23.06.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa singulárny právny predchodca žalobcu (VÚB a.s.) proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.319,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 16.02.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 14.06.2011 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXX. Žalovanému bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu výpisu z kartového účtu mal schválený úverový rámec vo výške 1.950 eur, ktorý sa zaviazal splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 65 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti a pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 10.02.2016 nový výpis z bankovej knihy ku dňu 15.02.2016 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.319,62 eur. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti do dňa 15.02.2016, pôvodný žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.

2. Vyjadrením zo dňa 26.05.2016 doplnil žalobca odôvodnenie žaloby tak, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu, ktorá je formou revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním karty, s čím žalovaný súhlasil vyplnením a podpísaním žiadosti. Keďže sa jedná o revolvingový úver, nie je možné určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka. Žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu vykonal debetné transakcie v celkovej výške 2.242,73 eur a kreditné transakcie vo výške 1.115 eur. Žalovaná suma 4.319,62 eur predstavuje istinu 1.880,48 eur, poplatky 215,75 eur, štandardný úrok 1.806,67 eur a sankčný úrok 416,72 eur.

3. Žalobca k podanej žalobe pripojil: Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 14.06.2011, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (č.l. 9-10 spisu), výpis z pôžičkovej karty Quatro, cenník produktov VÚB a.s. a oznámenie o vypovedaní zmluvy zo dňa 01.05.2013.

4. V priebehu konania, dňa 28.11.2016, bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 17.02.2017, nakoľko pôvodný žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.

5. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 24.02.2017, pričom žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

6. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to podaním zo dňa 21.05.2018.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý svojho dlhu, avšak nevie uviesť v akej výške, pričom tento dlh stále až doposiaľ spláca a to pravidelnou mesačnou splátkou v sume 50 eur, o čom predložil súdu originálne potvrdenia z VÚB, a.s. o vkladoch v hotovosti na účet žalobcu po telefonickom dohovore so zamestnankyňou žalobcu (spolu 20 kusov).

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 7 žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, č. l. 9 obchodné podmienky, č. l. 11-15 výpis z pôžičkovej karty Quatro, č. l. 21 obchodné podmienky, č. l. 22 cenník VÚB, č. l. 24 vyhlásenie predčasnej splatnosti, č. l. 41 oznámenie o postúpení pohľadávky a žalovaným predložené doklady o vklade v hotovosti na účet SK07 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v počte 20 ks. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

9.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

9.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.6 Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

9.7 Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9.8 Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

9.9 Podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

9.10 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9.11 Podľa § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9.12 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

10.1 Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie úverovej zmluvy, resp. zmluvy o tzv. revolvingovom úvere, kedy žalovaný používaním kreditnej karty čerpal peňažné prostriedky do výšky úverového rámca od veriteľa, a nesplnil si svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom a poplatkami. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Výšku čerpanej istiny úveru, úrokov a poplatkov preukazuje výpisom z Pôžičkovej karty Quatro.

10.2 V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného (VÚB a.s.) v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený úverovou zmluvou zo dňa 14.06.2011 (označená ako Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro). Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

10.3 Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu a vykonaným dokazovaním zistil, že podľa obsahu úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver formou čerpania peňažných

prostriedkov poskytnutých na kreditnú kartu. Kreditnou kartou sa pritom rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom. Podľa zmluvy išlo o tzv. Pôžičkovú kartu Quatro. Úverový rámec bol dohodnutý v sume 1.500 eur, výška splátky 50 eur a úrok vo výške 22,80 % ročne, resp. 1,9 % mesačne. Z výpisu Pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že žalovaný revolvingový úver čerpal prostredníctvom kreditnej platobnej karty v časovom období od 25.06.2011 do 13.09.2012, pričom vyčerpal celkom 2.242,73 eur a vykonal úhrady v celkovej sumu 2.116,66 eur, naposledy dňa 19.05.2018 v sume 50 eur. Žalovaný nerozporoval existenciu svojho dlhu, avšak nevedel sa vyjadriť k jeho presnej výške.

10.4 Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú iba v časti. Súd posudzoval uplatnené právo žalobcu na istinu úveru, úroky, úroky z omeškania a poplatky. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto neobsahuje jednotlivé náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (najmä údaj okonečnej splatnosti, o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN či priemernej hodnote RPMN).

10.5 Pokiaľ ide o chýbajúce údaje, ako konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splátok, súd akceptuje skutočnosť, že v danom prípade išlo o poskytnutie revolvingového úveru, pre ktorý je typické, že úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pretože veriteľ mu tento úver stále dopĺňa do výšky úverového rámca a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu a poplatky. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe uvedeného súd absenciu týchto údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobcovi nevytýka. Rovnako tak to platí aj pre chýbajúci údaj o priemernej RPMN, ktorý podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2011 nebol k dispozícii. Súd však zistil, že zmluva neobsahuje riadne uvedený údaj o RPMN. Súd má za to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Tento údaj je uvedený v zmluve len ako indikatívny výpočet RPMN, pričom súd uvedené považuje za nedostatočné a pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné. V zmluve mal byť podľa názoru súdu uvedený údaj o RPMN podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a nie tzv. „indikatívny výpočet RPMN“ v časti zmluvy označenej ako „vyhlásenie klienta“. Údaj v bode 2 článku V. zmluvy (Vyhlásenie klienta) rozhodne nemožno považovať za údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé z jeho obsahu. Ide totiž len o indikatívny výpočet, ktorý vychádza z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 1.5.2011, resp. 01.06.2011, k čomu však nepochybne nemohlo dôjsť, keďže zmluva bola uzavretá až neskôr. Bod 3 článku V. zmluvy v danom prípade je potrebné považovať za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods. 1 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu. Je pritom nepochybné, že údaj o RPMN je potrebné považovať za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Súd preto podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho patrí žalobcovi len nevrátená istina skutočne poskytnutého úveru v sume 126,07 eur (2.242,73 eur - 2.116,66 eur), bez úrokov a poplatkov. Ide o rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a vykonanými úhradami, ktorý vyplýva z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro a z predložených originálov dvadsiatich potvrdení VÚB a.s. o vklade hotovosti od 22.10.2016 do 19.05.2018, ktorých kópie sú zažurnalizované v spise na č.l. 53 až

10.6 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s prihliadnutím na dátum uzavretia zmluvy a počiatok doby omeškania. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania od 16.02.2016. Z listu na č.l. 24 je zrejmé, že veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy zo dňa 01.05.2013. Nezaplatením dlžnej sumy v tejto lehote sa dostal žalovaný do omeškania. Toto omeškanie doposiaľ trvá, avšak iba v sume 126,07 eur, pretože od 22.10.2016 žalovaný pravidelne mesačne splácal dlžnú sumu po 50 eur. A to v dňoch 22.10.2016, 22.11.2016, 18.12.2016, 20.01.2017, 21.02.2017, 26.03.2017, 27.04.2017, 25.05.2017, 26.06.2017, 29.07.2017, 22.08.2017, 24.09.2017, 27.10.2017, 02.12.2017, 02.01.2018, 26.01.2018, 20.02.2018, 25.03.2018,

18.04.2018 a 19.05.2018. Zaplatením každej zo súm 50 eur sa znižovala omeškaná suma o túto sumu, čomu zodpovedá aj výrok I tohto rozsudku v časti úrokov z omeškania.

11.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca, v dôsledku čoho by mu patrilo právo na náhradu trov konania v pomernom rozsahu, súd vzal do úvahy to, že žalovaný výslovne uviedol, že sa vzdáva práva na náhradu trov konania. To je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.