Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-489-2015.pdf
PDF · 142.44 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/489/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zastúpená MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Z., nar. X.X.XXXX, bytom H., XXX XX Y., zastúpený M., nar. XX.X.XXXX, bytom F., XXX XX Y., v spore o zaplatenie 537,32 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 537,32 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 537,32 Eur. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že dňa 12.9.2011 s poisteným -P. Y. XXX/X, XXX XX Košice uzatvoril zmluvu č. 2400076119 na poistenie motorového vozidla EČV: Y., značka: G.. Dňa 25.11.2013 o 16,40 hod. cyklista Z. (žalovaný viedol bicykel po Mlynskej ulici v Košiciach, kde v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu bicykla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke narazil do osobného motorového vozidla EČV: Y. zn. G., ktoré viedol vodič Y. a poškodil ho. Účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení. Poistený (poškodený) P. si uplatnil nárok na náhradu škody z poistenia motorového vozidla (. u žalobcu. Náklady, ktoré súviseli s opravou motorového vozidla EČ: Y., značka G. boli vo výške 702,32 Eur. Vyplatil poškodenému po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,- Eur podľa poistnej zmluvy poistné plnenie vo výške 537,32 Eur. Podľa ust. § 813 ods. 1 a § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka prešlo na neho právo poisteného na náhradu škody voči žalovanému do výšky poskytnutého plnenia. Výzvou zo dňa 7.7.2014 vyzval žalovaného na úhradu regresnej pohľadávky vo výške 537,32 Eur najneskôr v termíne do 7.8.2014. Žalovaný túto výzvu neprevzal a zásielka sa mu vrátila z dôvodu, že adresát bol neznámy. Preto požiadal Register obyvateľov Slovenska o zistenie adresy trvalého pobytu žalovaného. Zaslal opätovne žalovanému list - výzvu zo dňa 30.4.2015 na úhradu regresnej pohľadávky vo výške 537,32 Eur najneskôr v termíne do 30.5.2015, táto sa opäť mu vrátila ako nedoručená.
3. Okresný súd Košice I vydal dňa 7.12.2015 platobný rozkaz pod č.k. 34C/489/2015-40, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 537,32 Eur a nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 32,- Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
4. Žalobcovi bol platobný rozkaz doručený dňa 11.12.2015 a žalovanému dňa 12.12.2015.
5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote dňa 23.12.2015 odpor, ktorý odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že nehodu nezavinil a nemal na nej žiadny podiel. Poškodený Y. mu nedal prednosť. Taktiež nesúhlasí s vyjadrením polície, nakoľko na mieste nehody mu oznámili, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť. V tejto veci nebol vypočúvaný ani predvolaný a zároveň vyjadrenie polície je nezmyselné a nevyšetrené. Dopravnú nehodu spôsobil vodič Y., ktorý vyletel veľkou rýchlosťou s motorovým vozidlom zn. G., EČV: Y. z ulice Kováčskej na ulicu Mlynskú, kde je pešia a cyklistická zóna, nezastal a nedal mu prednosť, čím mu spôsobil škodu na zdraví. Po nehode bol otrasený a ranený, bola mu poskytnutá prvá pomoc. Dopravná nehoda nebola podľa jeho názoru dostatočne prešetrená.
6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu žalovaným zo dňa 28.1.2016 uviedol, že škodovú udalosť, ktorá sa stala dňa 25.11.2013 v čase o 17.05 hod. na ulici Mlynská v Košiciach medzi byciklom, ktorý viedol žalovaný a osobným motorovým vozidlom EČV: Y., značka G., ktoré viedol vodič Y., riešil Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru, oddelenie dopravných nehôd Košice, ktorý žalovaného uznal vinným zo zavinenia škodovej udalosti, čo potvrdili aj v Zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti, kde bol žalovaný za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. vybavený napomenutím. Ak mal žalovaný pochybnosti o priebehu škodovej udalosti, z ktorej sa spisoval záznam, mal právo sa voči tomuto rozhodnutiu odvolať, resp. jeho výsledok namietať na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Košiciach. Svojho nároku na súde sa domáha z dôvodu, že Dopravný inšpektorát v Košiciach rozhodol na základe rozhodnutia č. ORPZ - KE - ODI - 9/2013 zo dňa 25.11.2013 o tom, že žalovaný túto škodovú udalosť spôsobil, a preto v zmysle ust. § 813 ods. 1 a ust. § 422 a nasl. Občianskeho zákonníka prešlo na neho právo poisteného na náhradu škody voči žalovanému do výšky poskytnutého poistného plnenia, ktoré vyplatil dňa 6.6.2014 držiteľovi osobného motorového vozidla EČV: Y., značka G., po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,- Eur.
7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 11.2.2016 poukázal na skutočnosť, že jeho tvrdenia sú podložené priloženou fotodokumentáciou a svedkom. Zároveň podal sťažnosť Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach na postup príslušníkov Policajného zboru, oddelenia dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala na Mlynskej ulici v Košiciach dňa 25.11.2013. Vzhľadom na uvedené žiada súd, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
8. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán, výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov N., N. a I., a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, znaleckým posudkom znalca V. č. 12/2017 zo dňa 18.11.2017, Výpismi z Listu vlastníctva č. XXXXX,. okresu Y., obec Y. katastrálne územie U. zo dňa 23.5.2018, Listu vlastníctva č. XXXXX, okresu Y., obec Y., katastrálne územie G. zo dňa 23.5.2018, rozsudkom Okresného súdu Košice I vydaným dňa 11.5.2017 pod sp.zn. 15C/315/2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Zo záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 25.11.2013 Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia dopravných nehôd, Rampová 7, 040 01 Košice súd zistil, že dňa 25.11.2013 v čase o 17.05 hod. bolo na (miesto, úsek) Mlynská, Košice vykonané preverenie oznámenia - škodovej udalosti, ktorá bola oznámená dňa 25.11.2013 v čase o 16.40 hod. na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie dopravných nehôd. Podľa záznamu účastníkmi udalosti, ktorá bola označená ako škodová udalosť, boli Z., ktorý v danom úseku premával bicyklom a Y. ktorý viedol osobné motorové vozidlo, EČV: Y., značka a typ vozidla G.. Na predtlači záznamu sa nachádza poznámka, že účastníkom škodovej udalosti bolo oznámené, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú. Účastníkovi - žalovanému bolo za priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch spáchaný porušením ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uložené napomenutie. Súčasťou záznamu bol aj zápis o podrobení sa dychovej skúške s negatívnym výsledkom u oboch účastníkov nehody ( čl. 6 spisu).
10. Z poistnej zmluvy č. 2400076119 vyplýva, že Y., bytom Y. ako poistený uzavrel dňa 12.9.2011 Poistnú zmluvu o havarijnom poistení AUTO Žolík so žalobcom ako poisťovateľom, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla výrobnej značky G., typ B., VIN č. vozidla N., rok
výroby XXXX. Začiatok poistenia bol dojednaný na deň 12.9.2011 so zmluvne dojednanou výškou (percentuálnym podielom), ktorou sa poistený podieľa na spôsobenej škode (minimálna spoluúčasť) 5%. Poistenie bolo dojednané na dobu neurčitú ( čl. 4 spisu).
11. Poistený N. si uplatnil ako poistený u žalobcu poistné plnenie z dôvodu škody na svojom motorovom vozidle G., EVČ: Y. spôsobenej žalovaným a oznámil žalobcovi vznik škody prostredníctvom formulára „Oznámenie škody z poistenia motorových vozidiel“ s tým, že v popise udalosti (ako ku škode došlo, popis deja a okolnosti, príčina vzniku škody) uviedol, že mu cyklista - žalovaný nedal prednosť na pešej zóne, išiel rýchlo mimo cyklistického chodníka ( čl. 30 spisu).
12. Faktúrou zo dňa 17.4.2014 spoločnosť V.X.P., s.r.o., so sídlom Košická 20, 080 01 Prešov, IČO: 36 462 306, vyfakturovala N. za opravu jeho osobného motorového vozidla sumu 702,32 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 262,22 Eur za lakovnícku prácu, sumy 308,70 Eur za lakovnícky materiál, sumy 91,80 Eur za vykonanú prácu a sumy 39,60 Eur za klampiarsku prácu ( čl. 23 spisu).
13. Žalobca ukončil likvidáciu a šetrenie poistnej udalosti č. 2090123921 zo dňa 25.11.2013 na základe oznámenia škodovej udalosti a doložených dokladov potrebných na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie dňa 5.6.2014 a poukázal plnenie vo výške 537,32 Eur. V krycom liste žalobcu bolo uvedené, že poistné plnenie je znížené o spoluúčasť poškodeného vo výške 5% v sume 165,- Eur ( čl. 24 spisu).
14. Žalobca listom zo dňa 7.7.2014 vyzval žalovaného na úhradu sumy 537,32 Eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vyplatením poistného plnenia poškodenému ( čl. 25 spisu).
15. Zásielka žalobcu adresovaná žalovanému sa vrátila žalobcovi dňa 15.7.2014 nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaný je na adrese doručovania H. v Y. neznámy (čl. 26 spisu).
16. Žalobca opakovane doručoval žalovanému výzvu na zaplatenie regresného nároku datovanú dňom 30.4.2015 na adresu H., Y., ktorú zistil dopytom na Odbor správy registrov SVS MV SR v Banskej Bystrici, pričom sa mu vrátila dňa 7.5.2015 zásielka nedoručená s oznámením poštového úradu, že adresát na uvedenej adrese nie je známy (čl. 27 - 29 spisu).
17. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 18.4.2016 uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva a zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Opakovane poukázal, že nehoda nebola prešetrená zo strany polície riadne, N. mu neposkytol prvú pomoc, pomoc mu poskytol N., ktorý bol svedkom dopravnej nehody.
18. Svedok N. na pojednávaní dňa 23.9.2016 vypovedal, že dňa 25.11.2013 viedol svoje osobné motorové vozidlo smerom z Kováčskej ulice na Orliu ulicu, a keď prechádzal cez Mlynskú ulicu do zadnej časti jeho motorového vozidla narazil žalovaný, ktorý viedol svoj bicykel po Mlynskej ulici. Inkriminovaným miestom prechádzal predpisovo, nakoľko toto miesto je funkčne obmedzené z dôvodu umiestnenia retardéra. Žalovaný spadol z bicykla, odstavil auto ihneď ako sa dalo a zisťoval, či sa žalovanému niečo nestalo a či nepotrebuje lekársku pomoc. Po vzájomnej dohode so žalovaným odstavil svoje motorové vozidlo na parkovisku na Orlej ulici, kde spolu so žalovaným počkali na privolanú hliadku polície. Pred príchodom polície prišiel na parkovisko aj syn žalovaného, ktorý vystupoval voči nemu agresívne. Po príchode polície sa podrobili dychovej skúške, pričom zo záverov policajného šetrenia vyplynulo zavinenie žalovaného. Nezasahoval do vyšetrovania nehody polície, a ani priebeh šetrenia poistnej udalosti neovplyvňoval, nakoľko na určení, kto nehodu zavinil mu nezáležalo, pretože mal uzavretú poistnú zmluvu o havarijnom poistení, takže by opravu motorového vozidla ani neuhrádzal, bolo by to uhradené z jeho havarijného poistenia. Následne si dal auto opraviť spoločnosťou V.X.P., s.r.o., so sídlom Košická 20, 080 01 Prešov, IČO: 36 462 306, kde svoje motorové vozidlo aj zakúpil. Zaplatil spoluúčasť, ktorú však od žalovaného nevymáhal.
19. Svedok N. na pojednávaní dňa 23.9.2016 uviedol, že v daný deň išiel do práce po ulici Mlynskej v Košiciach. Žalovaný išiel neďaleko s bicyklom, keď vyletelo auto z ľavej strany, narazilo do žalovaného, ktorý sa s bicyklom vytočil a spadol na zem, pričom vodič motorového vozidla ani nezastal. Odhadol by
rýchlosť vozidla tak na 60 až 70 km/hod.. Pomohol žalovanému vstať a dal mu na seba kontaktné údaje, aby sa na neho obrátil v prípade dosvedčenia udalostí pred políciou resp. súdom.
20. Svedok I. na pojednávaní súdu dňa 1.2.2017 uviedol, že boli privolaní k udalosti spolu s kolegom M.. Pamätá si to aj preto, že na miesto bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, ale žalovaný odmietol lekárske ošetrenie, a aj z tohto dôvodu riešili nehodu ako škodovú udalosť. S oboma účastníkmi sa presunuli na miesto stretu, pričom im popísali priebeh nehody, ale aj podľa poškodení na osobnom motorovom vozidle bolo zjavné, že predná časť bicykla žalovaného narazila do prednej pravej časti vozidla. Udalosť sa stala na pešej zóne, pričom obaja účastníci boli nimi poučení a dohodli sa na zavinení a spísal sa záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti.
21. Na návrh žalobcu bolo v spore nariadené znalecké dokazovanie a do konania pribratý znalec V. jednoznačne uviedol v závere podaného znaleckého posudku č. XX/XXXX, že dopravnú nehodu spôsobil cyklista, nakoľko sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a narazil predným kolesom bicykla do zadného pravého kolesa motorového vozidla G. následne došlo k poškodeniu zadného pravého blatníka a zadného nárazníka osobného motorového vozidla. V závere znaleckého posudku poukázal na to, že skutočnému priebehu nehody presnejšie zodpovedá výpoveď vodiča o priebehu dopravnej nehody v konaní pred súdom, pričom poškodenie vozidla, zaznamenané v zápise o poškodení vozidla zo dňa 27.11.2013 a na fotografiách vyhotovených pri obhliadke vozidla zodpovedá priebehu dopravnej nehody ako ho popísal vodič, a v okamihu zrážky rýchlosť osobného motorového vozidla dosahovala približne 15 km/hod..
22. Žalovaný v podaní zo dňa 31.1.2018 namietal závery znaleckého posudku. Podľa jeho názoru znalec ma málo skúsenosti v odbore dopravy, nič nezistil, ani od čoho bol úder zadného nárazníka, ale najdôležitejšie je to, že do neho nenarazil, ale narazil do neho N., ktorý nezastal a nestihol zabrzdiť. Na miesto boli privolaní dopravní policajti, ktorí pochybili a neriešili dopravnú nehodu, s vodičom si tykali.
23. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
25. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
26. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
27. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.
28. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
29. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
30. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
31. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
34. Podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
35. Podľa ust. § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
36. Podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
37. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.
38. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. u) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa ďalej rozumie účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky.
39. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
40. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
41. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, podrobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu, d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,
e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme, okrem cyklistu jazdiaceho v zastavanom území obce a cyklistu jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou, f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením 1. v obci najviac o 20 km h-1 alebo mimo obce najviac o 30 km h-1, 2. v obci o 21 až 50 km h-1 alebo mimo obce o 31 až 60 km h-1, 3. v obci o viac ako 50 km h-1 alebo mimo obce o viac ako 60 km h-1, i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená, j) ako vodič vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla prevyšujúcou 12 000 kg alebo ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vojde na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takéhoto vozidla alebo takejto jazdnej súpravy zakázaná, k) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
42. Podľa ust. § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
43. Podľa ust. § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
44. Podľa ust. § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
45. Podľa ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.
46. Podľa ust. § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
47. V danom prípade, sa jedná o všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
48. Základným predpokladom je protiprávny úkon spočívajúci v porušení právnej povinnosti. Môže ísť pritom o porušenie zmluvných alebo iných záväzkových povinností, ako aj iných zákonom uložených povinností (tzv. mimozáväzková zodpovednosť), ktorej sa môže povinný subjekt dopustiť konaním alebo opomenutím. Môže spočívať aj v porušení preventívnej povinnosti, ktorú zákon ukladá každému, t. j. fyzickým aj právnickým osobám v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Ide o povinnosť správať sa takým spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, právach iných, prírode a životnom prostredí. Zodpovedným podľa tohto ustanovenia nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iných, prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd.
49. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik existencie škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Pod pojmom škoda sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť, či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu.
50. Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Treba ňou rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Je to priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
51. Zároveň ako posledný predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tu musí byť dané zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu vo vzťahu ku škode, ktorá je výsledkom tohto protiprávneho konania (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti). Čo sa týka zavinenia, tak Občiansky zákonník tento pojem nevymedzuje. Vychádza sa z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Teda zavinenie je založené jednak na prvku poznania spočívajúceho vo vedomosti a predvídanie určitého výsledku, jednak na prvku vôle, spočívajúceho v tom, že subjekt prejavuje svoju vôľu tým, že niečo chce, ale tiež tým, že je s niečím uzrozumený.
52. Súd v danom prípade skúmal, či došlo k protiprávnemu úkonu, keďže zákon protiprávnosť nepredpokladá. Zo Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 25.11.2013 vyplýva, že na miesto privolaná hliadka polície oddelenia dopravných nehôd konštatovala na strane žalovaného dopustenie porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko sa žalovaný plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke. Porušenie ustanovení zákona o cestnej premávke, keď ako účastník tejto premávky a cyklista
mal žalovaný povinnosť venovať sa plne vedeniu bicykla a sledovať situáciu v cestnej premávke je konštatované aj znalcom ustanoveným súdom v spore, ktorý v znaleckom posudku jednoznačne určil za vinníka dopravnej nehody žalovaného, ktorý narazil predným kolesom bicykla do zadného pravého kolesa motorového vozidla poškodeného N. zn. G. a následne tak došlo k poškodeniu zadného pravého blatníka a nárazníka vozidla, pričom poškodenie vozidla podľa znalca zodpovedá priebehu dopravnej nehody. Súd mal tak preukázaný predpoklad zodpovednosti za škodu - protiprávnosť konania žalovaného. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že prešetrením sťažnosti žalovaného na postup policajtov oddelenia dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 25.11.2013 pri realizovaní predmetnej dopravnej udalosti bol zistený rozpor s ust. § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to z dôvodu, že nedôsledným preverením oznámenia bola nesprávne udalosť posúdená ako škodová udalosť v cestnej premávke, pričom mala byť posúdená ako dopravná nehoda podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, nakoľko došlo k zraneniu žalovaného.
53. Druhým predpokladom je škoda - majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Vlastník motorového vozidla v čase poškodenia N. P. si dal svoje motorové vozidlo G., EČV: Y. opraviť, pričom cena opravy dosahovala sumu 702,32 Eur. Keďže vlastník bol v čase škody poistený, uplatnil si poistné plnenie titulom tejto škody u žalobcu, ktorý uhradil sumu 537,32 Eur po odrátaní spoluúčasti vo výške 165,- Eur (poškodeným N.) na základe krycieho listu. Vyplatením tejto sumy prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou na žalobcu, a to až do výšky plnenia, ktoré poskytol t.j. 537,32 Eur (ust. § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
54. Tretím predpokladom ako už vyššie súd uvádzal, je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.
55. Ak by žalovaný pri vedení bicykla sa plne venoval vedeniu bicykla a sledoval situáciu v cestnej premávke, jeho bicykel by nenarazil do motorového vozidla poškodeného, a nedošlo by ku škode. Vzhľadom na uvedené je priama súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného (príčinou) a poškodením vozidla (následkom), čím je splnený tretí predpoklad zodpovednosti.
56. K zavineniu zo strany žalovaného súd uvádza, že v ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.
57. Žalovaný v spore nepreukázal, že škodu nezavinil. Toto dôkazné bremeno neuniesol a zákonnú domnienku nevyvrátil. Ak sa žalovaný bránil a na podporu svojho tvrdenia, že škodu nespôsobil, poukazoval na výpoveď svedka N., tak znalec v znaleckom posudku uviedol, že priebeh kolízie ako ho popísali žalovaný a svedok kolízie N. H. je technicky neprijateľný.
58. Podľa ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
59. Podľa ust. § 191 ods. 2 Civilného sporového poriadku vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
60. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Žiadny právny predpis, ale nestanovuje presný postup pri ich hodnotení a nestanovuje ani to, aký stupeň vierohodnosti alebo dôkaznej sily má hodnotiaci sudca priznať tomu ktorému dôkazu. Civilný sporový poriadok nepriznáva
žiadnemu z dôkazov väčšiu dôkaznú silu ako majú ostatné dôkazy. Voľné hodnotenie dôkazov sa teda opiera o oprávnenie súdu rozhodovať o tom, ktoré z dôkazných prostriedkov súd vykoná a ktoré nie, o možnosť súdu doplniť dokazovanie na základe návrhov sporových strán, v nespornom konaní aj bez tohto návrhu, pokiaľ to vyžaduje priebežné hodnotenie dôkazov, súčasne tiež aj povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo nepotvrdzujú tvrdenia sporových strán.
61. Znalecký posudok, jeho závery súd vyhodnotil ako presvedčivé a logické, pričom posudok spochybnil tvrdenia žalovaného a svedka N. že v čase kolízie sa vodič osobného motorového vozidla pohyboval rýchlosťou až 60 - 70 km/hod. a práve prekročením najvyššej povolenej rýchlosti vodič motorového vozidla N. zapríčinil vznik kolízie. Je nesporné, že k dopravnej nehode došlo a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nie spôsobom ako to popisuje žalovaný, nakoľko znalec pracoval pri vypracovaní znaleckého posudku s viacerými simuláciami, ktorých protokoly a grafy z programu PC Crash tvoria prílohou posudku, pričom za technicky prijateľný priebeh kolízie považoval znalec tú simuláciu, podľa ktorej v okamihu nárazu bicykla žalovaného do zadného pravého kolesa vozidla, malo motorové vozidlo G. rýchlosť 15 km/hod. a žalovaný cyklista mal v okamihu nárazu rýchlosť cca 10 km/ hod.. V súlade už s uvedeným súd vyhodnotil výpoveď N. ako nepravdivú, nevierohodnú, pretože jeho výpoveď je v rozpore s ďalšími dôkazmi.
62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
63. Súd však musel skúmať, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keď by mohol náhradu škody primerane znížiť, nakoľko si žalobca tento regresný nárok uplatňuje voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou (ust. § 450 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa výkladu ust. § 450 Občianskeho zákonníka mimoriadne sudcovské moderačné právo je súd povinný použiť ex offo bez ohľadu na to, či ho poškodený alebo škodca v konaní o náhradu škody navrhne. Súd nemôže úplne vylúčiť náhradu škody ani škodcovi odpustiť povinnosť nahradiť škodu a tým nepriznať poškodenému žiadnu náhradu, môže ju len primerane znížiť, berúc do úvahy okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zistil pri svojej činnosti.
64. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody nie sú v ust. § 450 Občianskeho zákonníka taxatívne vymenované a je teda na úvahe súdu, ktoré okolnosti konkrétneho prípadu vyhodnotí ako také dôvody. Okolnosti, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované a na ktoré má súd podľa tohto ustanovenia najmä prihliadnuť, t.j. ako ku škode došlo a osobné a majetkové pomery účastníkov na oboch stranách sporu, zahrnul odvolací súd v posudzovanej veci do svojej úvahy a nemožno mu teda vytýkať, že by pochybil pri úvahe o aplikácii § 450 Občianskeho zákonníka. Otázku, či a ktoré ďalšie skutočnosti uzná súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka a ako tieto dôvody vyhodnotí, nemožno považovať za otázku zásadného právneho významu so všeobecným dosahom na súdnu prax, pretože jej ťažisko spočíva v skutkovej rovine a vždy ide o jedinečnú situáciu; tieto okolnosti sú individuálne v každej veci ( Uz NS ČR zo dňa 24.4.2007, sp.zn. 25 Cdo 2795/2005). Pri stanovení výšky náhrady škody je potrebné prihliadnuť na to, aby uložená povinnosť nahradiť škodu nemala pre škodcu doživotné likvidačné následky, resp. aby mu neznemožňovala viesť znesiteľný a ľudsky dôstojný život ( rozsudok NS ČR zo dňa 30. 3. 2011, sp. zn. 25 Cdo 4506/2008, nález Ústavného súdu ČR zo dňa 30. 3. 2012, sp. zn. III. ÚS 2954/11, uverejnený na webových stránkach Ústavného súdu ČR).
65. Súd v danej veci nevyužil moderačné právo a výšku škody neznížil, keďže podľa jeho názoru súhrn skutočností v danej veci nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto zníženie. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka, aj čo sa týka majetkových pomerov žalovaného. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX., okres Y., obec Y., katastrálne územie U. je žalovaný spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/3 bytu č. X,. v bytovom dome R. Y. vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, a podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX., okres Y., obec Y., katastrálne územie G. je žalovaný výlučným vlastníkom bytu č. X. v bytovom dome Y. Y. vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Z doposiaľ neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.5.2017 v spore vedenom na súde pod sp.zn. 15C/315/2015 medzi žalobkyňou
S., bytom D., Y. a žalovaným Z. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 7.10.2014 z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie pôžičku vo výške 2.200,- Eur s lehotou splatnosti do 31.12.2014. Okrem toho žalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 350,- Eur.
66. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že príjem žalovaného a jeho majetkové pomery umožňujú žalovanému splniť si povinnosť plniť uloženú týmto rozsudkom s prihliadnutím na výšku súdom priznanej pohľadávky žalobcu, a je vylúčené, aby pri výške uloženej povinnosti plniť negatívne zasiahol do schopnosti žalovaného zabezpečovať jeho základné životné potreby.
67. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
69. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
70. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
71. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
72. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
73. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
74. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.
75. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
76. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
77. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 Civilného sporového poriadku. Zásada úspechu v spore (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
78. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).