Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou, v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom: Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpený: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, O., o zaplatenie 190,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 190 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy:

- 200 eur od 26.05.2014 do 26.06.2014,

- 190 eur od 27.06.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2017 sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia sumy 190,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 200,- eur od 26.05.2014 do 26.06.2014; zo sumy 190,- eur od 27.06.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi žalobcom (ešte predchádzajúce obchodné meno: River Euro, s.r.o.) a žalovaným dňa 25.03.2014 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 023756/25.03.2014 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 200,- eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky v súlade so Zmluvnými podmienkami žalobcu, ktorými sa záväzkovo-právny vzťah žalobcu a žalovaného spravuje (ďalej len „zmluvné podmienky“). Na základe vyššie uvedeného boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 200,- eur, a to bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovaného dňa 25.03.2014. Žalovaný sa Zmluvou o pôžičke zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a v dohodnutej lehote splatnosti. V súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky, a to až do 25.05.2014. K uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS, zaslaných z telefónneho čísla, ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila - klienta, pričom Zmluva o pôžičke bola žalovanému sprístupnená a uložená v jeho klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média, a teda Zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaný vykonal len nasledovnú čiastočnú úhradu dlhu: dňa 26.06.2014 úhrada vo výške 10,- eur. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi napriek viacerým upozorneniam a výzvam (SMS upozorneniam a upomienkam) dobrovoľne nesplnil a so zaplatením splatnej pôžičky ako aj odplaty sa dostal do

omeškania, ktoré do dnešného dňa stále trvá. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi dobrovoľne nesplnil, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na príslušný súd a popri zaplatení dlžnej sumy vo výške 190,- eur požaduje od žalovaného aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne.

3. Žalovaný sa písomne k žalobe a prílohám nevyjadril.

4. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. S poukazom na citované zákonné ustanovenie, bol vo veci dňa 25.05.2018 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 297 písm. b/ . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke súdu dňa 17.05.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi: Zmluvou o pôžičke 023756/25.03.2014 zo dňa 25.03.2014, Zmluvnými podmienkami spoločnosti River Euro, s.r.o., pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 31.03.2014, detailom bankovej transakcie zo dňa 26.06.2014 - vklad v hotovosti žalovaným, výpisom z obchodného registra na žalobcu, ako aj ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaný uzavrel dňa 25.03.2014 so žalobcom (podnikajúcim pôvodne pod obchodným menom River Euro, s. r. o.) Zmluvu o pôžičke 023756/25.03.2014 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“) podľa § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke sú Zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o., pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS zo dňa 17.01.2013 (ďalej len „Zmluvné podmienky“). Z predmetu Zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalobca ako veriteľ (ďalej len „veriteľ“) poskytol peňažnú pôžičku vo výške 200,- eur žalovanému ako dlžníkovi (ďalej len „dlžník“) na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a zaplatiť veriteľovi spolu s istinou poskytnutej pôžičky odplatu podľa bodu 4. Zmluvných podmienok vo výške 33,30 eur. Celková dlžná čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi najneskôr do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky predstavovala sumu vo výške 233,30 eur. Dlžník bol povinný uhradiť celkovú dlžnú čiastku alebo minimálny poplatok na predĺženie splatnosti pôžičky (ďalej len „odplata“) na niektorý z bankových účtov veriteľa uvedených v zmluve o pôžičke. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov k aktuálnej pôžičke bola stanovená na 4141,59 %. V zmysle bodu 2 Zmluvy o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť veriteľovi odplatu jednou splátkou alebo využiť možnosť predĺženia splatnosti pôžičky uhradením odplaty, najneskôr však do posledného dňa lehoty splatnosti. Lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty bola v zmluve stanovená na 15 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. V zmysle bodu 3 Zmluvy o pôžičke, pokiaľ dlžník v lehote splatnosti pôžičky poukázal na účet veriteľa len časť istiny pôžičky alebo minimálne odplatu za poskytnutie pôžičky v súlade s bodmi 5. a 6. Zmluvných podmienok, požiadal tak veriteľa o predĺženie splatnosti pôžičky, resp. predĺženie splatnosti ostávajúcej nesplatenej časti pôžičky, vrátane predĺženia lehoty splatnosti a odplaty za poskytnutie pôžičky. Veriteľ na znak súhlasu s predĺžením splatnosti pôžičky alebo nesplatenej časti pôžičky odosiela dlžníkovi na mobilný telefón dlžníka krátku textovú správu (SMS), v ktorej uvádza výšku predĺženej pôžičky, sumu a dátum jej splatnosti, pričom dohoda o predĺžení splatnosti pôžičky sa v súlade s bodom 6. Zmluvných podmienok považuje za dodatok k Zmluve o pôžičke. V zmysle podmienok Zmluvy o pôžičke žalobca ako veriteľ poskytol dňa 25.03.2014 bezhotovostným prevodom na účet žalovaného peňažnú sumu 200,- eur. V súlade so Zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky, a to až do 25.05.2014. Žalovaný ako dlžník si svoje povinnosti zo Zmluvy o pôžičke riadne a včas neplnil, nakoľko dňa 26.06.2014 uhradil žalobcovi len časť dlhu vo výške 10,- eur, a to vkladom v hotovosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si svoj dlh vo výške 190,- eur predstavujúci zvyšnú časť nesplatenej pôžičky voči žalobcovi napriek viacerým jeho výzvam a upomienkam (SMS

správam) dobrovoľne nesplnil, pričom sa žalovaný dostal so zaplatením tejto dlžnej sumy vo výške 190,- eur do omeškania, žalobca si uplatnil žalobou podanou na tunajšom súde svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 190,- eur s príslušenstvom, titulom nesplatenej časti peňažnej pôžičky.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 10.06.2013 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3, písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uzavrel dňa 25.03.2014 so žalobcom Zmluvu o pôžičke č. 023756/25.03.2014 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), predmetom, ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky zo strany žalobcu žalovanému vo výške 200,- eur prevodom na bankový účet žalovaného špecifikovaný v záhlaví zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na obsah Zmluvy o pôžičke, súd sa najprv zaoberal tým, či zmluvný záväzkový vzťah medzi sporovými stranami vznikol zo Zmluvy o pôžičke podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo zo zmluvy o úvere iba podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Z. z.), prípadne zo zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.). Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení nie je možné na daný zmluvný záväzkovo-právny vzťah aplikovať vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3, písm. l/ cit. zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. S poukazom na obsah uzatvorenej Zmluvy o pôžičke, na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutá jednorazovo, bez účelu a bez úročenia peňažná suma vo výške 200,- eur s lehotou splatnosti istiny pôžičky vrátane odplaty do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, súd dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi sporovými stranami v súlade s § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Zmluve o pôžičke nebola dojednaná povinnosť dlžníka (žalovaného) platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky, preto nemôže ísť o zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, nakoľko nie je naplnený pojmový obligatórny znak ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, a to povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi spolu s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov aj dohodnuté úroky. Žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o pôžičke prostredníctvom elektronickej komunikácie, tzv. na diaľku, preto na Zmluvu o pôžičke sa vzťahuje aj zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení neskorších predpisov. 11. Vykonaným dokazovaním mal súd teda za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 25.03.2014 Zmluvu o pôžičke v súlade s § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej s odkazom na príslušné ust. zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V rámci podmienok Zmluvy o pôžičke žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi krátkodobú bezúčelovú, bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 200,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku žalobcovi vrátiť a zaplatiť mu spolu s istinou poskytnutej pôžičky odplatu podľa bodu 4. Zmluvných podmienok v dohodnutej sume vo výške 33,30 eur. Celková dlžná čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi najneskôr do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky predstavovala sumu vo výške 233,30 eur. V zmysle podmienok Zmluvy o pôžičke žalobca poskytol žalovanému dňa 25.03.2014 bankovým prevodom na jeho účet peňažnú sumu vo výške 200,- eur. V súlade s podmienkami uvedenými v bode 3 Zmluvy o pôžičke došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky až do dňa 25.05.2014. Žalovaný napriek tomu, peňažnú pôžičku v predĺženej lehote splatnosti žalobcovi v celosti nesplatil, nakoľko vykonal len čiastočnú úhradu dlhu dňa 26.06.2014 v sume vo výške 10,- eur, v dôsledku čoho žalovaný nesporne porušil podmienky Zmluvy o pôžičke a súčasne sa dostal do omeškania so zaplatením zvyšnej dlžnej sumy vo výške 190,- eur (ďalej len „istina“) z poskytnutej peňažnej pôžičky. Z dôvodu nesplatenia peňažnej pôžičky v celosti žalovaným, žalobca si uplatnil žalobou voči žalovanému svoj nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 190,- eur s príslušenstvom. Vykonaným dokazovaním mal súd nárok žalobcu uplatnený žalobou voči žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy z pôžičky za preukázaný, ničím v rámci vykonaného dokazovania nespochybnený, preto súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel a v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 190,- eur spolu s príslušenstvom (nižšie špecifikované) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 12. O príslušenstve žalovanej istiny súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ako aj ust. bodu 7. Zmluvných podmienok, nakoľko žalovaný sa dostal s úhradou dlžnej sumy pôžičky do omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti peňažnej pôžičky, t.j. dňom 26.05.2014, preto súd v súlade s vyššie cit. ustanoveniami právnych predpisov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem žalovanej istiny aj ročný úrok z omeškania vo výške 5,25 % : zo sumy 200,- eur od 26.05.2014 do 26.06.2014 (t.j.

do dňa čiastočnej úhrady peňažnej pôžičky vo výške 10,- eur) a zo sumy 190,- eur od 27.06.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

13. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %. Súd podľa § 262 ods. 2 o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo Exekučný poriadok neustanovuje inak.