Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/67/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 622, proti žalovanej: I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. R. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, v konaní o žalobe na vypratanie bytu, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt číslo X vo vchode číslo X na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. Y. X. XXXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. F., obec Ž., okres Ž. a odovzdať ho žalobcovi v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.08.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 15.08.2017, domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať trojizbový byt č. X vo vchode č. X na X. poschodí v bytovom dome č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. F., kategória bytu V., vo vlastníctve žalobcu a náhrady trov konania. Uviedol, že so žalovanou uzavrel nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2013. Žalobca žalovanej nájomnú zmluvu z dôvodu neplnenia si povinností nájomcu nepredĺžil. Po ukončení doby nájmu žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu. Od mesiaca 6/2016 už žalobcovi nepoukazuje žiadne platby na zníženie svojho dlhu, či úhradu predpisu, ktorý zodpovedá mesačnému bezdôvodnému obohateniu žalovanej. K 31.07.2017 dlhuje žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia istinu vo výške 4 223,95 eur. Na riešenie uvedeného negatívneho stavu bola žalovaná upozornená žalobcom listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 13.02.2017, ktorý prevzala dňa 08.03.2017.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2017 uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, samo živiteľka, ktorá sa stará o dve deti. Jej mesačný príjem je vo výške 614 eur. Podstúpila transplantáciu pečene. Zdravotný stav jej bráni v zamestnaní. Má od ÚPVSaR prideleného asistenta. Jej 5 ročná dcéra má epilepsiu, narodila sa predčasne v 26. týždni tehotenstva, vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť. Dlh nepoprela. Na výzvu žalobcu nereagovala, nakoľko dlh nedokázala zaplatiť. Vyjadrila ľútosť nad vzniknutou situáciou. Nerada by prišla o byt, nemá jej kto pomôcť. Žiadala o splátky.

3. Žalobca v replike zo dňa 16.02.2018 uviedol, že podľa evidencie správcu bytového domu, v byte doposiaľ evidoval spolu so žalovanou len jej dve plnoleté deti, ktoré vzhľadom na opisovanú zlú sociálnu situáciu rodiny, by mali na chod domácnosti adekvátne prispievať poľa svojich schopností a možností. Žalovaná tvrdenie o poberaní invalidného dôchodku nepreukázala. Všetky doposiaľ uzatvorené splátkové kalendáre medzi žalovanou a žalobcom boli ukončené pre neplatenie. Aktuálny dlh žalovanej je vo výške 6 759,95 eur. Mesačne dlh narastá o 317 eur. Na vyriešenie veci odporučil žalovanej aktívne komunikovať s odborom sociálnym a bytovým žalobcu.

4. Žalovaná v duplike zo dňa 23.04.2018 doložila listinné dôkazy o svojom zdravotnom stave, výživnom a poberaní invalidného dôchodku.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.05.2018. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaná.

6. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Tvrdil, že žalovaná do dnešného dňa nehľadala žiadne riešenie vzniknutej situácie. Dlh žalovanej aktuálne predstavuje sumu 7 710,95 eur. Mal za to, že žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu. Nová nájomná zmluva so žalovanou nebola uzatvorená z dôvodu neplnenia si platobných povinností. Jedná sa o mestský nájomný byt, v poradovníku ku ktorému je niekoľko stoviek ďalších rodín. V minulosti bol žalovanej ponúknutý menší byt, avšak ona túto možnosť odmietla. Výmena bytu však nie je možná, a to kvôli splatnej pohľadávke cez 7 000 eur. Žalovaná pred súdom uviedla, že nemá kam ísť a nemá si od koho ani požičať financie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s produkovanými listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k predmetu konania, a to nájomnou zmluvou zo dňa 28.12.2011, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, sumárnou analýzou predpisu za obdobie od 01.04.2014 do 31.05.2017, pokusom o zmier zo dňa 13.02.2017, listinou s názvom zaslanie posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 06.11.2017, posudkom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, sumárnou analýzou predpisu za obdobie od 01.04.2014 do 31.05.2017, platobným rozkazom OS ZA č.k. 4C/56/2017-16 zo dňa 07.09.2017, lekárskou správou zo dňa 06.04.2018, rozhodnutím sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku, rozsudkom OS ZA č.k. 15P/129/2013-70, právoplatným dňa 08.11.2013 a vykonateľným dňa 23.10.2013, komplexným posudkom zo dňa 30.05.2011 sumárnou analýzou predpisu za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2018. (č.l. 3-38 spisu).

8. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu č. X vo vchode č. X na X. poschodí v bytovom dome č. XXXX v Ž., ktorý je evidovaný na LV č. XXXX. Nájomnou zmluvou zo dňa 8.12.2011 prenechal žalobca v postavení prenajímateľa predmetný byt žalovanej ako nájomcovi do užívania na dobu určitú, a to do 31.12.2013. Žalovaná naďalej byt obýva, a to aj s maloletým dieťaťom, ktoré jej bolo zverené do osobnej starostlivosti. Žalobca žalovanú pokusom o zmier vyzval na zaplatenie nedoplatku. Napriek skončeniu nájmu bytu a pokusu o zmier zo strany žalobcu, žalovaná predmetný byt naďalej užíva a nedoplatok nezaplatila. Dlh žalovanej vo vzťahu k predmetnému bytu predstavuje sumu cez 7 000 eur, ktorú výšku žalovaná v konaní nepoprela. Dlh žalovanej bol preukázaný aj listinnými dôkazmi, a to sumárnou analýzou predpisu za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2018.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Podľa § 685 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

10. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 v spojení s § 215 ods. 1 a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutkového stavu, ako aj na základe skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

11. Z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporné, že predmetná nájomná zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená na dobu určitú a nájom bytu skončil uplynutím doby nájmu dňa 31.12.2013. Žalobca zaslal žalovanej niekoľko pokusov o zmier, avšak bezvýsledne. Žalovaná napriek skončeniu nájmu predmetného bytu predmetný byt spolu aj s maloletým dieťaťom naďalej, bez právneho dôvodu, užíva.

12. Súd mal za danej situácie, resp. za daného skutkového stavu veci za to, že na strane žalobcu existuje právny dôvod domáhania sa vypratania predmetného bytu. Okresný súd má za to, že sú splnené podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení, aby bolo žalobe žalobcu vyhovené a žalovaná bola povinná vypratať predmetný byt a tento byt odovzdať žalobcovi. Okresný súd zdôrazňuje, že nájomná zmluva bola zmluvou uzavretou na dobu určitú, nájom bytu uplynutím dojednanej doby skončil a teda v čase rozhodovania okresného súdu neexistoval právny dôvod na obývanie bytu žalovanou. Okresný súd tak dospel k záveru, že od 31.12.2013 žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, t.j. bez existencie právneho titulu oprávňujúceho predmetný byt užívať. V danom prípade žalovaná neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a preto sa žalobca žalobou voči žalovanej dôvodne domáha vypratania predmetného bytu.

13. V prípade nájomnej zmluvy na dobu určitú v zmysle Občianskeho zákonníka zákonná povinnosť poskytnutia bytovej náhrady nevyplýva. Okresný súd zdôrazňuje, že sa jedná o mestský nájomný byt. Nejedná sa o byt osobitného určenia podľa zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami právo na bytovú náhradu. V tejto súvislosti však súd udáva, že predmetná vec je na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti (bytu) a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva, pričom zabezpečenie bývania je jednou zo základných sociálnych istôt.

14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení okresný súd dospel k záveru, že žalovanej nárok na bytovú náhradu nevznikol. Súd však aj napriek nesplneniu zákonných podmienok na bytovú náhradu v akejkoľvek podobe zisťoval, či na strane žalobcu ako prenajímateľa sú podmienky na poskytnutie bytovej náhrady a dospel k záveru, že žalobca (mesto) má, ako vlastník nielen veľkého počtu nájomných mestských bytov, ale aj iných foriem bývania, či ubytovania, možnosť pre žalovanú bytovú náhradu zaobstarať. Súd preto z hľadiska zabezpečenia sociálnych istôt v podobe obydlia, resp. zabezpečenia bývania a tiež v neposlednom rade s prihliadnutím na obývanie bytu žalovanou s maloletým dieťaťom, naviac v prípade obidvoch so zlým zdravotným stavom, rozhodol o povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu, a to aj bez naplnenia zákonom stanovených podmienok. Z uvedených dôvodov tak súd povinnosť vypratať predmetný byt viazal na zabezpečenie bytovej náhrady aspoň vo forme náhradného ubytovania. Súd rozhodol o povinnosti zabezpečiť žalovanej náhradné ubytovanie, pretože mal za to, že náhradné ubytovanie poskytne žalovanej bývanie a znižuje sa tak možnosť, aby sa stala bezdomovcom ona a jej potomok. Súd v súvislosti s povinnosťou poskytnúť bytovú náhradu dodáva, že náhradným ubytovaním je bytová náhrada, ktorá zabezpečuje bývanie trvalého charakteru; tým sa rozumie nielen doba, na ktorú treba zabezpečiť náhradné ubytovanie, ale aj kvalita priestorov, ktoré môžu ako náhradné ubytovanie trvale slúžiť.

15. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok ustanovených v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako vlastník predmetného bytu má právo domáhať sa vypratania bytu od žalovanej, ktorá v čase rozhodovania súdu nemala žiadny nárok na užívanie predmetného bytu, a teda byt užívala bez právneho dôvodu. Žalovaná v konaní nepreukázala opak a ani nenavrhla žiadne dokazovanie na preukázanie právneho dôvodu užívania predmetného bytu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak boli splnené všetky podmienky, aby súd žalobe žalobcu, ktorá bola podaná dôvodne a v súlade so zákonom v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak okresný súd s poukazom na § 257 rozhodol, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Za výnimočné dôvody v súlade s § 257 okresný súd považoval najmä zlú sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, jej zlý zdravotný stav, ako aj zlý zdravotný stav jej maloletej 5 ročnej dcéry s vážnou diagnózou, ktoré skutočnosti boli v konaní nepochybne preukázané. Na druhej strane okresný súd dospel k záveru, že nepriznanie náhrady trov konania porovnávajúc životnú situáciu žalovanej a postavenie žalobcu, v neprimeranom rozsahu žalobcu vzhľadom na jeho „status mesta“ nezasiahne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.