Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6S-101-2013.pdf
PDF · 135.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/101/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcu: E.. Z. Ž., súdna exekútorka, so sídlom v H., S. X, IČO: 35 539 755, práv. zast.: JUDr. Adriana Krajníková, advokátka, Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov, Disciplinárna komisia, so sídlom v Bratislave, Šustekova 49, práv. zast.: JUDr. Róbert Selvek, advokát, Němcovej 30, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 03.07.2012 č. DK 28/2010, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.03.2013, podľa § 228 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.10.2013, potvrdil rozhodnutie disciplinárnej komisie č. DK 28/2010 zo dňa 19.10.2011, ktorým táto uznala disciplinárne obvinenú E.. Z. Ž.Ž., súdnu exekútorku, so sídlom v H., S. X, vinnou zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa ust. § 220 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a za toto disciplinárne previnenie jej uložila disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, a to peňažnú pokutu vo výške 3.300,- eur a zároveň uložil disciplinárne obvinenej povinnosť uhradiť trovy konania pred odvolacím disciplinárnym senátom vo výške 271,81 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že bolo dostatočne preukázané, že súdna exekútorka E.. Z. Ž. po schválení rozvrhu súdom nepoukázala finančné prostriedky priznané v uznesení sťažovateľovi - oprávnenému subjektu a tým porušila povinnosti jej uložené zákonom. Zároveň bolo jednoznačne preukázané, že svojím konaním porušila ustanovenie § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko nesplnila svoju povinnosť týkajúcu sa výplaty pohľadávok v zákonom stanovenej lehote 7 dní od právoplatnosti schválenia rozvrhu výťažku uznesením súdu a tento stav trvá naďalej, resp. trval minimálne do dňa pojednávania prvostupňového disciplinárneho senátu, t.j. do 19.10.2011. Žalovaný dodal, že je pravdou tvrdenie disciplinárne obvinenej, že mala pozastavenú činnosť výkonu súdnej exekútorky, ale to bolo v čase od 30.01.2004 do 15.01.2007, pričom uznesenie Okresného súdu Bardejov, ktorým bol schválený rozvrh výťažku, nadobudlo právoplatnosť 25.09.2008 a zároveň uviedol, že to nemôže mať žiadny vplyv na to, že vymožené finančné prostriedky nepoukáže oprávnenej osobe. Na použitie finančných prostriedkov na chod exekútorského úradu, získané vymožením pohľadávky v exekučnom konaní, ju neoprávňuje žiadny predpis, práve naopak, takéto konanie zakladá závažné porušenie Exekučného poriadku. Na chod úradu mohla použiť jedine finančné prostriedky, ktoré jej prináležali z časti vymoženej pohľadávky, a to vo výške prináležiacich trov exekúcie. Predvolanie na disciplinárne pojednávanie
nariadené na deň 20.09.2011 si disciplinárne obvinená prevzala dňa 22.08.2011 a jej právna zástupkyňa prostredníctvom splnomocnenej osoby až dňa 09.09.2011. Právna zástupkyňa disciplinárne obvinenej dňa 16.09.2011 e-mailom zaslala ospravedlnenie neúčasti na tomto pojednávaní z dôvodu kolízie s iným skôr nariadeným pojednávaním. Na deň 20.09.2011 bolo súčasne nariadené pojednávanie v inom disciplinárnom konaní (sp.zn. G. XX/XXXX) proti disciplinárne obvinenej E.. Z. Ž., pričom napriek tomu, že predseda disciplinárneho senátu v tomto ďalšom disciplinárnom konaní vedel o nariadenom pojednávaní v konaní sp.zn. DK 28/2010 v ten istý deň, teda 20.09.2011, avšak v iný čas, účelovo zmenil miesto konania tohto pojednávania - sp.zn. G. XX/XXXX z L. na F.. Disciplinárne obvinená E.. Z. Ž.Ž. sa zúčastnila pojednávania v disciplinárnej veci sp.zn. G. XX/XXXX, ktoré sa konalo v F. napriek tomu, že toto pojednávanie bolo nariadené neskôr ako pojednávanie v disciplinárnej veci sp.zn. DK 28/2010. Disciplinárny senát mal dostatočne preukázané, že disciplinárne obvinená mala možnosť sa riadne brániť a nič jej nebránilo zúčastniť sa pojednávania aj bez jej právnej zástupkyne, kde mohla súčasne predložiť nové dôkazy o svojej nevine. Disciplinárne obvinená skutky, ktoré sa jej kladú za vinu priznala, a preto jej absencia na pojednávaní nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu.
2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca cestou svojej zvolenej právnej zástupkyne v zákonnej lehote na súd žalobu a ňou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.07.2012 č. DK 28/2010 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe ďalej uviedol, že odvolacia disciplinárna komisia neuviedla, v čom spočíva závažnosť disciplinárneho previnenia, ale iba citáciou poukázala na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku, pričom pre účely preskúmateľnosti rozhodnutia musia byť argumenty presvedčivé, logické a zákonné. Neuznáva svoju disciplinárnu zodpovednosť za konanie, ktoré sa mu kladie za vinu a hoci spáchanie hore uvedených skutkov výslovne nepopiera, poukazuje na dôvody, ktoré ho k nemu viedli, a to sú finančná tieseň spôsobená nedôvodným a nezákonným pozastavením profesionálnej činnosti. Nejednalo sa o úplné, ale len o čiastočné nesplnenie si zákonnej povinnosti a nešlo ani o úmyselné konanie. Poukazuje na to, že táto situácia bola vyvolaná tiesňou a nikomu svojím konaním nespôsobil škodu. Ďalej žalobca uvádza, že jeho neúčasť na pojednávaní bola odvodená od neúčasti jeho právnej zástupkyne, nakoľko na jej prítomnosti trval. Tvrdenia o účelovosti nariadenia pojednávania v inej disciplinárnej veci mu nemôžu byť na príťaž, nakoľko nie on vytyčuje termíny týchto pojednávaní. Účasť žalobcu na pojednávaní v disciplinárnej veci sp.zn. G. XX/XXXX, ktoré sa taktiež konalo dňa 20.09.2011, avšak v F., vyplývala podľa jeho slov výlučne z dôvodu, že bez svojej právnej zástupkyne sa pojednávania v disciplinárnej veci sp.zn. DK 28/2010 odmietol zúčastniť, čo napokon vyplýva aj z jeho ústavného práva mať právneho zástupcu. Odvolacia disciplinárna komisia svojím postupom - konaním bez prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu porušila právo žalobcu na spravodlivé prejednanie veci, odňala mu právo brániť sa a predkladať dôkazy na jeho nevinu. Odvolací disciplinárny senát sa vôbec nezaoberal odvolacou námietkou, že neuznanie ospravedlnenia právnej zástupkyne žalobcu je zmätočné a nepreskúmateľné, ani skutočnosťou, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 19.10.2011 a zasadnutie disciplinárneho senátu, na ktorom sa rozhodlo, sa uskutočnilo dňa 20.09.2011. Odvolacia disciplinárna komisia sa nevysporiadala ani s jedným odvolacím dôvodom. Žalobca zároveň poukazuje na primárnu procesnú vadu konania, ktorú mal konajúci orgán vzhliadnuť ex offo aj bez odvolania. Uvádza, že bol porušený disciplinárny poriadok SKE v ust. § 9 ods. 2 veta prvá, nakoľko návrh na začatie konania nebol doručený do vlastných rúk disciplinárne obvinenej a rovnako tak ust. § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., pričom ani napadnuté rozhodnutie a ani rozhodnutie disciplinárnej komisie nebolo doručené do vlastných rúk. Keďže teda konanie trpí vadou už od samého začiatku, rozhodnutie vo veci je bez opory v zákone. Všetky písomnosti boli doručené na U. Ú. E.. Z. Ž.S., pričom tieto prevzal splnomocnenec, obvineným však nie je organizácia ale fyzická osoba E.. Z. Ž.S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá nesplnomocnila splnomocnenca na preberanie zásielok určených do jej vlastných rúk ako fyzickej osoby. Napadnuté rozhodnutie vôbec nebolo doručené právnej zástupkyni zvolenej do konania. Bolo doručené iba na U. Ú. E.. Z. Ž., a to cca po 8 mesiacoch od jeho vydania.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 17.07.2015 a v ňom uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s hmotnoprávnymi dôvodmi odvolania. K čomu zároveň uvádza, že oprávnený v exekučnom konaní nemá nič spoločné s akoukoľvek tiesňou exekútorky, a teda exekútorku nič neoprávňuje riešiť svoju tieseň na úkor oprávnených v exekučnom konaní. Žalobca vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a preto jeho tvrdenia o neúmyselnosti svojho konania nemožno akceptovať. Posúdenie náležitostí ospravedlnenia alebo dôvodov brániacich účasti na pojednávaní
spadá do diskrečného oprávnenia zvereného správnemu orgánu. Exekučný poriadok neobsahuje definíciu pojmov „náležité ospravedlnenie“ alebo „bez náležitého dôvodu“. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí ODK SKE, tento nepovažoval ospravedlnenie právnej zástupkyne žalobcu za náležité ospravedlnenie. ODK SKE dospela k rozhodnutiu na základe dôvodov jednoznačne vyplývajúcich z exekučného spisu U. XX/XX, ktorý bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, ako aj z toho, že žalobca nikdy nepoprel spáchanie skutku, ktorý mu je dávaný za vinu. Pojem subjektivity fyzickej osoby upravený v Občianskom zákonníku platí pre celý právny poriadok. Týka sa aj fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi. Občiansky zákonník nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a fyzickou osobou - občanom a nepovažuje ich za rozdielne subjekty. Na spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti nemá vplyv ani jej zápis do živnostenského alebo obchodného registra, keďže fyzická osoba aj po zápise do týchto registrov neprestáva byť fyzickou osobou a práva a povinnosti, ktoré mala pred zápisom do takéhoto registra, jej zostávajú zachované aj po zápise. Tým pravda nie sú dotknuté práva a povinnosti vznikajúce takejto fyzickej osobe z titulu zápisu do toho ktorého registra. Nie je možné oddeliť exekútorský úrad od exekútora. Exekútorský úrad je označenie sídla exekútora a nemá atribúty samostatného subjektu nezávislom na osobe exekútora, ktorý je nositeľom oprávnenia na vykonávanie exekučnej činnosti. Exekútorský úrad plní v mene exekútora úlohy spojené s odborným organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti. Exekútorský úrad predstavuje personálny substrát exekučnej činnosti, na čele ktorého stojí súdny exekútor. Tento personálny substrát predstavuje samotný súdny exekútor, prípadne jeho zamestnanci v podobe exekútorských koncipientov či iných zamestnancov exekútora. Adresa sídla exekútorského úradu je zároveň adresou na doručovanie písomností súdnemu exekútorovi, čím sa jednoznačne vylučujú pochybnosti vyplývajúce zo všeobecnej úpravy doručovania obsiahnutej v O.s.p., keď pre doručovanie písomností je irelevantné, kde sa súdny exekútor zdržiava. Rozhodujúce je, že vždy sa bude doručovať do sídla exekútorského úradu a súdny exekútor musí na adrese tohto sídla zabezpečiť preberanie písomností, a to osobne alebo prostredníctvom iného oprávneného subjektu. Záverom navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Súd vec žalobcu prejednal a rozhodol dňa 12.11.2015 na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, keďže právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a právna zástupkyňa žalobcu si predvolanie na pojednávanie nevyzdvihla ani v úložnej lehote 18 dní, a preto zásielka bola vrátená súdu dňa 10.11.2015. Skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu bola od 30.09.2015 do 15.11.2015 práceneschopná sa súd dozvedel až z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice o poberaní nemocenského zo dňa 18.01.2016, ktoré právna zástupkyňa doručila súdu spolu s odvolaním proti rozsudku dňa 21.01.2016.
5. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 7Sžo/34/2016 zo dňa 14.12.2017 zrušil rozsudok tunajšieho súdu z 12.11.2015 č.k. 6S/101/2013-86 a vec vrátil na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom uznesení uviedol, že „...ďalej považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade bola zo strany správneho orgánu žalobkyni uložená peňažná pokuta vo výške 3.300,- eur, a to už za vyššie uvedené disciplinárne previnenie. V danom prípade teda možno hovoriť aj o tzv. správnom (administratívnom) trestaní, v rámci ktorého správne konanie ako aj konanie súdne tvoria jeden celok. Administratívnu a súdnu časť konania je preto nutné považovať za jednotnú (Rozsudok vo veci H. G. R..K..Z.. proti V. z 27. septembra 2011; sťažnosť č. XXXXX/XX, body 57 - 67). V nadväznosti na to, bolo potom zo strany krajského súdu žiadúce, pokiaľ žalobkyňa nebola v konaní pred správnym orgánom vypočutá, aby žalobkyni poskytol procesnú možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Z tohto dôvodu bolo potrebné, aby krajský súd zaslal príslušné predvolanie nielen právnej zástupkyni žalobkyne, ale aj samotnej žalobkyni (§ 49 ods. 1 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Vzhľadom na toto pochybenie krajského súdu sa najvyšší súd nezaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol v postupe krajského súdu procesné pochybenie, v dôsledku ktorého bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a preto napadnutý rozsudok prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.“
6. Podaním zo dňa 03.04.2018 právna zástupkyňa žalobcu na výzvu súdu oznámila súdu okrem adresy na doručovanie písomností žalobcovi, že vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ohľadne poskytnutia možnosti žalobcovi vyjadriť sa ku skutku uvádza, že žalobca toto právo nechce využiť a žiada v konaní pokračovať bez jeho prítomnosti a v zastúpení právnej zástupkyne.
7. Po prevzatí predvolania na pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 24.05.2018, právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 27.04.2018 podanie, v ktorom poukázala na analógiu disciplinárneho a trestného konania v spojitosti s doručovaním listín (napr. obžaloba, analogický návrh na začatie disciplinárneho konania, predvolania na hlavné pojednávania a meritórne rozhodnutia vo veci), ktoré sa doručujú do vlastných rúk obvineného, prípadne jeho splnomocnenca, nie však splnomocnenca jeho fyzickej osoby - podnikateľa. Z uvedenej analógie citujúc ust. § 9 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov, ust. § 66 ods. 1 Trestného poriadku preto namietala zhodne s obsahom žaloby, že listiny, ktoré doručoval žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán žalobcovi, mali byť doručované žalobcovi ako fyzickej osobe - občanovi. Žalobca teda v tomto podaní zotrval na jednej zo žalobných námietok.
8. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po opätovnom oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného, žalobou žalobcu a vyjadreniami účastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov oboch správnych orgánov a po vypočutí právnej zástupkyne žalobcu na nariadenom pojednávaní, riadiac sa právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/34/2016 zo dňa 14.12.2017, konajúc v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní súdu uviedla: „Vážený súd, ja sa pridržiavam žaloby aj svojich doterajších písomných podaní. Poukazujem opakovane na tú skutočnosť, že v predmetnom disciplinárnom konaní neboli splnené podmienky konania v tom, že žalobkyni E.. Ž. neboli doručené do vlastných rúk listiny v zmysle právnych predpisov, na ktoré som už poukazovala a ktoré mali byť doručované do vlastných rúk. Tieto listiny preberal splnomocnenec exekútorského úradu, ktorý nemal oprávnenie na preberanie listín za E.. Ž. ako občana - súkromnú osobu. Aj v poslednom podaní zo 16.04.2018 poukazujem na analógiu disciplinárneho a trestného konania, z ktorých všetkých doteraz poukazovaných právnych skutočností vyplýva, že disciplinárna zodpovednosť, tak ako trestná zodpovednosť je zodpovednosť súkromnej osoby a ako s takou s ňou je treba komunikovať v rámci príslušných administratívnych a iných právnych konaní. To znamená, že tak ako v disciplinárnom konaní, tak aj v trestnom konaní sa listiny, ktoré sa doručujú do vlastných rúk súkromnej osoby, ktorá je stíhaná, či disciplinárne alebo trestne. Opakovane teda poukazujem na to, že splnomocnenec E.. Ž. nemal takéto splnomocnenie. Preto doručenie príslušných listín pre príslušné disciplinárne konanie do rúk splnomocnenca je pre účely predmetného disciplinárneho konania neúčinné. Na základe toho a už uvedených predchádzajúcich prednesov navrhujem, aby súd žalobe vyhovel a uplatňujem si trovy konania.“ Návrh právnej zástupkyne bol zachytený doslovne podľa prednesu.
10. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 2 SSP).
Podľa ust. § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
11. Z obsahu administratívnych spisov správnych orgánov prvého aj druhého stupňa súd zistil skutkový stav, podľa ktorého disciplinárny senát disciplinárnej komisie žalovaného rozhodnutím č. DK 28/2010 zo dňa 19.10.2011 v disciplinárnom konaní začatom na návrh prezidenta Slovenskej komory exekútorov zo dňa 29.10.2010 proti disciplinárne obvinenému žalobcovi rozhodol tak, že uznal disciplinárne obvinenú E.. Z. Ž., súdnu exekútorku, so sídlom v H., S. X, vinnou zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa ust. § 220 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a za toto disciplinárne previnenie jej uložil disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, a to peňažnú pokutu vo výške 3.300,- eur, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania. Závažné disciplinárne previnenie žalobcu spočívalo v tom, že ten v období od 26.09.2008 do 02.10.2008 v H. v rámci realizácie exekučného konania vedeného pod sp.zn. U. XX/XXXX, v rozpore so svojimi povinnosťami uvedenými v ust. § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, nepoukázal oprávnenému subjektu - M., C..R.. prikázané finančné prostriedky vo výške 20.601,14 eur v zákonom stanovenej lehote 7 dní po schválení rozvrhu výťažku, ale uvedenému oprávnenému subjektu vyplatil len sumu vo výške 17.281,- eur, a to až v období od 04.12.2008 do 30.06.2009. Na prejednanie uvedeného konania žalobcu bolo v rámci jeho disciplinárneho konania nariadené pojednávanie na deň 15.08.2011 o 11:00 hod., o čom sa žaloba dozvedel dňa 17.07.2011, kedy mu bolo doručené upovedomenie. Dňa 12.08.2011 zaslal žalobca faxom ospravedlnenie z tohto pojednávania a rovnako sa ospravedlnila aj jeho zvolená zástupkyňa JUDr. Adriana Krajníková z dôvodu plánovanej letnej dovolenky. Pojednávanie bolo preto odročené na deň 20.09.2011. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zápisnice zo zasadnutia disciplinárneho senátu č. DK 28/2010 zo dňa 15.08.2011. Dňa 20.09.2011 sa disciplinárneho pojednávania, ktoré sa konalo v L., nezúčastnil ani žalobca, ktorému bolo upovedomenie o jeho konaní doručené dňa 22.08.2011, ani jeho zvolená zástupkyňa, ktorej bolo doručené dňa 09.09.2011. JUDr. Adriana Krajníková sa ospravedlnila z pojednávania z dôvodu kolízie s
iným pojednávaním v ten istý deň na Okresnom súde Košice - okolie, o ktorom sa dozvedela skôr - už 05.09.2011. Žalobca sa dňa 20.09.2011 o 8:30 hod. v F.Š. zúčastnil disciplinárneho pojednávania, ktoré bolo nariadené v inej jeho disciplinárnej veci - sp.zn. G. XX/XXXX.
12. Podľa ust. § 3 zákona č. 233/1995 Z.z. exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
Podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
Podľa ust. § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do siedmich dní oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky.
Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení od 01.11.2013 je adresa sídla exekútorského úradu adresou pre doručovanie písomností súvisiacich s exekučnou činnosťou a s ďalšou činnosťou exekútora podľa tohto zákona; adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice. Exekútor je povinný na tejto adrese zabezpečiť riadne preberanie písomností a nemôže namietať, že sa na tejto adrese nezdržiava.
Podľa ust. § 6 ods. 1 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15. júna 1998, číslo 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, písomnosti prijíma exekútor alebo poverený zamestnanec exekútora. Prijatie písomností nesmie byť odmietnuté a už prijaté písomnosti nesmú byť vydané späť, a to ani tomu, od koho boli prijaté. Písomnosti ktoré nie sú adresované exekútorovi (exekútorskému úradu) alebo zamestnancovi exekútora, nemožno prijať.
13. V zmysle znenia dôvodovej správy vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) v znení platnom od 01.11.2013 k ust. § 15 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., na ktorý súd iba podporne poukazuje, sa vzhľadom na nejasnosti v aplikačnej praxi výslovne ustanovuje, že adresou pre doručovanie písomností exekútora je adresa sídla jeho exekútorského úradu. Pre prípad doručovania bude pritom irelevantné, či sa exekútor na adrese sídla exekútorského úradu skutočne zdržiava.
14. Pokiaľ ide o skutky, pre ktoré je žalobca v disciplinárnom konaní sp.zn. DK 28/2010 disciplinárne stíhaný, súd nemá najmenšie pochybnosti, že sa tieto stali tak, ako je to konštatované v rozhodnutiach správnych orgánov. Skutky, ktoré sú žalobcovi kladené za vinu, boli jednoznačne preukázané skutkovými zisteniami, pričom porušenie povinností súdneho exekútora vymedzené v skutkovej vete rozhodnutia disciplinárneho senátu nepoprel ani sám žalobca. Uviedol len argumenty na svoju obranu, ktoré majú jeho konanie ospravedlniť. Tieto argumnety sú však pri vykonávaní činnosti súdneho exekútora ako verejného činiteľa absolútne neprípustné a žalobca svojím konaním postupoval v hrubom rozpore s hore citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 165 ods. 1 a § 46 ods. 1 Exekučného poriadku). Preto hmotnoprávnu námietku žalobcu súd neuznal za dôvodnú.
15. Súd takisto v zhode so žalovaným posúdil námietku žalobcu, že mu nebol doručený návrh na začatie konania do vlastných rúk a takisto mu neboli do vlastných rúk doručené ani napadnuté rozhodnutie a ani rozhodnutie disciplinárnej komisie, nakoľko obvineným nie je U.Ý. Ú. E.. Z. Ž., ale fyzická osoba E.. Z. Ž., nar. XX.XX.XXXX, ako neopodstatnenú. Ku konaniu, za ktoré bol žalobca disciplinárne stíhaný a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie, došlo v súvislosti s realizáciou konkrétneho exekučného konania. Exekučné konanie, resp. exekúciu môže vykonávať výlučne súdny exekútor na základe poverenia vydaného exekučným súdom. V prípade porušenia konkrétnych zákonných ustanovení, preto logicky musí nastať disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora. Napokon aj z návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 29.10.2010 vyplýva označenie disciplinárne obvineného a tým je E..
Z. Ž., Exekútorský úrad so sídlom v H., S. X. Konanie súdneho exekútora je konaním exekútorského úradu, a preto aj doručovanie do vlastných rúk súdneho exekútora je doručovaním na adresu sídla jeho exekútorského úradu. Bolo by absolútne iracionálne v súvislosti s disciplinárnou zodpovednosťou súdnej exekútorky E.. Z. Ž. písomne komunikovať s občanom E.. Z. Ž.. V súvislosti s namietaným porušením § 24 ods. 1 Správneho poriadku súd dáva do pozornosti, že otázka doručovania v správnom konaní je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 24 až § 26 Správneho poriadku. Vo veciach disciplinárneho konania proti exekútorom vzťah medzi Správnym poriadkom a Exekučným poriadkom a na jeho základe prijatým Disciplinárnym poriadkom Slovenskej komory exekútorov je na úrovni všeobecný - špeciálny zákon, kde Správny poriadok je všeobecným právnym predpisom a Exekučný poriadok špeciálnym právnym predpisom. V tomto prípade sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie. To napokon vyplýva aj z § 1 ods. 1 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov súd túto procesnú námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania listín žalobcovi nepovažoval za dôvodnú.
16. Čo sa týka procesnej námietky žalobcu o porušení jeho ústavných práv na spravodlivé prejednanie veci z dôvodu konania ústneho pojednávania v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho zvolenej zástupkyne, a to aj napriek ospravedlneniu, súd poukazujúc na existujúcu judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS68/1998 z 13.01.1999; rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.03.2009 sp.zn. 2Sžo 108/2008; 6Sžhuv 7/2008 z 01.04.2009), kde sa konštatuje, že porušením procesných práv účastníka nie je, ak sa riadne predvolaný účastník alebo jeho splnomocnenec neustanoví na pojednávanie, hoci neúčasť ospravedlnil, avšak príslušný orgán, na ktorom sa pojednávanie má konať, neuzná dôvod za dôležitý a vec prejedná v neprítomnosti tohto účastníka. Žalobca, ako aj jeho zvolená zástupkyňa vedeli o kolízií dvoch pojednávaní v tom istom termíne v dostatočnom časovom predstihu a zároveň sa jednalo o druhý vytýčený termín pojednávania. Preto tento žalobcom uvádzaný dôvod nie je akceptovateľným dôležitým dôvodom ako nevyhnutným predpokladom odročenia riadne a včas vytýčeného pojednávania. Obsahu základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa tento mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom nezodpovedá povinnosť vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. K tejto procesnej námietke žalobcu súd ďalej poukazuje na obsah listu H.. C. H., predsedkyne disciplinárneho senátu z 27.09.2011 adresovanej predsedovi disciplinárnej komisie SKE E.. E. F., cit.: „Nariadené disciplinárne pojednávanie bolo odročené na termín 20.09.2011 o 11:00 hod. z dôvodu ospravedlnenej neúčasti disciplinárne obvinenej a jej právneho zástupcu na disciplinárnom pojednávaní, ako aj jej žiadosti na prítomnosti právneho zástupcu na pojednávaní. Dovolím si priblížiť, že dňa 12.08.2011 bolo doručené (faxom) ospravedlnenie neúčasti disciplinárne obvinenej E.. Z. Ž. na disciplinárnom pojednávaní DK 28/2010, ako aj jej právneho zástupcu JUDr. Adriany Krajníkovej (plnomocenstvo zo dňa 21.03.2011) z dôvodu plánovanej letnej dovolenky. Zároveň disciplinárne obvinená trvala na prítomnosti na pojednávaní. S poukazom na odročené disciplinárne pojednávanie bolo listom zo dňa 17.08.2011 oznámené disciplinárne obvinenej, že vo veci DK 28/2010 je nariadené disciplinárne pojednávanie na deň 20.09.2011 o 11:00 hod.. Predmetné upovedomenie o disciplinárnom pojednávaní bolo doručené disciplinárne obvinenej dňa 22.08.2011 a právnemu zástupcovi disciplinárne obvinenej dňa 09.09.2011. Dňa 24.08.2011 má ako predsedu disciplinárneho senátu telefonicky kontaktoval E.. L. D., súdny exekútor, R. X, XXX XX R. X. Y., ktorý je predsedom disciplinárneho senátu v ďalšom disciplinárnom konaní vedenom voči disciplinárne obvinenej E.. Z. Ž.. Predmetom telefonického rozhovoru bolo zistenie termínu, kedy je nariadené disciplinárne pojednávanie v DK 28/2010. Informovala som ho, že disciplinárne pojednávanie bolo odročené na termín 20.09.2011. Uvedenú informáciu zobral na vedomie. Právny zástupca disciplinárne obvinenej opäť ospravedlnil neúčasť na disciplinárnom pojednávaní nariadenom na deň 20.09.2011, a to z toho dôvodu, že na uvedený deň má nariadené pojednávanie v inej veci pred Okresným súdom Košice - okolie. Nakoľko sa jedná o kolíziu, kedy sa v uvedený termín nevie dostaviť na pojednávanie do L., a klientka (disciplinárne obvinená) trvá na jej prítomnosti, žiada ospravedlniť ich neprítomnosť na pojednávaní a pojednávanie odročiť na iný termín. Zároveň navrhla vytýčiť pojednávanie na termín v čase 20.10.2011, kedy vie zabezpečiť svoju účasť. S poukazom na ust. § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku bola disciplinárne obvinená upozornená, že ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, disciplinárny senát môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť aj bez jej prítomnosti. V záujme objektívneho zhodnotenia otázky, či ide o dôvodné ospravedlnenie neúčasti na disciplinárnom pojednávaní DK 28/2010 bol dňa 16.09.2011 prostredníctvom elektronickej komunikácie požiadaný právny zástupca disciplinárne obvinenej o predloženie predvolania na pojednávanie Okresného súdu Košice - okolie, s uvedením spisovej značky prejednávanej veci. Právny zástupca disciplinárne obvinenej predložil
faxom predvolanie na pojednávanie na deň 20.09.2011 o 13:00 hod., na ktorom je vyznačená pečiatka doručenia zo dňa 05.09.2011. Z predloženého predvolania však nie je zrejmé, že JUDr. Adriana Krajníková je predvolaná ako právny zástupca navrhovateľa alebo odporcu. V súvislosti so vzniknutou kolíziou predsedovi disciplinárneho senátu nie je jasné, z akého dôvodu sa právny zástupca disciplinárne obvinenej nenechal zastúpiť iným advokátom, aby zabránil opakovanej nemožnosti zúčastnenia sa na disciplinárnom pojednávaní. V zmysle zákonného ustanovenia § 16 zák. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, je možné zastúpenie advokáta. Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom; pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iným zamestnanec advokáta. Rovnako tak predseda disciplinárneho senátu upozorňuje, že zásielka (Upovedomenie o disciplinárnom pojednávaní) bola uložená na pošte dňa 22.08.2011 a vyzdvihnutá až 09.09.2011, pričom ako je zrejmé z predvolania právny zástupca disciplinárne obvinenej v medzičase riadne preberal poštu (predvolanie bolo doručené do vlastných rúk dňa 05.09.2011). Popísané konanie disciplinárne obvinenej, tak aj jej právneho zástupca sa javí predsedovi disciplinárnej komisie ako účelové v snahe zmariť disciplinárne konanie, resp. zabrániť rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote. S poukazom na ust. § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku bola disciplinárne obvinená upozornená, že ak sa bez dôvodeného ospravedlnenia nedostaví, disciplinárny senát môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť aj bez jej prítomnosti. Disciplinárny senát vyhodnotil situáciu v predmetnom disciplinárnom konaní DK 28/2010 tak, že ide o odôvodnený prípad, kedy je možné rozhodnúť aj bez prítomnosti disciplinárne obvinenej. Zároveň s poukazom na zákonné ustanovenie § 225 ods. 2 v zmysle ktorého disciplinárna komisia rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania, bolo nevyhnutné vo veci rozhodnúť, nakoľko lehota na rozhodnutie končí dňa 08.11.2011. V priebehu disciplinárneho konania DK 28/2010 bola zistená ďalšia skutočnosť, ktorá potvrdzuje domnienku predsedu disciplinárneho senátu, že ide o účelové konanie nielen zo strany disciplinárne obvinenej. E.. L. D. ako predseda disciplinárneho senátu v ďalšom disciplinárnom konaní vedenom voči disciplinárne obvinenej E.. Z. Ž.Ž. nariadil pojednávanie na deň 20.09.2011 o 8:30 hod. v sídle Slovenskej komory exekútorov, Bratislave, t.j. na totožný deň ako bolo nariadené pojednávanie v DK 28/2010, v rámci ktorého som predsedkyňou disciplinárneho senátu. Dovolím si podotknúť, že pojednávanie bolo E.. D. stanovené na uvedený dátum, aj napriek jeho vedomosti, že dňa 20.09.2011 je už nariadené iné disciplinárne pojednávanie. Informáciu o mnou nariadenom pojednávaní v DK 28/2010 získal na základe telefonického rozhovoru dňa 24.08.2011. V prípade, že by sa uvedené pojednávania disciplinárnych konaní konali v ten istý deň, t.j. 20.09.2011, prvé o 8:30 a druhé o 11:00 hod., považovala by som konanie E.. D. za správne, dokonca za hospodárne. Avšak E.. D. účelovo zmenil miesto konania disciplinárneho pojednávania, a síce na F., čím zmaril mnou nariadené disciplinárne pojednávanie v L.. Skutočnosť, že ide o účelové konanie potvrdzuje aj zabezpečenie účasti disciplinárne obvinenej. Disciplinárne obvinená v DK 28/2010 bola upovedomená o odročenom disciplinárnom pojednávaní dňa 22.08.2011, na ktorom svoju neúčasť ospravedlnila prostredníctvom právneho zástupcu. Avšak pojednávania v rámci disciplinárneho konania vedenom E.. D., o ktorom sa evidentne dozvedela neskôr, nakoľko pojednávanie bolo nariadené listom zo dňa 31.08.2011, sa zúčastnila. Na základe uvedených skutočností mám za to, že zo strany E.. L. D. ako predsedu disciplinárneho senátu vedeného voči disciplinárne obvinenej E.. Z. Ž. došlo k účelovému vykonaniu krokov smerujúcich k zmareniu iného disciplinárneho pojednávania.“ Z uvedeného obsahu listu predsedkyne disciplinárneho senátu súd nemohol nedospieť k záveru o účelovom vyhýbaní sa žalobcu a jeho právnej zástupkyne z neúčasti na zasadnutí disciplinárneho senátu dňa 20.09.2011. Preto súd nepovažoval ani túto procesnú námietku žalobcu, na ktorú žalobca dával dôraz vo všetkých svojich podaniach, za dôvodnú.
17. K poslednej námietke žalobcu týkajúcej sa dátumu pojednávania súd uvádza, že nesprávne uvedený dátum na prvostupňovom rozhodnutí 19.10.2011 súd považoval za chybu vzniknutú pri písaní rozhodnutia, pretože ako z obsahu rozhodnutia žalovaného, tak aj z obsahu spisu žalovaného je nepochybné, že pojednávanie v disciplinárnej veci žalobcu sa konalo dňa 20.09.2011, ktorú chybu môže žalovaný opraviť aj bez návrhu a upovedomiť o tom účastníka disciplinárneho konania. Preto táto námietka žalobcu nepredstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
18. Krajský súd v Košiciach nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov žalovaného spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie jeho výroku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci
žalovaným za správne. Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách na vec sa vťahujúcich právnych noriem a ich rozhodnutia možno považovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto z týchto vyššie uvedených dôvodov podľa ust. § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP, a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.