Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-164-2012.pdf
PDF · 122.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/164/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, toho času Ú. T. D. U. B. G. Z. Ú.G. T. D. D. V. proti žalovanému: N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.. Q.. G. XXXX/X, C., o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.07.2012 (doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2012), zmenou podaním zo dňa 3.12.2012 (zmena žaloby pripustená uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/164/2012-25 zo dňa 07.01.2013, na č.l. 25) a doplnenou podaním zo dňa 28.11.2017 (č.l. 649) domáhal ochrany osobnosti spočívajúcu v ospravedlnení sa žalovaného (poštou) za výroky a súčasne zdržania sa (upustenia od neoprávnených zásahov) týchto výrokov: a) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že „p. W. mal snahu, aby som túto zbraň chytil do rúk, dokonca spravil teatrálne vystúpenie, že sa mu rozsypali náboje a podal mi zásobník z tejto zbrane, že tieto náboje mám pozbierať a dať do zásobníka“, ktoré som vyslovil pri svojej výpovedi dňa 09.06.2011 ako svedok v č.k. SA 8C/205/2004 v spore o ochranu osobnosti vedenom OS Galanta. Uvedené moje tvrdenia boli nepravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti C. W., za čo sa mu týmto ospravedlňujem, b) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že „taktiež si spomínam ešte, že p. W. vlastnil ešte jednu strelnú krátku zbraň s tlmičom, a to kaliber 7,65 mm, ktorú ale podľa jeho slov odpredal nejakému priateľovi v T..“ Ďalej som v súvislosti s uvedenou zbraňou tvrdil, že „túto zbraň mi ukazoval osobne v C. na železničnej stanici, mal ju zabalenú v handre a uloženú v nejakej taške alebo vaku, a čo sa týka odpredaja tejto zbrane, nie som si celkom istý, ale Z. by to mohol potvrdiť, keď zháňal peniaze, že by mohol nájsť nejakého kupca na túto zbraň, ale tohto konania som sa nezúčastnil - pamätám si, bol s p. W. v aute, pravdepodobne tam mal byť p. Z. a čakali na záujemcu o kúpu tejto zbrane.“ Tieto svoje tvrdenia som vyslovil pri svojej výpovedi ako svedka dňa 09.06.2011 v konaní vedenom OS Galanta pod zn. SA 8C 205/2004 a v podobnom znení aj v trestnom konaní vedenom na KS Nitra č. 1T 1/5 a v prípravnom konaní zn. ČVS: KÚV-76/OVVK - 2001. Uvedené moje tvrdenia boli a sú nepravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti C. W., za čo sa mu týmto ospravedlňujem, c) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti odporcovi, ktorými tvrdil, že „môžem potvrdiť, že p. W. vlastnil čiernu zbraň s tlmičom kalibru 22, ktorá bola použitá pri trestnej činnosti a bol som osobne svedkom ako p. W. s touto zbraňou zavraždil 2 ľudí, a to predavača v zlatníctve v T. I. T. D. (...) a ďalej v Š. (...) - je pravdou, že takúto zbraň u žalobcu nenašli, ale trvám na tom, čo som už vypovedal v trestnom konaní, že žalobca mi túto zbraň odovzdal, predtým ju dôkladne vyčistil a odovzdal mi ju
v koženej taške, že ju mám uschovať a bolo to konkrétne v C. a bola to D. X. Č.. XXX, v tom dome som túto zbraň odovzdal mojej kolegyni, čo sme spolu hrávali (...).“ Tieto svoje tvrdenia som vyslovil vo svojej výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2011 v konaní vedenom na OS Galanta č. SA-8C/205/2004. Uvedené tvrdenia som vyslovil taktiež aj vo svojich výpovediach robených v trestnom konaní KÚV - Nitra pod zn. ČVS: KÚV - 76/OVVK - 2001 dňa 1. a 2. septembra 2001, kedy som tvrdil, že dňa 25.08.2001 sme okolo obeda prišli zo Š. do C., kde mi na benzínovej pumpe p. W. odovzdal tašku ( v ktorej bola zbraň kalibru 22, náboje a šatstvo), ktorú som ja uložil do válendy v byte p. C. v C., túto tašku som potom s celým jej obsahom vydal dňa 01.09.2001 polícii vyšetrovateľom s tvrdením, že toto sú tie veci, ktoré mi dal p. W. do úschovy, a ktoré som (svoje tvrdenia) potvrdil aj v konaní na súde. Uvedené tvrdenia boli a sú nepravdivé, čim som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti C. W. (navrhovateľa), za čo sa mu týmto ospravedlňujem, d) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že „p. W. mal takú povahu, že chcel byť stredobodom pozornosti, bol ochotný ľudí, ktorí mu ublížili za každú cenu umlčať, bol agresívny, ťažko ovládal svoje konanie, a pod.“, ktoré som vyslovil pri svoje svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2011 v konaní vedenom na OS Galanta č. 8C/205/2004. Uvedené moje tvrdenia boli a sú nepravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti C. W. (navrhovateľa), za čo sa mu týmto ospravedlňujem, e) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že „p. W. sa každému chválil trestnými činmi, ktoré spáchal“, ale aj tým, že už zavraždil, že vlastní zbrane, atď. ... Tieto svoje tvrdenia som vyslovil vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2011 v konaní vedenom na OS Galanta č.k. SA 8C/205/2004 a tiež vo svojich výpovediach v trestnom konaní vedenom na KÚV - Nitra, ČVS: KÚV - 76/OVVK - 2001 a ČVS: KÚV 80/OVVK - 2001, a ktoré som potvrdil svojimi vyjadreniami aj na pojednávaniach na KS Nitra v č.k. 1T/1/05. Uvedené moje tvrdenia boli a sú nepravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti C. W. (navrhovateľa), za čo sa mu týmto ospravedlňujem, f) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenie proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že „zbraň kalibru 22, s ktorou p. W. zavraždil dvoch ľudí, a to predavača zlatníctva v T. I. T. D. a v Š., nebolo možné identifikovať ako inkriminovanú preto, lebo (citujem) ... „táto otázka bola zodpovedaná v trestnom konaní
- prípravnom, a to tak, že p. W. poznal osobu, ktorá mu upravovala zbraň a konkrétne v tomto prípade malo prísť k výmene buď hlavne alebo úderníku, preto sa nenašli žiadne znaky a zbraň sa nemohla identifikovať,“ ktoré som vyslovil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ako svedok dňa 09.06.2011 vedenom na OS Galanta pod zn. SA- 8C/205/2004. Uvedené moje tvrdenia boli a sú nepravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa týmto ospravedlňujem, g) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že „ po tomto mi C. W. povedal, že ma zlikviduje, pretože je členom bratislavského podsvetia“ a „on ma viackrát upozorňoval a vyhrážal sa mi likvidáciou mňa a mojej rodiny“, ktoré som vyslovil v trestnom konaní vedenom proti mne Okresným súdom Piešťany pod č.k. 1T/2/2004 pre trestný čin podvodu, a to tak v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní ako aj v mojich podaniach v tejto veci. Taktiež aj v trestnom konaní na KS Nitra sp. zn. 1T/1/05, a to tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, kde som tieto svoje tvrdenia potvrdil mojím vyjadrením. Uvedené moje tvrdenia boli a sú nepravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu týmto ospravedlňujem, h) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že „sa s navrhovateľom zoznámil/spoznal niekedy začiatkom apríla 2001 (...) a po nejakej dobe sa dozvedel, že sa dopustil závažnej trestnej činnosti, a to lúpeží v klenotníctve. A to svoje tvrdenie podával v rôznych obmenách, ako napr. že „sa dozvedel, že navrhovateľ mu povedal, navrhovateľ sa mu pochválil aj tým, že spáchal lúpež zlatníctva v T. (a W.).“ Tieto svoje tvrdenia som vyslovil tak vo veci trestného konania pre trestný čin podvodu vedenom na OS Piešťany č. 1T/2/2004, ale aj vo veci trestného konania na KS Nitra č. 1T/1/05 a 1T/2/205.Uvedené moje tvrdenia boli a sú nepravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu týmto ospravedlňujem, i) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že „trestný čin podvodu - vybratie kamery zn. C., spáchal navrhovateľ, že navrhovateľ donútil odporcu spáchať uvedený trestný čin, že bol spolupáchateľom a fakticky organizátorom uvedeného trestného činu podvodu.“ Odporca doslova tvrdil, že „navrhovateľ priniesol vypísané všetky doklady, že išlo o falošné doklady a potvrdenia, že navrhovateľ si kameru prevzal, zaplatil prvú splátku, akontáciu, atď...“ , ktoré odporca vyslovil v trestnom konaní vo veci trestného stíhania pre trestný čin podvodu na OS Piešťany zn. 1T/2/2004 a v prípravnom konaní, ktoré tomuto súdnemu konaniu predchádzalo. Uvedené moje tvrdenia nie sú a ani neboli pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu týmto ospravedlňujem,
j) Odporca sa týmto ospravedlňuje za svoje tvrdenia proti navrhovateľovi, ktorými tvrdil, že na hlavnom pojednávaní a taktiež aj v prípravnom konaní, a všetky moje (odporcové) slová potvrdili“, ktoré som vyslovil vo svojej svedeckej výpovedi dňa 09.06.2011 na konaní vedenom na OS Galanta č.k. SA-8C/205-2004, kedy som tvrdil, že p. W. mi dal zbraň kalibru 22 tlmičom, ktorú predtým dôkladne očistil a odovzdal mi ju v koženej taške, že ju mám uschovať, a bolo to konkrétne v C. a bola to D. X. Č.. XXX. Tieto svoje tvrdenia, resp. tvrdenie, že „na hlavnom pojednávaní sa všetky moje slová potvrdili a aj v prípravnom konaní“ som vyslovil vo svojej svedeckej výpovedi dňa 09.06.2011 v konaní vedenom na OS Galanta č.k. SA -8C/205/2004. Uvedené moje tvrdenie nie je a ani nebolo pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, začo sa mu týmto ospravedlňujem, k) Vo svojej výpovedi zo dňa 28.11.2012 v k.č. SA-8C 205/2004 vedenom na OS Galanta, kde som vypovedal ako svedok, som o navrhovateľovi tvrdil, že: „Navrhovateľ bol známy tým, že sa chválil pred svedkami svojimi činmi.“ Uvedené moje tvrdenie nie je pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu týmto ospravedlňujem, l) Vo svojej vyššie uvedenej výpovedi (dňa 28.11.2012 v k.č. SA-8C 205/2004 vedenom na OS Galanta) som ako svedok vypovedal a uviedol v súvislosti s údajnou vraždou ženy I., že: „Viem, že p. W. spomínal tieto veci aj predo mnou.“ Uvedené moje tvrdenie nie je pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu týmto ospravedlňujem, m) Vo svojej výpovedi dňa 28.11.2012 učinenej na hlavnom pojednávaní vedenom na OS Galanta v k.č. SA-8C 205/2004, kde som vypovedal ako svedok, som vo vzťahu k osobe navrhovateľa (P. W.) tvrdil a uviedol, že: „Môžem sa vyjadriť z osobnej skúsenosti, že aj mne navrhovateľ povedal, že pokiaľ by som potreboval fyzicky odstrániť určitú fyzickú osobu alebo by som o niekom vedel, kto by sa chcel niekoho iného zbaviť za príslušný finančný obnos, tak mu mám túto informáciu poskytnúť a on je ochotný túto prácu spraviť.“ Uvedené moje tvrdenie nie je pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Naviac moje nepravdivé tvrdenie môže navrhovateľ pociťovať a prežívať ako urážku, ohováranie, krivdu, poníženie a pod. Za svoje tvrdenie sa preto navrhovateľovi ospravedlňujem, n) Vo svojej výpovedi dňa 28.11.2012 učinenej na hlavnom pojednávaní vedenom na OS Galanta v k.č. SA-8C 205/2004, kde som vypovedal ako svedok, som vo vzťahu k osobe navrhovateľa uviedol a tvrdil, že: „Je pravdou, že navrhovateľ takúto pištoľ vlastnil a táto pištoľ bola použitá (...) prípadne s malými obmenami v T. T. na zavraždenie predavača, alebo s malými obmenami bola použitá v Š..“ Uvedené moje tvrdenie nie je pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu týmto ospravedlňujem, o) Vo svojej výpovedi dňa 28.11.2012 učinenej na hlavnom pojednávaní vedenom na OS Galanta v k.č. SA-8C 205/2004, kde som vypovedal ako svedok, som vo vzťahu k osobe navrhovateľa uviedol a tvrdil, že: „Mám vedomosti o tom, že p. W. pálil veci a to konkrétne platá, kde boli umiestnené šperky a možno aj iné veci. Bol som osobne pri pálení plát, toto pálenie prebiehalo po lúpeži v Š.. Uvedené moje tvrdenie/ ia nie je/nie sú pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu týmto ospravedlňujem, p) Vo svojej výpovedi dňa 28.11.2012 učinenej na hlavnom pojednávaní vedenom na OS Galanta v k.č. SA-8C 205/2004, kde som vypovedal ako svedok, som vo vzťahu k osobe navrhovateľa tvrdil a uviedol, že: „P. W. sa mi chválil tým, že má dobrého odborníka, ktorý mu zbrane upravuje.“ Uvedené moje tvrdenie nie je pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa týmto za uvedené navrhovateľovi ospravedlňujem, r) Vo svojej výpovedi dňa 28.11.2012 učinenej na hlavnom pojednávaní vedenom na OS Galanta v k.č. SA-8C 205/2004, kde som vypovedal ako svedok, som vo vzťahu k osobe navrhovateľa tvrdil a uviedol, že: „Navrhovateľ sa rád vystatuje, je agresívny a druhým ľuďom sa snaží nanútiť svoje presvedčenie za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom.“ Uvedené moje tvrdenie nie je pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu (navrhovateľovi) týmto ospravedlňujem, s) Vo svojej výpovedi dňa 28.11.2012 učinenej na hlavnom pojednávaní vedenom na OS Galanta v k.č. SA-8C 205/2004, kde som vypovedal ako svedok, som vo vzťahu k osobe navrhovateľa tvrdil a uviedol, že: „Viem o tom, že v nejakom kameňolome údajne vyhadzoval do vzduchu popol inej spálenej ženy.“ a doplnil som, že: „Navrhovateľ mi to rozprával. Uvedené moje tvrdenie nie je pravdivé, čím som neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, za čo sa mu (navrhovateľovi) týmto ospravedlňujem.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vypovedal ako svedok na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. SA-8C 205/2004 dňa 9.6.2011, pričom uviedol výroky, ktoré sú predmetom žaloby, pričom tvrdenia
žalovaného sú nepravdivé a z tohto dôvodu boli neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv. Žalobca v žalobe na podporu uviedol svoje tvrdenia, ktoré mali vyvrátiť pravdivosť tvrdení žalovaného, pričom poukázal na to, že v sporoch o ochranu osobnosti sa dôkazné bremeno prenáša na žalovaného. Vo vzťahu k sporným tvrdeniam žalobca poukázal aj na tvrdenia žalovaného v trestnom konaní (Okresný súd Piešťany pod sp. zn. 1T 2/04, Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 1T 1/05 a 1T 2/05, predtým v prípravnom konaní pod príslušným ČVS: KÚV-76/OVVK-2001, KÚV-80/OVVK-2001). Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil v žalobe listinné dôkazy, resp. výsluch osôb prítomným na danom pojednávaní, výsluch žalovaného. Podanie žaloby žalobca odôvodnil taktiež tým, že spornými tvrdeniami mu žalovaný otvorene pripisoval opovrhnutiahodné vlastnosti a postoje, tieto výroky a tvrdenia sú objektívne spôsobilé ho vystaviť opovrhnutiu alebo poníženiu v očiach dotknutých osôb, okolia a/alebo verejnosti.
3. K doručenej žalobe (po pripustení jej zmeny - rozšírenia) sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.1.2013 (č.l. 33), ktorý uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť, pretože to čo uvádza žalobca sa nezakladá na pravde, všetky jeho výpovede sú zaznamenané a sú pravdivé. Žalobcu krivo neobvinil, ani ho nikdy neohováral.
4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.4.2014 (č.l. 41), keď zopakoval svoje odôvodnenie k podaniu žaloby a súčasne uviedol, že žalovaný nepredložil žiadnu skutočnosť ani dôkaz, ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení. Poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní pravdivosť tvrdení žalovaného neoverovali.
5. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 29.9.2014 (č.l. 57) súdu uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
6. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 29.9.2016 (č.l. 631) uviedol, že zotrváva na doterajších svojich tvrdeniach a vyjadreniach.
7. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu i žalovaného, predvolanie na pojednávanie im bolo doručené riadne a včas (žalobcovi i žalovanému dňa 28.3.2018). Po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie dostavil žalobca i žalovaný, žalobca bol predvedený príslušníkmi ZVJS.
8. Pred otvorením pojednávania žalobca súdu uviedol, že žiada odročiť pojednávanie z dôvodu, že ešte pred eskortovaním bol v Ústave na výkon trestu napadnutý príslušníkmi ZVJS, s tým, že nechcel konkretizovať do akej časti a v akom rozsahu bol napadnutý, nakoľko to bude predmetom vyšetrovania príslušných orgánov. Žalobca uviedol, že je v takom stave, že nie je schopný zúčastniť sa pojednávania v takom rozsahu, aby neboli poškodené jeho práva. Súd v tejto súvislosti oboznámil správu z ÚVTOS V. zo dňa 24.05.2018 (č.l. 676), z ktorej vyplýva, že žalobca uviedol, že bol napadnutý (udretý päsťou do pravej obličky príslušníkom zboru), no odmietol vyšetrenie. Podľa záveru správy (I.. I. Y.) nemožno zistiť známky zranenia uvádzaného žalobcom, nebola zistená skutočnosť, ktorá by bránila eskorte. Žalobca pred súdom poprel, že by odmietol vyšetrenie.
9. Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
10. Súd dôvod uvádzaný žalobcom na odročenie pojednávania nevyhodnotil ako dôležitý dôvod (§ 183 ods. 1 CSP), prihliadol na predloženú lekársku správu zo dňa 24.05.2018, pričom je nutné uviesť, že vystupovanie žalobcu či už pred otvorením pojednávania alebo v jeho priebehu pred súdom nejavilo žiadne známky zníženia jeho schopnosti sa tohto pojednávania zúčastniť, vo veci sa vyjadrovať. Súd vyhodnotil žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania ako účelovú v snahe zmariť pojednávanie.
11. Po oznámení súdom, že dôvod uvádzaný žalobcom nebol zo strany súdu posúdený ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, žalobca uviedol, že by chcel vzniesť námietku zaujatosti voči sudcovi, nakoľko mu sudca znemožňuje účasť na pojednávaní a uplatňovať tak jeho práva. Zo strany súdu bol žalobca poučený (pozn. súd u - č.l. 642) o tom, že čo sa týka námietky zaujatosti, je potrebné, aby
táto spĺňala zákonom ustanovené náležitosti, o ktorých obsahu bol žalobca písomne poučený zo strany súdu, s tým, že sa jedná o podanie určené súdu, pričom s poukazom na § 125 ods.1 CSP podanie možno urobiť len písomne. Zo strany súdu bolo zisťované, či žalobca žiada za týmto účelom poskytnúť primeraný časový priestor na spísanie predmetného podania - námietky zaujatosti, načo žalobca uviedol, že žiada poskytnúť časový priestor a možnosť na spísanie námietky zaujatosti, s tým, že pod možnosťou treba rozumieť to, aby nebol zo strany súdu nútený, aby spisoval námietku zaujatosti v jeho doterajšom zdravotnom stave. Žalobca uviedol, že v tomto (zdravotnom) stave nie je schopný takúto námietku spísať. Súd dal žalobcovi možnosť nadiktovať podanie (príslušnému zamestnancovi súdu). Žalobca uviedol, že žiada o možnosť spísania, resp. nadiktovania námietky zaujatosti, avšak nie je schopný túto námietku zaujatosti spísať ani nadiktovať.
12. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
13. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
14. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
16. Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu.
17. Podľa § 125 ods. 1 CSP, Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
18. Súd s poukazom na ust. §§ 52 ods. 2, § 123 ods. 1, § 125 ods. 1 (t.j. pre absenciu formálnej podmienky - písomného podania námietky zaujatosti) no najmä s poukazom na ust. § 53 ods. 3 CSP (keď námietka zaujatosti bola vyvolaná oznámením žalobcovi skutočnosti, že pojednávanie nebude na jeho žiadosť odročené, t.j. spočívala v procesnom postupe sudcu) vyhlásil uznesenie, že n e p r i h l i a d a na námietku zaujatosti vznesenú žalobcom ústne. Následne otvoril pojednávanie (§ 180 CSP), určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
19. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
20. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
21. V zmysle ust. § 186 ods. 2 CSP v spojení s § 151 ods. 1 CSP súd uvádza, že ust. § 186 ods. 2 CSP oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení strán sporu, teda súd nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré nie sú medzi nimi sporné, tieto môže zobrať za základ svojho rozhodnutia. Zhodné tvrdenia možno obsahovo stotožniť s nespornými tvrdeniami (k tomu pozri Števček a spol., Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, 2016, na str. 712).
22. Súd s prihliadnutím na obsah vyjadrenia žalovaného, či už v písomnej podobe alebo ústnej podobe, s poukazom na § 186 ods.2 CSP v spojení s § 151 ods.1 CSP uviedol na pojednávaní, že bude vychádzať zo zhodných tvrdení strán sporu, a to v rozsahu, že tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe žalovaný
pred príslušnými orgánmi uviedol, pričom tu neexistuje dôvodná pochybnosť o tom, že by tieto tvrdenia neodzneli, keďže to jednak tvrdí žalobca a jeho tvrdenie v tomto rozsahu potvrdil žalovaný.
23. Vzhľadom na hospodárnosť konania, súd zisťoval, či sa strany sporu vedia zhodnúť, t.j. urobia nesporným aj, v akom procesnom postavení žalovaný vykonal svoje výpovede (tvrdenia), ktoré sú predmetom tejto žaloby, načo žalobca aj žalovaný zhodne uviedli, že všetky predmetné tvrdenia žalovaný vykonal buď v postavení svedka v civilnom konaní (OS Galanta - sp. zn. SA 8C/205/2004), prípadne v procesnom postavení svedka v trestnom konaní, v procesnom postavení zadržaného v trestnom konaní, v procesnom postavení obžalovaného v trestnom konaní a to vo veciach KS Nitra sp. zn. 1T/1/05 , OS Piešťany sp. zn. 1T/2/2004 ako i v trestnej veci KS Nitra sp. zn. 1T/2/05. Následne bolo zo strany súdu uvedené, že ani za týmto účelom už teda nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie (pozn. súdu - pokračovať vo výsluchu žalovaného), keďže nie je ani dôvodná pochybnosť o pravdivosti týchto zhodných tvrdení zo stany strán sporu. Možno teda zhrnúť, že medzi stranami sporu bolo zhodné tvrdenie, že tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe žalovaný pred príslušnými orgánmi uviedol, a to buď (najmä) v procesnom postavení svedka v civilnom konaní, prípadne v procesnom postavení svedka v trestnom konaní, v procesnom postavení zadržaného v trestnom konaní, v procesnom postavení obžalovaného v trestnom konaní, pričom neexistuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti tohto zhodného tvrdenia (nie jeho obsahu) strán sporu, že predmetné výroky odzneli.
24. Na otázku súdu, či bolo zo strany žalobcu, prípadne inej osoby podané trestné oznámenie vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktoré označil žalobca v žalobe za nepravdivé, t.j. či bolo podané trestné oznámenie pre trestný čin krivého obvinenia, prípadne krivej svedeckej výpovede, prípadne ohovárania, žalovaný uviedol, že okrem predmetnej podanej žaloby žalobcu žiadne trestné oznámenie podané nebolo. žalobca uviedol, že to momentálne rieši národná kriminálna agentúra.
25. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vo vzťahu k preukazovaniu nepravdivosti tvrdení žalovaného obsiahnutých v žalobe, nakoľko to vzhľadom na právne posúdenie sporu považoval za nadbytočné a nehospodárne.
26. Žalobca v záverečnej reči (§ 182 CSP) zopakoval, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vyjadrovať riadne a účinne ako to vyžaduje záujem ochrany jeho práv ako účastníka konania. Žalobe navrhol vyhovieť v plnom rozsahu, poukázal pritom na rozhodnutie tunajšieho súdu v obdobnej veci (4C/184/2012). V tomto konaní bolo rozhodnutie opreté o to, že žalovaná strana nevedela preukázať pravdivosť svojich tvrdení obsiahnutých v žalobe. Žalovaný pravdivosť tvrdení tvoriacich žalobu nepreukázal žiadnym spôsobom ani v jednom jedinom bode. Napriek tomu, že nie je povinný preukazovať pravdivosť tvrdení tvoriacich predmet žaloby, z vlastnej iniciatívy zabezpečil dôkazy, ktoré preukazujú, že všetky výroky sú nepravdivé. To že ich súd odmietol vykonať, považoval za nesprávny postup súdu.
27. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že považuje všetky svoje výpovede za pravdivé, jeho výpovede neboli spochybnené ani OČTK ani Krajským súdom ani NS SR, ktorí sa stotožnili s jeho výpoveďami, žiadna nebola spochybnená.
28. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
29. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 30. Súd po zistení skutkového stavu procesným postupom podľa ustanovení CSP pri aplikácii ustanovení na ochranu osobnosti v zmysle §§ 11 a § 13 ods. 3 OZ dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. S poukazom na ust. § 13 ods. 3 OZ je potrebné uviesť, že základnou podmienkou pre úspešnosť žaloby na ochranu osobnosti, t.j. aj žaloby žalobcu, je existencia neoprávneného zásahu do tohto práva osobnosti. Ak táto podmienka splnená nie je, potom je vylúčená sankcia (prostriedok právnej ochrany) v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. A práve existencia neoprávneného zásahu do práva žalobcu splnená nebola. Ako už bolo súdom konštatované, sporné tvrdenia tvoriace predmet žaloby žalovaný uviedol, a to v procesnom postavení svedka (v civilnom
konaní, trestnom konaní) ako i v postavení obvineného (obžalovaného), prípadne podozrivého v trestnom konaní. Uvedený skutkový stav vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu, ktoré si súd osvojil (nebolo potrebné za účelom zistenia vykonávať dokazovanie), tieto zobral za základ svojho rozhodnutia. Uvedené procesné postavenie žalovaného vo vzťahu k sporným tvrdeniam tvoriacich predmet žaloby bolo kľúčovým vo vzťahu k existencii prípadného neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. 31. Je potrebné uviesť, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti zásadne nemôžu byť tvrdenia tvoriace súčasť svedeckej výpovede v trestnom konaní. Osoba podrobovaná úkonom trestného konania musí z povahy veci zniesť obmedzenia či dokonca aj pozbavenia niektorých základných práv a slobôd. Je potrebné poukázať na povinnosť každého ustanoviť sa ako svedok a vypovedať o trestnom čine, jeho páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Otázka pravdivosti či nepravdivosti tvrdeného žalovaným pred orgánmi činnými v trestnom konaní bola opäť vecou primárneho posúdenia orgánmi činnými v trestnom konaní a tiež prípadného vyvodenia konzekvencií v prípade bezpečného ustálenia dopustenia sa žalovaným trestného činu krivej výpovede, žeby však malo ísť o takýto prípad, nebolo ničím preukázané. To, čo odznelo v trestnom konaní v rámci svedeckej výpovede a nebolo následne vyvrátené trestným postihom svedka za krivú výpoveď, treba považovať za pravdivé (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/177/2013 zo dňa 15.10.2014).
32. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva (napr. právo obvineného vypovedať, uvádzať skutočnosti na svoju obhajobu) alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti (vypovedať ako svedok v civilnom, resp. trestnom konaní). K tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu malo v danom prípade dôjsť i pri výsluchu žalovaného ako svedka v občianskom súdnom (civilnom) konaní. Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia, resp. pri plnení tejto procesnej povinnosti dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah ako neoprávnený potiaľ, pokiaľ sa osoba vykonávajúca toto právo, resp. plniaca túto povinnosť nedopustí excesu (vybočenia). Pri posudzovaní správania určitej osoby zúčastnenej na civilnom konaní (ako svedka) z hľadiska toho, či sa pri výkone svojich procesných oprávnení alebo pri plnení svojich procesných povinností dopustila excesu a neoprávnene zasiahla do osobnostných práv inej osoby, treba za exces v uvedenom zmysle považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia, resp. plneniu príslušnej procesnej povinnosti. Uvedené však v konaní preukázané nebolo.
33. Za neoprávnený zásah do osobnosti nepôjde vtedy, ak ide o zásah dovolený, zákonom predpokladaný (v rámci realizácie výkonu subjektívneho práva, prípadne plnenie zákonnom uloženej povinnosti - svedok má povinnosť ustanoviť sa a vypovedať tak v civilnom ako i v trestnom konaní, obvinené/podozrivý má právo uvádzať skutočnosti na svoju obhajobu). Výpoveď svedka v trestnom alebo civilnom konaní (aj pred OČTK) je výkonom povinnosti, preto ho nemožno posudzovať ako neoprávnený zásah, okrem prípadu excesu (prekročenia zákonom stanovených medzí), čo preukázané nebolo, obsah sporných tvrdení tomu ani nenasvedčuje. Výpoveď svedka je tlmočenie jeho subjektívneho názoru, nejedná sa o prekročenie zákonných medzí. Za zreteľné vybočenie z práv a povinností (exces) v súdnom konaní je potrebné považovať, ak sa táto osoba dopustila krivého obvinenia, krivej výpovede, alebo priestupku, čo však preukázané v konaní nebolo, nebolo to ani len tvrdené žalobcom. Súd preto žalobu ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol v celom jej rozsahu.
34. Súd prvej inštancie procesným postupom v tomto konaní neznemožnil žiadnej zo sporových strán uskutočňovať jej procesné práva, nedošlo teda k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
35. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.