Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Cb-179-2017.pdf
PDF · 124.72 KB
Case nature
Area
Subarea
51Cb/179/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou sporovej veci žalobcu: Lanfer, s.r.o., so sídlom Hlavná 137/67, Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 2.870,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2.870,79 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.870,79 € od 16.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 2.870,79 € s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 07.06.2017 došlo na 14 km diaľnice Dl pri Zlatých Pieskoch k poistnej udalosti, ktorú zavinil vodič motorového vozidla značky Škoda Octavia, EČV: K., povinne zmluvne poistného u žalovaného, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu značky Schmitz, EČV: M.. Vodičom motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: K. bol T. H. a jeho vlastníkom bola a v súčasnosti je spoločnosť FAST SK, s. r. o., so sídlom Bratislavská 430/5, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 44 499 981. Vodičom motorového vozidla zn. Schmitz, EČV: M. bol N. U. a držiteľom motorového vozidla bol a v súčasnosti je žalobca. Priebeh škodovej udalosti bol nasledovný: vodič motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: K. vyšiel z odbočovacieho pruhu do priebežného pruhu cez plnú čiaru, pričom týmto obmedzil vodiča motorového vozidla žalobcu, ktorý bol nútený prudko zabrzdiť, aby tak zabránil kolízii, pričom došlo k poškodeniu návesu tohto motorového vozidla.
2. Žalobca škodovú udalosť žalovanému riadne oznámil (poistná udalosť č. XXXXXXXXXXX) a následne po oprave poškodeného motorového vozidla u opravcu CENTRAL EUROPE TRAILER, s.r.o., IČO: 31395023 a Miroslav Lanfer, IČO: 33128472, si uplatnil nárok na poistné plnenie vo výške nákladov na opravu spolu v sume 2.870,79 € (faktúra č. 2071032, č. 2071051 a č. 17013).
3. Listom „Oznámenie“ zo dňa 26.09.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že neuznáva uplatnený nárok na náhradu škody v plnej výške uplatnenej sumy z dôvodu, že žalobca nepreukázal tento uplatnený nárok, nakoľko škodová udalosť nebola vyšetrená políciou a vodič vozidla poisteného u žalovaného popiera svoju zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti aj napriek tomu, že bola spísaná správa o nehode, v ktorej vodič vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: K., poisteného u žalovaného, T. H. uznal, že nehodu zavinil.
4. S poukazom na skutkové okolnosti a citované zákonné ustanovenia je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o škodovú udalosť podľa ust. § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom účastníci škodovej udalosti sa jednoznačne dohodli na jej zavinení, o čom bola na mieste spísaná správa o nehode. Z predmetnej správy o nehode jednoznačne vyplýva, že škodovú udalosť zavinil vodič vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: K. T. H., povinne zmluvne poistného u žalovaného.
5. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.11.2017 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný. Žalovaný uviedol, že žalobca mu telefonicky dňa 09.06.2017 oznámil, že dňa 07.06.2017 o 16:20 hod. v Bratislave na D1 Zlaté piesky, vodič z odbočovacieho pruhu zrazu cez plnú čiaru odbočil do priebežného jazdného pruhu, aby obehol kolónu vozidiel a ich vodič, aby zabránil zrážke tohto vozidla, prudko zabrzdil a uvoľnil sa mu a posunul tovar a týmto došlo k poškodeniu návesu. K stretu vozidiel nedošlo. Privolaná polícia určila vinníka vodiča zn. Škody Octavia. Tovar nebol poškodený, bolo to drevo. Poškodenie návesu: posunuté predné čelo a posunuli sa tým pádom všetky diely, bližšie pri obhliadke.
6. Za spoločnosť' EAST SK, s.r.o. poistenú u žalovaného, ktorá mala spôsobiť vznik škody, nahlásila udalosť zo dňa 07.06.2017 p. T., ktorá uviedla, že udalosť hlási z opatrnosti, udalosť mal popísať vodič v čase vzniku škody tak, že bola zápcha a on išiel zabáčať, pričom pred ním bolo iné vozidlo, ktoré prudko zabrzdilo, stačil zabrzdiť, nešli rýchlo, normálnou rýchlosťou. Kamión za ním neubrzdil a vo vnútri sa mu posunul materiál, stihol zabrzdiť. V návese sa mu pri prudkom zabrzdení pohol náklad a poškodil náves. Poškodený tvrdil, že na vine je ich vodič, polícia prišla a odporučila, aby si to vyriešili medzi sebou. Výšku škody nevedel odhadnúť. Správu podpísal, ale až potom zistil, po šoku, že za to vlastne nemôže. Vodič poistenej spoločnosti, p. H., ako vyplýva z hlásenia, neuznáva svoju zodpovednosť na vzniknutej škode. Žalovaný aj telefonicky prejednal udalosť s vodičom p. H., ktorý zotrval na svojej výpovedi. Uviedol, že privolaní policajti uviedli, že nemal dobre prichytený náklad, príves sa nedal otvoriť, aby sa mohli pozrieť. Vodič kamióna argumentoval, že má naložených 20 ton nákladu, že sa nedá uchytiť. Na ceste bolo auto s rumunským EČV, ktoré zmizlo, a preto vodič kamiónu zastavil vozidlo p. H.. Protokol sa nespisoval, nedostal pokutu od polície. Pán H.H. zotrval na tom, že jazdil plynule a vozidlo, ktoré to malo spôsobiť bolo z inej krajiny a ušlo. Nepriznal si zavinenie. Z predloženej Správy o nehode vôbec nevyplýva, ako ku škode došlo. Privolaná polícia, napriek výške škody neskúmala, kto škodu spôsobil, udalosť neriešila ani ako škodovú udalosť. Žalobca na písomnú výzvu zo dňa 10.08.2017 uviedol, že nehoda nebola vyšetrovaná políciou.
7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vodič poistenej spoločnosti neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody. Prevádzkovateľ vozidla podľa § 427 OZ zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Keďže zákon o povinnom zmluvnom poistení v § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa § 427 OZ. Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. S poukazom na uvedené skutočnosti, žalobca svoj nárok nepreukázal a z uvedeného dôvod nie je daný základ povinnosti žalovaného škodu žalobcovi z poistenia vozidla EČV: K. nahradiť. Navyše v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah (škodca - poškodený, poškodený - poisťovateľ), obsahom ktorého je právo na náhradu škody, a preto je neakceptovateľné, aby sa pohľadávka občianskeho práva spravovala ustanoveniami obchodného práva v časti právnej úpravy následkov omeškania dlžníka, preto nie je možné na omeškanie poisťovateľa aplikovať ustanovenia z. č. 21/2013 Z.z. upravujúce omeškanie dlžníka v obchodnoprávnych vzťahoch. Výška úrokov z omeškania presahuje zákonom stanovenú maximálnu výšku určený nariadením vlády č. 87/1995 Z.z..
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacimi obsah spisu a výsluchom svedkov a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom:
Zo správy o nehode spísanej účastníkmi dopravnej nehody - vodičom H. a U. vyplýva, že dňa 07.06.2017 o 16.20 hod. na 14 km diaľnice D1 na Zlatých pieskoch došlo k dopravnej nehode, pričom účastníci nehody označili za vinníka dopravnej nehody vodiča vozidla A - T. H. jazdiaceho na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EČV: K.. Správu o nehode vlastnoručne podpísali obaja vodiči.
Žalobca škodovú udalosť žalovanému oznámil telefonicky dňa 09.06.2017; poistná udalosť je u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXXX.
Žalovaný poistnú udalosť nahlásil telefonicky dňa 21.06.2017, pričom z prepisu hovoru vyplýva, že poistený uvedenú udalosť hlásil z opatrnosti, lebo správa je vypísaná, pričom ich vodič podpísal správu a až potom zistil, že za to vlastne nemôže.
Zo zápisu o poškodení vozidla zn. Schmidt, EČV: M., poškodeného Lanfer s.r.o., spísaného dňa 28.06.2017, vyplýva, že došlo k ohliadke poškodeného vozidla a k popisu poškodených dielov.
Žalobca vykonal opravu poškodeného motorového vozidla u opravcu spol. CENTRAL EUROPE TRAILER, s.r.o., IČO: 31395023 a u Miroslava Lanfera, IČO: 33128472. Za opravu motorového vozidla boli vystavené faktúry: č. 2071032, č. 2071051 a č. 17013, pričom celková výška nákladov na opravu predstavuje sumu 2.870,79 €.
Listom označenom ako „Oznámenie“ zo dňa 26.09.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že neuznáva nárok na náhradu škody z dôvodu, že žalobca nárok nepreukázal, nakoľko škodová udalosť nebola vyšetrená políciou a vodič vozidla poisteného u žalovaného popiera svoju zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti. Z výsledkov šetrenia udalosti vyplynulo, že za zavinenie predmetnej škodovej udalosti je zodpovedný vodič Vlček z dôvodu porušenia § 51 zákona č. 8/2009 Z.z..
Svedok U. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je približne 2 roky v pracovnom pomere u žalobcu a bol jeho zamestnancom aj v čase dopravnej nehody. Uvedenú udalosť popisuje ako typickú bratislavskú dopravnú situáciu, stál v zápche, išiel smerom na Hlohovec, odbočovací pruh bol plný a pán s motorovým vozidlom zn. Octavia sa chcel zaradiť, pričom chcel prebehnúť čo najviac áut, a tak sa strčil pred neho. Vzhľadom na krátku vzdialenosť musel zabrzdiť, bolo to maximálne 0,5 m, a keďže bol plne naložený, viezol 13,5 metrové drevené hrady, náklad mal asi 15 ton, tak sa pri tomto prudkom brzdení posunul tovar asi o 20 cm. Náklad bol upevnený 18 gurtňami, firma žiadala 12 gurtní, ale on, keďže pozná o aký tovar ide, dal ich tam 18. Tovar bol upevnený tak, ako mal byť. Nehode nebolo možné zabrániť menej prudkým brzdením, on si aj tak myslel, že to neubrzdí. Po tejto udalosti zaparkoval svoje vozidlo do odstavného pruhu, keďže tam bola kolóna, išiel za tým druhým vodičom, aby vyriešili to, čo sa udialo, on najprv namietal, že veď sa ani nedotkli a nič sa nestalo, preto mu povedal, že buď to budú riešiť alebo zavolá policajtov, začal aj volať, avšak v tom čase sa tam objavila hliadka, ktorá zastavila a začali to riešiť. Druhý vodič pred hliadkou aj priznal vinu, títo mu chceli zobrať vodičský preukaz a zároveň aj jemu chceli dať pokutu 60,- €, keďže tvrdili, že ten kto volá políciu musí zaplatiť pokutu 60,- € a druhému vodičovi chceli dať pokutu 150,- €. Keďže s týmto postupom obaja nesúhlasili, policajti im navrhli, aby si vymenili doklady a vyriešili si to, pričom jeho upozornili na to, že nemôže ísť s vozidlom ďalej po diaľnici. Autá odstavili na pumpe, pričom vodič druhého vozidla mu dal najprv falošnú poistku - prepadnutú, preto mu znovu povedal, že ak mu nedá riadne doklady, zavolá znova políciu, a tak mu doklady predložil, všetko to spísali, má to aj nafotené v mobile, fotky je možné predložiť súdu. Druhý vodič vozidla si svoju chybu uznal, okrem neho tam boli ešte ďalší 4 spolucestujúci, ktorí boli s ním vo vozidle, dvaja mu nadávali, že mu hovorili, aby to nerobil. Medzi jazdným pruhom, v ktorom sa nachádzal on s kamiónom a v ktorom sa nachádzal druhý vodič bola plná čiara, preto mu chceli zobrať policajti vodičský preukaz. Na záver svedok uviedol, že si platím v spoločnosti žalovaného Allianz poistku, ide o škodovú poistku voči zamestnávateľovi.
Svedok T. H. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetná udalosť sa stala asi pred rokom. On šoféroval firemné auto zn. Škoda Octavia, vracali sa z turnusu z Bratislavy domov, išli po diaľnici D1, ale keďže v správach hlásili, že je tam nejaká nehoda, rozhodli sa ísť starou cestou. Keďže presne nevedel, kde sa nachádza odbočka a cesta bola zapchatá, keď sa blížili k odbočke, autá stáli na ceste. Pribrzdili, nevedeli, či je to správny exit, z 80 km/h pribrzdil asi na 30 km/h, za ním išlo čierne motorové vozidlo zn. Audi so zahraničnou značkou, ktorú predtým obehli, on pribrzdil, za ním išlo rýchlo toto vozidlo zn. Audi,
videli ako duplo na brzdu, hovorili to spolucestujúci, on sledoval kamión. Kamionista ho potom odstavil, ale medzi ním a kamiónom išlo ešte toto čierne auto. On išiel v riadnom pruhu, ešte nebol zaradený v odbočovacom, potom si všimli, že to nie je správna odbočka, chceli sa zaradiť do správnej odbočky, ale autá ich nechceli pustiť a on si všimol tú Audinu. Ona sa rýchlo približovala, dupla na brzdu a zastala od nich asi 3 metre. Kamión bol za tým čiernym autom, teda bol v tom istom pruhu. Jeho vozidlo sa najprv zaradilo do vedľajšieho pruhu, potom sa vrátili, keď si všimli, že je to tá správna odbočka. On musel zastať, keďže sa nevedel dostať do odbočovacieho pruhu, vtedy videl ako ide za ním tá Audina, ktorá prudko zabrzdila. Potom nevie, čo sa s ňou stalo, tá Audina zrazu zmizla, asi sa zaradila do vedľajšieho pruhu - rýchleho. Potom kamionista stiahol okienko a začal kričať. On bol v šoku, nebol si ničoho vedomý, potom prišli policajti, bol tam kopec áut, bolo to nepríjemné, nikdy sa mu nič také nestalo, policajti im dali fúkať, zapísali si údaje, potom išli na pumpu a tam to doriešili s tým kamionistom. Bolo to rýchle, bola to taká stresujúca situácia, povedali, že by im museli dať obidvom pokutu, a jemu povedali, že na základe jeho výpovede, by mu mohli zobrať aj vodičský preukaz, teda ak to budú riešiť oni. Pokutu nedostal, potom to riešili sami. V motorovom vozidle s ním boli ešte 3 kolegova. Pokiaľ ide o vodorovné značenie na ceste, prvý krát bola čiara prerušovaná, druhý krát už možno bola aj plná, nevie. Sú tam 3 alebo 4 pruhy, vrátane odbočovacieho. Teda on bol raz v odbočovacom pruhu, potom sa zaradil naspäť do ľavého pruhu a potom chcel zaradiť do toho odbočovacieho, ale sa už nezaradil, nepodarilo sa mu to. On sa teda nezaraďoval pred kamión, bola tam tá Audina, možno sa pred kamión zaraďoval prvýkrát, to nevie.
V rámci konfrontácie svedkov súd z výpovedí svedkov zistil, že medzi motorovým vozidlom - kamiónom a vozidlom Octavia bolo v určitom okamihu ešte aj ďalšie motorové vozidlo - čierne vozidlo pravdepodobne zn. Audi, ktoré vošlo do jazdného pruhu, v ktorom sa pohyboval kamión. Svedok U. zotrval na svoje výpovedi a uviedol, že on išiel vo svojom pruhu, pred ním nebol nikto, mal voľnú cestu, z odbočovacieho pruhu prešlo vozidlo zn. Octavia, teda medzi ním a Octaviou nebolo žiadne ďalšie vozidlo. On zabrzdil preto, že sa predo ním objavilo vozidlo zn. Škoda Octavia. Svedok H. zotrval na tom, že medzi nimi bola ešte čierna Audina s tou slečnou, ktorá potom zmizla. Na otázku súdu, kedy sa vozidlo zn. Audi nachádzalo za vozidlom zn. Octavia, teda, či to bolo prvýkrát, alebo druhýkrát, keď sa chcel svedok H. zaradiť, tento uviedol, že to bolo druhýkrát. Svedok U. uviedol, že on išiel vo svojom pruhu, mal voľnú cestu, pričom keďže túto cestu pozná, išiel pomaly, lebo vie, že vozidlá z odbočovacieho pruhu sa zaraďujú do hlavného jazdného pruhu a takýmto spôsobom chcú predbiehať, preto išiel rýchlosťou max. 30km/h a zabrzdilo ho vozidlo zn. Škoda Octavia. Tie vozidlá, čo boli pred ním ho neohrozovali, ohrozil ho až vodič vozidla zn. Škoda Octavia. K obmedzeniu rýchlosti vozidla - kamiónu podľa výpovede svedka U. došlo pri tom, ako odbočovalo motorové vozidlo z odbočovacieho pruhu do riadneho, čiže doľava. K obmedzeniu rýchlosti vozidla - kamiónu podľa výpovede svedka H. došlo, vtedy keď chcel prejsť z hlavného pruhu do odbočovacieho. Pri tom prvom manévri, keď prechádzali z odbočovacieho pruhu do hlavného, bolo značenie na ceste prerušované. Podľa svedka U. k udalosti došlo asi 30 metrov pred tým, ako je to zachytené na predloženej fotke, on musel zastať a musel zastaviť druhé vozidlo, lebo on by išiel ďalej. Svedok U. uvádza, že to bolo to pred tým nadjazdom, pričom ide o vzdialenejší nadjazd. Svedok H. uvádza, že nevie, kde to bolo, bolo to niekde na začiatku odbočovacieho pruhu.
9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov Vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom alebo v odbočovacom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom pruhu.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov vodič nesmie ohroziť ani obmedziť vodičov vozidiel, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
Podľa § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov Vodič nesmie predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) každý zodpovedá za škodu. ktorú spôsobil porušením právnej povinností.
Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane u priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o cestnej premávke“) za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť' vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.
Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť' a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalostí, je povinná o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť' s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej ako „zákon o PZP“) má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
Podľa § 15 ods. 1 zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ, poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2, 3 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa § 809 ods. 1 OZ poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo, náklad alebo upevnenie nákladu nespĺňajú ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť; pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby sa nepoškodila cesta.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pri preprave nákladu sa nesmie prekročiť najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná hmotnosť prípojného vozidla ani najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla.
Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke náklad musí byť na vozidle riadne umiestnený, rozložený a upevnený, aby neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neznečisťoval ani nepoškodzoval cestu ani jej okolie, nespôsoboval nadmerný hluk, neznečisťoval ovzdušie a nezakrýval svetlomety a svietidlá vozidla, odrazové sklá, tabuľku s evidenčným číslom a vyznačenie najvyššej povolenej rýchlosti. Náklad musí byť zabezpečený tak, aby pri zmene rýchlosti jazdy alebo zmene smeru jazdy vozidla sa nezošmykol, neprevrátil, nespadol alebo sa inak voľne
nepohyboval. Predmety, ktoré možno ľahko prehliadnuť, nesmú prečnievať po strane vozidla. Sypký materiál musí byť vždy zakrytý tak, aby sa zabránilo jeho vysypávaniu na cestu počas jazdy.
10. V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci boli naplnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane poistenca žalovaného a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktorého vodič p. H.Š. bol účastníkom dopravnej nehody, bola v čase tejto udalosti uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu u žalovaného. Rovnako v konaní nebolo sporné, že dňa 07.06.2017 o 16.20 hod. na 14 km diaľnice D1 na Zlatých pieskoch v Bratislave došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla zn. Schmidt, EČV: M., poškodeného Lanfer s.r.o. a to tak, že v dôsledku zníženia rýchlosti tohto vozidla došlo k posunu prepravovaného nákladu. Rovnako je nesporné, že účastníci tejto dopravnej nehody bezprostredne po jej vzniku označili za vinníka dopravnej nehody vodiča vozidla A - Pravoslava H. jazdiaceho na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EČV: K., pričom správu o nehode vlastnoručne podpísali obaja vodiči. Taktiež strany sporu nespochybnili rozsah poškodenia vozidla poškodeného a ani vzniknutú škodu, tak ako vyplývalo z faktúr č. 2071032, č. 2071051 a č. 17013, pričom celková výška nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala sumu 2.870,79 €. Spornou ostala otázka priebehu dopravnej nehody a otázka zavinenia a rovnako spornou bola aj otázka správnosti upevnenia nákladu.
12. Súd má za to, že konanie vodiča osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia T. H. je treba hodnotiť ako porušenie povinností stanovených zákonom č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov; a to najmä porušenie povinností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm. c), § 4 ods. 3 písm. f) a § 14 ods. 1, 2 a 5. Sám vodič H. tak v správe o nehode, ako aj pred hliadkou polície, ktorá bola prítomná na mieste nehody, priznal svoje zavinenie. Napokon aj v konaní pred týmto súdom zhodne z oboch výpovedí svedkov vyplynulo, že príslušníci polície chceli odobrať práve vodičovi H., vzhľadom na opis dopravnej nehody, vodičský preukaz. Následné tvrdenie vodiča H. o tom, že keď prišiel domov, tak si uvedomil, že nehodu nezvinil a že v čase dopravnej nehody bol v šoku, považuje súd za účelové a to najmä s poukazom na priebeh a následky dopravnej nehody, kedy možno konštatovať, aj podľa jej popisu oboma vodičmi v konaní pred súdom, že nedošlo k takej situácii, ktorá by bola schopná privodiť vodičovi motorového vozidla taký „šok“, že by si priznal svojej zavinenie a to opakovane tak pred príslušníkmi polície, ako aj následne pri spisovaní správy o nehode.
13. Pokiaľ ide o otázku upevnenia nákladu, z bežne dostupných zdrojov ako aj z rozhodovacej činnosti, je súdu známe, že vozidlo musí byť vybavené dostatočným počtom viazacích popruhov, pričom sa bežne podľa typu nákladu používa 4 - 14 kusov viazacích popruhov pre návesové a prívesové súpravy, podľa typu nákladu, druhu vozidla a podľa tzv. „užitočnej“ hmotnosti.
14. Žalobca v konaní prostredníctvom výpovede svedka - vodiča motorového vozidla p. Vlčeka, ktorý sám náklad upevňoval, preukázal spôsob a rozsah upevnenia nákladu, pričom je nesporné, že náklad bol prepravovaný na vozidle, ktoré je určené na prepravu takéhoto nákladu a že bol upevnený viazacími popruhmi, pričom ich počet podľa vyjadrenia svedka bol až 18 kusov (hoci podľa požiadavky objednávateľa prepravy bolo postačujúcich 12 kusov). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uvedené nepostačuje, mal navrhnúť súdu ďalšie dokazovanie v tejto otázke. Žalovaný však na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu. Za takýto návrh pritom nie je možné považovať jeho prednes v záverečnom zhrnutí, kedy začal spochybňovať, či viazacie popruhy boli určené na zabezpečenie prevážaného tovaru, či spĺňali kritéria v zmysle normy STN alebo či neboli použité po dobe životnosti. Možno teda zhrnúť, že v tejto časti procesnej obrany žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by bol žalobca povinný zabezpečiť náklad iným spôsobom, ako bol spôsob upevnenia nákladu popísaný svedkom v jeho výpovedi. V súvislosti so svedeckou výpoveďou svedka U. súd záverom uvádza, že je síce pravdou, že tento svedok je zamestnancom žalobcu, avšak táto skutočnosť sama o sebe nemôže viesť k záveru, že je jeho výpoveď nepravdivá (rozsudok NS ČR 2Cdon 1751/1997) a to navyše s poukazom na skutočnosť, že sám svedok uviedol, že v prípade, ak by sa preukázalo v konaní jeho zavinenie, má uzavretú ako vodič osobitnú poistku, pričom túto má uzavretú práve u žalovaného.
15. V závislosti na hypotéze právnej normy každá zo strán sporu musí tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že náklad na vozidle žalobcu nebol riadne upevnený, pričom však svedok vo svojej výpovedi uviedol, že náklad riadne upevnil, popísal spôsob jeho upevnenia a uviedol hmotnosť nákladu a počet viazacích popruhov, ktoré použil, tak pokiaľ chcel byť žalovaný úspešný, musel v konaní preukázať, že takto popísané upevnenie nákladu nebolo postačujúce, pričom podľa názoru súdu nepostačuje len poukázanie na ustanovenie zákona, ktorá sa malo porušiť (§ 51 zákona č. 8/2009 Z.z.) bez akéhokoľvek ďalšieho skutkového tvrdenia a bez akéhokoľvek návrhu na vykonanie dokazovania v danej otázke. Tvrdenie žalovaného, prednesené až v rámci záverečného zhrnutia, že cit.: „po konzultácii s odborným zamestnancom si totiž dovolíme tvrdiť, že je nanajvýš nepravdepodobné, aby v prípade, ak bol tovar správne uložený a zabezpečený, došlo k jeho pohybu a spôsobeniu škodu“, bez akéhokoľvek ďalšieho dôkazu (ktorý by navyše musel byť predložený včas), nie je podľa názoru súdu spôsobilé preukázať tvrdenie žalovaného o nedostatočnom upevnení nákladu. Teda v priebehu konania neboli preukázané tvrdenia žalovaného o nedostatočnom upevnení nákladu a aj z toho dôvodu muselo byť teda rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
16. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v súlade s § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., pričom dobu omeškania súd odvodil od oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 26.09.2017, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že prešetril predmetnú udalosť a zároveň oznámil žalobcovi, že nie je možné uhradiť jeho nárok z povinného zmluvného poistenia ich poisteného. Teda je nepochybné, že najneskôr týmto dňom - 26.09.2017 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, pričom v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako maj § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. je poistné plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poisťovateľ (žalovaný) skončil vyšetrovanie poistnej udalosti; teda poistné bolo splatné dňom 11.10.2017 a teda dňom 12.10.2017 sa dostal žalovaný do omeškania s peňažným plnením. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 16.10.2017, súd viazaný jeho návrhom, priznal žalobcovi úrok z omeškania až týmto dňom.
17. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.