Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej na verejnom zasadnutí konanom 24. mája 2018 prejednal odvolanie obžalovaného O. A. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/146/2013 z 26.9.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/146/2013 z 26.9.2017.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaného O. A., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom G. - C. č. XXXX, okr. T.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca, sp.zn. Pv 966/12 zo dňa 19.12.2013, zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že: dňa 25.10.2012 v čase od 18:19 h. do 18:49 h. v administratívnej časti budovy č. 385 v obci Podvysoká, okres Čadca, do ktorej mal ako zamestnanec prístup, z kancelárie účtovníčok nachádzajúcej sa na 1.nadzemnom podlaží vzal a ponechal si pokladničnú knihu a finančnú hotovosť v sume 37.137,- €, 36.815,-Kč, 11.060,-PLN, ktoré tam boli umiestnené v dvoch prenosných kovových pokladničkách, pričom za účelom vyvolania dojmu násilného vniknutia do budovy cudzou osobou s úmyslom krádeže, nezisteným predmetom vypáčil v oblasti zámku dvere, vedúce zo schodišťa do chodby ku kanceláriám na 1.nadzemnom podlaží, tiež nezisteným predmetom vypáčil v oblasti zámku dvere vedúce z tejto chodby do kancelárie konateľa spoločnosti, nezisteným spôsobom rozbil klávesnicu ovládacieho panelu zabezpečovacieho zariadenia umiestneného z vnútornej strany na stene vedľa hlavných vchodových dverí, pravými kľúčmi odomkol dvere vedúce do posilňovne na prízemí budovy, nezisteným spôsobom fyzickou silou vyrazil dvere vedúce zo šatne na chodbu a otvoril okno v miestnosti elektrorozvodne, čím spôsobil spoločnosti LES-INVEST s.r.o., so sídlom Podvysoká č. 385 škodu odcudzením finančnej hotovosti v sume 41.322,95 € a škodu na zariadení v sume minimálne 485,-€,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú spoločnosť LES-INVEST, s.r.o. so sídlom Podvysoká 385, IČO: 36403482 s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného O. A. uznal za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Za to podľa § 212 ods. 4, § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Les-Invest, s.r.o., so sídlom v Podvysokej, škodu vo výške 41.322,95 Eur.

Proti rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, a to voči všetkým jeho výrokom, ako i konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa výsledkov dokazovania na hlavných pojednávaniach mal byť súdom prvého stupňa oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že spáchal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Vykonaným dokazovaním nebol zabezpečený žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania stíhaného skutku. Pokiaľ ide o nepriame dôkazy, tieto netvoria ucelenú reťaz a neumožňujú bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že spáchal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Odsudzujúci rozsudok je postavený na domnienkach, ktoré nemôžu viesť k jeho odsúdeniu. Súd prvého stupňa rozhodol o jeho vine bez toho, aby bol vykonaným dokazovaním na jednotlivých hlavných pojednávaniach riadne zistený skutkový stav a preverená jeho obhajoba. Dôkazy nehodnotil dôsledne v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou neobjasňovali okolnosti svedčiace proti nemu a okolnosti svedčiace v jeho prospech, a nevykonávali v oboch smeroch dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie, čím postupovali v rozpore s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne nevysporiadal s jeho obhajobou a námietkami. Napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený v zmysle zásad uvedených v § 168 ods. 1 Tr. por., čo ho robí nepreskúmateľným a nezákonným. Súd prvého stupňa ho uznal za vinného zo skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku bez priameho dôkazu, ktorý by priamo potvrdzoval dokazovanú skutočnosť. Nemal k dispozícii ani nepriame dôkazy, ktoré by tvorili sústavu - harmonický celok. Poukázal na to, že jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti. Dôkaznú silu má len v spojení s inými dôkazmi. Každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne preukázaný. S nepriamych dôkazov musí byť uzavretá tak, že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať iný záver. Na základe výsledkov hodnotenia nepriamych dôkazov možno uznať obžalovaného za vinného iba vtedy, ak na základe ich hodnotenia je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu v tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala. Nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdepodobnosti. Každý nepriamy dôkaz hodnotený oddelene, bez súvislosti s ďalšími dôkazmi umožňuje vždy viac výkladov o svojom význame. Jeho význam je hlavne určovaný miestom v rade iných nepriamych dôkazov a vzťahom k týmto ďalším dôkazom. Z toho vyplýva, že nepriamy dôkaz sám osebe spravidla nevedie, vzhľadom k svojmu sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, k jej preukázaniu. Ak výsledky hodnotenia dokazovania vytvárajú podmienky len pre úsudok, že je možné, že sa dokazovaná skutočnosť stala a pripúšťa ju, teda aj väčšiu či menšiu pravdepodobnosť toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nie je možné urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne podľa zásady „in dubio pro reo". Takto mal rozhodnúť súd prvého stupňa v jeho prípade. Podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe totiž súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Obžalovaný v ďalšej časti podaného odvolania uviedol, že už v prípravnom konaní navrhoval vykonať dôkazy majúce význam pre jeho obhajobu. Vyšetrovateľ, dozorujúci prokurátor ani súd navrhnuté dôkazy nevykonali. Podaním doručeným súdu prvého stupňa už 3.2.2014 sa domáhal vykonania nasledujúcich dôkazov - vyšetrenie na polygrafe, previerku výpovede svedka C., ktorý vypovedal, že alarm nepočul, hoci sa v čase jeho spustenia nachádzal v kabíne nákladného motorového vozidla pred administratívnou budovou spoločnosti, vyšetrovací pokus, či pri zapnutom svetle v kabíne nákladného motorového vozidla, v ktorom sedel 25.10.2012 svedok C., je možné rozpoznať osobu prichádzajúcu k vozidlu vo večerných hodinách, znalecké dokazovanie, či záznam z bezpečnostnej kamery z priestorov kotolne spoločnosti

je skutočne z 25.10.2012 a bol vyhotovený v čase, keď videorekordér nemal nastavený aktuálny čas ani dátum, vykonať znalecké dokazovanie ohľadom identifikácie osoby, ktorá mala vstupovať do objektu spoločnosti podľa kamerového záznamu 25.10.2012 o 19:00:40 hod., o ktorej sa niektorí svedkovia vyjadrili, že opoznali jeho, ale niektorí túto osobu neopoznali, vyjadrenie príslušného odborného pracoviska, či kvalita uvedeného záznamu a vyhotovenej fotografie z neho umožňujú vôbec identifikovať osobu jednoznačne alebo nie sú spôsobilé na jednoznačnú identifikáciu. Postup okresného súdu, ktorý v zmysle ust. § 272 ods. 3 Tr. por. rozhodol o odmietnutí vykonania navrhnutých dôkazov nebol správny, pretože nešlo o dôkazy, ktoré by sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie, ale o dôkazy týkajúce sa jeho obhajoby. Postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu jeho práv na obhajobu, spravodlivý proces i zásady kontradiktórnosti konania, čo sa premietlo do vydania nezákonného rozsudku. Skutkový stav, ktorý tvoril podklad pre napadnutý rozsudok, nebol riadne zistený a rozsudok je založený na domnienkach, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a zaistených dôkazoch. Obžalovaný poukázal na svoju výpoveď v priebehu trestného konania. Nemal vedomosť, aká suma bola uložená v pokladniach 25.10.2012, kto peniaze do pokladní vkladal, pretože s pokladňami nemanipuloval a nepozeral do nich, ani do pokladničných kníh. V ten deň nevidel žiadnu osobu dávať alebo vyberať peniaze z pokladní, nakoľko bol prevažne v teréne. Za celé 4 roky urobil v pokladničnej knihe možno 3-4 zápisy. Vedel, že kľúče od pokladní boli uložené na pokladniach. O tom, že peniaze z pokladní neodcudzil, svedčí aj skutočnosť, že v rámci obhliadky miesta činu bola odobratá z pokladne pachová stopa, ktorá nebola stotožnená s porovnávacou pachovou stopou, ktorú poskytol. Na mieste činu sa nenachádzala žiadna DNA stopa zhodná s jeho osobou. Rovnako nebol zaistený dôkaz, ktorý by preukazoval, že je osobou, ktorá zanechala trasologické stopy na vonkajšom parapete okna a na podlahe pri stole majiteľa spoločnosti. V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov policajta O. A. a R. R., ktorými sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevenoval. Svedok A. zaistil na vonkajšom parapete okna v priestore elektrorozvodne trasologickú stopu - čiastočný odtlačok obuvi. V miestnosti majiteľa spoločnosti na podlahe pod stolom zaistil dve trasologické stopy vykazujúce druhovú zhodu so stopou zaistenou na parapete otvoreného okna. Predpokladal preto, že zaistené trasologické stopy nasvedčovali tomu, že išlo o jednu osobu páchateľa. O. A. počas ohliadky miesta činu prezrel podrážky jemu, majiteľovi spoločnosti, ako aj všetkým domácim osobám nachádzajúcim sa v tom čase na mieste činu. Podrážky týchto osôb nevykazovali druhovú zhodu trasologických stôp zaistených na mieste. Okno v elektrorozvodni nebolo z vonkajšej strany poškodené, a preto páchateľ mohol vojsť dovnútra týmto nezaisteným oknom. Dvere vedúce z telocvične do kotolne vykazovali aj známky čerstvého poškodenia, ale vzhľadom na to, že svedok ich nevidel pred predmetným skutkom nebolo možné konkrétne určiť, kedy poškodenia vznikli. Na vnútornom parapete okna nebola zaistená žiadna trasologická stopa a ďalšie trasologické stopy neboli zaistené ani v priestoroch administratívnej budovy. V budove sa totiž prechádzali domáce osoby. Ďalšie stopy boli zaistené až v kancelárii majiteľa firmy. Vzhľadom k neupratanému povrchu medzi priestorom elektrorozvodne a kanceláriou majiteľa spoločnosti sa nedá potvrdiť kontinuita medzi zaistenými stopami, okrem druhovej zhody. K pohybu páchateľa sa preto svedok A. nevedel vyjadriť. Rovnako nevedel objasniť, prečo dvere zo šatne upratovačiek do kotolne obhliadali až dodatočne 16.11.2012, pretože pri obhliadke nebol. V kritický deň nezisťoval spôsob páčenia dverí zo šatne upratovačiek, lebo predpokladal, že páchateľ išiel cez okno a následne cez dvere vedúce z kotolne do šatne upratovačiek. Svedok R. vypovedal rozdielne od svedka O. A.. Uvádzal, že na vonkajšom i vnútornom parapete okna boli odtlačky stôp od nejakej obuvi. Na parapete sa však nepodarilo zaistiť žiadne stopy, pretože skôr ako prišiel technik, obžalovaný vyliezol na radiátor a potom na parapet, ktorý celý došliapal. Vonkajší parapet bol zaprášený a na ňom bol iba odtlačok obuvi. Na vnútornom parapete boli v podstate také isté odtlačky. Okno v elektrorozvodni bolo vypáčené, pretože sa už nedalo zatvoriť a bol poškodený zámok. Podľa neho bolo vypáčené zvonku, zvnútra ho nebol dôvod páčiť, keďže tam bola kľučka. Svedok R. tiež vypovedal, že poškodené boli z vonkajšej strany aj zadné dvere budovy, ktorými sa dá dostať von. Z obsahu výpovede svedka R. potom vyplýva iný spôsob vniknutia do budovy, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V nej sa vôbec neuvádza poškodenie zadných dverí budovy ani okna v miestnosti elektrorozvodne z vonkajšej strany. Obhliadka miesta činu bola nedostatočná. Pozornosť sa sústredila na okno elektrorozvodne a nebol zadokumentovaný stav dverí v zadnej časti administratívnej budovy. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie sa preto nedá zistiť, či páchateľ do budovy vstupoval a odchádzal cez okno elektrorozvodne alebo cez zadné vchodové dvere, ktoré boli podľa výpovede svedka R. poškodené. Ide o závažnú chybu konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Táto chyba nemôže byť vykladaná v jeho neprospech. Poukázal na to, že na budove spoločnosti boli nainštalované vonkajšie kamery. Pokiaľ bola funkčná kamera v zadnej časti budovy a v konaní bolo preukázané, že funkčná bola, ale nebola vyhotovená kópia obrazového záznamu z tejto

kamery, túto skutočnosť tiež považuje za závažnú chybu konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Na tejto kamere musel byť zachytený jeho pohyb, prípadne ďalších osôb a pohyb nákladného motorového vozidla, na ktorom prišiel C.. Ten s vozidlom obišiel administratívnu časť budovy, a preto mal byť zachytený uvedenou kamerou. Dňa 25.10.2012 nebol v priestoroch kotolne, šatne ani posilňovne. V ten deň neotváral okno na kotolni a cez toto okno nevošiel ani nevyšiel z budovy. Má vedomosť, že okno bývalo pootvorené, nakoľko sa vetralo. B. mu v minulosti spomínal, že asi pred rokom musel nechať vylomiť dvere vedúce zo šatne upratovačiek do kotolne, lebo sa stratili kľúče. V ďalšej časti odvolania uviedol, že vyšetrovateľovi zaznamenal vo fotodokumentácii trasu, ktorou prešiel poza budovu ku skladu po jeho pravej bočnej strane smerom ku koľajniciam až k veľkej kovovej bráne, na ktorú vyliezol, pričom na nej odlomil kúsok železnej tyčky. Budovu pri odchode nezakódoval. Na chodbe nechal svietiť, aby vyvolal dojem, že sa nachádza v budove, pretože ho v tom čase chodievala kontrolovať manželka, či je v práci. Keď videla auto pred budovou, nikdy za ním nešla hore. G. povedal, že páchateľ prišiel cez pivnicu a telocvičňu na základe toho, čo polícia zistila pri obhliadke. Otvorenie okna na kotolni zistila hliadka OO PZ Turzovka ešte pred príchodom R.. Členovia hliadky mu povedali, aby sa tam nepribližoval, policajný pes môže zachytiť stopu, lebo pravdepodobne cez tie miesta išiel páchateľ. V konaní priznal, že spláca pôžičky od B., pričom väčšina z nich je splatená a má úver zo Slovenskej sporiteľne aj z nebankového subjektu. O pôžičky požiadal aj iné osoby, ktoré mu ich neposkytli. Tipuje v stávkovej kancelárii NIKÉ, kde má založený účet. Na hracích automatoch nie je závislý. Samotná skutočnosť, že mal pôžičky, nemohla viesť súd prvého stupňa k záveru, že spáchal žalovaný skutok. V ďalšej časti odvolania uviedol, že o jeho prítomnosti v budove spoločnosti o 18.49 hod. nebol zabezpečený žiadny dôkaz. V čase, keď mal byť spustený alarm v budove sa v nej nenachádzal, ale bol v rodičovskom dome v obci A., čo potvrdil jeho brat M. A.. Okresný súd však výpoveď tohto svedka nevzal do úvahy ako výpoveď potvrdzujúcu jeho obhajobu. V čase spustenia alarmu nemohol poškodiť klávesnicu ovládacieho panelu zabezpečovacieho zariadenia umiestneného z vnútornej strany na stene vedľa hlavných vchodových dverí tak, ako sa uvádza v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, či sa v čase skutku nachádzala v pokladni spoločnosti hotovosť 41.322,95 Eur. Na preukázanie tejto skutočnosti nepostačujú oboznámené príjmové pokladničné doklady a výpovede svedkýň Y., Z. a G.. Súd prvého stupňa nechal bez povšimnutia skutočnosť, že hoci tieto svedkyne vedeli, aká neobvyklá suma peňazí sa nachádza v pokladni 25.10.2012, pretože boli v práci prítomné po celú pracovnú zmenu, ani jedna z týchto svedkýň nevedela poškodenému B. po vlámaní uviesť výšku sumy nachádzajúcej sa v pokladni v čase, keď odchádzali z práce, ale musela byť vykonaná na druhý deň revízia pokladne. Z výpovede svedkyne Y. nemožno vyvodiť nespochybniteľný záver, že z príručných pokladničiek boli odcudzené peniaze, o ktorých svedkyňa vypovedala a v čase jej odchodu z práce o 17.03 hod. sa uvedená hotovosť v pokladni nachádzala. Z jej výpovede nevyplýva, že by pred odchodom z práce robila kontrolu hotovosti uloženej v pokladni. Svedkyňa vypovedala o konkrétnych sumách až po tom, ako jej vyšetrovateľka predložila listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať odcudzené sumy. Až následne sa spýtala svedkyne, či v pokladni boli sumy uvedené na listinách. Spôsob vedenia výsluchu namietali, pretože svedkyňa mala sama uviesť, koľko peňazí bolo v pokladni. Svedkyňa G. vypovedala, že B. v telefóne 25.10.2012 povedala, že v pokladničkách bolo veľa peňazí. Na druhý deň po príchode do práce a zistení, že nemajú ani pokladničnú knihu, spolu s ďalšími dvomi účtovníčkami začali spočítavať škodu podľa pokladničných a účtovných dokladov. Na otázku obhajoby vypovedala, že na základe dokladov z registračnej pokladne. G. ďalej uviedla, že sumu 20.000,-Eur zapísala do pokladničnej knihy. Na registračnej pokladni vytlačila doklad na 10.000,-Eur a druhý na 10.000,-Eur dotlačila až na druhý deň z dôvodu, že platba bola z Českej republiky, kde bol denný limit 10.000,-Eur. Zákazník ich požiadal, aby sumu rozdelili na polovicu. S. nedávala žiadny doklad, že odovzdal 20.000,-Eur. Svedkyňa Z. však vypovedala, že S. okolo pol ôsmej doniesol 20.000,-Eur v hotovosti od firmy KHOLZ s.r.o. Praha, dal ich G., ktorá ich prevzala a uložila do pokladničky. O ďalšom pohybe peňazí nemala vedomosť. V ten deň však nerealizovala žiadnu finančnú transakciu. G. vyhotovovala doklady a zapísala príjem týchto peňazí k zostatku peňazí z predchádzajúceho dňa do pokladničnej knihy. Z predchádzajúceho dňa sa vykonávala zmena 70.000,- zlotých, čo predstavovalo asi 17.000,-Eur. Po následnom pozretí pokladničných dokladov bolo evidentné, že v pokladni sa nachádzalo 37.173,- Eur, 1.060,- poľských zlotých a 36.815,- Korún českých. Presnú sumu zistili z revízie 26.10.2012, nakoľko pokladničná kniha bola odcudzená. Revíziu robili na základe dokladov vystavených z registračnej pokladne a na základe dokladu o zmene valút. Potvrdila, že bežne sumu okolo 20.000,-Eur do pokladne neodovzdávali a v tom čase sa obžalovaný nenachádzal u nich v kancelárii. Podľa nej poškodený B. vedel, koľko peňazí bolo v pokladni. Mal vedomosť o poľských zlotých z predchádzajúceho dňa a o zvyšných peniazoch ho informoval S.. Svedkyňa nevedela, z akého dôvodu posledná pracovníčka odchádzajúca z práce pani Y.

neinformovala B. o stave pokladne. Neskôr jej povedala, že zabudla. Svedkyňa potvrdila, že B. chodil do práce aj v neskorších poobedných hodinách. Súd uviedol, že B. a S. v ten deň netelefonoval, aby zistil, kde sa nachádzajú. Toto je len domnienka súdu. S obidvomi takto telefonoval aj v iné dni, nakoľko spolu riešili pracovný program nasledujúceho dňa. Pochybnosti o sumách uložených v pokladni vzbudzujú aj výpovede poškodeného B.. V trestnom oznámení poškodený neuviedol, že by bola odcudzená aj pokladničná kniha. Zo zápisnice o ohliadke činu je však zrejmé, že dva kusy kovových pokladničiek odcudzené neboli, nakoľko tieto pokladničky boli zachytené v zápisnici o ohliadke miesta činu a sú fotograficky zdokumentované. Výška finančnej hotovosti bola poškodeným uvedená iba predbežne, vo výške 39.143,-Eur s tým, že až na druhý deň po príchode hlavnej účtovníčky bude vedieť presnú výšku odcudzenej finančnej hotovosti. Za povšimnutie tiež stojí skutočnosť, že o výške peňažných súm, ktoré sa mali 25.10.2012 nachádzať v pokladni, nebol B. informovaný pracovníčkou Y., ktorá odchádzala z práce ako posledná, podľa zaužívaného postupu. Svedok B. na otázku prokurátora, či si nemohol zmýliť jeho osobu s inou na kamerovom zázname odpovedal, že ho videl zboku a zozadu ako odchádza z budovy. Takýto kamerový záznam nebol v trestnom konaní zabezpečený ani oboznámený na hlavnom pojednávaní. Ku kamerovým záznamom uviedol, že osoby na nich neopoznali svedkovia G., Ing. O., S., Ing. O. a N.. Svedok R. nevedel identifikovať osobu na kamerovom zázname č. 3, na fotografii č. 18 a zázname z kotolne. Naopak svedkovia G., Z. iba v kotolni, B., C., Y., N. opoznali jeho ako osobu na záznamoch, O. si nebol istý na 100 % a S. opoznal jeho osobu v kotolni. V týchto súvislostiach poukázal na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, podľa ktorého záznam vzhľadom na jeho kvalitu, spôsob snímania a maskovanie nie je vhodný na skúmanie a porovnanie s predloženým porovnávacím materiálom za účelom preukázania totožnosti, resp. vylúčenia totožnosti osôb. Pokiaľ ho vyššie uvedení svedkovia napriek tomu identifikovali ako osobu na zázname, hoci je objektívne vylúčená možnosť identifikácie, nie je možné na takúto formu vôbec prihliadnuť ako na dôkaz. Obžalovaný ďalej poukázal na výpoveď svedka Ing. O., ktorý nemal vedomosť o tom, kedy bol reálne vyhotovený záznam z kamery z kotolne. Na druhej strane zotrval na tom, že kamerový záznam zo skladu je nasnímaný v reálnom čase 25.10.2012 o 18.49 hod. Mal sa k tomu dopracovať jednoduchým výpočtom. Zhotovil záznam o spôsobe výpočtu reálneho času, ktorý vyšiel na 18.46 hod. Tento je však odlišný od času 18.49 hod., kedy bol spustený alarm. Podľa kamerového záznamu sa osoba v priestore kotolne objavila prvýkrát o 05:46:34 hod., kedy vstupovala do priestoru a vystúpila z neho o 05:46:39 hod. Svedok vypovedal, že je určitá tolerancia nastaveného času v systéme. Tvrdenie mal doložiť dodatočne od výrobcu, čo však neurobil. Svedok na otázky, prečo nebol vyhotovený celý záznam z kamier vypovedal, že na ostatných záznamoch nebolo nič vidieť. Policajti väčšinou žiadajú zálohovať celý deň. V tomto prípade odovzdávali iba časť záznamu, lebo na ostatných sa nič nenašlo. Vysvetlil, že na zázname zo zadnej kamery č. 4 bolo svetlo i tma, lebo tam bol halogén. Potvrdil, že ak by nákladné vozidlo prešlo s rozsvietenými svetlami v zornom poli kamery, tak kamera by pohyb vozidla zaznamenala. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebola dostatočne objasnená otázka ohľadom záznamu z kamery č. 4 v zadnej časti budovy. Tento záznam nebol zabezpečený pre účely dokazovania, hoci o jeho zabezpečení nemôže rozhodovať poškodený ani svedok Ing. O.. Kamerový záznam mala zabezpečiť polícia a následne ho vyhodnotiť odborník, aby bolo možné objektívne overiť, či a v akom časovom rozpätí sa pohybovali v zadnej časti budovy osoby a vozidlá. Keďže nebol pre účely trestného konania zabezpečený úplný záznam z jednotlivých kamier na budove i v budove spoločnosti, došlo k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku. Toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok rozsudku je nesprávny. Keďže nebol produkovaný dôkaz, ktorý by vyvracal jeho výpoveď a obhajobu o spôsobe, akým opustil administratívnu budovu spoločnosti a ako sa do nej vrátil, súd mal jeho výpoveď vyhodnotiť ako vierohodnú. Výpovede svedka Ing. O. neboli jednoznačné a nepreukazovali dokazovanú skutočnosť, preto bol daný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, čomu však nebolo vyhovené v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní. Podobne nemožno uznať ako dôkaz opoznávanie osoby z kamerového záznamu Delta - ML. Tento dôkaz nebol zabezpečený v súlade s ust. § 15 ods. 7 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. V zmysle tohto ustanovenia priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku a zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný. Súdu predložili na hlavnom pojednávaní 4 fotografie zachytávajúce budovu obecného úradu a vstup na ulicu k budovám spoločnosti Les-Invest s.r.o. a Delta-ML s.r.o., z ktorých vyplýva, že nikde na tejto ulici verejnosti prístupnej nie je upozornenie, že priestor je monitorovaný. Z týchto dôvodov v súdnom konaní namietal zákonnosť fotografií získaných zo záznamu kamery č. 3 spoločnosti Delta-ML s.r.o. K tomu, aby mohol byť vyhotovený znalecký posudok z odboru antropológie bolo nutné zaslať jeho fotografie ako porovnávací materiál, aby sa expertízny ústav mohol vyjadriť k tomu, či je možné vôbec podľa kvality

vykonať individuálnu identifikáciu osoby. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri znaleckom skúmaní osoby v priestore skladu ku kotolni postačovala na prípadnú identifikáciu jeho fotografia, ktorú mal ústav k dispozícii, pričom pre účely tohto znaleckého skúmania boli políciou zhotovené fotografie jeho osoby. Poukázal aj na to, že obrazové záznamy spol. Delta-ML sú prerušované. Z týchto záznamov nevyplýva, kde sa osoby a vozidlá pohybovali po tom, ako sa dostali mimo záber kamier, teda či vstupovali resp. vchádzali do objektu Les-Invest s.r.o., alebo vstupovali do objektov iných spoločností nachádzajúcich sa v areáli. Nebol predložený dôkaz o tom, aká je presnosť času záznamového systému od výrobcu tohto zariadenia, pokiaľ ide o jeho odchýlky od reálneho času. Svedok Ing. O. sa nevedel vyjadriť k tomu, ako bolo nastavené video 25.10.2012, ktoré malo byť rozhodné vo vzťahu k výslednému záznamu a k tomu, či bol záznam nejako upravený. Aj z odpovede tohto svedka vyplýva, že bolo treba na zodpovedanie otázok okolo záznamu z kamery spoločnosti Delta- ML nariadiť znalecké dokazovanie, najmä, či sa nahrával kontinuálne alebo reagoval len na pohyb. Okresný súd však návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol. Písomná správa COOP Jednota Čadca z 9.9.2013 potvrdzuje, že jeho manželka V. A. bola v práci v uvedený deň do 18.00 hod., čím potvrdzuje jeho obhajobu v tom, prečo zanechal služobné motorové vozidlo v objekte a nechal svietiť na chodbe budovy. Skutočnosť, že na dverách vedúcich do miestnosti upratovačiek bol pred 25.10.2012 odvŕtaný zámok a boli vypáčené dvere, potvrdil aj svedok R., ktorý dvere opravoval. Výpovede svedkov uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku nepreukazujú bez akýchkoľvek pochybností skutočnosť, že spáchal stíhaný skutok. Svedkovia nevypovedali, že by ho videli odcudziť finančnú hotovosť, rozbiť klávesnicu panelu zabezpečovacieho zariadenia, odomknúť pravými kľúčmi dvere vedúce do posilňovne na prízemí budovy, vyraziť dvere vedúce zo šatne na chodbu a otvoriť okno v miestnosti elektrorozvodne, ani že by skutok spáchal v časovom rozmedzí uvedenom vo výrokovej časti rozsudku. Z výpovedí svedkov vyplýva, že vo firme poškodeného sa hovorilo, že skutok mal spáchať on ešte predtým, ako boli svedkovia vypočúvaní. To samozrejme ovplyvnilo ich výpovede vrátane opoznávania osôb na obrazových záznamoch. V ďalšej časti odvolania uviedol, že je v rozpore so základnými princípmi Trestného poriadku, ak sa usudzuje na vinu obžalovaného z toho, že už bol trestaný. Pripustiť možnosť, aby bolo usudzované na vinu obžalovaného pri neexistencii či slabosti usvedčujúcich dôkazov z osobných vlastností, či iných charakteristík obžalovaného by vo svojich dôsledkoch viedlo k porušovaniu prezumpcie neviny, čo by znamenalo vytvorenie potenciálneho zdroja nezákonných rozhodnutí. Spôsob hodnotenia dôkazov v jeho trestnej veci, na ktorých bol založený záver, že spáchal skutok, pre ktorý sa vedie proti nemu trestné stíhanie, vybočil zo zákonného rámca hodnotenia dôkazov vymedzeného ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Pri neexistencii priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by ho bez akýchkoľvek pochybností usvedčovali zo spáchania skutku, súd založil jeho odsúdenie na úsudku, že spáchal skutok, čo je nezákonné. V tejto súvislosti poukázal na základné zásady trestného konania vymedzené v § 2 ods. 4, 9, 10, 14 - a to prezumpciu neviny, právo na obhajobu, náležité zistenie skutkového stavu, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, na zásadu rovnosti zbraní vychádzajúcu z čl. 6 ods. 1, 2, 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 1, 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a § 46 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého vyplýva právo každého domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Rovnako poukázal na prezumpciu neviny ako jednej z najdôležitejších ústavnoprávnych princípov trestného konania v demokratickom štáte, z ktorej vyplýva, že dôkazné bremeno nesie štát, pričom je to nakoniec všeobecný súd, na ktorom spočíva zodpovednosť za náležité objasnenie veci. Súdy majú hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Okruh dôkazov, prostredníctvom ktorých súd dokazuje konkrétny skutok spáchaný v čase a na danom mieste nemôže uzavrieť poukazom na inú trestnú činnosť obžalovaného, ako to urobil súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd nemôže vychádzať z dopredu prijatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu. Dôkazné bremeno má spočívať na obžalobe. Zo zásady prezumpcie neviny sa odvíja aj princíp rozhodovania podľa zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), podľa ktorej musí byť obžalovanému vina z trestného činu bez rozumných pochybností preukázaná. Pokiaľ je možné v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám a súd sa prikloní k verzii, ktorá je pre obžalovaného nepriaznivá, porušuje tento princíp a tým aj zásadu prezumpcie neviny podľa čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými zásadami dôsledne neriadil, jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, a tým aj nezákonné. Obžalovaný k výroku o treste uviedol, že okresný nesprávne nevzal do úvahy poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný, a preto nebol daný zákonný dôvod na zvyšovanie dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z 3 rokov na 5 rokov a 4 mesiace. Uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace je neprimerane prísny. Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste arbitrárny a nepreskúmateľný. Súd na jednej strane poukázal, že odsúdenie vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T/140/2013 je zahladené, ale pri hodnotení jeho osoby neopomenul skutočnosť, že sa v minulosti dopustil protiprávneho konania, a teda neviedol riadny život. Práve neuznanie tejto poľahčujúcej okolnosti malo rozhodujúci vplyv na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže nemožno hodnotiť jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 2T/140/2013 ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., potom viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, dodržiaval právny poriadok, neporušoval občianske spolužitie a nedopúšťal sa priestupkov ani iných správnych deliktov, čo malo byť uznané ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Postupom súdu pri ukladaní trestu tak došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie trestov. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody postihne závažným spôsobom jeho rodinu a blízke osoby. Na záver zo všetkých uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby, eventuálne po zrušení rozsudku vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor ani poškodená spoločnosť sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadrili.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné.

Konanie pred prvostupňovým súdom bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a skutkový stav bol vykonaným dokazovaním objasnený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je nevyhnutné dopĺňať dokazovanie ďalšími dôkazmi navrhnutými obhajobou, ktoré by mali preukázať nevinu obžalovaného. Vyšetrenie obžalovaného na polygrafe, preverenie možnosti počuť spustený alarm osobou sediacou v kabíne nákladného motorového vozidla stojaceho pred budovou, vyšetrovací pokus, či pri zapnutom vnútornom osvetlení kabíny vozidla bolo možné rozpoznať osobu prichádzajúcu k tomuto vozidlu vo večerných hodinách, objasnenie, či záznam kamery z priestorov kotolne bol skutočne vyhotovený v čase uvádzanom svedkom Ing. O., znalecké dokazovanie ohľadom identifikácie osoby na kamerovom zázname z 25.10.2012 v čase o 19.00.40 hod., ktorá mala vstupovať do objektu spoločnosti, v ktorej niektorí svedkovia rozpoznali a iní nerozpoznali obžalovaného a objasnenie, či kamera spoločnosti Delta-ML nahrávala kontinuálne alebo reagovala len na pohyb, aj nadriadený súd považoval za nedôvodné, pretože išlo len o nepriame dôkazy a ich vykonanie by bolo nadbytočné rozsahu zistenia skutkového stavu nevyhnutnému na rozhodnutie.

Po splnení prieskumnej povinnosti nadriadený súd dospel k záveru, že odsudzujúci výrok prvostupňového súdu nie je zákonný a odôvodnený.

Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že vykonaným dokazovaním bolo dokázané, že žalovaný skutok sa stal a je zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. Tento záver preukazujú najmä výpovede obžalovaného A., svedkov B., Y., G., Z., A., znalecký posudok z odboru mechanoskopie, listinné dôkazy, najmä účtovné doklady, obhliadka miesta činu a fotodokumentácia, už podrobne opísané v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v prevažnej miere stotožnil s obsahom odvolacích námietok obhajoby, že nebolo dokázané spáchanie skutku práve obžalovaným A.. Krajský súd v tejto súvislosti primárne poukazuje na to, že sám prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza len možnosť spáchania skutku pred súd postaveným obžalovaným, keď konštatuje, že: „Obžalovaný mohol finančnú hotovosť nachádzajúcu sa v pokladničkách odcudziť a za účelom vyvolania dojmu násilného vniknutia do budovy cudzou osobou poškodiť zariadenie v administratívnej časti budovy. Mal dostatok času, aby spáchal skutok. Aby odpútal pozornosť, potreboval zinscenovať príchod páchateľa do budovy. Otvoril okno v rozvodni, aby to vyzeralo, že cez toto okno sa do budovy dostal páchateľ. Potom poškodil dvere, ktoré sa zamykali a boli prekážkou na ceste od rozvodne do kancelárie,

kde sa nachádzali pokladničky. V snahe zvýrazniť, že páchateľom bola osoba prichádzajúca zvonku cez okno, zanechal na vonkajšom parapete okna čiastočný odtlačok obuvi a taký odtlačok zanechal aj pod stolom v kancelárii, kde sa nachádzali pokladničky. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že neboli zaistené stopy nasvedčujúce tomu, že páchateľ prišiel k budove zvonku. Stopy sa nenašli ani na trase medzi elektrorozvodňou a kanceláriou, v ktorej boli odcudzené peniaze. Aby odpútal pozornosť od seba, poškodil klávesnicu zabezpečovacieho zariadenia a na uvedený čas sa snažil mať alibi s cieľom odvrátiť podozrenie. Je ťažko vysvetliteľné, aby páchateľ, ktorý do objektu nepozorovane vošiel a spáchal krádež, pri odchode úmyselne spustil alarm majúc vedomosť, že môže byť prichytený pri čine. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že v čase spustenia alarmu sa nenachádzal v budove, ale u svojho brata nevylučuje, že spáchal skutok už v čase, keď prišiel do budovy prvýkrát v poobedných hodinách až do momentu spustenia alarmu. Obžalovaný úmyselne nemal v dispozícii mobilný telefón, respektíve ho nedvíhal. Ak by obžalovaný skutok nespáchal, neznámy páchateľ by musel využiť čas, keď obžalovaný odišiel z budovy na schôdzku s neznámou osobou. Od jeho odchodu až do momentu spustenia alarmu by musel odcudziť peniaze i poškodiť zariadenie budovy. Neznámy páchateľ by nevedel, kedy sa obžalovaný vráti k budove, lebo sa v nej svietilo a nemohol by predpokladať, že sa už do budovy nevráti. Na druhej strane by musel vedieť, že sa v budove nachádza väčšie množstvo peňazí, čo nebývalo bežné. Musel by poznať priestory a po prekonaní všetkých prekážok by musel odísť. Pri odchode by spustil alarm, aby na seba upozornil, čím by sa vystavil riziku, že môže byť prichytený v priestoroch budovy alebo na pozemku."

Krajský súd po podrobnom preskúmaní napadnutého rozsudku a analýze vykonaných dôkazoch mal za to, že vyššie uvedené závery prvostupňového súdu sú v prevládajúcej miere len domnienky bez zodpovedajúcich priamych či nepriamych dôkazov, ktoré by tieto závery aj reálne odôvodňovali. Prvostupňový súd dospel k týmto záverom, pretože sa nezaoberal pri hodnotení dôkazov komplexne všetkými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd v týchto súvislostiach konštatuje, že vina obžalovaného musí byť nepochybne preukázaná súhrnom priamych a nepriamych dôkazov tvoriacich logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, ale aj usvedčuje z jeho spáchania práve obžalovaného A.. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok spáchal práve obžalovaný A. a vylučujú pritom možnosť iného záveru.

Odvolací súd sa v prevažnej miere stotožnil s námietkami prezentovanými v odvolaní, že nie je nepochybne preukázané spáchanie skutku práve obžalovaným A., lebo na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný ani jeden priamy dôkaz usvedčujúci ho zo spáchania stíhaných trestných činov a dôkazy nepriame nie sú dostatočné k preukázaniu viny, pričom nevylučujú, že skutok mohla spáchať aj iná osoba ako obžalovaný.

Krajský súd po analýze zaistených stôp na mieste činu dospel k záveru, že neusvedčujú zo spáchania stíhanej trestnej činnosti obžalovaného A.. Totožnosť medzi pachovou stopou z vnútorného priestoru príručnej pokladne a porovnávacou pachovou stopou obžalovaného nebola zistená (č.l. 488-490). Trasologické stopy z parapety okna a z podlahy pod stolom v kancelárii riaditeľa boli síce vytvorené zhodným vzorom podošvy športovej obuvi, ale boli vhodné len na určenie skupinovej podoby obuvi (č.l. 456 až 460). V tejto súvislosti obžalovaný a policajt vykonávajúci obhliadku miesta činu zhodne vypovedali, že prehliadal obuv prítomných osôb, aj obžalovaného, ale stopy sa nezhodovali. Navyše je potrebné uviesť, že ich počet a umiestnenie opísané v obhliadke miesta činu nezodpovedá výpovedi svedka R. v tom, že obžalovaný mal vyskočiť na okno a chodiť po parapete. Mechanoskopické stopy boli nespôsobilé na identifikáciu. Sklenené dvere nad schodiskom boli vypáčené. Podľa odborného vyjadrenia z odboru kriminalistiky (č.l. 461-463) mechanoskopická stopa na dlhšej strane cylindrickej vložky nebola spôsobilá k individuálnej a druhovej identifikácii predmetu, ktorými boli tieto stopy vytvorené. Vypáčené dvere na šatni nesúviseli so stíhaným skutkom, pretože boli vylomené skôr, čo preukazujú zhodné výpovede poškodeného, svedkov i obžalovaného. Z odborného vyjadrenia z kriminalistickej antropológie (č.l. 478-483), porovnávajúceho záznam z bezpečnostnej kamery umiestnenej v kotolni budovy a trojdielnu fotografiu obžalovaného vyplývalo, že osoba na kamerovom zázname nie je vhodná na skúmanie a porovnanie s predloženým porovnávacím materiálom osoby obžalovaného za účelom preukázania alebo vylúčenia totožnosti osôb.

V prípravnom konaní neboli orgánmi činnými v trestnom konaní zaobstarané obrazové záznamy zo všetkých kamier nachádzajúcich sa vo vnútorných i vonkajších priestoroch budovy, záznamy vydávané

polícii boli naopak selektované poškodeným, nebol zaznamenaný celý čas nahrávania, na predložených záznamoch bol uvedený iný čas ako čas, kedy malo dôjsť ku krádeži a okrem toho na záznamoch, ktoré boli oboznámené, nebol stotožnený obžalovaný. V týchto súvislostiach je potrebné poznamenať, že na objekte poškodenej spoločnosti sa nachádzalo viac vonkajších kamier - K1 až K6, z ktorých záznamy pre účely trestného stíhania orgány činné v trestnom konaní nezaobstarali. V tomto smere sám svedok B. vypovedal, že obrazové záznamy prehrávali a polícii predložili iba záznamy, o ktorých si mysleli, že by mohli byť účelné pre trestné stíhanie. Z ôsmich kamier podľa výpovede svedka boli len štyri funkčné (č.l. 905). Záznamy na kamerách boli uchovávané iba 5 dní. Na kamerovom zázname z kotolne je pritom uvedený čas 05:46:34 hod. a dátum 6.1.2000 (č.l. 482). Na kamerových záznamoch č. 2 a č. 3 zo spoločnosti Delta-ML s.r.o. je zaznamenaný len bližšie nešpecifikovaný pohyb a osoba obžalovaného nebola skúmaním stotožnená (443, 447). Obidva záznamy vydal Ing. O.. Na uvedených záznamoch nebol zaznamenaný celý čas nahrávania. Na kamerových záznamoch z kamery Les-Invest

- smetisko (č.l. 446) a obecného úradu (č.l. 445) miestna komunikácia sa nenachádzajú relevantné záznamy. Na kódovacom zabezpečovacom zariadení (č.l. 404 - 410) bol uvedený iný deň a čas jeho poškodenia. Podľa zariadenia streda o 19.10 hod., reálne mal byť štvrtok o 18.50 hod. Len svedok Ing. O. vypovedal, že na zariadení je deň posunutý o jeden dozadu a čas o dvadsať minút dopredu. Z vyššie uvedených dôvodov na hlavnom pojednávaní oboznámené obrazové záznamy a poškodené zabezpečovacie zariadenie tiež neusvedčujú práve obžalovaného A. zo spáchania stíhanej trestnej činnosti.

Z obsahu vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní sa nedá bezpečne vyvodiť ani záver, že peniaze v čase, keď sa obžalovaný nachádzal v budove, boli ešte v pokladničkách. Nadriadený súd konštatuje, že kľúče sa nechávali na pokladničkách, zabezpečovací kód od budovy mal poškodený B., obžalovaný A., svedok S. a ďalšie tri administratívne pracovníčky - svedkyne Y., Z. a G.. Práve v deň, keď bolo v pokladničkách väčšie množstvo peňazí, účtovníčky túto skutočnosť neoznámili konateľovi napriek tomu, že takú povinnosť mali a štandardne takéto situácie aj oznamovali.

Uvedenými konkrétnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z vyššie uvedených vykonaných dôkazov sa prvostupňový súd dostatočne nezaoberal. Dôsledným rozborom týchto dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že spáchanie skutku práve obžalovaným A. nie je bez pochybností preukázané, pretože aj po vykonaní všetkých do úvahy pripadajúcich dôkazov zostali pochybnosti o jeho vine a nemožno vylúčiť aj záver, že obžalovaný sa skutku nedopustil. Tento záver odôvodňuje výpoveď obžalovaného, ktorý v celom priebehu trestného konania vinu popieral, vysvetlil akým spôsobom a v akom čase budovu opustil, prečo budovu nezakódoval, nechal svietiť a akým spôsobom sa do nej vrátil. V súlade s jeho verziou je výpoveď jeho brata M. A., ktorý vypovedal, že v kritickom čase bol obžalovaný u neho a vyšetrovací pokus, ktorý pripustil reálnosť jeho verzie. V týchto súvislostiach je potrebné poznamenať, že orgány činné v trestnom konaní v rámci prvotných vyšetrovacích úkonoch nezabezpečili všetky obrazové záznamy kamier z objektu poškodenej spoločnosti, ale umožnili pri ich vydávaní selekciu konateľovi spoločnosti B. a keďže sa uchovávajú iba 5 dní znemožnili tým v ďalšom konaní preveriť opodstatnenosť obvinenia, resp. verzie obžalovaného. Jeho verziu nevylučuje ani výpoveď svedka C., pretože zhodne s obžalovaným vypovedali, že asi o 19.00 hod. bol obžalovaný pri jeho aute, ale že predtým obžalovaný vošiel do objektu spoločnosti cez bránu iba usúdil (č.l. 793).

Podľa názoru krajského súdu po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebolo spoľahlivo preukázané, že žalovaného skutku sa dopustil práve obžalovaný A., lebo nie je vylúčená možnosť iného záveru, ako je uvedený v obžalobe. Nie je vylúčené, že skutku sa dopustila iná osoba, rozdielna od obžalovaného. Mohla to byť pritom osoba, ktorá mala prístup k zabezpečovaciemu zariadeniu, ku kľúčom od pokladničiek a poznala priestor budovy, alebo aj iný neznámy páchateľ.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že stíhaný skutok spáchal práve pred súd postavený obžalovaný A.. Pochybnosti o tomto závere však aj po vykonaní všetkých dôkazov a ich náležitom zhodnotení pretrvávajú. Zistenie skutočného stavu veci pritom vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťami tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu nemožno preto považovať len zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že stíhaný skutok spáchal obžalovaný A., avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru.

Možnosť iného záveru vyplýva práve z obrany obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý sa v celom priebehu trestného konania bránil tým, že stíhaného skutku sa nedopustil a v čase jeho spáchania bol dokonca na inom mieste. Obranu obžalovaného podporuje aj výpoveď jeho brata, ktorý v celom trestnom konaní vypovedal, že v čase skutku bol obžalovaný u neho doma a pripúšťa ju vyšetrovací pokus.

Preto aj keď je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaných trestných činov, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jasný, bezpečný a spoľahlivý záver, že skutok spáchal práve obžalovaný, súd ho musel v súlade so zásadou in dubio pro reo podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodiť, lebo nebolo jednoznačne preukázané, že stíhaný skutok spáchal práve obžalovaný O. A.. Takýto postup pritom nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že skutok obžalovaný nespáchal, stačí iba pochybnosť o tom, že tento skutok spáchal.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a úvahy krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže podľa § 322 ods. 3 Tr. por. bolo možné nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie zistený, sám obžalovaného A. spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Keďže obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodenú spoločnosť Les-Invest s.r.o. podľa § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.