Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. dieťaťa: M. K. M., H.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky: B. D. M., H.. XX.X.XXXX, C. E., K. Z. XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 13, a otca: N. S., H.. XX.X.XXXX, C. Q. XXX, v konaní o zvýšenie výživného na návrh matky, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné zo strany otca na mal. M. K. M., H.. XX.X.XXXX, zo sumy minimálneho zákonného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu 130,- eur mesačne počnúc od 19.3.2018, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. M. K. M. za obdobie od 19.3.2018 do 31.5.2018 v celkovej výške 275,67 eur je otec povinný uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9P/90/2012 zo dňa 17.4.2012 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. M. K. M..

Súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.3.2018 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. syna M. K. M. zo sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne na sumu 350 € mesačne, počnúc od podania návrhu, ktoré by otec uhrádzal vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 9P/90/2012-15 zo dňa 17.4.2012 súd schválil rodičovskú dohodu a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne počnúc od 30.8.2011. Dlžné výživné od 30.8.2011 do 30.4.2012 vo výške 208 € súd zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Od tej doby sa nároky na výživu dieťaťa podstatne zmenili. Maloletý navštevuje Broomhill Infant School v Sheffielde vo Veľkej Británii. Počas školy maloletý žije spoločne so svojou matkou a jej manželom C. D. vo Veľkej Británii a starajú sa ešte o spoločné dieťa mal. B., ktorý má 3 roky. Počas prázdnin sa matka a maloletý zdržiavajú na adrese trvalého bydliska v E.. Nástup maloletého na základnú školu znamená zvýšené

výdavky spojené so zakúpením školských potrieb vo výške 110 € ročne, okrem toho zakúpenie ďalších jednotlivých školských potrieb vo výške 30 € mesačne. Maloletý chodí na doučovanie anglického jazyka, čo stojí 35 € mesačne a výdavky spojené s cestovaním do školy vo výške 67 € mesačne. Maloletý navštevuje kurz karate, čo stojí 55 € mesačne. Na výlety a kultúrne podujatia matka dáva maloletému 16 € mesačne. Okrem týchto výdavkov matka uhrádza bežné výdavky za ošatenie, obuv, stravu a hygienu v priemere 400 € mesačne. Výdavky matky na bývanie predstavujú sumu 450 € mesačne ako úhrada za nájomné a 95 € mesačne ako úhrada za energie a odvoz smetí. Mesačné výdavky za telefón, internet a TV predstavujú sumu 60 €. K výdavkom patria aj náklady cestovania na Slovensko, ktoré však závisia od cien letenky v konkrétnom čase. Matka je nezamestnaná. Jej príjmom je prídavok na dieťa vo výške 155 € mesačne. Príjem domácnosti tvorí okrem uvedenej sumy príjem jej manžela, ktorý predstavuje sumu 1120 € mesačne. Matka uviedla, že otec nad rámec minimálneho výživného na maloletého syna neprispieva. Z propagácie otca na sociálnych sieťach matka usudzuje, že tento je zamestnaný alebo zárobkovo činný. Otec otca je bývalým starostom obce Q. a s jeho pomocou otec postavil v Q. dva rodinné domy, zakúpil motorové vozidlá a chodí si privyrábať do Veľkej Británie.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/90/2012-15 zo dňa 17.4.2012 súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol maloletý M. K. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne počnúc 30.8.2011, ktoré bol povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné zo strany otca na maloletého za obdobie od 30.8.2011 do 30.4.2012 vo výške 208 € sa otec zaviazal zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia maloletého dieťaťa sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

6. Z obsahu spisu sp. zn. 9P/90/2012 však vyplynulo, že matka maloletého v tom čase podľa potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, bola nezamestnaná. Poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 € a prídavok na syna vo výške 22,54 €. Rodina bola v hmotnej núdzi, poberala dávku a príspevky v hmotnej núdzi v sume 27,10 €. Otec maloletého v tom čase bol nezamestnaný, vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detašované pracovisko Gelnica, od 7.2.2011. V spoločnej domácnosti žil s manželkou C. S., s ktorou má jedno dieťa, a to mal. N. S., nar. 23.4.2011. Príjem rodiny tvoril rodičovský príspevok vo výške 194,70 € a prídavok na syna vo výške 22,54 €.

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov, matka býva spolu s maloletým M. K. v Anglicku, kde tento chodí do školy. Spolu s nimi v dome býva matkin manžel a ich spoločný maloletý syn. Matka uviedla, že chodievajú na Slovensko a v budúcnosti sa chcú vrátiť natrvalo. Ona si už na Slovensku hľadá prácu v odbore kuchár - čašník. Na Slovensku bývajú v meste E. v rodinnom dome, ktorý jej darovala mama, alebo sú pri manželovej rodine v E..

8. Matka je nezamestnaná. V Anglicku sa stará o rodinu. Poberá detský prídavok - child benefit vo výške 130 libier na dve deti a ďalšiu detskú dávku vo výške 150 € na obe deti týždenne. Manžel matky pracuje a jeho príjem je okolo 1100 € mesačne.

9. Výdavky matky na bývanie predstavujú sumu 450 € mesačne nájomné, 95 € mesačne energie a smeti, 60 € mesačne TV, internet a telefón. Okrem toho má výdavky na stravu vo výške okolo 200 € mesačne a 100 € mesačne na hygienu a ošatenie. Taktiež rodina cestuje na Slovensko, kde ceny leteniek sú rôzne. Naposledy letenky pre celú rodinu stáli 200 €.

10. Výdavky matky na mal. syna M. K. predstavujú sumu 67 € mesačne na cestovanie do školy, 35 € mesačne doučovanie anglický jazyk, 55 € mesačne krúžok karate, 16 € mesačne školské výlety a podujatia, 30 € mesačne školské potreby a 110 € ročne školské potreby a uniforma. Matka uviedla, že

otec platí minimálne zákonné výživné. Mimo toho neprispieva na syna ničím a taktiež s ním neudržiava žiaden kontakt.

11. Otec maloletého uviedol, že nebol nikdy zamestnaný a asi rok bol v minulosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nemá skončené ani základné vzdelanie. Žije v rodinnom dome spolu s manželkou a synom v obci Q.. Rodinný dom je v jeho vlastníctve, avšak postavil ho jeho otec. Finančne mu stále pomáha otec z našetrených peňazí, ktorý má 50 rokov a bol 4 roky starostom obce Q.. Rodina poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 393 €, z ktorej platí 160 € za elektrinu. Mobilný telefón si dobíja na kredit mesačne za 5 €. Za internet platí 9 € mesačne. Jeho manželka nie je zamestnaná, poberá prídavok na dieťa. Výživné na mal. M. K. platí vo výške 27 € on a niekedy zaplatí za neho jeho otec. Uviedol, že za synom nebude chodiť do Anglicka a keby bol pri ňom, tak by sa mal lepšie ako pri matke v Anglicku. Synovi nedal žiadne darčeky. Jeho syn, ktorého má so súčasnou manželkou, má štvorkolku, ktorú mu však kúpil dedo z manželkinej strany. K predloženej fotodokumentácii uviedol, že s drevom nerobil. Hrubá retiazka zobrazená na fotke nie je zlatá, stála iba 20 € a rodinný dom, v ktorom býva, mu postavil otec. Taktiež k motorovým vozidlám na fotke uviedol, že tieto nie sú jeho. Hľadá si brigády, avšak nikde nie sú, všade chcú školu, preto sa celé dni motá. Na mal. M. K. je ochotný platiť maximálne 50 €. Syn by sa mal podľa neho na Slovensku lepšie, nie sú tu také výdavky ako v Anglicku, do školy by chodil zadarmo a býval by u neho v dome.

12. Otcovi podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, je poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi vo výške 393 € mesačne. V súčasnosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.8.2017. Predchádzajúca evidencia bola od 16.1.2017 do 23.2.2017, z ktorej bol vyradený na dobu 6 mesiacov z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov. Poberá prídavky na dieťa vo výške 23,68 € mesačne. Z výpisu z listu vlastníctva vyplynulo, že je vlastníkom rodinného domu. Zo správy podanej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresným dopravným inšpektorátom v Gelnici vyplynulo, že je vedený ako vlastník a držiteľ vozidiel: Škoda Felicia s ev. číslom O. XXX B. od 27.4.2011, Škoda Favorit s ev. číslom O. XXX B. od 22.11.2010, Volkswagen Golf s ev. číslom O. XXX B. od 7.3.2011, Ford Transit s ev. číslom O. XXX B. od 30.1.2017, Praga V3S s ev. číslom O. XXX B. od 21.7.2017, Nissan Terrano s ev. číslom O. XXX B. od 7.9.2017. Z výpovede otca vyplynulo, že vlastní motorové vozidlo Praga V3S, ktoré kúpil jeho otec na svoje potreby, nie na podnikanie. Taktiež vlastní Nissan Terrano, ide však o starý model v hodnote 500 €. Aj toto motorové vozidlo kúpil jeho otec. Všetky ostatné motorové vozidlá sú v zberných surovinách, prepis na inú osobu neurobil a ani ich neodhlásil. Na pokyn súdu predložil desať potvrdení o uchádzaní sa o zamestnanie, avšak uviedol, že ho nikde neprijali. Uchádzal sa o rôzne pozície, ako napr. predavač, skladník, zvárač, pilčík, mäsiar. Ďalej uviedol, že platí ešte mesačne 40 € dlh v zdravotnej poisťovni, nakoľko bol v zahraničí a vyradený bol šesťkrát z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. V zahraničí, ako aj na Slovensku, si hľadal prácu, avšak keď videli, že je Róm, tak ho nechceli zamestnať.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

17. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa

a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa

18. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

22. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

32. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

33. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 9P/90/2012 zo dňa 17.4.2012. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletého M. K., tak aj na strane jeho rodičov.

34. V prípade mal. M. K. išlo o nástup do školy, kým pri poslednej úprave výživného nemal ani rok. So zvyšovaním veku dieťaťa a samozrejme s nástupom do školy sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na dieťa. Dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho, a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

35. Náklady na maloletého M. K. objektívne vzrástli, a to pokiaľ ide o výdavky na školu, a aj pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie, a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na jeho vek. Ročné výdavky v škole jednorazove na školské potreby a uniformu predstavujú sumu 100 € na školský rok, čo v prepočte na kalendárny mesiac činí čiastku 8,33 €. Náklady na cestovanie do školy 67 € mesačne. Výdavky na záujmovú činnosť syna mimo školy (karate 55 € mesačne, doučovanie anglický jazyk 35 € mesačne) K týmto nákladom je potrebné prirátať aj náklady na bežné potreby - strava v domácnosti, hygiena, náklady na domácnosť rozrátane na jednotlivých členov domácnosti.

36. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

37. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov, či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej strane súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

38. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že oproti začiatku roku 2012, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletého, životné náklady stúpli, a preto súd musel brať na zreteľ aj túto okolnosť.

39. Súd zohľadnil aj zmenu pomerov na strane matky. Matka je síce nezamestnaná, avšak poberá v Anglicku prídavok na dieťa, a taktiež jej finančne vypomáha jej manžel, ktorý je zamestnaný. Nemožno však všetku starostlivosť o maloletého M. K. pripísať súčasnému manželovi matky, ktorý nie je jeho biologickým otcom.

40. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

41. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov na strane otca maloletého v počte vyživovacích povinností. Tento tak, ako to bolo už v konaní sp. zn. 9P/90/2012, má okrem mal. M. K., H.. XX.X.XXXX, jednu vyživovaciu povinnosť, a to mal. N.Q. S., H.. XX.X.XXXX.

42. U otca však súd vzal na zreteľ predovšetkým pomery, v akých žije, a nie príjem, ktorý formálne deklaruje, teda pomoc v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa.

43. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

44. Súd vzal na zreteľ predovšetkým potenciálne možnosti a schopnosti otca. Tento uviedol, že je celý život nezamestnaný, viackrát bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Hľadanie si zamestnania na podnet súdu otec vzal na ľahkú váhu, uchádzal sa o pozície, ktoré si vyžadujú určité dosiahnuté vzdelanie, on však ako uviedol, nemá ukončené ani základné vzdelanie. Súd oboznámil otca s prípadnými voľnými pracovnými pozíciami zistenými z vyžiadaného výpisu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Gelnica, u ktorých síce je uvedené, že vyžadujú ukončené základné vzdelanie, avšak súd má za to, že na pozície ako je napr. triedič odpadov, pracovník na čistenie verejných priestranstiev, pomocný pracovník v lesníctve, či pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe, je možné sa uchádzať aj bez ukončeného základného vzdelania. Otec pred súdom sám uviedol, že sa celé dni len motá a potuluje a žije z peňazí, ktoré našetril jeho otec, keď pracoval ako starosta obce. Z postoja otca jednoznačne vyplynulo, že takýto život je mu pohodlný. Navyše ide o mladého, silného a zdravého muža, ktorému nič nebráni v tom, aby si našiel zamestnanie. V konaní bolo preukázané, že otec z hľadiska posudzovania jeho životnej úrovne, a tým aj jeho majetkových pomerov, využíva aj plnenia, o ktorých prehlasoval, že nie sú jeho. Bolo však tiež preukázané, že rodinný dom, či osobné motorové vozidlá, sú v jeho vlastníctve, hoci uviedol, že nie za jeho finančné prostriedky, avšak podľa názoru súdu podstatným spôsobom zvyšujú jeho životný štandard.

45. Otec má k dispozícii podľa správy z Okresného dopravného inšpektorátu šesť motorových vozidiel, avšak uviedol, že užíva dve motorové vozidlá, ktoré tiež kúpil jeho otec, hoci sú napísané na neho a ostatné motorové vozidlá sú v zberných surovinách. Z predloženej fotodokumentácie vyplynulo, že otec chodí na zahraničné cesty, oblečený je v značkovom tričku (fotka z letiska s titulkom „pre dovolenka“).

Na ďalších fotkách je druhý syn otca na štvorkolke, otec uviedol, že túto zakúpil dedo z manželkinej strany, ďalej je zobrazená práca s drevom „na predaj za 300 € buk“, na ďalšej fotografii je otec so svojím synom N. v osobnom motorovom vozidle s hrubou retiazkou, o ktorej otec uviedol, že stála iba 20 €.

46. Je evidentné, že otec má odpoveď na každú položku, každú fotografiu, či poznámku, čo potvrdil aj na pojednávaní. Súd je však toho názoru, že otec v skutočnosti tají svoje celkové príjmy a majetkové pomery a je v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať vyššie výživné, než aké mu bolo dosiaľ určené, teda minimálne zákonné výživné.

47. Otec až na výzvu súdu sa snažil preukázať, že si aktívne hľadal zamestnanie. Avšak z potvrdení, ktoré súdu predložil, vyplynulo, že si hľadal zamestnania vyžadujúce si určitú kvalifikáciu, ktorú on nemá. Na otázku súdu, čo robí celé dni, otec uviedol, že sa „motá.“

48. Takýto prístup otca k zabezpečovaniu si relevantného príjmu a od neho sa odvíjajúceho plnenia vyživovacej povinnosti nemôže požívať ochranu a súd nemohol prihliadať v tejto súvislosti na skutočnosť, že otec si doteraz nenašiel vhodné zamestnanie a nezabezpečil si pre seba príjem v takej výške, ktorá z hľadiska plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi by bola dostatočná a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho potrebám.

49. Ako už súd vyššie uviedol, žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu, a tým dôvodom nemôže byť rozhodne skutočnosť, že chce pracovať len v odbore, ktorý ho baví, pričom už je rodičom nezaopatreného dieťaťa, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možností, ktoré mal, ale ich nevyužil.

50. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na maloletého M. K. na sumu 130,- Eur mesačne za obdobie od podania návrhu, na ktorú sumu otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v časti prevyšujúcej uvedenú mesačnú sumu súd návrh matky zamietol.

51. Súd priznal výživné počnúc od 19.3.2018, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine.

52. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za obdobie od 19.3.2018, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.3.2018 do 31.5.2018, a to v celkovej výške 275,67Eur, ktorý umožnil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

53. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 130 € mesačne za mesiace apríl a máj 2018 (t.j. 2 mesiace x 130 € - 27,32 € x 2 = 205,36 € ) a pomernej časti určeného výživného za mesiac marec 2018 zodpovedajúcej 18 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 1.3.2018 do 19.3.2018), čo predstavovalo čiastku 15,84 € (t.j. 27,32 € / 31 dní x 18 dní) a zvýšené výživné od 19.3.2018 do 31.3.2018 vo výške 54,47 € (t.j. 130 €/31 dní x 13 dní). Celková suma novourčeného výživného na syna za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 275,67 €.

54. V konaní bolo preukázané ako výpoveďou matky, tak aj otca, že uhrádza minimálne zákonné výživné.

55. Vyššie uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.5.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred, a teda splatnosť za mesiac máj 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

56. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 20 €, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na syna a jeho súčasné osobné, majetkové pomery a príjmy a predovšetkým jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu syna nepredstavovalo neúmerne dlhú dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť na syna uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade, ak otec splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.

57. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

59. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

60. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.