Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Ul. P. XXX/XX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, proti žalovanej O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Ul. P. XXX/XX, zastúpenej O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. č. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 7C/46/2015-252 zo dňa 31. októbra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť vyplatiť žalovanej sumu 20.300 eur, ako aj vo výroku o trovách konania a trovách štátu, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán konania a prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcovi, uložil mu povinnosť vyplatiť žalovanej sumu 20.300 eur, návrh žalobcu, aby mu žalovaná vyplatila sumu 10.749,29 eur zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Každej zo strán uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Martin po 146,80 eur. 2) Od samého počiatku bola zhoda medzi stranami v tom, že podielové spoluvlastníctvo bude zrušené a byt bude pridelený do výlučného vlastníctva žalobcovi. Taktiež v priebehu celého konania, až na záver dokazovania, nebola sporná suma, ktorú má vyplatiť žalobca žalovanej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď táto suma vychádzala zo znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať žalobca pred podaním návrhu. Až ku koncu konania, konkrétne dňa 12.10.2017 žiadala žalovaná, aby jej žalobca vyplatil z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva 25.000 eur, lebo podľa nej ceny nehnuteľností stúpli. Svoje tvrdenie však nepodložila žiadnym konkrétnym dôkazom, a preto súd neakceptoval jej názor a bral do úvahy jej stanovisko od samého začiatku, keď súhlasila so sumou, ktorú uviedol žalobca. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, lebo v danej veci sa dá povedať, že každý z účastníkov mal len čiastočný úspech vo veci. Strany sa nevedeli zhodnúť vo svojich tvrdeniach, výpovediach, o akú sumu došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti - bytu pri prerábkach. V záujme oboch strán bolo nariadené v tomto smere znalecké dokazovanie, na ktoré účastníci zložili aj zálohu na znalecké dokazovanie. Táto záloha však nepostačila pokryť všetky náklady a zvyšok vo výške 293,63 eur bol hradený zo štátnych prostriedkov. Súd zaviazal preto každého z účastníkov zaplatiť na účet Okresného súdu Martin trovy znaleckého dokazovania hradené zo štátnych prostriedkov každého na sumu 146,80 eur.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby bolo vydané nové rozhodnutie, v ktorom bude žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej podiel a žiadala, aby trovy štátu za vykonané znalecké dokazovanie uhradil žalobca a jej, aby vyplatil už uhradenú sumu 200 eur. Uviedla, že v roku 2015 súhlasila s výškou náhrady, t. j. 20.300 eur, ktorú jej mal žalobca vyplatiť, ale nečakala, že súdny spor bude prebiehať ďalšie dva roky a 8 mesiacov. Počas tohto obdobia došlo k významným skutočnostiam, ktoré ovplyvnili cenu bytu, a to Turany sa stali mestom a trhová hodnota nehnuteľností vzrástla nezanedbateľne. Podaním zo dňa 24.05.2016 žiadala, aby ustanovený znalec odpovedal na otázku trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Suma 20.300 eur nezodpovedá primeranej náhrade. Nesúhlasila s tým, aby znášala trovy znaleckého dokazovania, nakoľko znalecké dokazovanie nebolo nariadené v záujme oboch strán, ale výhradne v záujme žalobcu. Žalovaná nežiadala vykonať znalecké dokazovanie. Súd zmaril snahu žalovanej preukázať vyššiu trhovú hodnotu nehnuteľnosti. 4) V podanom vyjadrení poukázala na písomnú formu, ktorou navrhla vykonať dôkazy, ako aj na neúčelné položenie otázky znalcovi a vysvetlila platbu vo výške 145 eur, ktorú jej platí žalobca na mesačnej báze.

5) Žalobca vo vyjadreniach uviedol, že žalovaná ani na jednom z troch pojednávaní netrvala a žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemala. Považoval rozhodnutie súdu za vecne správne a navrhol ho potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Nie je procesnou povinnosťou odmietať vykonanie dokazovania samostatným uznesením, ako tvrdí žalovaná. Považoval odvolanie za účelové s cieľom predĺžiť trvanie sporu, aby bola žalovanej naďalej uhrádzaná suma za užívanie spoluvlastníckeho podielu k bytu vo výške 145 eur mesačne.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť vyplatiť žalovanej sumu 20.300 eur, ako aj vo výroku o trovách konania a trovách štátu, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) Odvolateľka nesúhlasila s poskytnutou náhradou vo výške 20.300 eur za 1 polovicu bytu. Ako vyplynulo z jej odvolania, ale aj zo spisového materiálu, žiadala, aby ustanovený znalec (uznesením zo dňa 19.02.2016) zodpovedal otázku aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti. Je nutné poukázať na skutočnosť, že v tom čase nebola hodnota predmetnej nehnuteľnosti nijako sporná a znalecké dokazovanie bolo vykonávané na účel zistenia zhodnotenia bytu po jeho rekonštrukcii. Pokiaľ teda nebola medzi stranami sporná hodnota nehnuteľnosti, nebolo účelné ani vykonávať znalecké dokazovanie v tomto smere. 9) Žalovaná až vo svojej záverečnej reči uviedla, že žiada, aby jej bola žalobcom vyplatená náhrada vo výške 25.000 eur. Túto sumu nijakým spôsobom neodôvodnila, pričom odkazovala na to, že žiadala, aby znalec určil hodnotu nehnuteľnosti. Ako bolo uvedené, v čase keď žiadala, aby znalec určil hodnotu nehnuteľnosti, táto bola určená už skorším znaleckým posudkom s tým, že v tom čase nebola medzi stranami sporná a za spornú ju nepovažoval ani súd. Žalovaná sama mohla predložiť súdu odborné vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré by uvádzali aktuálnu hodnotu nehnuteľnosti, prípadne si nechať vyhotoviť súkromný znalecký posudok, ako to predpokladá Civilný sporový poriadok. V civilnom súdnom konaní sa vyžaduje aktívna účasť, nakoľko svojou pasivitou môže spor prehrať. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 10) Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, pokiaľ ten uviedol, že pokiaľ žalovaná požadovala, aby jej žalobca vyplatil z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva 25.000 eur, lebo podľa nej ceny nehnuteľností stúpli, svoje tvrdenie nepodložila žiadnym konkrétnym dôkazom. Nebolo možné sa stotožniť s názorom odvolateľky, že jej súd zmaril preukázanie uvedenej skutočnosti, nakoľko súd dôsledne prihliadal na procesné práva strán konania a nijakým spôsobom im neodňal možnosť konať pred súdom tak, aby nemohla žalovaná predložiť relevantný dôkaz o hodnote nehnuteľnosti.

11) Pokiaľ išlo o náhradu trov štátu, resp. trovy, ktoré vznikli znaleckým dokazovaním, mal aj odvolací súd za to, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v prospech oboch strán. Správne žalovaná uviedla, že znalecké dokazovanie navrhol žalobca, no je nutné zdôrazniť, že z hľadiska preukázania toho, v koho prospech bolo znalecké dokazovanie vykonané, nepostačuje, že ho navrhla iba jedna zo strán. Táto skutočnosť môže hrať rolu, no nie je možné ju brať do úvahy ako výlučný faktor. Znalecké dokazovanie, tak ako bolo vykonané, bolo v prospech oboch strán, t. j. súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zaviazal obe strany znášať trovy znaleckého dokazovania v rovnakej miere.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech (keďže žalovaná so svojím odvolaním úspešná nebola), má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .