Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/60/2018

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: M. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. X. Z. XX, zastúpenej: A.. E.H. R., B., V. XXX, XXX XX V. proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava - Rača, IČO: 00 151 653, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, Košice - Staré Mesto, IČO: 36 764 281, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcej sa v k. ú.: X. Z., okres N. H. R., obec: X. Z., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Vranov nad Topľou, a to: rodinný dom so súp. číslom XX, postavený na parcele KN - C č. XX/X, pozemok - parcela KN - C č. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 927 m2, pozemok - parcela KN - C č. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, pozemok - parcela KN - C č. XX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 1398 m2, pozemok - parcela KN - C č. XX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 159 m2 v podiele 1/1 a náhrady trov konania. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných vyššie uvedených skutočností. Rodičia žalobkyne Q. A. B. Q. B. uzatvorili so žalovaným v 1. rade Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu dňa 15.12.2014, ktorej predmetom je zabezpečenie celkovej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2014 na vyššie uvedenú nehnuteľnosť, ktoré uzatvorila žalobkyňa. Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere vyplýva, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX vo výške 35.000 € a na základe Zmluvy o splátkovom úvere žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni splátkový úver č. XXXXXXXXXX vo výške 10.000 €. V roku 2016 sa žalobkyňa dostala do zlej finančnej situácie a splátky začala uhrádzať len čiastočne. Vždy však uhradila časť splátky. Dôvodom bolo narodenie dieťaťa a začiatok poberania materskej dávky a neskôr rodičovského príspevku. Manžel žalobkyne už v súčasnosti síce pracuje, ale len sezónne, nakoľko pracuje v stavebnom odvetví. V čase, kedy žalobkyňa nemohla splácať splátky v plnej výške bol jej manžel nezamestnaný. Spolu so žalobkyňou žijú v spoločnej domácnosti aj rodičia žalobkyne. Počas tejto nepriaznivej situácie žalobkyne došlo zo strany žalovaného v 1. rade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.10.2017 a žalovaný v 1. rade začal výkon záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka. Realizácia záložného práva, podľa písomností zasielaných žalobkyni, sa vykonáva podľa zákona o dobrovoľných dražbách žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade vyzval žalobkyňu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľností a obhliadky nehnuteľností. Predmetné ohodnotenie nehnuteľnosti bolo vykonané dňa 13.03.2018. Znalec P.. Z. N. ohodnotil nehnuteľností na sumu 48.200 €. Pričom znaleckým posudkom vypracovaným na vlastnú žiadosť otca žalobkyne bola hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 71.000 €. Napriek zlej finančnej situácii sa žalobkyňa dohodla s žalovaným v 1. rade v roku 2017, že bude uhrádzať splátky vo výške 180 €. Žalobkyňa nemala inú možnosť len pristúpiť na takúto výšku splátok hoci z rodičovského

príspevku vo výške cca 220 € nie je možné, aby uhrádzala predmetnú finančnú čiastku. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa sa snaží dobrovoľne uhradiť pohľadávku žalovanému v 1. rade, hoci len čiastočným splácaním úveru, ten pristúpil k výkonu záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Výkon záložného práva zabezpečuje žalovaný v 2. rade podľa zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Termín dražby bol stanovený na 28.05.2018 o 10:00 hod. V nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom dražby býva okrem žalobkyne jej manžel, maloleté dieťa - dcéra a rodičia žalobkyne. V súčasnosti manžel žalobkyne pracuje a mohli by uhrádzať aj vyššie splátky, ale žalovaný v 1. rade túto ponuku odmieta. Žalobkyňa je opäť tehotná a ona a celá jej rodina by výkonom záložného práva prišli o strechu nad hlavou bez náhradného ubytovania. Žalobkyňa sa návrhom domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti. Žalobkyňa zdôrazňuje, že vydražením nehnuteľností by prišla nielen ona, ale celá jej rodina o strechu nad hlavou. Strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia a výsledkom dobrovoľnej dražby by bola strata obydlia žalobkyne a celej jej rodiny, pričom je možné pohľadávku žalovaného v 1. rade uspokojiť aj iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou dlžníka, vrátane povolenia splátok na zaplatenie úveru. Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorá sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie ( ÚS 261/2013). Za stavu, že draženou vecou má byť obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcu a jeho rodiny, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio, a teda nie je možné pripraviť žalobkyňu a jej rodinu o obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky (uznesenie OS HE sp .zn.: 5Csp/275/2017 zo dňa 01.12.2017). Na základe uvedených skutočností majú žalobcovia za to, že je osvedčené a preukázané, že je potrebné poskytnúť ochranu, ktorá má zabezpečiť odvrátenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy s tým, že potreba dočasnej úpravy medzi stranami sporu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javí ako dôvodná. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bolo žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti.

2. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

3. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ust. § 328 ods. 1,2,3 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

11. Podľa ust. § 329 ods. 1, 2, 3 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

13. V zmysle § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

14. Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

15. Podľa § 151d ods. 3 OZ, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, je to v prípade, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na základe návrhu a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe, rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje aby v návrhu bolo uvedené opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Splnenie týchto rozhodujúcich zákonných predpokladov aspoň jedného musí súd primárne vyhodnoť z návrhu a opísaných rozhodujúcich skutočnosti. Zároveň musí navrhovateľ rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Keďže v konaní o návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Je povinnosťou strany

svoje tvrdenia o odôvodnenosti nariadenia neodkladného opatrenia náležite preukázať a osvedčiť predloženými dôkazmi.

19. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151j ods. 1 .

20. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzuje žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len z tej skutočnosti, že v nehnuteľnostiach, ktoré poskytli ako záloh záložnému veriteľovi jej rodičia, nie samotná žalobkyňa býva rodina s maloletým dieťaťom. Tvrdí, že ich obydlie je nedotknuteľné a z tohto dôvodu žalovaný 1. rade nemôže záložné právo vykonávať na základe záložnej zmluvy, ktorej platnosť a účinnosť žalobca nespochybňuje.

21. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka zápisom do katastra nehnuteľností. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. X. Z., okres N. H. R. vyplýva, že v časti C: ŤARCHY je zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2014, V 2427/2014 - 79/15.

22. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.

23. K zriadeniu záložného práva v roku 2014 pristúpili rodičia žalobkyne dobrovoľne v súvislosti s hypotekárnym úverom č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2014 na vyššie uvedenú nehnuteľnosť, ktoré uzatvorila žalobkyňa.

24. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonom záložného práva sleduje žalovaný v 1. rade legitímny cieľ uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 09. 2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

25. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1. rade vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť žalobkyne ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4, veta prvá Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že len samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Zákon o

dobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby.

26. Súd pri preskúmaní návrhu na vydanie neodkladaného opatrenia zistil, že ako žalobkyňa v konaní o vydanie neodkladaného opatrenia vystupuje dlžníčka, nie osoby, ktoré sú záložcami. Záložcami sú rodičia žalobkyne, dlžníka, A. Q. a B. Q., ktorí uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmlúv o úvere. Záložcovia návrh na vydanie neodkladaného opatrenia nepodali. Žalobkyňa nemá postavenie záložcu, nie je vlastníkom nehnuteľnosti v predmete zriadeného záložného práva a teda nemá postavenie aktívne legitimovanej strany sporu.

27. Súd poukazuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v predmete zdržanie sa výkonu záložného práva sú vecne legitimovanými stranami sporu účastníci zmluvy o zriadení záložného práva

28. Po preskúmaní návrhu súd dospel k záveru, že žalobkyňa ďalej tiež neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Záložný veriteľ a dražobník podľa zistení súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia (podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie jeho rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) postupujú v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách.

29. Súd má za to, že vlastnícke právo tak fyzickej ako aj právnickej osoby, dlžníka či veriteľa podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky musí požívať rovnakú ochranu. Žalobkyňa neosvedčila potrebu chrániť jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného v 1. rade na vrátenie poskytnutého úveru. Je potrebné vziať zreteľ aj na legitímny cieľ procesu dobrovoľnej dražby - ochranu veriteľa a plnenie uhradzovacej funkcie zálohu vo vzťahu k záložnému veriteľovi.

30. Žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladaného neuviedla, či nejakým spôsobom spochybňuje uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, záložnú zmluvu alebo ich platnosť. Z obsahu návrhu nevyplýva, že by sa žalobkyňa ako dlžníčka, či záložcovia v súdnom konaní tieto zmluvy napadli, respektíve ich platnosť. Súd nezistil, že by sa žalobkyňa nejakým spôsobom domáhala na súde ochrany ako spotrebiteľ v súvislosti s týmito uzavretými zmluvami.

31. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom. Plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená.

32. Neobstojí tvrdenie žalobkyne o prípadnej dražobnej výške uvedených nehnuteľností. Dodržiavanie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. kontroluje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tento zákon poskytuje žalobkyni dostatočnú ochranu proti prípadnému porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách tým, že v § 21 ods. 2 pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti dražby v lehote troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu, prípadne aj v lehote dlhšej, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu.

33. Zákon o dobrovoľných dražbách poskytuje aj prostriedky obrany a preskúmania jednotlivých krokov počas dražby a možnosť aj samotného súdneho preskúmania vykonanej dražby. Tieto prostriedky je potrebné, aby žalobkyňa ako dlžníčka a záložcovia využili. Z obsahu návrhu vyplýva, že k samotnému vydraženiu nehnuteľnosti ešte nedošlo.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd nemal inú možnosť ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.

35. Súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že ak nebolo vyhovené návrhu o uloženie povinnosti žalovanému v 1.rade zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou, nebol dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených tých istých dôvodov ani voči žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).