Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-46-2017.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/46/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, proti žalovanému A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., F. XXXX/XX, zast. AK Dlhopolec, s. r. o. so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 27, IČO: 36 867 306, o zaplatenie X.XXX,XX EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/152/2015-307 zo dňa 31. 10. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX EUR s X,X % ročným úrokom z omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca dňa XX. XX. XXXX ako dražobník podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vykonal dražbu súboru vecí zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. R. D. C., na adrese F. XXX/XX v R. D. C. výlučnom vlastníctve D. C., nar. XX. XX. XXXX a to bytu č. X na X.. poschodí, vchod č. XX bytového domu súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XXX/X a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom KN-C č. XXX/X, o výmere XXX m2, KN-C XXX/X o výmere X.XXX m2, o veľkosti XXXX/ XXXXX-in. Ďalej nebytového priestoru č. X - X garáž na prízemí, vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom KN-C č. XXX/X, o výmere XXX m2, KN-C XXX/X o výmere X.XXX m2, o veľkosti XXXX/XXXXX-in. Navrhovateľom dražby bola Slovenská sporiteľňa, a. s. a dôvodom dražby bola realizácia záložného práva zapísaného pod V-XXXX/XXXX. Na dražbe, o priebehu ktorej bola spísaná notárska zápisnica N XXX/XXXX, bola dosiahnutá cena predmetu dražby XX.XXX EUR a príklep bol udelený žalovanému, ktorý sa stal vydražiteľom. Žalovaný zložil dražobnú zábezpeku X.XXX EUR a v zákonnej lehote XX dní mal doplatiť cenu predmetu dražby. Namiesto toho ale dňa XX. XX. XXXX navrhovateľovi dražby oznámil odstúpenie od kúpy nehnuteľností. Žalovaný bol ako účastník dražby svojim podaním viazaný a nemôže po udelení príklepu od vykonaného podania odstúpiť. Žalovaný nedoplatil cenu predmetu dražby, čím dražbu zmaril a žalobca vyzval žalovaného na uhradenie nákladov zmarenej dražby. Žalobca proti žalovanému uplatnil účelne vynaložené náklady v sume X.XXX,XX EUR, vrátane DPH (X.XXX,XX EUR bez DPH). Ďalej uplatnil odmenu dražobníka, ktorá bola dohodnutá v Rámcovej dohode medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. vo výške X % z výťažku dražby, zníženého o náklady dražby bez W.. Odmenu žalobca vyčíslil sumou X.XXX,XX EUR s DPH (X.XXX,XX EUR bez DPH). V dôsledku zmarenia dražby vydražiteľom sa konala opakovaná dražba, náklady ktorej sa hradia z dražobnej zábezpeky, zloženej žalovaným. Účelne vynaložené náklady opakovanej dražby žalobca vyčíslil v sume XXX EUR s DPH (XXX,XX EUR bez DPH). Náklady dražby, opakovanej dražby a zmarenej odmeny žalobca vyčíslil spolu v sume X.XXX,XX EUR (X.XXX,XX + XXX + X.XXX,XX = X.XXX,XX). Žalovaná suma X.XXX,XX EUR predstavuje neuhradený rozdiel po započítaní dražobnej
zábezpeky v sume X.XXX EUR. Na úhradu uvedených nákladov zmarenej dražby bol žalovaný vyzvaný dňa XX. XX. XXXX.
2. Žalovaný považoval nárok za nedôvodný. Aj keď žalobca vykonal ako dražobník dve kolá dražby (zmarenú a opakovanú dražbu), nárok na odmenu môže dražobníkovi vzniknúť len raz, nie opakovane.
3. Okresný súd zistil, že žalobca sa zúčastnil XX. XX. XXXX dobrovoľnej dražby a zložil dražobnú zábezpeku vo výške X.XXX EUR ale dražbu zmaril tým, že cenu dosiahnutú vydražením nezaplatil. V takom prípade sa dražobná zábezpeka použije na úhradu nákladov zmarenej dražby, na ktorú sa zúčtujú náklady opakovanej dražby, za ktoré okresný súd považoval výlučne náklady dražby vo výške X.XXX,XX EUR s DPH a náklady opakovanej dražby vo výške XXX EUR, spolu v sume X.XXX,XX EUR.
4. Okresný súd nepovažoval odmenu dražobníka za náklady dražby, ktorá bola zmarená s odôvodnením, že nárok na odmenu vzniká až po uhradení ceny dosiahnutej vydražením čo vyplýva z § 25 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách aj z čl. IV Rámcovej dohody, ktorú mal žalobca uzavretú so Slovenskou sporiteľňou, a. s. V zmysle tejto Rámcovej dohody bola odmena dražobníka určená ako „príslušné percento z dražby alebo z opakovanej dražby“. Gramatickým výkladom okresný súd dospel k záveru, že odmena nebola dohodnutá z dražby a opakovanej dražby. Z „Vyčíslenia nákladov dražby - 3. kolo“ (č. l. 239) zistil, že z výťažku dražby bol navrhovateľovi dražby vyplatený výťažok vo výške XX.XXX,XX EUR a že Slovenská sporiteľňa, a. s. žalobcovi ako dražobníkovi odmenu za výkon dražby zaplatila, čo žalobca nespochybňoval. V zmysle platnej právnej úpravy žalobca mohol nárok na odmenu uplatniť len jeden krát. Odmena dražobníkovi uhradená bola a žalobca sa úhrady odmeny domáhal opakovane, na čo nemá zákonný nárok.
5. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 2 písm. i), § 25 ods. 4, § 26 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto mu podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Okresnému súd vytýkal, že žalobcovi znemožnil uplatniť procesné práva lebo neuviedol predbežné právne posúdenie, čím žalobcovi znemožnil doplniť právnu argumentáciu. Okresnému súdu vytýkal nesprávny záver, že žalobca nemá právo na odmenu za zmarenú dražbu, pretože táto údajne nevyplýva zo zmluvy o vykonaní dražby, uzavretej medzi žalobcom a navrhovateľom dražby a ďalší nesprávny záver, že nárok na odmenu za zmarenú dražbu je v rozpore s právnou úpravou, čo okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil. Žalovanému bol príklep udelený na zmarenej dražbe XX. XX. XXXX. Opakovanú dražbu žalobca vykonal XX. XX. XXXX, na ktorej príklep nebol udelený a preto právo na odmenu dražobníkovi nevzniklo. Úspešná bola až 2. opakovaná dražba vykonaná XX. XX. XXXX (3. kolo), na ktorej bol udelený príklep a vydražiteľ doplatil cenu predmetu dražby. Okresný súd vyvodil výkladom textu zmluvy „...z výťažku dražby alebo opakovanej dražby...“, že žalobca nemá právo na odmenu za zmarenú dražbu, lebo odmena žalobcovi za úspešnú opakovanú dražbu (X kolo) bola zaplatená. Žalobca však poukazoval na čl. IV, bodu 1.4. Rámcovej dohody so Slovenskou sporiteľňou, a. s., kde bolo dohodnuté, že navrhovateľ (banka) náklady dražby neuhrádza a tento rozdiel hradí ten, kto zmaril dražbu. V prípade, ak sa po zmarenej dražbe uskutoční opakovaná dražba, ktorá bude úspešná, náklady dražby si dražobník zúčtuje z dražobnej zábezpeky zloženej zmariteľom. V prípade, ak dražobná zábezpeka ... nepostačuje..., navrhovateľ tento rozdiel neuhrádza, hradí ho zmariteľ. V čl. IV bod 1.4. Rámcovej dohody bola upravená situácia, podľa ktorej náklady vrátane odmeny, nepokryté dražobnou zábezpekou, uhrádza zmariteľ dražby. Logický výklad príslušného ustanovenia Rámcovej zmluvy neodôvodňuje záver, že za určitých okolností nemá dražobník právo na odmenu za vykonanie dražby aj za vykonanie opakovanej dražby toho istého predmetu dražby. Ak by platilo zmluvné pravidlo, ktoré vyvodil okresný súd, navrhovateľ dražby by žalobcu odkázal s nárokom na odmenu za tretie kolo dražby na zmariteľa. Výklad Rámcovej zmluvy, ktorý urobil okresný súd, nie je v súlade s vôľou účastníkov zmluvy. Zmluvné strany nemali vôľu obmedzovať právo dražobníka na odmenu za zmarenú dražbu a to bez ohľadu na neskoršiu úspešnú dražbu. V prípade zmarenej dražby dražobník vykonal všetky kroky potrebné na to, aby došlo k vydraženiu predmetu dražby. Iba konaním vydražiteľa bolo úsilie dražobníka zmarené. Úspešnou dražbou sa rozumie dražba, na ktorej bol udelený príklep. Na to, aby mohla byť vypočítaná odmena dražobníka je nutné, aby bol udelený príklep, na základe ktorého je následne možné určiť výšku výťažku aj výšku odmeny dražobníka. V prípade viacerých opakovaných dražieb vznikne dražobníkovi právo na odmenu až za poslednú, úspešnú opakovanú dražbu, avšak v prípade zmarenia
dražby nastáva iná situácia, lebo príklep udelený bol a dražobníkovi vzniklo právo na odmenu ako pri úspešnej dražbe. Pre určenie výšky odmeny dražobníka je preto určujúca výška odmeny, na akú by mal dražobník právo v prípade nezmarenej úspešnej dražby. Ak by každý mohol bez sankčných následkov zmariť dražbu, ohrozilo by to nielen dražobníka, ale aj navrhovateľa dražby. Žalovaný spôsobil zníženie ceny predmetu dražby z XX.XXX EUR na XX.XXX EUR, za ktorú bol predmet dražby nakoniec vydražený v opakovanej dražbe. Nedoplatenie ceny predmetu dražby spôsobil žalovaný vydražiteľ, ktorý sa slobodne na dražbe zúčastnil a urobil záväzné podanie, ale nesplnil zákonnú povinnosť doplatiť cenu predmetu dražby. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súd Českej republiky, v ktorých súdy posudzovali právo žalobcu na odmenu za zmarenú dražbu. V rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 58/2011 sa uvádza, že dohodnutá výška odmeny dražobníkovi patrí v prípade vydraženia predmetu dražby a prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa. Podľa rozhodnutia sp. zn. 21 Cdo 4221/2008 dražobník nemôže byť vo svojom nároku na odmenu poškodený tým, že vydražiteľ po udelení príklepu nezaplatením ceny dosiahnutej vydražením dražbu zmaril. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX EUR s X,X % ročným úrokom z omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu z XX. XX. XXXX zopakoval, že žalobca má nárok len na nevyhnuté náklady zmarenej dražby vo výške X.XXX,XX EUR tak ako uviedol okresný súd. Z listu Slovenskej sporiteľne, a. s. vyplýva, že náklady tretieho kola dražby boli spolu X.XXX,XX EUR a pozostávali z nákladov vo výške XXX,XX EUR a odmeny dražobníka X.XXX,XX . EUR. Boli teda kryté všetky náklady za výkon záložného práva a zároveň dražobník získal za vykonanie dražby dohodnutú odmenu. Podľa § 2 písm. i) Zákona o dobrovoľných dražbách je odmena dražobníka nákladom dražby a podľa § 16 ods. 2 tohto zákona je výška odmeny, spôsob jej určenia podstatnou náležitosťou zmluvy o vykonaní dražby. Dohoda o odmene je teda na vôli navrhovateľa dražby a dražobníka, ktorý sa dohodli na odmene ako príslušnom percente z výťažku dražby alebo opakovanej dražby. Zákon aj uvedená Rámcová zmluva vylučujú možnosť vzniku opakovaného nároku na odmenu, preto nie je dôvodná polemika o obsahu súdnych rozhodnutí, na ktoré v odvolaní poukázal žalobca z dôvodu odlišných skutkových okolností. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správny.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy.
9. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“), na účely tohto zákona sa rozumie nákladom dražby odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby;
Podľa § 16 ods. 2, veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak za náklady dražby nezodpovedá iná osoba ako navrhovateľ dražby, uhradí ich dražobníkovi navrhovateľ dražby, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie dražby, je povinný na vyzvanie dražobníka uhradiť tú časť nákladov dražby, ktorú nepokrýva dražobná zábezpeka ním zložená; to platí aj na náklady opakovanej dražby konanej v dôsledku zmarenia predchádzajúcej dražby vydražiteľom.
10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný spôsobil zmarenie dražby ani to, že je povinný znášať náklady zmarenej dražby. Sporné bolo, či medzi náklady zmarenej dražby patrí aj zmarená
odmena vo výške X.XXX,XX EUR s DPH, na ktorú by dražobníkovi vznikol nárok, ak by žalovaný ako úspešný dražiteľ doplatil cenu, za ktorú sa predmet dražby vydražil na zmarenej dražbe, konanej dňa XX. XX. XXXX.
11. Okresný súd správne zistil, že žalobca sa zúčastnil XX. XX. XXXX dobrovoľnej dražby, zložil dražobnú zábezpeku vo výške X.XXX EUR a dražbu zmaril tým, že cenu dosiahnutú vydražením nezaplatil a v takom prípade sa dražobná zábezpeka použije na úhradu nákladov zmarenej dražby, na ktorú sa zúčtujú aj náklady opakovanej dražby. Okresný súd tiež správne vychádzal z toho, že dražobník má nárok len na jednu odmenu a v zmysle § 16 ods. 2, veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách posúdil aj obsah dohody o odmene, ktorú upravovala Rámcová zmluva uzavretá medzi žalobcom a navrhovateľom dražby, ale zo svojich zistení vyvodil nesprávne skutkové a právne závery a rozhodol predčasne.
12. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Okresný súd nepovažoval žalovanú odmenu dražobníka za náklady dražby s poukazom na § 25 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a len z toho dôvodu, že nárok na odmenu vznikol až po uhradení ceny dosiahnutej vydražením. Nezaoberal sa tým, že náklady zmarenej dražby upravuje § 25 ods. 3, ods. 5 uvedeného zákona. Nebol dôsledný a konzistentný ani pri výklade dohody o odmene v Rámcovej zmluve, keď nárok na odmenu, dohodnutý v článku IV, v bode 1.2, posudzoval len na základe úvodnej časti textu „...z výťažku dražby alebo opakovanej dražby...“, bez súvislosti s ďalším obsahom, ktorým zmluvné strany dohodnutú odmenu upravili pod písm. a) až d) „v závislosti od kola dobrovoľnej dražby“. Okresný súd sa opomenul zaoberať tým, že v čl. IV, bode 1.4 Rámcovej dohody, ktorú žalobca predložil, sú upravené podmienky úhrady nákladov dražby v špecifických podmienkach, ktoré sa vzťahujú aj na posudzovaný predmet konania, kedy náklady dražiteľa vrátane odmeny, nepokryté dražobnou zábezpekou, uhrádza zmariteľ dražby (č. l. 175, 176). Okresný súd síce správne vychádzal z toho, že odmena dražiteľa je súčasťou odôvodnených nákladov dražby a má nárok len na jednu odmenu, ale vôbec neposudzoval, že odmenou, na ktorú mal žalobca nárok, je odmena vyplývajúca z dražby, ktorú zmaril žalovaný. Okresný súd sa teda nevysporiadal s otázkou, že ak by žalovaný dražbu nezmaril, mal žalobca nárok na odmenu vyčíslenú v žalobe v sume X.XXX,XX EUR s DPH. Z toho dôvodu rozhodol predčasne, lebo pre zamietnutie žaloby nepostačovalo iba zistenie, že žalobcovi bola vyplatená odmena vyplývajúca z vyčíslenia nákladov v 3. kole dražby (č. l. 239).
13. Pri posudzovaní odmeny zmarenej dražby bude okresný súd vychádzať z právnej úpravy § 25 ods. 3, ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách aj z Rámcovej dohody, ktorú uzavreli dražobník a navrhovateľ dražby. Z § 25 Zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva právo dražiteľa na odmenu za zmarenú dražby a súčasne aj na odmenu za opakovanú dražbu, ale žalobca má nárok na odmenu, ktorá by mu inak patrila nebyť toho, že dražba bola zmarená.
14. V ďalšom konaní sa okresný súd urobí záver o tom, akú povahu má nárok žalobcu, ktorý zodpovedá odmene dražobníka, ktorá nebolo vyplatená len z dôvodu zmarenej dražby za situácie, keď zmarenie dražby zapríčinil žalovaný. Pokiaľ má žalobca nárok na odmenu, ktorú by dosiahol nebyť zmarenia dražby, do tejto odmeny treba zarátať odmenu, ktorá žalobcovi patrí za tretie kolo dražby. Okresný súd bude zisťovať, či na uspokojenie nároku postačuje dražobná zábezpeka, ktorú zložil žalovaný a v závislosti od toho znovu rozhodne, či žalobou požadované peňažné plnenie je odôvodnené v celom rozsahu alebo len v časti.
15. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP.