Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/126/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: O.. X. L., so sídlom T. XX/XX, XXX XX Z. I., správca úpadcu: U.. J. S. v konkurze, s miestom podnikania O. XXXX/X, XXX XX J., U.: XX XXX XXX, proti žalovanému v 1. rade: S., k. s., so sídlom E. A. slovenskej XXXX/XX, XXX XX B. nad K., U.: XX XXX XXX, žalovanému v 2. rade: A.. A.. Z. S., Z.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XXX, XXX XX J., žalovanému v 3. rade: S. sporiteľňa, a.s., so sídlom J. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený: AK O.. A. G., s. r. o., so sídlom P. O. G. XXXXX/XXB, XXX XX A., U.: XX XXX XXX, o zaplatenie X.V..XXX,- eur, takto

rozhodol:

I. S. žalobu zamieta.

II. Y. v 1. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

U.. Y. v 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

IV. Y. v 3. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

odôvodnenie:

1. F. súdu J. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal rozhodnutia o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi XX.XXX,- eur titulom náhrady škody a sumy XXX,- eur titulom náhrady trov konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Y. žalobu odôvodnil tým, že si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie časti vzniknutej škody vo výške X.XXX.XXX,- eur, ktorá mu vznikla titulom zmareného podnikateľského zámeru spoločnosti J. s.r.o., ktorej je žalobca konateľom a spoločníkom. Q. F. súdu J. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXR/X/XXXX vydaným v právnej veci navrhovateľa dlžníka J., s.r.o. o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, došlo k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka v zmysle § 116 zákona č. X/ XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Y.“). Do funkcie správcu bola ustanovená U.. D. X.. Z. schôdze veriteľov, konanej v zmysle a spôsobom podľa § 126 Y. dňa XX.XX.XXXX so začiatkom o XX:XX hod v súlade s oznámením správcu o zvolaní schôdze veriteľov zo dňa XX.XX.XXXX (zverejneným v F. vestníku č. OV XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) došlo v zmysle § 126 ods. X Y. k hlasovaniu veriteľov o tom, aby súd vyhlásil konkurz. Na podnet veriteľa S. sporiteľňa, a.s., spoločnosť zapísaná do F. registra F. súdu I. s celkovým počtom zistených X.XXX.XXX hlasov sa pristúpilo k hlasovaniu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, pričom v zmysle zásad hlasovania podľa § 126 ods. X Y. došlo k prijatiu uznesenia schôdze veriteľov číslo X o vyhlásení konkurzu tak, ako to vyplýva zo zápisnice z konania schôdze veriteľov, predloženej F. súdu J.. K. v počte troch, prítomní na schôdzi oboznámil a vyzvali správcu, že trvajú na reštrukturalizačnom konaní, nakoľko majoritný veriteľ daným spôsobom zrejme znemožnil akékoľvek ich uspokojenie v prípadnom konkurze dlžníka. Q. F. súdu J. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXR/X/XXXX došlo k zastaveniu

reštrukturalizačného konania, vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka a ustanoveniu konkurzného správcu, S., k.s.. Y. náležitosti pre povolenie reštrukturalizácie boli zo strany dlžníka splnené, správca vyhotovujúci reštrukturalizačný posudok reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Y. predpokladom pre voľbu reštrukturalizácie ako spôsobu platenia dlhov bolo zachovanie potenciálne výnosného podnikania dlžníka a realizácie nového podnikateľského zámeru. K. konverzia reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné predstavuje radikálny a zásadný zásah do podnikateľského života dlžníka, ako aj súkromného života jeho spoločníkov či osôb konajúcich v jeho mene, pričom úverové zdroje žalobcu sú, mimo iného, zabezpečené zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve, pričom avalistom je spoločník a konateľ dlžníka. Z. zámer spoločnosti J., s.r.o. v súčasnosti realizuje spoločnosť S. s.r.o., ktorá majetok úpadcu J. s.r.o. kúpila v dražbe počas konkurzu. Z priloženého návrhu na schválenie kúpy XX nájomných bytov s príslušenstvom, na schválenie spôsobu ich financovania a s tým súvisiacich úkonov a na schválenie uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, vypracovaného MÚ v TN dňa XX.XX.XXXX vyplýva reálna škoda min. X.XXX.XXX,- eur (t. j. kúpna cena za XX bytov). Y. považuje za nepochybné, že spoločnosť J. s.r.o. konverziou reštrukturalizačného konania na konkurz škoda vznikla. D. žalovaných došlo ku vzniku škody vo výške X.XXX.XXX,- eur. Y. poukázal na znenie § XXX F. zákonníka., § 420 odsek 1, odsek X F. zákonníka, § 420a odsek X F. zákonníka a § 442 odsek X F. zákonníka. A. poukázal na rozhodnutie E. súdu SR sp. zn. XMCdo XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XCdo XXX/XXXX. Y. ním tvrdené skutočnosti navrhol preukázať listinnými dôkazmi.

X. Žalobca doplnil žalobu podaním zo dňa XX.XX.XXXX v rámci ktorého uviedol, že uznesením F. súdu J. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXR/X/XXXX, vydaným v právnej veci zmietnutého reštrukturalizačného plánu dlžníka U.. J. S., došlo k zastaveniu začatého reštrukturalizačného konania, začatiu konkurzného konania a vyhláseniu konkurzu na majetok, pričom za správcu žalobcu bol ustanovený O.. X. L.. S prihliadnutím na § 67 Y. sa konanie XXCb/XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX prerušilo, pokračovať v ňom možno výlučne na návrh správcu podľa § 47 ods. X Y.. Y. podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie vzniknutej škody vo výške X.XXX.XXX,- eur, ktorá mu vznikla titulom zmareného podnikateľského zámeru spoločnosti J., s.r.o., ktorej bol žalobca spoločníkom a konateľom. Q. F. súdu J. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXR/X/XXXX v právnej veci navrhovateľa dlžníka J. s.r.o. o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, došlo k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka v zmysle § 116 Y.. Do funkcie bola ustanovená U.. D. X.. Z. schôdze veriteľov, konanej v zmysle a spôsobom podľa § 126 Y. dňa XX.XX.XXXX so začiatkom o XX:XX hod v súlade s oznámením správcu o zvolaní schôdze veriteľov zo dňa XX.XX.XXXX /zverejneným v OV č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX/ došlo v zmysle § 126 ods. X Y. k hlasovaniu veriteľov o tom, aby súd vyhlásil konkurz. Na podnet veriteľa S. sporiteľňa, a.s., spoločnosť zapísaná do F. registra F. súdu I. s celkovým počtom zistených X.XXX.XXX hlasov sa pristúpilo k hlasovaniu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, pričom v zmysle zásad hlasovania podľa § XXX ods. X Y. došlo k prijatiu uznesenia schôdze veriteľov číslo X o vyhlásení konkurzu tak, ako to vyplýva zo zápisnice z konania schôdze veriteľov, predloženej F. súdu J.. K. v počte troch, prítomní na schôdzi oboznámil a vyzvali správcu, že trvajú na reštrukturalizačnom konaní, nakoľko majoritný veriteľ daným spôsobom zrejme znemožnil akékoľvek ich uspokojenie v prípadnom konkurze dlžníka. Q. F. súdu J. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXR/X/XXXX došlo k zastaveniu reštrukturalizačného konania, vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka a ustanoveniu konkurzného správcu, S., k.s.. Y. náležitosti pre povolenie reštrukturalizácie boli zo strany dlžníka splnené, správca vyhotovujúci reštrukturalizačný posudok reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Y. predpokladom pre voľbu reštrukturalizácie ako spôsobu platenia dlhov bolo zachovanie potenciálne výnosného podnikania dlžníka a realizácie nového podnikateľského zámeru. K. konverzia reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné predstavuje radikálny a zásadný zásah do podnikateľského života dlžníka, ako aj súkromného života jeho spoločníkov či osôb konajúcich v jeho mene, pričom úverové zdroje žalobcu sú, mimo iného, zabezpečené zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve, pričom avalistom je spoločník a konateľ dlžníka. Z. zámer spoločnosti J., s.r.o. v súčasnosti realizuje spoločnosť S. s.r.o., ktorá majetok úpadcu J. s.r.o. kúpila v dražbe počas konkurzu. Z priloženého návrhu na schválenie kúpy XX nájomných bytov s príslušenstvom, na schválenie spôsobu ich financovania a s tým súvisiacich úkonov a na schválenie uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, vypracovaného MÚ v TN dňa XX.XX.XXXX vyplýva reálna škoda min. X.XXX.XXX,- eur (t. j. kúpna cena za XX bytov). Y. považuje za nepochybné, že spoločnosť J. s.r.o. konverziou reštrukturalizačného konania na konkurz škoda vznikla. D. žalovaných došlo ku vzniku škody vo výške X.XXX.XXX,- eur. Y. v 2. rade ako komplementár žalovaného v 1. rade ručí za záväzky tejto spoločnosti celým svojím majetkom. Ku vzniku škody došlo zneužitím zákonných oprávnení v neprospech žalobcu v rozpore s dobrými mravmi či zásadami

poctivého obchodného styku. Y. poukázal na znenie § 415 F. zákonníka., § 420 odsek 1, odsek X F. zákonníka, § 420a odsek X F. zákonníka a § 442 odsek X F. zákonníka. A. poukázal na rozhodnutie E. súdu SR sp. zn. XMCdo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XCdo XXX/XXXX. Y. ním tvrdené skutočnosti navrhol preukázať listinnými dôkazmi.

3. Po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, U.. J. S., bol do konkurzu ustanovený správca, O.. X. L., ktorý písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX súdu oznámil, že navrhuje v konaní pokračovať. E. podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že navrhuje pokračovať v spore o zaplatenie X.XXX.XXX,- eur titulom náhrady škody a následne podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX.XXX,- eur titulom náhrady škody a sumu vo výške XX.XXX,XX eur titulom náhrady trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku v tejto výške s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Y. súdu uviedol, že podanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX uznáva za svoje. Na vyjadrenie správcu žalobcu súd uznesením č. l. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu správcu, O.. X. L..

4. Y. spolu s prílohami a doplnením žaloby zo dňa XX.XX.XXXX a poučením bola dňa XX.XX.XXXX doručená žalovanému v 1. rade. Y. spolu s prílohami a doplnením žaloby zo dňa XX.XX.XXXX a poučením bola dňa XX.XX.XXXX doručená žalovanému v 2. rade. Y. v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa k podanej žalobe vyjadrili podaním zo dňa XX.XX.XXXX v rámci ktorého zhodne uviedli, že neuznávajú žalobou uplatnený putatívny nárok v celom rozsahu, považujúc ho za neexistujúci, keďže nielen žalobca nepreukázal žiadne z predpokladov zodpovednosti za škodu (dokonca v prípade žalovaných v 1. rade a 2. rade ani netvrdil, že títo porušili akúkoľvek právnu povinnosť), žalobcovi (či presnejšie úpadcovi, ktorého je žalobca správcom) ani žiadna škoda nevznikla (vzniknúť nemohla). Y. neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdené skutočnosti resp. z nedostatočného substancovania rozhodujúcich skutočností sa predpoklady zodpovednosti za škodu ani len nedajú určiť, a preto sa k uvedenému, pre nesplnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu, ani nedá relevantne vyjadriť. J. súdu je známe, z jeho úradnej činnosti, že žalovaný v 2. X., ktorý je súčasne štatutárnom žalovaného v 1. X., má vysokoškolské vzdelania právnické tretieho stupňa. Y. v 1. a 2. rade navrhli žalobu zamietnuť.

5. Y. spolu s prílohami a doplnením žaloby zo dňa XX.XX.XXXX a poučením bola dňa XX.XX.XXXX doručená žalovanému v 3. rade, ktorý sa k nej vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX v rámci ktorého uviedol, že dňa XX.X.XXXX bol F. súdu v J. doručený úkon označený ako návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa označený žalobca J. S. domáhal voči žalovaným, zaplatenia XX.XXX C. titulom náhrady škody a to vo vzťahu k žalovaných spoločne a nerozdielne, zaplatenia sumy XXX,XX C. titulom náhrady trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške XXX,XX C. s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov, a to do troch od právoplatnosti platobného rozkazu. O. sa o úkon dlžníka v reštrukturalizácii, ktorý nebol schválený reštrukturalizačným správcom. I. ohľadu na absenciu výslovnej právnej úpravy, považuje žalovaný takýto úkon za úkon úplne zjavne šikanózny, v rozpore s explicitne stanovenou právnou povinnosťou (§ X14 ods. 1 pís. a) zák. č. X/XXXX Z. z. (Y.) - Y. reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok). Y. procesnej šikany bol zakotvený i v ustanoveniach F. súdneho poriadku (predovšetkým §§ 1,X F., osobitne ustanovenie § 2 F., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom nato, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb) a explicitne je zakotvený v čl. X Y. princípov T.. Z. čl. XX ods. X Y. princípov T.: „S. postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.“ I. ohľadu na všetky nižšie uvedené okolnosti týkajúce sa „návrhu“ a konania, má žalovaný za to, že podanie takejto zjavne nedôvodnej „žaloby“, právne neoprávneným subjektom, ktorému je takáto činnosť explicitným ustanovením zákona zakázaná, je zjavným zneužitím práva, procesnou šikanou a postupom, ktorý popiera základný princíp vyplývajúci z charakteru S. republiky ako materiálneho právneho štátu, základný princíp spravodlivosti, právnej istoty a legitímnych očakávaní, ktorý je(resp. sú)založené na základnej premise, že z nepráva právo vzniknúť nemôže. U. slovami je podľa názoru označeného žalovaného absolútne vylúčené, aby sa určitý subjekt dovolával súdnej ochrany v zmysle čl. XX ods. X V. za situácie, keď postupuje právne vadným

spôsobom a jeho úkony sú v priamom rozpore s ustanoveniami zákona. J. spôsobom by došlo k popretiu rovnakého základného práva žalovaného, rovnako zaručeného článkom XX ods. X V., základného práva s rovnakým obsahom a to na úkor subjektu konajúceho protiprávne. W. princípu proporcionality na dve zaručené základné práva s rovnakým obsahom je možné dospieť k jedinému ústavno-konformnému výkladu - že nemôže byť poskytnutá súdna ochranu subjektu konajúcemu protiprávne, na úkor subjektu zákonne porušujúceho. B. uvedeného malo byť (a stále má byť) odmietnutie podania (a to o.i.s poukazom na aplikáciu ustanovenia čl. X Y. princípov T.). S. uvádza, že označenému žalovanému doručuje žalobu s prílohami. S obsahom uvedeného tvrdenia nemôže žalovaný súhlasiť. W. prvú skutočnosť je potrebné uviesť, že nielenže žalovanému neboli doručené všetky prílohy, na ktoré sa „návrh / žaloba“ odvoláva, a to vrátane tých, na ktoré „návrh“ priamo poukazuje výslovným označením, ale v žiadnom prípade sa nejedná o podanie, ktoré by bolo žalobou, naopak, jedná sa o úkon právne vadný, ktorý úplnou žalobou nie je. Y. návrh bol podaný v čase platnosti a účinnosti F. súdneho poriadku, pričom na konanie sa v súčasnosti aplikujú ustanovenia medzičasom do účinnosti vstúpivšieho T. sporového poriadku. Y. poukázal na znenie §§ 79 , XX F., §§ 132, XXX T.. V podaní pôvodcu konania („návrhu / žalobe“) je produkovaných viacero rôznych tvrdení, odvolávajúcich sa na rôzne skutočnosti, uvedené tvrdenia však nie sú žiadnym spôsobom preukázané. V uvedenom podaní je tak uvedených viacero skutkových a právnych tvrdení, pri väčšine z nich však nie je zrejmé, aký je vzťah týchto tvrdení a navrhovaného rozhodnutia (obsah ktorého vymedzil sám pôvodca podania), rovnako je oprávnené tvrdiť, že množstvo uvádzaných tvrdení nie je len nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, ale že sa tiež jedná o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach podania dochádza zo strany jeho pôvodcu k tomu, že sú prezentované tvrdenia vyslovene nepravdivé, či zavádzajúce, navyše nijako nepreukázané. Z. je nezrozumiteľným (neurčitým a neúplným) kompilátom nesúrodých a nepreukázaných tvrdení, bez akéhokoľvek relevantného (preukázaného) vzťahu k predmetu sporu a k označeným žalovaným. Z. na tomto mieste je potrebné poukázať na ustanovenie čl. XX Y. princípov T. - ako esenciálneho aplikačného pravidla - podľa ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Q. ustanovenie Y. princípov T. je ustanovením, ktoré determinuje akýkoľvek postup (a teda aplikáciu noriem jednoduchého, t.j. podústavného, práva v konaní). Q. je explicitným zakotvením jedného zo základných princípov na ktorých je budovaný právny poriadok a to princípu vnútornej bezrozpornosti právneho poriadku ako celku, z uvedeného vyplýva o. i. povinnosť aplikácie všetkých relevantných právnych noriem a to vo vzájomnej súvislosti. Ak teda zákon ustanovuje náležitosti pre podanie vo veci samej - žalobu, ktorými boli (v čase účinnosti F. súdneho poriadku) okrem iného pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva (§ 79 ods. X F.), a ktorými sú - podľa v súčasnosti platného a účinného procesného predpisu, ktorého okamžitá aplikabilita i na prebiehajúce konania je stanovená § 470 T. - podľa ustanovenia § X32 ods. 1 T. pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, je z citovaných ustanovení zrejmé, že na to, aby mohla byť žaloba považovaná za riadnu a teda spôsobilú na prejednanie, musí obsahovať zákonom vyžadované náležitosti. Q. § X32 ods.1 T. sa stanovuje, že žaloba musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, nie označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva. B. tak k zakotveniu významnej obsahovej zmeny, plne v súlade s princípmi kontradiktórneho konania s predpokladanou koncentráciou vo vzťahu k procesným oprávneniam v konaní, kedy sa stanovuje povinnosť - ak sa žalobca rozhodne niečo ako podstatnú skutočnosť tvrdiť (a to je len na jeho dispozičnom oprávnení) -že uvedené musí povinne preukázať dôkazmi a, ak to ich povaha pripúšťa, tieto musia byť priložené k žalobnému návrhu, a až vtedy je uvedený žalobný návrh žalobným návrhom riadnym. Q. je plne opodstatnené charakterom sporového konania, keď prostriedkom procesnej obrany je popieranie riadnych a preukázaných skutkových tvrdení, t.j. na riadne splnené procesné povinnosti žalobcu môže reagovať žalovaný, a nie naopak. Ak by uvedené nebolo rešpektované vo vzájomnej súvislosti, žalovaný by musel popierať neúplné a nepreukázané tvrdenia neúplného „žalobného návrhu“, pod hrozbou procesnej preklúzie, čo by znamenalo úplne otočenie poradia a charakteru procesných povinností a celého konania, keď žalobca niečo kvalifikovane tvrdí a preukáže a až následne žalovaný môže (a nemusí) využiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Ak žalovaný poukazuje na aplikáciu základného princípu postupu a rozhodovania súdu v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi (čl. XX ods. X T.), robí tak preto, aby bolo zrejmé, že: žaloba musí byť riadna čo o. i. znamená, že musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie (§ X32 ods. 1 T.) a zároveň k nej musia pripojené dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa (§ 1X2 ods. 3 T.), ak ktorákoľvek z uvedených požiadaviek nie je splnená, a podanie je tak neúplné, súd v súlade s ustanovením § 129

ods. X,X T. vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil v určenej lehote, ak neúplné podanie nie je doplnené (či už vo vzťahu k obsahovým náležitostiam alebo vo vzťahu k povinným prílohám), súd podanie odmietne (§ 129 ods. X T.), ak je podanie (žaloba) upravené a doplnené, súd ho vrátane príloh doručí žalovanému do vlastných rúk (§ X67 ods. 1 T.), a až po uvedenom ho môže Q. vyzvať na postup podľa ustanovenia § 167 ods. X T., t.j. výzva na vyjadrenie k úplnému žalobnému návrhu. V zmysle ustanovenia § X67 ods. 1 T., ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu (nie podanie, ktoré by v prípade úplnosti mohlo byť žalobou) spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk (a až po uvedenom nasleduje postup podľa ustanovenia § 167 ods. X T., t.j. výzva na vyjadrenie). Ak je podanie („žaloba“) neúplné, nie riadne, pôvodca podania musí byť vyzvaný na jeho doplnenie a o uvedenom podaní súd nemôže - do doby jeho doplnenia - konať. Vo vzťahu k všetkému vyššie uvedenému a vo vzťahu k obsahu podania, ktoré má byť žalobou a postupu súdu v tomto konaní je potrebné uviesť, že „žalovaný“ (zatiaľ len formálne, nie materiálne) nebude, až na niekoľko príkladov v ďalšej časti tohto podania, uvedené nedostatky špecifikovať a to z dôvodu svojho postavenia kontradiktórnej sporovej strany. W. súd, ani označený žalovaný, tu nie sú na to, aby plnili za tvrdeného pôvodcu podania jeho procesné povinnosti a už vôbec nie vo vzťahu k takýmto podaniam šikanóznym. E. - podanie, ktorý by v prípade jeho obsahovej úplnosti mohol byť žalobou, nie je návrhom úplným a riadnym. Z. podania v uvedenom návrhu uvádza viacero skutkových tvrdení, avšak tieto žiadnym spôsobom nedokazuje a neuvádza, prečo sú tieto skutočnosti rozhodujúce, napriek tomu, že je to jeho povinnosť, jeho povinnosťou je označiť a priložiť „priložiteľné“ dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ XXX ods. X T., je len na tvrdenom žalobcovi, aké skutočnosti sú z jeho strany do konania „vnesené“ a aké nie). Ak teda podanie („žaloba“) trpí uvedenými zásadnými vadami a nejedná sa o riadny žalobný návrh, nie je možné, aby o ňom súd ako o riadnom konal. V podaní sú ako dôkazy označené napr. zápisnica z konania zasadnutia schôdze veriteľov, reštrukturalizačný posudok dlžníka číslo X/XXXX. E. z uvedeného nebolo označenému žalovanému doručené -označený žalovaný sa tak nemôže vyjadriť k ich obsahu a pravosti. V podaní je produkovaných množstvo skutkových tvrdení, ktoré však nie sú preukázané vôbec, napriek tomu, že listinami preukázateľné sú a táto povinnosť musí byť plnená v čase podania žaloby - iba v takom prípade sa môže jednať o žalobu úplnú a riadnu. F. žalovaný poukazuje na skutočnosť, že doručovanie neúplného (a tak nie -riadneho) návrhu na začatie konania (žaloby), bez príloh (- listín, na ktoré sa žalobca odvoláva, vrátane tých, ktoré výslovne ako dôkaz označil) a zároveň žiadosť o vyjadrenie podľa § 167 ods. X T., ktoré vyzýva žalovaného, aby sa vyjadril k neúplnej žalobe (§ X32 ods. 1 T. a contrario) a bez stanovených príloh (§ X67ods. 1 T.) je zjavným porušením základnej zásady rovnosti účastníkov konania a rovnako i zásahom do jeho základných práv, zaručených o. i. čl. XX V. a čl. X ods. X B.. (E.) z uvedeného dôvodu nie je možné v konaní procesne postupovať a o takomto podaní ako o žalobe konať, rovnako nie je zákonne možné, pred tým ako je úplná a riadna žaloba so všetkými prílohami doručená žalovanému (§ X67 ods. 1 T.),žiadať od neho, aby sa vyjadril k takémuto alebo nespôsobilému alebo neúplnému podaniu („žalobe“). Z. podľa ustanovenia § 167 ods. X T. nasleduje po tom, ako je realizovaný procesný postup v zmysle ustanovenia §X67 ods. 1 T., a teda s ohľadom na vady podania a procesnú dynamiku sporu (žalovaný reaguje na úplné a dôkazmi podopreté tvrdenia žalobcu, nie naopak) týmto postupom nemôže byť ani strana, ani súd, viazaný. Q. postup by bol v rozpore so základnými princípmi T., o. i. v rozpore s: čl.X ods. 1, čl. X ods. 1, čl. X ods. 1, čl. 8, čl. XX ods. X,X, čl. XX. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhuje, ak vôbec bude v konaní pokračovať, aby postupoval v súlade s vyššie špecifikovanými právnymi normami. Z. podania vo svojom podaní uvádza, že si uplatňuje „nárok“ na zaplatenie časti vzniknutej škody vo výške X.XXX.XXX,XX C., ktorá mu vznikla titulom zmareného podnikateľského zámeru spoločnosti J. s.r.o., ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom, že vo vzťahu k uvedenej spoločnosti došlo k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka, že počas schôdze veriteľov, konanej dňa XX.XX.XXXX došlo k hlasovaniu veriteľov o tom, aby súd vyhlásil konkurz (nič z tvrdení týkajúcich sa schôdze nie je preukázané), pričom uznesenie malo byť prijaté (nijako nepreukázané), veritelia v počte troch (nevedno akí), prítomní na schôdzi oboznámili a vyzvali správcu, že trvajú na reštrukturalizačnom konaní, nakoľko majoritný veriteľ daným spôsobom zrejme znemožnil akékoľvek ich uspokojenie v prípadnom konkurze dlžníka (nepreukázané a nie je známe z akého dôvodu v konaní významné), následne došlo k zastaveniu reštrukturalizačnému konania, z neznámeho dôvodu sa uvádzajú isté skutočnosti /názory týkajúce sa určitých právnych konaní, uvádza sa, že pôvodný zámer spoločnosti J., s.r.o. (nevedno aký) v súčasnosti realizuje spoločnosť S. s.r.o., ktorá majetok nadobudla počas konkurzu v dražbe (nič z uvedeného nepreukázané), pričom z priloženého „návrhu na schválenie kúpy XX nájomných bytov s príslušenstvom, na schválenie spôsobu ich financovania a s tým súvisiacich úkonov a na schválenie uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena“ (nič také priložené nebolo), vyplýva reálna škoda min. X.XXX.XXX C. (k uvedenému je bez právneho významu sa vyjadrovať, ide o zrejmý nonsens,

navyše výlučne tvrdenie), citujú sa ustanovenia §§ 415, XXX a U NS SR sp. zn. X M T. XX/ XXXX, § 442 ods. X OZ, R NS SR sp. zn. X T pričom sa uvádza, že v nadväznosti na vyššie uvedené (nevedno na čo konkrétne, keďže v podaní fakticky nič uvedené nie je) mal vzniknúť nárok na náhradu škody. V podaní tak nielenže absentuje preukázanie väčšiny tvrdení, absentuje akékoľvek odôvodnenie (o. i. vo vzťahu k tvrdeniu a preukázaniu všetkých skutočností existencia ktorých je nevyhnutná pre potenciálny vznik nároku na náhradu škody), k uvedenému sa z uvedeného dôvodu ani nie je možné vyjadriť. K. z dôvodu právnej opatrnosti popiera označený žalovaný všetky tvrdenia pôvodcu podania en bloc, jedná sa o úplne zrejmý šikanózny úkon, bez akéhokoľvek reálneho základu (a to nielen vecného). Z ustanovenia § 79 ods. X F., § X32 odsek 1 T. vyplýva ako povinnosť tvrdenia, a to tvrdenia tých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú rozhodujúcimi podľa presvedčenia žalobcu - pričom uvedenie týchto skutočností je splnením povinnosti tvrdenia - tak aj povinnosť dôkazná, t.j. označenie dôkazov, na preukázanie tvrdených skutočností, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena a splnenie povinnosti tvrdenia je predpokladom toho, aby mohlo dôjsť k splneniu povinnosti dôkaznej. Z. neobsahuje relevantné tvrdenia a dôkazné návrhy vo vzťahu k týmto tvrdeniam a vymedzenému predmetu konania. J. civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca (riadny žalobca, nie pôvodca neúplného podania) splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Z. podania si (v procesne nevyhnutnom rozsahu), okrem iného nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. F. žalovanému bolo tiež doručené podanie J. S., t.j. tvrdeného pôvodcu podania, ktoré má byť doplnením podania a návrhom na zmenu petitu (k sp.zn. XXCb/XXX/XXXX). Na uvedenom úkone je pozoruhodné, že je datovaný XX.X.XXXX a je v ňom uvedená spisová značka XXCb/XXX/XXXX, napriek tomu, že samotný návrh bol súdu ešte len doručený (a len v deň doručenia mu mohla byť pridelená spisová značka) dňa XX.X.XXXX, t.j. o X dní neskôr ako je datované jeho doplnenie. A. pozoruhodnou skutočnosťou je skutočnosť, že podanie je datovanéXX.X.XXXX, ale jeho obsah sa odvoláva na vyhlásenie konkurzu na majetok pôvodcu podania a tvrdí sa, že od XX.X.XXXX má byť konanie sp. zn. XXCb/XXX/XXXX prerušené (z akého dôvodu teda „robí“ zjavne nespôsobilá osoba podania v prerušenom konaní?). Q. podanie však bolo (podľa podacej pečiatky súdu) súdu doručené až XX.X.XXXX. Q. skutočnosti viac ako zrejme preukazujú, že pôvodca podania postupuje úmyselne zjavne šikanóznym spôsobom, uvádza skutočnosti vedome nepravdivé, koná spôsobom rozporným so zákonom a to výlučne s cieľom poškodiť subjekty iné, konajúce spôsobom plne súladným so zákonom. J. konanie nemôže požívať akúkoľvek právnu ochranu a má byť okamžite odmietnuté (tak ako malo byť odmietnuté už pôvodné podanie). Ak sa pôvodca podania pôvodným podaním domáhal zaplatenia časti tvrdeného nároku na náhradu škody, tvrdí tak (hoci neurčito a procesne nespôsobilo), že má pohľadávku z presne nešpecifikovaného právneho titulu. Z. je majetkovou hodnotou, majetkom a tak vždy súčasťou konkurznej podstaty (§ 68 Y. - K. podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát)..Ak je pohľadávka majetkom a ak v zmysle ustanovenia § 44 ods. X Y. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza vyhlásením konkurzu na správcu, môže akékoľvek úkony od uvedeného časového okamihu zákonne vykonávať výlučne správca. Q. podanie bolo súdu doručené v čase PO vyhlásení konkurzu. Q. podanie bolo súdu doručené v čase po vyhlásení konkurzu, teda existujú tu dva dôvody, pre ktoré je uvedené podanie procesne neúčinne / ničotné: I. podané neoprávnenou osobou, po vyhlásení konkurzu a po jeho aktívnom návrhu je na akékoľvek úkony v konaní, vrátane dispozičných, oprávnený výlučne správca (porovnaj o. i. ustanovenie § 47 ods. X Y.). I. podané v čase, keď je konanie ex lege prerušené, bez osobitného návrhu správcu sa v nepokračuje a teda v ňom nie je možné relevantne „vykonať“ akýkoľvek úkon. Z uvedeného dôvodu sa k uvedenému procesne neúčinnému a ničotnému úkonu subjektu J. S., ktorý nemá žiadnu procesnoprávnu legitimáciu v konaní, žalovaný nebude vyjadrovať (uvedené žalovaný uvádza bez ohľadu na úplnú procesnú nespôsobilosť pôvodného podania). F. žalovanému bolo tiež doručené podanie O.. X. L., ktorý má byť správcom konkurznej podstaty dlžníka U.. J. S., v ktorom uvádza, že mu bola doručená výzva súdu na vyjadrenie, či navrhuje ako správca pokračovať v konaní a oznamuje, že navrhuje v konaní pokračovať. K. konkurzu dochádza k prerušeniu civilného sporového konania priamo zo zákona, ex lege (§ 47 ods. X Y.). Je výlučne na správcovi konkurznej podstaty, aby vykonal aktívny úkon, podal návrh na pokračovanie v konaní a výlučne na základe takéhoto úkonu sa v konaní pokračuje. Y. právna norma, ani v T. sporovom poriadku, ani v zákone o konkurze a reštrukturalizácii nestanovuje možnosť, či oprávnenie súdu nahradiť nedostatok aktívneho návrhu tým, že vyzýva a tak fakticky v celom rozsahu jednu zo strán poučuje, ako má v konaní postupovať,

aby mohlo byť o jej podaní rozhodované. S. uvádza, že by sa malo jednať (aspoň tak to vyplýva z predmetnej súdnej písomnosti) o spor vyvolaný alebo súvisiaci s konkurzom a reštrukturalizáciou. S uvedeným žalovaný nemôže súhlasiť, uvedený názor odporuje i ustálenej rozhodovacej praxi E. súdu SR. Vo vzťahu k uvedenému označený žalovaný poukazuje na Q. E. súdu SR z 9. XX. XXXX, sp. zn. X E. XX/XXXX. Y.“ resp. podanie pôvodcu konania nie je založené na konkurznom práve, tento výlučne poukazuje na právne normy v F. zákonníku (§ 415, § 420OZ), nejedná sa o náhradu škody podľa Y. (resp. jeho ustanovení, na ktoré poukázal E. súd vo vyššie citovanom rozhodnutí) a nejedná sa ani o žalobu reštrukturalizovaného, či úpadcu (vo vzťahu ku konaniam, na ktoré pôvodca podania poukazuje),ale o žalobu tvrdeného spoločníka a konateľa úpadcu. Q. skutočnosti podľa názoru žalovaného vylučujú, aby bol tento typ sporu uvedeným spôsobom kvalifikovaný. Y. opätovne poukazuje na dva základné princípy ovládajúce civilné sporové konanie a to zákaz šikany (čl. X T., odopretie právnych účinkov šikanóznych úkonov) a rozhodovanie na základe komplexnej aplikácie všetkých relevantných noriem (čl. XX T., vrátane základných princípov). .Y. poukazuje na obsah práva zaručeného čl. XX ods. X V. SR (E. nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi), základného práva na zákonného sudcu. Y. vo vzťahu k uvedenému poukazuje na E. V. súdu SR, vydaný v konaní vedenom pod č. k. II. ÚS XXX/XXXX-XX dňa X.júna XXXX. S ohľadom na uvedené, má označený žalovaný za to - a to s ohľadom na podanie pôvodcu podania, ktoré bolo súdu doručené XX.X.XXXX,v ktorom sa neuvádza jediná skutočnosť vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ (S., k.s. a A.. A.. Z. S., Z..), napriek tomu že v návrhu rozhodnutia majú byť zaviazaní k náhrade škody - že sa jedná výlučne o fiktívny úkon smerujúci výlučne k zmareniu a porušeniu práva žalovaného v rade 3/ na zákonného sudcu a to formálnym uvedením subjektov, voči ktorým absolútne žiadnou skutočnosťou návrh neodôvodňuje. Y. právo na zákonného sudcu je základným právom ústavného charakteru, pričom je povinnosťou každého (vrátane súdov) aplikovať právo spôsobom, ktorým dôjde k zabezpečeniu ochrany jednotlivých zaručených základných práv. V uvedenom prípade môže byť posudzovanie splnenia podmienky miestnej príslušnosti / zákonného sudcu ústavno-konformne iba také, ktorým sa odmietne formálne zdanlivo správny výklad jednoduchého, podústavného práva, výklad na úkor materiálnej podstaty zaručeného základného práva. Z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša námietku miestnej nepríslušnosti F. súdu J., nejedná sa o vecne a miestne príslušný súd jediného materiálne „žalovaného“ subjektu a navrhuje, aby vec bola postúpená na konanie vecne a miestne príslušnému súdu, F. súdu I. U.. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd postupoval v súlade s procesnými návrhmi žalovaného špecifikovanými v tomto podaní a zaviazal pôvodcu podania k náhrade trov konania.

6. K. žalovaných bolo riadne doručené žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ktorého uviedol k vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade, že má za to, že ich tvrdenia sú učelové a to z dôvodu, že žalobca v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX resp. v jej doplnení nielenže uviedol všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa vzniku škody, ale svoj nárok zároveň odôvodnil príslušnou judikatúrou vzťahujúcou sa k vzniknutému a existujúcemu skutkovému stavu. Z tohto dôvodu sa absolútne nestotožňuje s tvrdením žalovaných v tom rozsahu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že v štádiu kedy ešte nebolo v konaní vytýčené ani jedno pojednávanie nie je možné podľa názoru žalobcu hovoriť o unesení resp. neunesení bremena dôkazu. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedol, že nemôže ísť o zjavné zneužitie práva, ktoré by nemalo používať právnu ochranu a to z dôvodu, že žalobca sa v konaní domáha výlučne svojho práva na náhradu škody, ktoré je zakotvené v príslušných právnych predpisoch SR, pričom svoj nárok riadne odôvodnil a to aj s poukazom na existujúcu právnu prax súdom SR. V žiadnom prípade sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného v 3. X. o tom, že podaná žaloba v tejto veci je neúplná. Z. by podľa názoru súdu bola žaloba vo veci samej neúplná, bol by konajúci súd oprávnený žalobcu vyzvať na doplnenie tejto žaloby, avšak žalobca vyzvaný nebol. V nadväznosti na uvedené má žalobca za to, že žaloba je úplná. W. správca po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu dal súhlas na pokračovanie v tomto konaní a zároveň v podaní, ktoré bolo súdu zasielané dňa XX.XX.XXXX uviedol, že navrhuje pokračovať v konaní o vymoženie sumy v rozsahu zaplatenia X.XXX.XXX,- eur titulom náhrady škody a sumy XX.XXX,XX eur titulom náhrady trov konania. V nadväznosti na uvedené skutočnosti má za to, že žaloba žalobcu je v tomto konaní dôvodná, ku pokračovaniu v konaní dal súhlas správca konkurznej podstaty a z uvedeného dôvodu je potrebné pokračovať v konaní, pričom navrhol rozhodnúť v intenciách žaloby a jej doplnenia.

7. K. žalobcu bolo doručené žalovaným, z ktorých sa k nemu vyjadril iba žalovaný v 3. rade, a to podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ktorého uviedol, že dňa XX.X.XXXX bol F. súdu J. doručený úkon označený ako návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa označený žalobca J. S. domáhal

voči žalovaným vydania platobného rozkazu, pričom sa jednalo o úkon dlžníka v reštrukturalizácii, ktorý nebol schválený reštrukturalizačným správcom. V zmysle ustanovenia § X14 ods. 1 pís. a) zák. č. X/ XXXX Z. z. (Y.) má začatie reštrukturalizačného konania o. i. za následok, že dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu. Z. návrhu na vydanie platobného rozkazu - ktorým sa začína súdne konanie - bez akýchkoľvek pochybností nie je žiadnym bežným úkonom a nebolo preukázané, že by sním správca súhlasil. O. sa tak o úplne zjavné protiprávne šikanózne konanie, ktorému nemôže byť poskytovaná relevantná súdna ochrana (tá sa poskytuje len právnemu konaniu súladnému s právom). Z. takejto zjavne nedôvodnej „žaloby“, právne neoprávneným subjektom, ktorému je takáto činnosť explicitným ustanovením zákona zakázaná, je zjavným zneužitím práva, procesnou šikanou a postupom, ktorý popiera základný princíp vyplývajúci z charakteru S. republiky ako materiálneho právneho štátu, základný princíp spravodlivosti, právnej istoty a legitímnych očakávaní, ktorý je (resp. sú)založené na základnej premise, že z nepráva právo vzniknúť nemôže. U. slovami je podľa názoru označeného žalovaného absolútne vylúčené, aby sa určitý subjekt dovolával súdnej ochrany v zmysle čl. XX ods. X V. za situácie, keď postupuje právne vadným spôsobom a jeho úkony sú v priamom rozpore s ustanoveniami zákona. J. spôsobom by došlo k popretiu rovnakého základného práva žalovaného, rovnako zaručeného článkom XX ods. X V., základného práva s rovnakým obsahom a to na úkor subjektu konajúceho protiprávne. W. princípu proporcionality na dve zaručené základné práva s rovnakým obsahom je možné dospieť k jedinému ústavo-konformnému výkladu - že nemôže byť poskytnutá súdna ochranu subjektu konajúcemu protiprávne, na úkor subjektu zákon neporušujúceho. B. uvedeného malo byť (a stále má byť) odmietnutie podania (a to o. i. s poukazom na aplikáciu ustanovenia čl. X Y. princípov T.). Ak správca uviedol, že bude v konaní pokračovať a to napriek skutočnosti, že sa jednalo o právne zakázané konanie úpadcu, na ktoré správca nedal súhlas, jedná sa len o pokračovanie šikanózneho postupu úpadcu (dlžníka) a konanie v rozpore s povinnou odbornou starostlivosťou správcu, uvedené implicitne vyplýva i zo skutočností uvedených v jeho podaní z XX.X.XXXX. S. vôbec nemá vedomosť o reálnom obsahu žaloby, keďže žiada o stanovisko tretiu osobu, "spracovateľa žaloby", hoci je povinný konať sám. S akou odbornou starostlivosťou teda správca koná a ako zastupuje záujmy podstaty a veriteľov úpadcu, ktorých právne postavenie je povinný chrániť, ak naďalej pokračuje v konaní, ktoré vôbec neinicioval, práve naopak, uvedené bolo iniciované protiprávnym úkonom zo strany dlžníka (pričom o jeho reálnom záujme nekonaní svedčí to, že ani v lehote cca XX dní nepredložil správcovi svoje stanovisko týkajúce sa uvedeného konania) a zjavne o "údajných nárokoch" nemá žiadnu vedomosť? Z uvedených skutočností je zrejmé, že správca koná bez akéhokoľvek reálneho a zákonného právneho dôvodu, v rozpore s jeho povinnosťami a uvedené len preukazu je šikanózny charakter celého konania a konanie by tak malo byť z uvedeného dôvodu zastavené. Z. vadné konanie "žalobcu" však nemá následky vo vzťahu k tomuto subjektu, napriek tomu, že nie sú splnené ani ďalšie procesné predpoklady postupu v konaní (a to ako vo vzťahu k "žalobe", resp. jej obsahu, tak i k postupu vo vzťahu k žalovanému, ktorý je determinovaný predchádzajúcimi procesnými úkonmi súdu), má uvedené následky vo vzťahu k žalovanému. Ak je podanie, ktoré by v prípade jeho úplnosti mohlo byť žalobou, neúplné, pôvodca podania musí byť vyzvaný na jeho doplnenie a o uvedenom „návrhu“ súd nemôže -do doby jeho doplnenia - konať. P. na riadnu žalobu a riadne splnené procesné povinnosti žalobcu môže reagovať žalovaný, ak by uvedené nebolo rešpektované, žalovaný by musel popierať neúplné a nepreukázané tvrdenia neúplného žalobného návrhu, čo by znamenalo úplne otočenie poradia a charakteru procesných povinností a celého konania, keď žalobca niečo kvalifikovane tvrdí a preukáže a až následne žalovaný môže (a nemusí) využiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Ak vady podania nie sú odstránené v stanovenej lehote, podanie musí byť (ako procesne nespôsobilé) odmietnuté. V prípade, ak nie je podanie (ktoré by mohlo byť v prípade úplnosti riadnou žalobou) riadne, súd s kontradiktórnou stranou vôbec nekoná, túto stranu nezaťažujú v konaní žiadne procesné povinnosti a už vôbec nie vo vzťahu k povinnosti dôkaznej, ktoré prípadne vzniká až po riadnom splnení povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej zo strany žalobcu. Až keď je podanie označené ako žaloba podaním úplným a riadnym nasleduje postup podľa § 167 T. a žaloba a všetky jej prílohy sa doručia žalovanému do vlastných rúk (§ X67 ods. 1 T.). B., prečo nie je uvedené podanie (ktoré by v prípade jeho úplnosti mohlo byť žalobou) podaním úplným a riadnym, žalovaný odôvodnil vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k "žalobe", podľa názoru žalovaného sú vady podania úplne zjavné. W. už žalovaný uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, rovnako mu neboli doručené všetky prílohy, na ktoré sa podanie („návrh / žaloba“) odvoláva, a to vrátane tých, na ktoré „návrh“ priamo poukazuje výslovným označením. Y. poukazuje na to, že doručovanie neúplného (a tak nie - riadneho) podania -"návrhu na vydanie platobného rozkazu / žaloby", podania, ktorého pôvodcom je subjekt, ktorý na uvedené nemá procesné oprávnenie, bez príloh, na ktoré sa pôvodca podania odvoláva, je porušením procesného postupu stanoveného zákonom a zároveň porušením

práva na súdnu ochranu žalovaného a porušením zásady rovnosti účastníkov (strán) konania. Vo vzťahu k predmetnému vyjadreniu správcu možno konštatovať, že v podstate neobsahuje žiadne vyjadrenie k prevažnej väčšine skutkových a právnych skutočností /námietok uvedených žalovaným v jeho podaní, možno ich tak považovať za zistené, resp.za správne. K. na obsah vyjadrenia žalovaného (jeho odôvodnenie, vrátane uvedenia relevantných právnych noriem, vrátane identifikácie relevantnej judikatúry najvyšších justičných autorít, vrátane citácie relevantných obsahových častí, resp. právnych viet) je zrejmé, čo je dôvodom uvedeného postupu - i v právnych vzťahoch, ktoré sú predmetom tohto civilného sporového konania platí to, čo je i pre oblasť civilného sporového konania explicitne zakotvené v Y. princípoch T. -výklad zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné, pričom nikto sa nesmie dovolávať slov a viet zákona proti ich účelu a zmyslu, resp., že právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; pričom orgán ochrany práva (predovšetkým súd) je povinný rozhodovať (a zákon tak vykladať) o.i. v súlade s V. S. republiky, medzinárodnoprávnymi záväzkami S. republiky, judikatúrou C. súdu pre ľudské práva a S. dvora C. únie. Z. správcu je podaním generickým a účelovým, tento sa o.i. odvoláva na "doplnenie žaloby" - žiaden takýto úkon v konaní vykonaný nebol, podanie nespôsobilej osoby, úpadcu, v čase keď je konanie prerušené a keď oprávnenie konať za úpadcu má vo veciach týkajúcich sa majetku výlučne správca, je úkonom ničotným a procesne nijako nerelevantným. S. uvádza všeobecné, generické a neindividualizované tvrdenia, tvrdenia, ktoré nereagujú na konkrétne formulované (a odôvodnené) námietky zo strany žalovaného, z uvedeného dôvodu sa ani nie je k čomu vyjadrovať. K. uvedené sa vzťahuje i na tvrdenia o tom, že žalobca sa v konaní domáha výlučne svojho práva na náhradu škody, ktoré je zakotvené v príslušných právnych predpisoch SR, pričom svoj nárok riadne odôvodnil a to aj s poukazom na existujúcu právnu prax súdov SR -ak tomu tak je, ak je všetko tak jasné, žalovanému nie je zrejmé prečo sa správca nebol schopný vyjadriť k obsahu podaní žalovaných, práve naopak, žiadal o poskytnutie lehoty na predloženie stanoviska "spracovateľa žaloby".. Ak by bolo pravdivé to, čo uvádza, t.j. že obsah "žaloby" má byť úplný a riadne odôvodnený a tak nezameniteľne a v úplnosti spoznateľný akýmkoľvek tretím subjektom (napr. súdom, či žalovaným), musel by sa vedieť na základe uvedeného vyjadriť i sám. I uvedené len preukazuje "obsahovú dôvodnosť" a konzistenciu vyjadrení správcu. J., že "žaloba" je úplná, lebo súd nevyzval na odstránenie jej vád, sú tak zjavným právnym nonsensom, že sa k nemu žalovaný nepovažuje za potrebné ďalej vyjadrovať. Y. je úplná, keď obsahuje zákonom vyžadované náležitosti. X. sa správca nevyjadruje k námietke, že súhlas na pokračovanie v konaní je podmienený jeho aktívnym procesným úkonom a nie úkonom, ku ktorému ho má niekto vyzývať, k tvrdeniu, že v podaní, ktoré bolo zasielané konajúcemu súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že navrhujem pokračovať v konaní o vymôžeme sumy v rozsahu o zaplatenie X.V..XXX Eur titulom náhrady škody a sumy XX.XXX,XX C. titulom náhrady trov konania žalovaný uvádza, že žiadne konanie s takýmto predmetom neprebieha a nie je mu zrejmé, z čoho si uvedené, zjavne nesprávne, tvrdenie správca vyvodzuje. X. ak uvádza, že navrhuje, aby konajúci súd rozhodol v intenciách podanej žaloby a jej doplnenia, žalovaný k uvedenému uvádza, že uvedený "návrh" je materiálne nevykonateľný, nielenže tu absentuje spôsobilá žaloba, ale tu neexistuje ani žiaden relevantný úkon, ktorý by bol doplnením žaloby. W. akýchkoľvek právne relevantných tvrdení zo strany pôvodcu podania je tak nahradená generickými, neindividualizovanými tvrdeniami, či úvahami, ktoré sa námietok žalovaného vôbec netýkajú, a celý obsah podania smeruje výlučne k popretiu zmyslu a účelu množstva právnych noriem a k zastretiu zjavného protiprávneho konania. W. dlhodobo konštantne judikuje V. súd S. republiky: „F. práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. XX ods. X V. S. republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. O. obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov S. republiky. D. konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. “ (I. ÚS XX/XX).XX.S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd postupoval v súlade s procesnými návrhmi žalovaného špecifikovanými v tomto podaní i podaní tomuto podaniu predchádzajúcemu, o.i. konanie zastavil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

8. Na rozhodnutie v predmetnom spore súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov. S. po účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z. z. T. sporový poriadok, pokračoval v spore od XX.XX.XXXX, v súlade s uvedeným zákonom.

X.X Y. na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. A. uviedol, že ďalej uvádza má za to, že ako aktívna, tak pasívna vecná legitimácia žalobcu, žalovaných je v predmetnom

spore daná. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v X.,X. rade poukázal na článok X žaloby, pričom ide o správcu úpadcu, ktorý speňažoval majetok úpadcu a vzhľadom k tomu za akú sumu bol majetok úpadcu speňažený podal žalobca žalobu aj voči týmto subjektom. K žalovanému v 3. rade uviedol, že dopĺňa žalobu tak, že v zmysle § 127 ods. X Y. je každý veriteľ povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov, uvedené nebolo zo strany žalovaného v 3, rade dodržané, čo jednoznačne vyplýva aj zo zápisnice o schôdzi veriteľov, v rámci ktorej je zachytené, že všetci ostatní veritelia chceli, aby reštrukturalizácia pokračovala, pričom iba žalovaný v 3. rade ako majoritný veriteľ bol za konkurz a toto aj svojou majoritou presadil. K. tvrdenia, ktoré rozporujú tvrdenia žalovaných v 1. až 3. rade boli súčasťou podanej žaloby, resp. prednesu žalobcu. Z. žalovaný v 3. rade namieta zmätočnosť prednesu žalobcu s podaným žalobným návrhom, prednes na pojednávaní bol len doplnením predmetného žalobného návrhu, na ktorú skutočnosť žalobca poukázal. V časti údajné šikanózneho konania žalobcu v súvislosti s podanou žalobou má žalobca naopak za to, že práve konanie žalovaného v 3. X. na schôdzi veriteľov XX.X.XXXX malo známky šikanóznosti a to s poukazom na zrejmý rozpor záujmu tohto veriteľa s prejaveným záujmom ostatných veriteľov, ktorí boli účastníci tejto schôdze veriteľov.

X.X Y. v záverečnej reči uviedol, že v nadväznosti na vykonané dokazovanie má za to, že nárok žalobcu na náhradu škody bol v tomto konaní jednoznačne preukázaný a z tohto dôvodu navrhol, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy XXXXXXX,XX eur titulom náhrady škody, ako aj náhradu trov konania do X dní od právoplatnosti rozsudku

XX.X Y. v 1. rade a žalovaný v 2. rade zhodne uviedli, že v plnom rozsahu sa pridržiavajú svojho písomného vyjadrenia. Z. všetky skutkové tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k tvrdenému nároku na náhradu škody. A. za to, že rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa existencie predpokladov zodpovednosti žalovaného v 1. rade a 2. rade za škodu zo strany žalobcu ani tvrdené neboli a žalobca si tak nesplnil svoju procesnú povinnosť skutkového substancovania. Z. ide o speňažovanie majetku v spoločnosti TS U. s.r.o. k tomu uviedli, že žalovaný v 1. rade speňažoval predmetný majetok v súlade s aplikovateľnými ustanoveniami Y. a za cenu, ktorá vyplynula z dražby uskutočnenej v predmetnom konkurznom konaní. Z. správcu t.j. žalovaného v 1. rade bol predmetom súdneho dohľadu, pričom konkurzný súd pochybenia v postupe správcu nezistil. Aj s poukazom na uvedené majú žalovaní v 1. a 2. rade za to, že uplatnený nárok je zjavne nedôvodný a šikanózny. S. by takémuto putatívnemu nároku nemal poskytnúť žiadnu právnu ochranu.

XX.X Y. v 1. rade a žalovaný v 2. rade v záverečnej reči uviedli, že žiadajú žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako zjavne nedôvodnú. V prípade úspechu vo veci si uplatňujú nárok na náhradu trov konania.

XX.X Z. zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. W. mimosúdne rokovania a možnosti odkúpenia tejto pohľadávky je potrebné považovať za nepravdivé, pretože žiadna takáto pohľadávka neexistuje, je to len súčasť šikanózneho konania žalobcu. Z. všetky skutkové a právne tvrdenia, ktoré sú uvádzané žalobcom v jeho podaniach. Je nepochybné, že nie je zo strany žalobcu splnená ani základná procesná povinnosť a to povinnosť tvrdenia. X. povinnosti tvrdenia je daný obsahom príslušnej relevantnej hmotno-právnej normy, o ktorú sa opiera údajný žalobou uplatnený nárok. Má za to, že nie je potrebné špecificky uvádzať, ktoré sú všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ale je nepochybné, že žalobca ani len neprodukoval tvrdenia ku všetkým kumulatívnym predpokladom podmieňujúcim vznik nároku na náhradu škody. Y. celého jeho procesného konania je ilustrovateľná okrem iného na žalobných tvrdeniach o tom, že má ísť o nárok z titulu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 F. zákonníka. Y. čo pri prednese žaloby zrazu tvrdí, že má ísť o porušenie povinnosti podľa § 127 ods. X Y., jedná sa o zásadný rozpor a tieto tvrdenia ani neumožňujú, aby vôbec boli relevantne preukazované skutočnosti, ktoré by mali byť významné, pretože vôbec žalovaný nevie, ktoré to sú. X. je potrebné poukázať na skutočnosť , že žalobca odkazuje pri vymedzení svojho údajného nároku na článok X návrhu, z ktorého vyplýva: "považujem za nepochybné, že v spoločnosti TS U. konverziou reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné, škoda vznikla. " To znamená, že tvrdí, že škoda vznikla subjektu, ktorým nie je ani on ani nie je stranou tohto konania. Už uvedené tvrdenie vylučuje akékoľvek unesenie bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie v konaní. S. v žalobe fakticky nie je uvedené vo vzťahu k údajnému nároku a predpokladom jeho vzniku vôbec nič.

XX.X Z. zástupca žalovaného v 3. rade v záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava obsahu písomných a ústnych úkonov v konaní a na tieto úkony odkazuje, navrhuje žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a ako kľúčové zhrňujúce tvrdenie uvádza, že neboli ani tvrdené ani preukázané právne skutočnosti, kumulatívna existencia, ktorých je predpokladom vzniku nároku na náhradu škody. Za situácie ak preukázanie nie sú, je vylúčené, aby bol nárok dôvodný. K. tvrdenia žalobcu sa fakticky týkajú niekoho úplne iného, tzn. že je úplne vylúčené, aby vôbec mohli byť skúmané skutočnosti, ktoré by podmieňovali nárok toho, kto ani netvrdil, že mu škoda vznikla. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

XX. S. vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: výpis z obchodného vestníka č. XX/XXXX, výpis z obchodného vestníka č. XX/XXXX, výpis z obchodného vestníka č. XXX/XXXX, úplný výpis na spoločnosť TS U. s.r.o. v konkurze z XX.XX.XXXX, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z XX.XX.XXXX, výpis z registra správcov na žalovaného v 1. rade z XX.XX.XXXX, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Z. § 204 C.s.p. súd na pojednávaní oboznámil obsah: udelenie pokynu na pokračovanie v konaní z XX.XX.XXXX, zápisnica z konania schôdze veriteľov z XX.XX.XXXX, reštrukturalizačný posudok, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z XX.XX.XXXX, výpis z obchodného registra na žalovaného v 3. rade z XX.XX.XXXX.

XX.X S. po vykonaní dokazovania vyššie uvedeným spôsobom na vec aplikoval nasledované právne predpisy:

XX.X Z. § 4X5 odsek 1 F. zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

XX.X Z. § 420 odsek X F. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

XX.X Z. § 4X0 odsek 2 F. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. J. osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

XX.X Z. § 420a odsek X F. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

XX.X Z. § 442 odsek X F. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

XX.X Z. § 3 odsek X F. zákonníkovi výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

XX.X Z. § 265 F. zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

XX.X Z. § 84 zákona č. XX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

XX.X Z. § 85 odsek X O.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.

XX.XX Z. § 13 C.s.p. na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

XX.XX Z. § 15 C.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

XX.XX Z. § 42 C.s.p. ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. E. na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX.XX Z. § X27 odsek 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

XX.XX Z. § X32 odsek 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

XX.XX Z. § X14 odsek 1 zákona č. X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Y.“) začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, g) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

XX.XX Z. § 114 odsek X Y. právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. B. je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

XX.XX Z. § 126 odsek X Y. schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. S. veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Z. hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Z. veriteľ ani veriteľ, ktorý by sa v konkurze uspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani právo byť volený do veriteľského výboru. Z. veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. J. právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu

vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Ak to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň XX% zo všetkých hlasov prítomných veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

XX.XX Z. § 127 odsek X Y. člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone svojej funkcie; tieto trovy vo výške schválenej veriteľským výborom platí dlžník.

XX.XX Z. § 47 odsek X Y. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

XX. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: XX. Po doručení žaloby žalovanému v 3. rade, žalovaný v 3. rade dňa XX.XX.XXXX vzniesol v spore námietku miestnej nepríslušnosti a navrhol postúpenie veci miestne príslušnému súdu, a to F. súdu I. I. Y. v 3. rade námietku miestnej nepríslušnosti zdôvodnil tým, že žaloba bola podaná síce voči trom žalovaným, avšak voči žalovanému v 1. a 2. rade sa jedná výlučne o fiktívny úkon smerujúci k zmareniu a porušeniu práva žalovaného v 3. rade na zákonného sudcu a to formálnym uvedením subjektov, voči ktorým žalobca absolútne podanú žalobu neodôvodňuje. K námietke miestnej nepríslušnosti súd uvádza, že na konanie je v zmysle § XX O.s.p. príslušný všeobecný súd toho, proti komu žaloba smeruje, pričom v prípade právnickej osoby ( § 85 ods. X O.s.p.) je všeobecným súdom súd, v obvode ktorého má právnická osoba svoje sídlo. S. žalovaného v 1. rade v čase podania žaloby (ako aj v súčasnosti) je B. nad K., ktorá patrí do obvodu F. súdu J.. Z. ak žaloba smeruje voči žalovanému, ktorý má sídlo v obvode F. súdu J., pričom pri viacerých žalovaných stačí, že je v obvode príslušného súdu sídlo aspoň jedného z nich, miestna príslušnosť F. súdu J. je daná. S. na úplnosť uvádza, že námietka miestnej nepríslušnosti bola žalovaným v 3. rade podaná dňa XX.XX.XXXX t. j. v čase účinnosti nového procesného predpisu, C.s.p., avšak aj v zmysle uvedeného § X3, § 15 odsek 1 C.s.p. je miestna príslušnosť F. súdu J. daná. Z. miestnej príslušnosti je iba to, aby žaloba smerovala voči subjektu, ktorý má sídlo (v prípade právnickej osoby) v obvode súdu. Y. ďalšiu podmienku, t. j. podmienku dôvodnosti podanej žaloby, na ktorú poukazoval žalovaný v 3. rade neuvádza, preto súd námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného v 3. rade vyhodnotil ako nedôvodnú a z uvedeného dôvodu na ňu neprihliadal, spor prejednal a rozhodol. XX. B. XX.XX.XXXX bola súdu doručená žaloba, ktorou sa domáhal U.. J. S. nároku na náhradu škody, pričom k podaniu žaloby došlo po začatí reštrukturalizačného konania na U.. J. S.. Y. v 3. rade spochybnil uvedený úkon, s poukazom na to, že tento nebol schválený zo strany reštrukturalizačného správcu, pričom podanie žaloby nemožno považovať v zmysle § X14 odsek 1 Y. za bežný úkon, ktorý by schváleniu správcu nepodliehal. Už len z uvedeného dôvodu mal žalovaný v 3. rade za to, že ide o úkon, ktorému nemôže byť poskytnutá relevantná súdna ochrana. S. v tomto smere poukazuje na znenie zákonnej úpravy, § 114 odsek X Y., v zmysle ktorej v prípade ak dlžník urobí právny úkon, ktorý podlieha súhlasu správcu, bez udelenia súhlasu, platnosť takéhoto právneho úkonu dotknutá nie je. K. z uvedeného, súd má za to, že ak aj U.. J. S. podal predmetnú žalobu v čase začatia reštrukturalizačného konania bez súhlasu správcu, uvedené nemá vo vzťahu k súdnemu konaniu, žiadne relevantné účinky. Z. dlžníka v reštrukturalizácii a jeho možnosť disponovať jeho majetkom je značne rozdielna od konkurzu a Y. okrem možnej neúčinnosti (v zmysle § 114 ods. X Y.) takéto konanie dlžníka osobitne nepostihuje. Z. aj podanie žaloby ako takej dlžníkom počas reštrukturalizácie je možné považovať za platný právny úkon, preto sa ním súd ďalej aj zaoberal. XX. K ďalšiemu postupu, ktorý namietal žalovaný v 3. rade po vyhlásení konkurzu na majetok U.. J. S. (ďalej len „úpadca“) a realizovaní výzvy konajúcemu správcovi O.. L. (ďalej len „žalobca“) súd uvádza, že po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, žalobca sám dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX) doručil súdu do predmetného spisu podanie, v ktorom žiadal informáciu o stave konania a predmete konania, za účelom zapísania uvedeného nároku do podstaty. Na základe uvedeného, súd poskytol informáciu žalobcovi a zároveň ho vyzval na oznámenie, či navrhuje v spore pokračovať, na čo žalobca reagoval podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým navrhol pokračovať v uvedenom spore v súlade s § 47 ods. X Y., pričom podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol zmenu petitu v súlade s petitom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, s ktorým podaním sa v plnom rozsahu stotožnil. S. následne rešpektoval vôľu žalobcu,

ktorý ako správca úpadcu má právo sa rozhodnúť, či v sporoch začatých úpadcom pokračovať bude alebo nie a v konaní pokračoval a následne aj pripustil zmenu petitu. Q. postup súd považuje za súladný s príslušnými právnymi predpismi (Y., C.s.p.). XX. Y. sa v spore domáha nároku na náhradu škody. Z. nároku na náhradu škody musí žalobca riadne tvrdiť vznik škody, jej výšku, konanie škodcov, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody a v prípade občiansko-právnej zodpovednosti aj zavinenie. Y. skutkovo vymedzil okolnosti vzniku škody tým, že žalovaný v X. rade ako veriteľ spoločnosti J., s.r.o. na schôdzi veriteľov dlžníka J., s.r.o. dňa XX.XX.XXXX požiadal reštrukturalizačného správcu, U.. D. X., v súlade s § 1X6 odsek 3 Y. o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka J., s.r.o.. Na základe uznesenia č. 2 schôdze veriteľského výboru, v rámci ktorého sa veriteľský výber uzniesol na vyhlásení konkurzu na majetok J., s.r.o., bol následne aj vyhlásený konkurz. D. na konkurz predstavovala radikálny zásah do podnikateľského života dlžníka, ako aj do súkromného života jeho spoločníkov či osôb konajúcich v jeho mene. V. bol spoločníkom a konateľom dlžníka, spoločnosti J., s.r.o. a tvrdil, že konverziou spoločnosti z reštrukturalizácie na konkurz vznikla spoločnosti J., s.r.o. škoda a to zmarením investičného zámeru a následne vznikla škoda aj úpadcovi, ako jeho spoločníkovi a to z dôvodu zániku jeho majetkovej účasti v spoločnosti J., s.r.o., ku ktorej by nebolo došlo, keby reštrukturalizácia pokračovala. K. vyčíslil vo výške X.XXX.XXX,- eur. S. je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, v tomto smere žaloba je podľa názoru súdu podaná v súlade s príslušným procesným predpisom. E. žaloba bola podaná krátko pred účinnosťou C.s.p., súd bude ďalej sa zaoberať náležitosťami podania podľa predmetného procesného predpisu. S. poukazuje v tomto smere na to, že v zmysle § X27 odsek 1 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Q. žaloba tieto všeobecná náležitosti podania obsahovala. Y. v zmysle § 132 obsahuje naviac označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a žalobný návrh. Po preskúmaní podanej žaloby bol žalobca súdom uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCb/XXX/XXXX-X vyzvaný na jej doplnenie. Na čo reagoval úpadca podaním s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil žalobca. W. z podanej žaloby je zrejmé, čoho sa žalobca domáha. J., že žalobca vymedzil typ nároku, ktorého sa žalobou domáha, nemohol súd podanie žalobcu odmietnuť resp. konanie zastaviť, tak ako to navrhoval žalovaný v 3. rade. E. však je na žalobcovi aby svoje skutkové tvrdenia formuloval úplne a dostatočne podrobne tak, že je z nich zrejmé aj dôvodnosť uplatneného nároku a je možné žalobe vyhovieť. S. nemôže porušovať rovnosť strán sporu tým, že by poskytoval žalobcovi presný návod na to, čo všetko žaloba musí obsahovať v prípade ak si uplatňuje nárok na náhradu škody, aké skutkové okolnosti musí žalobca tvrdiť. Na druhej strane súd uvádza, že aj v prípade neúplných skutkových tvrdení, môže žalovaný nárok žalobcu uznať, a tým de facto žalobcu od tejto povinnosti oslobodiť. Na druhej strane, C.s.p. výslovne súdu neukladá povinnosť zisťovať rozhodné skutkové tvrdenia pre priznanie uplatneného nároku, v rámci bežného typu sporu. V opačnom prípade by sa súd dostal do pozície „pomoci jednej strany“ čo nie je možné považovať v „klasickom“ type sporu (pri rovnocenných subjektoch) za prípustné a súlade s článkom X C.s.p.. XX. K uplatnenému nároku žalobcom súd uvádza, že v prvom rade súd v uvedenom prípade nemal dostatočne tvrdenú ani v spore preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Y. tvrdil, že konaním jedného z veriteľov, žalovaného v 3. rade došlo k vyhláseniu konkurzu na spoločnosť J., s.r.o., ktorej týmto konaním vznikla škoda. Y. tvrdil, že úpadcovi škoda vznikla zánikom jeho účasti v spoločnosti J., s.r.o. K. konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti však automaticky nezaniká účasť spoločníkov v takejto spoločnosti, preto potom tvrdenie o príčinnej súvislosti medzi zánikom účasti žalobcu v spoločnosti J., vyhlásením konkurzu a tým aj vznikom škody, súd nepovažuje za relevantné. Z. úplného výpisu z F. registra na spoločnosť J., s.r.o. účasť úpadcu v tejto obchodnej spoločnosti zanikla ku dňu XX.XX.XXXX, kedy zároveň zanikla aj jeho funkcia konateľa v uvedenej spoločnosti. Ku vyhláseniu konkurzu, ktorý bol vyhlásený po hlasovaní veriteľského výboru dňa XX.XX.XXXX, však došlo XX.XX.XXXX. Z. ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v priamej súvislosti s jeho zánikom účasti v spoločnosti J., ku ktorému došlo až v roku XXXX a túto zároveň spája s vyhlásením konkurzu na majetok tejto spoločnosti, ide o rozporné tvrdenie žalobcu, ktorého rozpor žalobca v spore bližšie nevysvetlil. S. zánik účasti úpadcu v spoločnosti J., s.r.o. v súvislosti s vyhlásením konkurzu súd v spore nemal ani preukázaný, nakoľko k jeho reálnemu zániku došlo až so značným odstupom času od vyhlásenia konkurzu. U. tvrdenie, prečo žalobca si nárok na náhradu škody, ktorá tvrdí, že vznikla inému, právne samostatnému subjektu, spoločnosti J., s.r.o., uplatňuje vo svojom mene, žalobca nepredložil, preto súd nemal v spore ani preukázanú vôbec aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. S. nie je dostatočne zrejmé ako tvrdená ujma spoločnosti J., s.r.o. v podobe tvrdeného zrejme ušlého zisku, sa dotkla úpadcu ako fyzickej osoby a čo predmetná suma vlastne pre fyzickú osobu úpadcu mala predstavovať. V rámci podanej žaloby žalobca netvrdil, či malo ísť o nejaký podiel na zisku pre úpadcu, či jeho odmenu ako konateľa, alebo z akého iného dôvodu, si tento nárok uplatnil ako fyzická

osoba, nie ako ten, kto mal byť konaním žalovaných poškodený. Z. aj aktívna vecná legitimácia žalobcu je v uvedenom prípade nanajvýš sporná, a do vyhlásenia dokazovania za skončené uvedená spornosť nebola odstránená. Už len uvedené je preto dôvodom na zamietnutie žaloby. XX. Ak by súd aj napriek vyššie uvedenému pripustil, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby, súd nemal preukázané ani ďalšie nevyhnutné predpoklady pre vznik škody. V prvom rade súd uvádza, že vôbec nemal v spore za preukázané, vznik akejkoľvek škody. Y. uviedol určitú sumu, X.XXX.XXX,- eur avšak súdu absolútne nie je zrejmé, čo predmetná suma predstavuje (môže len dedukovať, že išlo o nejaký zrejme ušlý zisk, vychádzajúc z tvrdení o realizácii investičného zámeru spoločnosti J., s.r.o. inou spoločnosťou), avšak ako žalobca dospel k tejto konkrétnej sume, súdu nie je zrejmé. Čo znamená, že už len základnú podmienku vôbec vzniku škody súd v uvedenom prípade splnenú nemal. Na samotnú výšku škody rovnako žalobca nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. B., ktoré žalobca navrhoval vykonať, a to výsluchmi úpadcu, či svedkov A.. P. D., U.. X., by uvedená rozhodná skutočnosť preukázaná nebola, preto súd ich ako neúčelné nevykonal. X. k ustáleniu výšky škody vo vzťahu k úpadcovi by nebolo možné dospieť ani oboznámením sa s obsahom správ, ktoré navrhol žalobca vykonať a to vyžiadaním od spoločnosti S. s.r.o. a A. úradu za účelom zistenia stavu realizácie investičného projektu, ktoré dôkazy rovnako súd z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal. XX. A. súd uvádza, že žalobca v žalobe nijak bližšie neodôvodnil prečo podal predmetnú žalobu aj proti žalovanému v 1. rade a 2. rade, keď skutkové odôvodnenie konania, ktoré malo viesť k vzniku škody, sa týka iba žalovaného v 3. rade. K žalovanému v 1. rade len stručne uviedol, že tento bol ako správca ustanovený do funkcie správcu po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti J., s.r.o. a k žalovanému v 2. rade rovnako stručne uviedol, že tento ručí ako komplementár za záväzky žalovaného v 1. rade celým svojím majetkom. A. predpokladom vzniku škody je porušenie zákonnej resp. zmluvnej povinnosti. Y. v rámci podanej žaloby poukázal na tzv. generálnu prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 F. zákonníka. W. ani aplikáciu tohto všeobecného ustanovenia zodpovednosti za škodu súd skutočne nevidí súvis medzi možným konaním žalovaných v 1. a 2. rade a možným vznikom škody. Y. v 1. rade bol ako subjekt, ktorý je zapísaný v zozname správcov, vedenom A. spravodlivosti SR, ustanovený po vyhlásení konkurzu, zákonným spôsobom, správcom úpadcu, spoločnosti J., s.r.o. Po vyhlásení konkurzu v súlade s jeho ustanovením do funkcie vykonával svoje povinnosti, pričom jeho štatutárnym orgán je fyzická osoba, žalovaný v 2. rade. V čom malo dôjsť k zanedbaniu prevenčnej povinnosti týmto spôsobom, skutočne súdu nie je zrejmé, preto žaloba voči žalovanému v 1. a 2. rade je ak keby nejaká možná škoda bola preukázaná, nedôvodná, a preto súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade ako nedôvodnú zamietol. Na pojednávaní svoje skutkové tvrdenia žalobca doplnil o možné pochybenie žalovaného v 1. rade pri predaji majetku spoločnosti J., s.r.o. X. však tieto skutkové tvrdenia zostali iba v rovine všeobecných tvrdení, bez nejakých relevantných konkrétností. Y. začal tvrdiť nejaké pochybenie žalovaného v 1. rade, avšak vôbec netvrdil kedy k nemu konkrétne prišlo, vo vzťahu k akému konkrétnemu majetku spoločnosti J., s.r.o., prípadne či príslušný súd, ktorý nad činnosťou správcu vykonáva dohľad, konštatoval nejaké pochybenie žalovaného v 1. rade, kedy sa tak stalo, v akej súvislosti, s akým konaním. Z. aj toto doplňujúce tvrdenie žalobcu súd nepovažuje za dostatočné na preukázanie porušenia akejkoľvek povinnosti žalovaného v 1. rade. XX. O. skutkové okolnosti, ktoré žalobca bližšie vymedzil, boli vo vzťahu k žalovanému v 3. rade a to ako k subjektu, ktorý na veriteľskej schôdzi dňa XX.XX.XXXX navrhol vyhlásenie konkurzu na majetok J., s.r.o., následne za konkurz hlasoval a konkurz bol následne aj vyhlásený. Y. vymedzil nárok na náhradu škodu porušením ako prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 F. zákonníka, tak porušením všeobecnej právnej povinnosti v zmysle § 420 F. zákonníka, následne aj s odkazom na konanie v rozpore s dobrými mravmi. F. prevenciu možno charakterizovať ako súhrn spôsobov a foriem predchádzania a porušovania subjektívnych občianskych práv t. j. práv, ktoré sú upravované a chránené normami občianskeho práva. U. o určitý systém preventívnych opatrení a následne nepriaznivých právnych dôsledkov, sankcií, spätý s ich ohrozením alebo porušením. Z. § 415 F. zákonníka je potrebné zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je možné po ňom vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý objektívne je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. Q. však nikomu neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Y. ako majoritný veriteľ, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie spoločnosti J., s.r.o. v súlade so zákonom, a to v súlade s § X26 odsek 1 predposledná veta, Y. využil zákonné oprávnenie a navrhol hlasovanie o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti J., s.r.o. Y. v 3. rade vyhodnotil možnosť a zrejme aj rýchlosť uspokojenia svojho nároku z majetku spoločnosti J., s.r.o. a využil zákonnú možnosť, ktorú zákon výslovne predpokladá. Y., za využitie tejto možnosti zákon žiadneho veriteľa samostatne nesankcionuje t. j. ide o právo veriteľa navrhnúť tzv. konverziu na konkurz a za tento návrh hlasovať. Z. názoru súdu nemožno od žiadneho veriteľa, ktorého hlavným záujmom je zabezpečiť pre seba uspokojenie svojho

nároku, žiadať, aby bral ohľad na možný dosah podnikateľskej činnosti dlžníka a to obzvlášť už v situácii keď voči dlžníkovi prebieha reštrukturalizačné konanie. K. k tomu, že žalovaný v 3. rade v uvedenom prípade realizoval iba svoje zákonné oprávnenie, nemožno toto konanie žalovaného v 3. rade považovať za porušenie akejkoľvek povinnosti, a to aj povinnosti prevenčnej v zmysle § X15 F. zákonníka. X. súd nezistil v konaní žalovaného v 3. rade porušenie akejkoľvek zákonnej povinnosti. E. na tom nemení ani odkaz na § 127 odsek 4 Y., na ktoré porušenie žalobca na pojednávaní poukázal. S. má za to, že ak raz Y. umožňuje veriteľovi konverziu za určitých podmienok navrhnúť, nemôže byť za tento návrh, t. j. za realizáciu svojho práva sankcionovaný. XX. Y. spája zároveň možnú škodu s konaním žalovaných s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. F. súd uvádza, že konanie žalovaného v 3. rade priamo Y. predpokladá, preto ak žalobca zrealizoval iba svoje zákonné oprávnenie, o konaní v rozpore s dobrými mravmi či poctivým obchodným stykom nie je možné hovoriť. Ku konanie žalovaných v 1. rade a 2. rade súd uvádza, že nakoľko ich konkrétne konanie, ktoré malo žalobcovi škodu spôsobiť vzhľadom na vyššie uvedené, nie je dostatočne zrejmé, nemožno potom ani hovoriť o jeho rozpore s dobrými mravmi či poctivým obchodným stykom. XX. K. na všetko vyššie uvedené súd žalobu voči všetkým žalovaným ako nedôvodnú zamietol. XX.X Z. § 255 odsek X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. XX.X Z. § X62 odsek X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. XX.X Z. § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X C.s.p, § 262 ods. X C.s.p., a to tak že žalovaným, ktorí mali v spore plní úspech priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu XXX %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.