Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/27/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti o maloleté deti A. a F., obe bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., deti rodičov R., t.č. bytom J., zastúpenej J. a R., zastúpeného J. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. januára 2018, č. k. 7P/85/2017-33, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Uznesením zo dňa 30. januára 2018, č. k. 7P/85/2017-33 súd prvej inštancie zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že predmetom konania je úprava práv rodičov k maloletým deťom s cudzím prvkom, ktorý predstavuje skutočnosť, že matka, ako aj obe maloleté deti majú ruské štátne občianstvo a zároveň minimálne od mája XXXX ak nie skôr (keďže z tvrdení matky a otca nebolo možné ustáliť, či k zmene bydliska došlo už v apríli XXXX) žijú v I. Vzhľadom na cudzí prvok súd skúmal existenciu právomoci ako jednej z procesných podmienok, ku ktorej existencii je súd povinný prihliadať kedykoľvek za konania, z dôvodu, že nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou procesu, ktorá vedie k zastaveniu konania podľa § 9 C.s.p. Vzhľadom na občianstvo matky a detí v I. súd prvej inštancie pri posúdení otázky právomoci postupoval podľa Zmluvy č. 95/1983 Zb. medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, podľa ktorej má právomoc konať vo veci právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi súd toho štátu, na území ktorého dieťa trvale žije (viď článok 30 ods. 1, 3 Zmluvy). Pojem „trvale žije“ nie je predmetnou Zmluvou definovaný, nie je definovaný ani slovenským právnym poriadkom. Napriek gramatickej podobnosti, nemožno ho stotožniť s pojmom „trvalý pobyt“. V každom jednotlivom prípade je potrebné vykladať pojem „trvale žije“ individuálne, po zohľadnení súhrnu osobitných skutkových okolností a s prihliadnutím na trvanie a pravidelnosť prítomnosti maloletých v dotknutom štáte, podmienky a dôvody tejto prítomnosti, štátnu príslušnosť, miesto a podmienky školskej alebo predškolskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte, teda či sa v tom ktorom štáte nachádzalo centrum jeho rodinného a spoločenského života prípadne na umiestnenie jeho majetku. Pokiaľ ide o časový aspekt určenia miesta, kde maloletí trvale žijú, musí byť zrejmé, že ich prítomnosť nemá v tomto štáte len prechodný charakter a ich pobyt je pevne spätý s rodinným, spoločenským, sociálnym a kultúrnym prostredím daného štátu. Po zohľadnení vyššie uvedených kritérií, ako aj zhodných tvrdení rodičov, súd dospel k záveru, že obaja maloletí nežijú trvale na území T., ale v I., kde obaja žijú v domácnosti matky a v blízkosti starých rodičov. Maloletý R., občan I., navštevuje v I. predškolské zariadenie a ovláda ruský jazyk. Maloletá F., občan I., vzhľadom na svoj vek nenavštevuje predškolské zariadenie, starostlivosť o ňu zabezpečuje matka. V I. je preto v súčasnosti centrum rodinného a spoločenského života oboch maloletých, u ktorých sa adekvátne k ich veku rozvíja úzka a stabilná

väzba s touto krajinou. Pretože podľa článku 30 ods. 1 a 3 Zmluvy má právomoc súd zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije a maloletý R. a maloletá F. trvale žijú v I., súd konanie pre neodstrániteľnú prekážku konania - absenciu právomoci zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom určenej lehote odvolanie matka. Navrhla odvolaciemu súdu uzneseniu súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že je pravdou, že v konaní sa vyskytuje cudzí prvok, ktorým je občianstvo I. maloletých detí i rodičov maloletých detí. S uvedeným výkladom pojmu „trvale žije“, ktorý podal súd prvej inštancie, sa podľa nej nie je možné v stotožniť. Matka sa s deťmi nepresťahovala do I. natrvalo. T. opustila z dôvodov, ktoré uviedla v návrhu, a do tejto krajiny išla iba navštíviť svojich rodičov. V rodnej krajine však musela zotrvať z dôvodov, ktoré zapríčinil otec, nakoľko tu začal konanie voči matke, kde žiadal jej tieto deti odňať a navrátiť ich do T., lebo údajne matka mala byť hrozbou pre svoje deti z dôvodu jej duševného stavu. Matka bola nútená si prenajať byt, nakoľko bytové podmienky u jej rodičov neboli vyhovujúce, a orgán sociálnej kurately v I. tieto dôkladne sleduje a vzhľadom na to, že prebiehalo vyššie popísané konanie, matka si musela zabezpečiť bývanie vyhovujúce pre deti. V rámci uvedeného konania prebiehajúceho pred súdom v I. sa matka musela podrobiť znaleckému dokazovaniu ohľadne jej duševného stavu, čo si vyžiadalo zotrvanie v krajine. Je pravdou, že mal. R. ovláda ruský jazyk, ale rovnako ovláda aj jazyk slovenský. R. je zapísaný v predškolskom zariadení v Y. kde má kamarátov a taktiež sociálne väzby, rovnako aj detskú lekárku. Matka je spoluvlastníčkou bytu v Y., kde sa hodlá s deťmi vrátiť, ako náhle bude popísané konanie v I. právoplatne skončené (súd návrhu otca nevyhovel, nakoľko u matky nezistil žiadne duševné poruchy, navrhovateľ podal vo veci odvolanie). Matka po ukončení rodičovskej dovolenky hodlá pokračovať v trvalom pracovnom pomere v V., kde má toto miesto na neurologickom oddelení zabezpečené, jej pracovná zmluva doposiaľ trvá. Matke nebolo odňaté povolenie na pobyt v T. práve z dôvodu, že nutnosť zdržiavať sa mimo územia T. nebola vôľou ani slobodným rozhodnutím matky, ale toto úmyselne vyvolal otec maloletých detí. Pri určení obvyklého pobytu dieťaťa je rozhodujúcich viacero faktorov nielen časové hľadisko, teda doba, po ktorú sa dieťa zdržuje na území iného štátu, ale aj úmysel tu zotrvať, či úmysel si vytvoriť sociálne väzby v danom štáte. Ako sme už vyššie uviedli, takýto úmysel nebol daný. Na základe vyššie uvedeného žiadame rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, aby vo veci konal a rozhodol, takýto postup bude v najlepšom záujme maloletých detí.

3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec. Nesúhlasil s odvolaním matky. Uviedol, že konanie sa viedlo na základe návrhu matky, ktorá dňa XX.XX.XXXX odišla bývať s maloletými deťmi do I., nakoľko tak matka, ako aj deti sú občanmi I. a až doposiaľ s týmito deťmi sa v meste J. zdržujú. Otec sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu, ktoré odôvodňuje zastavenie konania, a je toho názoru, že rozhodnutie je zákonné, a žiada, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil a odvolanie matky zamietol. Poukazoval na tú skutočnosť, že otec viedol konanie v I. vo vzťahu k maloletým deťom a jeho návrh bol 15.01.2018 súdom v J. zamietnutý. Rozsudok sa stal právoplatný 16.02.2018. Z tohto rozsudku je zrejmé, že deti žijú trvale s matkou v I. a žiadnym spôsobom nie je možné, aby sa domohol otec, pokiaľ žije v T., vzťahu a kontaktu s deťmi, pretože sú štátni občania I. a v tejto I. aj s matkou dlhodobo žijú. Okrem iného však aj z rozsudku tohto súdu vyplýva, že matka trpí diagnózou F22.04, t.j. Bludovou poruchou a matka aj v súvislosti s týmto ochorením a v snahe zamedziť kontaktu otca s deťmi, odišla bez ohlásenia s deťmi na územie I.. Maloletý syn R. ovláda ruský jazyk, ale rozhodne neovláda jazyk slovenský tak, aby mohol v tomto jazyku začať navštevovať základnú školu, a tvrdenie matky, že je zapísaný v predškolskom zariadení v Y. sa nezakladá na pravde. Skutočnosť, že matka je spoluvlastníčkou bytu, je nepochybná, ale v súčasnej dobe táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodovanie v predmetnej veci. Predovšetkým však je potrebné poukázať, že maloleté deti nežijú dlhodobo na území T., o práve rodičov vo vzťahu k maloletým deťom je oprávnený konať súd v I., ktorý aj rozsudkom zo dňa 15.01.2018 rozhodoval a okresný súd pre prekážku konania, ktorá spočíva v absencii právomoci, rozhodol tak, že konanie zastavil. Maloleté deti ako občania I. sú v súčasnej dobe vychovávané u matky, občianky I., v súlade s právnymi normami I. a trvalý život detí s matkou v I. bráni konaniu vo vzťahu k maloletým deťom na území T.. Zákonnou povinnosťou a podmienkou konania o maloletých deťom je aj šetrenie a stanovisko opatrovníka maloletých detí, ktoré však nie je možné vo vzťahu k ich bydlisku v I., kde sa maloleté deti dlhodobo zdržujú a žijú.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné podľa 389 ods. 1 písm. c/ zrušiť z týchto dôvodov:

6. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého z 19. októbra 1996 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.) právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

7. Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého z 19. októbra 1996 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.), ktorého je T. (od 1. januára 2002) i I. (od 1. júna 2013) zmluvnou stranou, má prednosť pred dvojstrannou zmluvou uzavretou medzi medzi ČSSR a ZSSR č. 95/1983 Zb., podľa ktorej posudzoval právomoc súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd preto aplikoval na posúdenie otázky právomoci čl. 5 ods. 1 dohovoru, ktorý ako kritérium pre určenie právomoci zmluvného štátu ustanovuje obvyklý pobyt dieťaťa.

9. Medzinárodné inštitúcie v medzinárodných zmluvách pojem obvyklý pobyt úmyselne nedefinujú, hoci sa v medzinárodnom práve súkromnom používa približne od roku 1980.

10. Súd prvej inštancie vykladal pojem „trvale žije“ (kritérium podľa dvojstrannej zmluvy) zhodne, ako je vykladaný pojem „obvyklý pobyt“ v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, ktoré právo EÚ (aj keď nie aplikovateľné v danej veci) taktiež používa pojem obvyklý pobyt dieťaťa.

11. Podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C - 523/07 z 2. apríla 2009 („A“) C - 497/10 z 22. decembra 2010 („Mercredi“)) obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.

12. Odvolateľka v odvolaní poukazovala, že sa s deťmi zo T., kde spolu otcom od narodenia žili, nepresťahovala do I. dobrovoľne a natrvalo. Územie T. opustila nútene pre správanie otca a do tejto krajiny šla príležitostne - navštíviť svojich rodičov. V rodnej krajine však musela zotrvať z dôvodov, ktoré zapríčinil otec, nakoľko tu začal konanie o odňatie detí.

13. Matkou tvrdené skutočnosti o dôvode pobytu na území I. (správanie otca vo vzťahu k jej rodičovským právam) potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.marca 2017, č.k. 5P/11/2017-15, ktoré sa nachádza v spise a ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke. V ňom súd prvej inštancie konštatoval vyhrotenú situáciu v rodine a uzavrel, že otec využil fakt, keď matka na jeho žiadosť navštívila rodičov v I., nereagoval na jej telefonáty a matku po návrate nevpustil do ich spoločného bytu a bránil jej v kontakte s deťmi a bývaní v spoločnom byte.

14. Dôvod pobytu na území štátu je jedným z faktorov slúžiacim pre záver o obvyklom pobyte dieťaťa. V danej veci možno zo zistených skutočností ustáliť, že k zmene faktického pobytu mimo územie B. došlo nútene, nie z dobrovoľného rozhodnutia matky.

15. Trvanie pobytu môže slúžiť len ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu.

Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu.

16. Matka popiera, že by chcela s deťmi trvalo žiť v I.. Svoj pobyt na jeho území opisuje ako dočasný, príležitostný (návšteva rodičov) a nútený, odôvodnený súdnym konaním a správaním otca. Matka deklaruje, že sa mieni vrátiť na územie T., o čom svedčí povolenie na pobyt v T., trvajúci pracovný pomer v V. uzavretý na dobu neurčitú, spoluvlastníctvo bytu na území T. a predovšetkým prejavená vôľa matky. Matka má úmysel zachovania stabilného centra rodiny v T.. Uvedené nepotvrdzuje zmenu obvyklého pobytu detí.

17. Otec predložil rozsudok súdu I. zo dňa 15.01.2018. Rozsudok je v ruskom jazyku bez prekladu do jazyka slovenského. Preto nie je možné zistiť, či súd v I. vôbec skúmal otázku svojej právomoci, ako tvrdí otec.

18. Vzhľadom na to, že podľa tvrdených i doposiaľ zistených skutočností sa javí, že kritérium právomoci

- obvyklý pobyt detí sa viaže k T., avšak doposiaľ nebol zistený obsah rozhodnutia ruského súdu predloženého otcom, s ktorým je potrebné sa vyporiadať, odvolací súd podľa 389 ods. 1 písm. c/ zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Po vrátení veci bude potrebné v ďalšom konaní vykonať preklad rozhodnutia ruského súdu predloženého otcom do jazyka slovenského a vo svetle novozistených skutočností opakovane posúdiť právomoc v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu s prihliadnutím na osobitosti prípadu.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia

nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.