Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/120/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: R. N., D.. XX.X.XXXX, N. A., A. XX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie 300,- Eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 300,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 300,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na tom skutkovom základe, že v konaní vedenom na OS Prešov pod sp.zn. 14C/28/2015 o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Súd konštatoval neprijateľnosť zmluvných podmienok, čím považoval za naplnený zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a ako ďalší dôvod vyhodnotil porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.7.2016. Žalobkyňa si s poukázaním na ust. § 3 ods. 5, 3. veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním žaloby. Takto žalobkyňa splnila hypotézu citovanej právnej normy a požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur.

2. Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu 14.11.2016 uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v minimálnom rozsahu. Pokiaľ súd v rozsudku sp.zn. 14C/28/2015 zrušil a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. 324/11/24 zo dňa 17.12.2014, nerozhodol o porušení práv zo strany žalovaného. Žalovaný rozhodcovský rozsudok nevydal. Z pohľadu žalovaného nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Z pohľadu žalovaného úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti zákonom, alebo osobitnými predpismi, predpokladá logicky rozhodnutie s výrokom súdu, v ktorom sa uvedené porušenie konštatuje. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť nielen z vecných dôvodov nedostatku nároku, ale aj vo vzťahu k finančnému vyjadreniu zadosťučinenia, nakoľko preto neexistuje skutočný a zákonný dôvod.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 14C/28/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. V konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 14C/28/2015 v právnej veci žalobkyne Zdenky Balážovej proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 17.12.2014 sp.zn. 324/11/14. So žalovaným uzavrela 30.9.2013 Zmluvu o úvere, pričom následne zistila, že súdy judikovali nezákonnosť rozhodcovských doložiek. Uviedla, že si rozhodcu osobitne nevyjednávala a rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve.

5. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom č.k. 14C/28/2015-40 zo dňa 18.5.2016 tak, že: „I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 324/11/14 zo dňa 17.12.2014. II. Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 324/11/14 zo dňa 17.12.2014, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 298,16 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „V danom prípade za individuálne dohodnutú zmluvu nie je možné považovať zmluvu, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, pričom spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dohodnutú len tým, že spotrebiteľ v relatívne krátkom čase po jej podpise mal právo od zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (KS Prešov sp. zn. 1 CoE 33/2014 zo dňa 29.5.2014, KS Trenčín sp. zn. 8 CoE 157/2014 zo dňa 17.6.2014, KS Košice sp. zn. 3 CoE 55/2014 zo dňa 30.4.2014). Na základe uvedených skutočností preto podľa názoru súdu napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť, čo potvrdil vo svojom výsluchu aj samotný žalovaný. Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Zároveň súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti, kedy žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.“ Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.7.2016 a vykonateľnosť 19.4.2016.

6. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že združenie ju informovalo o úspešnosti v prípade podania žaloby, tak oslovila advokáta na podanie takejto žaloby. keďže sa cítila byť poškodená na svojich spotrebiteľských právach, suma 300,- Eur sa jej javila byť primeraná.

7. Žalovaný zotrval na argumentácii, že on rozhodcovský rozsudok nevydával.

8. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností je aj povinnosť upravená v ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia zákonného ustanovenia proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon nevyžaduje pre vznik práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

12. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané finančné zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby - spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu, pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť.

13. V prejednávanej veci aj keď sa dá súhlasiť so žalovaným, že rozhodcovský rozsudok nevydal je potrebné mať na zreteli, že samotný žalovaný naformuloval neprijateľnú zmluvnú podmienku, individuálne nevyjednanú rozhodcovskú zmluvu so spotrebiteľom, na základe ktorej podal návrh na rozhodcovský súd, ktorý zaviazal rozhodcovským rozsudkom žalobkyňu na plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu je možné dospieť k záveru, že zo strany žalovaného ako dodávateľa došlo k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne a žaloba je preto v celom rozsahu dôvodná.

14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výška ktorých bude vyčíslená v samostatnom rozhodnutí potom, ako rozsudok vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.