Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-229-2017.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Subarea
19Co/229/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov: 1/ F., 2/ C., zastúpený advokátom N., 3/ I. proti žalovaným: 1/ A., 2/ Y., o zaplatenie 180.000 eur s príslušenstvom (pôvodne o zaplatenie 70.000 eur s príslušenstvom) a iné, o späťvzatí žaloby žalobcom 3/, o odvolaní žalobcov 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/420/2012-664 zo dňa 18. januára 2016 a o odvolaní žalobcu 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15. februára 2016, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom 3/, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/420/2012-664 zo dňa 18.01.2016 vo vzťahu k žalobcovi 3/, z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15.02.2016 a konanie vo vzťahu k žalobcovi 3/ z a s t a v u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalobcovi 3/ n e p r i z n á v a .
Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/420/2012-664 zo dňa 18.01.2016 vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, a vo výroku o trovách konania (výroky II., III.) vo vzťahu k žalobcovi 2/ z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 14C/420/2012-664 zo dňa 18.01.2016 zastavil konanie o žalobe žalobcu 2/ v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania (výrok III.). Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali určenia, že žalovaní 1/ a 2/ porušili zákon o ochrane nefajčiarov. Ďalej žiadali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vykonať opatrenia, ktorými zamedzí akýkoľvek kontakt žalobcov s priestormi, ktoré sú alebo môžu byť kontaminované splodinami z tabakových výrobkov a tiež sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcom 1/, 2/ každému po 20.000 eur a žalobcovi 3/ sumu 140.000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. Počas konania žalobca 2/ vzal žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur. Súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ pri nástupe do výkonu trestu mali možnosť písomne vyhlásiť, či sú fajčiarmi alebo nefajčiarmi a žalovaný 1/ ich písomné vyhlásenia rešpektoval, vytváral nefajčiarske a fajčiarske cely, ako mu ukladal § 18 ods. 9 zákona č. 475/2005 Z. z. a § 8 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 377/2004 Z. z. a zaraďoval odsúdených na cely fajčiarske alebo nefajčiarske podľa týchto ich vyhlásení. Z predloženého množstva záznamov o disciplinárnom previnení, predložených žalovaným 1/, je nepochybné, že status fajčiar/nefajčiar je odsúdenými hromadne zneužívaný v snahe účelovým vyhlásením zmeniť celu a spolubývajúcich. Jediný zo žalobcov, ktorého možno spoľahlivo označiť za nefajčiara, je žalobca 3/ (nefajčil nikdy a vždy bol umiestnený na nefajčiarskej cele). U žalobcov 1/ a 2/ sa to, že sú nefajčiari, konštatovať nedá, pretože opakovane sa vyhlasovali raz za fajčiarov, inokedy za nefajčiarov. Ich status nefajčiara a miera závislosti na nikotíne nebola v presnom
rozsahu preukázaná, a keďže v minulosti fajčili, nie je ani možné zisťovať štítkovaním vplyv fajčenia na ich zdravie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/ sa snaží situáciu vyriešiť v rámci kapacitných možností, a pokiaľ sa preukáže, že fajčiari zneužívajú postavenie nefajčiara, sú potrestaní zhabaním tabaku a tabakových výrobkov a tiež disciplinárnym trestom a sú premiestnení na fajčiarsku celu. V danom prípade preto z hľadiska uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť považovaný za subjekt zásahu do osobnostných práv žalobcov ani žalovaný 1/, ani žalovaný 2/.
2. Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie žalobca 2/ a žalobca 3/. Keďže ide o samostatné procesné spoločenstvo žalobcov podľa § 76 Civilného sporového poriadku (každý z nich samostatne, aj keď spoločnou žalobou, uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v ním vyčíslenej sume a ďalšie nároky; nejde o také spoločné práva a povinnosti žalobcov, že by sa rozsudok musel rovnako vzťahovať na každého z nich), pričom žalobca 1/ odvolanie nepodal, vo vzťahu k žalobcovi 1/ rozsudok nadobudol právoplatnosť a odvolací súd rozsudok vo vzťahu k žalobcovi 1/ nepreskúmaval.
3. Žalobca 2/ prostredníctvom svojho zástupcu v odvolaní proti rozsudku uviedol, že rozsudok prevzal pri nahliadnutí do spisu dňa 28.04.2016. Na pojednávanie dňa 18.01.2016, na ktorom sa rozhodlo vo veci v prvom stupni, žalobca 2/, ani riadne ustanovený zástupca žalobcu 2/ (advokát), neboli predvolaní. Súd zasielal upovedomenie o termíne pojednávania prostredníctvom žalobcu 3/, ktorý v tom čase už žalobcu 2/ nezastupoval, ako je zrejmé z odvolania plnomocenstva, ktoré je obsahom spisu. Týmto postupom súdu prvej inštancie bola žalobcovi 2/ odňatá možnosť konať pred súdom. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobca 3/ v odvolaní proti rozsudku okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, neumožnil žalobcom, aby si riadne uplatňovali svoje procesné práva.
5. Po vyhlásení rozsudku bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu 3/ na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie, či ustanovenie § 18 ods. 9 zákona č. 475/2005 Z. z. je, alebo nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol uznesením, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15.02.2016, v ktorom návrh na prerušenie konania zamietol.
6. Proti uzneseniu, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15.02.2016 podal žalobca 3/ včas odvolanie.
7. Dňa 20.07.2016 doručil žalobca 3/ súdu prvej inštancie podanie označené ako späťvzatie návrhu, v ktorom uviedol, že upúšťa od riešenia problematiky sporovej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4C/420/2012 a berie predmetný návrh v celom rozsahu späť.
8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu 2/ nevyjadrili. 9. Žalovaný 2/ k späťvzatiu žaloby žalobcom 3/ uviedol, že so späťvzatím súhlasí.
10. V priebehu konania, po vyhlásení napadnutých rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podaní odvolaní žalovanými 2/ a 3/ došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť podaných odvolaní podľa ustanovení O.s.p., avšak procesne postupoval podľa ustanovení CSP.
11. Podľa § 370 ods. 1, ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
12. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom 3/ v celom rozsahu odvolací súd najprv rozhodol o tomto späťvzatí. Keďže žalovaný 1/ nevyjadril nesúhlas a žalovaný 2/ výslovne vyjadril súhlas so späťvzatím
žaloby, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1 CSP späťvzatie pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 CSP súčasne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 3/ a konanie zastavil.
13. Dôsledkom späťvzatia žaloby v celom rozsahu bolo zastavenie konania, preto bolo potrebné zrušiť nielen rozsudok vo veci samej, ale aj uznesenie, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15.02.2016, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobcu 3/ na prerušenie konania a proti ktorému žalobca 3/ pôvodne (pred späťvzatím žaloby) podal odvolanie.
14. Pokiaľ ide o rozsudok vo vzťahu k žalobcovi 2/, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vzťahu k žalobcovi 2/ podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
15. Odvolanie žalobcu 2/ bolo síce formulované ako odvolanie proti celému rozsudku, žalobca 2/ však v tomto odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by považoval za nesprávny výrok I. rozsudku, ktorým bolo konanie o jeho žalobe v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur z dôvodu späťvzatia zastavené (pričom žalobca 2/ vzal žalobu v tejto časti späť ešte predtým, ako udelil splnomocnenie advokátovi - č.l. 156 a 520 súdneho spisu), preto odvolací súd podľa obsahu považoval odvolanie žalobcu 2/ za odvolanie len proti výrokom II. a III. napadnutého rozsudku (proti zamietnutiu žaloby po čiastočnom späťvzatí a proti výroku o trovách).
16. Odvolanie žalobcu 2/ bolo založené na tom, že súd prvej inštancie nekonal so žalobcom 2/, ani s advokátom, ktorého žalobca 2/ splnomocnil na svoje zastupovanie, ale konal len so žalobcom 3/ ako splnomocneným zástupcom žalobcu 2/. Pokiaľ žalobca 2/ v odvolaní uviedol, že obsahom spisu je odvolanie plnomocenstva daného žalobcovi 3/, odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že odvolanie plnomocenstva v súdnom spise nie je. Napriek tomu však odvolací súd dospel z dôvodov uvedených nižšie k záveru, že súd prvej inštancie mal po doložení splnomocnenia pre advokáta ďalej konať s advokátom a nie so splnomocneným zástupcom žalobcu 2/, ktorý nie je advokát.
17. Na č.l. 15 je v súdnom spise založené splnomocnenie z 10.10.2012, podpísané žalobcom 2/ ako splnomocniteľom a žalobcom 3/ ako splnomocnencom, v ktorom žalobca 2/ splnomocňuje žalobcu 3/ na všetky úkony spojené s návrhom zo dňa 09.10.2012 vo veci porušenia § 18 ods. 9 zákona č. 475/2005 Z. z. a nemajetkovej ujmy, a to na všetky úkony v zmysle O.s.p. Na č.l. 570 je v súdnom spise založené splnomocnenie z 27.07.2015, podpísané žalobcom 2/, v ktorom žalobca 2/ splnomocňuje advokáta N.. D. X. na zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci o zaplatenie 70.000 eur a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C/420/2012. Toto splnomocnenie predložil súdu prvej inštancie splnomocnený advokát počas nahliadnutia do spisu dňa 04.08.2015. Aj keď na splnomocnení nie je výslovne uvedené prijatie splnomocnenia splnomocnencom, už samotná skutočnosť, že splnomocnenie predložil súdu tento splnomocnenec (a vo veci aj ďalej konal ako zástupca žalobcu 2/), predstavuje konkludentné prijatie splnomocnenia. Žalobca 2/ teda najprv udelil splnomocnenie na svoje zastupovanie v tomto konaní podľa § 24 O.s.p. zvolenému zástupcovi, ktorý nie je advokát a následne (bez odvolania predchádzajúceho splnomocnenia) udelil nové splnomocnenie na svoje zastupovanie v tej istej veci podľa § 25 O.s.p. advokátovi.
18. Podľa § 24 druhá veta O.s.p. v tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25 (t. j. zastúpenie advokátom). Aj keď to z textu uvedeného ustanovenia výslovne nevyplýva, podľa názoru odvolacieho súdu treba časť vety za bodkočiarkou vykladať tak, že možnosť mať len jedného zvoleného zástupcu neplatí vtedy, ak obaja (všetci) zvolení zástupcovia sú advokáti. K takémuto záveru je možné dospieť jednak systematickým výkladom v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 druhá veta, podľa ktorého plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (akceptovanie plnomocenstva udeleného inej osobe popri plnomocenstve udelenom advokátovi by znamenalo obmedzenie advokáta úkonmi vykonanými splnomocneným zástupcom - neadvokátom), ako aj logickým a teleologickým výkladom - zastúpenie účastníka konania advokátom ako osobou, ktorá má právnické vzdelanie a príslušnú skúšku spôsobilosti (advokátsku skúšku), predstavuje osobitný typ zastúpenia účastníka konania na vyššej odbornej úrovni než pri zastúpení inou fyzickou osobou. Takisto ustanovenie § 48a O.s.p. predpokladá len zastúpenie účastníka konania viacerými advokátmi, nie však súčasné zastúpenie advokátom a inou
fyzickou osobou. Teda, ak si účastník konania v priebehu konania zvolí za svojho zástupcu advokáta (hoci bol predtým zastúpený inou fyzickou osobou), je potrebné vychádzať z toho, že chce byť zastúpený na vyššej odbornej úrovni. Preto súd nemôže nebrať do úvahy splnomocnenie dané advokátovi a ďalej konať výlučne so skôr zvoleným zástupcom - neadvokátom, aj keď splnomocnenie dané neadvokátovi formálne nezaniklo, keďže nebolo vypovedané, ani odvolané (nejde o jediný prípad, keď sa nevyžaduje formálny zánik predchádzajúceho splnomocnenia a koná sa s novým splnomocnencom
- porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.08.2012, sp. zn. 6Cdo/186/2012). V prospech tohto výkladu napokon svedčí aj zásada, že v prípade pochybností o posúdení úkonov účastníkov konania je v procesnom práve vždy potrebné prikloniť sa k takému (skutkovému aj právnemu) posúdeniu, ktoré je v prospech konajúceho účastníka konania.
19. Preto mal súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu od momentu, keď bolo súdu predložené splnomocnenie udelené advokátovi, konať s týmto advokátom ako so zástupcom žalobcu 2/. Ak tak súd neurobil a predvolanie na pojednávanie na deň 18.01.2016 (spolu s uznesením, č.k. 14C/420/2012-600) zaslal výlučne žalobcovi 3/ ako zástupcovi žalobcu 2/, znemožnil žalobcovi 2/ riadne uskutočňovať jeho právo zúčastniť sa na pojednávaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Keďže tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (jeho meritórnu časť) vo vzťahu k žalobcovi 2/ zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude konať ako so zástupcom žalobcu 2/ so zvoleným advokátom, predvolanie na nové pojednávanie doručí podľa § 110 ods. 1 CSP tomuto advokátovi (prípadne ak bude mať za to, že je potrebné, aby žalobca 2/ bol na pojednávaní osobne prítomný, doručí predvolanie aj žalobcovi 2/) a následne vo veci opätovne rozhodne.
21. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§ 379 písm. a) CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej (výroku II.) zrušil aj výrok o trovách (výrok III.) vo vzťahu k žalobcovi 2/. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) vo vzťahu k žalobcovi 2/.
22. Pokiaľ ide o trovy konania v zastavenej časti (t. j. vo vzťahu medzi žalobcom 3/, ktorý vzal žalobu späť, a žalovanými 1/ a 2/), odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP s prihliadnutím na princíp ochrany legitímnych očakávaní žalobcu 3/. Žalobca 3/ v späťvzatí žaloby neuviedol žiadne dôvody späťvzatia žaloby. Z toho vyplýva, že zavinenie zastavenia konania je potrebné pripísať žalobcovi 3/, ktorý podal žalobu a následne ju vzal späť bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo správanie žalovaného (zaplatenie uplatneného nároku). Preto by v zásade vznikol žalovaným voči žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov konania. V tomto prípade však súd prvej inštancie v rozsudku, č.k. 14C/420/2012-664 rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania a žalovaní nepodali odvolanie proti tomuto výroku rozsudku. Aj keď dôsledkom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu 3/ je zrušenie rozsudku vo vzťahu k žalobcovi 3/, späťvzatie žaloby by nemalo mať na žalobcu 3/ tvrdší procesný dopad než prehra v spore vo veci samej. Preto ak náhrada trov konania (vo vzťahu k žalobcovi 3/) nebola žalovaným priznaná pri zamietnutí žaloby (bez ohľadu na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku, ktoré odvolací súd nemohol preskúmavať, keďže výrok o trovách nebol napadnutý odvolaním), podľa názoru odvolacieho súdu nemožno náhradu trov vo vzťahu k žalobcovi 3/ priznať ani pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).