Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-9Csr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobkyne: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX O., zastúpená JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 03478/16 zo dňa 23.06.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na predpísanom tlačive MS SR zo dňa 10.08.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 10.08.2017, v spojení s jej opravou a doplnením zo dňa 03.10.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.10.2017, domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 03478/16 zo dňa 23.06.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“). Žalobu odôvodnila poukázaním na to, že nemala spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo jej nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ďalej tým, že stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci jeho nariadenie navrhovala a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania dôvodne vyplývala potreba jeho nariadenia najmä preto, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s ňou uvedenými návrhmi a tvrdeniami, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré mu predložila, nevykonal ňou navrhované dôkazy alebo jej neumožnil predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom, výkon rozhodcovského

rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S odstupom času nevie uviesť dátum doručenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 03478/16, ale z dostupných dôkazov, listín vyplýva, že predmetný rozhodcovský rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť 14.11.2016. Žalobkyni bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie od súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad, Záhradnícka 60, 82108 Bratislava - EX 2968/17 dňa 27.07.2017 a v zákonnej lehote 15 dní podľa poučenia podala túto žalobu. Považuje napadnutý rozhodcovský rozsudok za nezákonný, protiprávny a neprípustný, namieta platnosť a účinnosť tzv. rozhodcovskej doložky, teda rozsudok rozhodcovského súdu nie je spôsobilým exekučným titulom a tiež rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Namieta platnosť a účinnosť „spotrebiteľskej zmluvy“, ako aj „rozhodcovskej zmluvy“ aj z dôvodu, že nie sú podpísané žalovaným. Zároveň predložila dôkazy súvisiace s rozhodcovským konaním, ktoré mala k dispozícii.

2. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila uznesenie rozhodcovského súdu zo dňa 03.02.2016 (výzva na žalobnú odpoveď), zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodcovskú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.04.2014, prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 03.02.2016, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 2968/17 zo dňa 19.07.2017, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 03478/16 zo dňa 23.06.2016, námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie sp. zn. EX 2968/17 zo dňa 10.08.2017.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.11.2017 k žalobe uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 46 zákona č. 335/2014 Z.z., podľa ktorého sa navrhovateľ môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v lehote „troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.“ Ďalej žalovaný poukázal na znenie § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., podľa ktorého sa môže účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z dôvodov tam uvedených. Vzhľadom na uvedený rozsah žaloby mal žalovaný za to, že tvrdenia žalobkyne si nenachádzajú potrebnú právnu oporu, ktorou by dostatočne odôvodnila svoje tvrdenia. Žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom poukazuje na nesprávne vyhodnotenie spotrebiteľskej zmluvy a nárokov, ktoré boli z nej priznané. Žalovaný ďalej poukázal na § 73 ods . 8 zákona č. 335/2014 Z.z. a uviedol, že žalobkyňa bola vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámila, a preto žalovaný si dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 8. Oznámenie o výbere bolo 28.12.2015 doručené žalobkyni. Žalobkyňa mohla vo výzve odmietnuť rozhodcovské konanie bez uvedenia dôvodov, ale zostala nečinná a nič nenamietala, na základe čoho v zmysle ustanovenia § 73 ods. 8 zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vybral rozhodcovský súd dodávateľ. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: žalobca so žalovaným sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Žalovaný poukázal na mylné tvrdenie žalobkyne, kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobkyňa by mala čítať celé znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo svojej žalobe uviedla, že jej bola predložená len jediná možnosť, a to ktorú uvádza Rozhodcovská zmluva v písm. a), ale Rozhodcovská zmluva pokračuje ďalej, kde uvádza, že zmluvné strany sa majú možnosť obrátiť aj podľa písm. b) na všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase, keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade, žalobná odpoveď doručená nebola. Keby žalobkyňa tento pocit nadobudla, mala možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie, a to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl. II. ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy. Ak by túto lehotu žalobkyňa nestihla, mala možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bola poučená vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej

nespokojnosti ostala nečinnou v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola. Obdobnou otázkou sa zaoberal aj Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý rozsudkom sp. zn. 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015 zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.02.2016, ktorý zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu obdobne ako v tomto prípade s poukazom na rozhodcovskú zmluvu. Taktiež žalovaný poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý dňa 21.06.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti a následne v zrušenej časti vrátil rozhodcovskému súdu v súlade s ust. § 47 ods. 2, ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. Žalobkyňa argumentuje údajnou neprijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, v tomto smere sa však mýli. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalovaný zdôraznil, že takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P,: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Žalobkyňa má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Podľa ustanovenia § 26 ZoSRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Podľa § 8 ods. 1 ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie na súde, súd konanie aj bez návrhu preruší až dovtedy, kým sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Prijatie argumentácie žalobkyne by znamenalo pre žalovaného len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre žalovaného (a teda aj každého dodávateľa). Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto ustanovenie naviac vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry) neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka, t.j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán). Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka naviac treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam. Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.). V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ak takáto zmluva v danom prípade vôbec existuje, čo žalovaný popiera) vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských

úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver je uvedený o.i. aj v odbornej literatúre: Raban, R: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je efektívne zabezpečená spravodlivosť v spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokacie, 2010, č. 6, s. 18. Treba len zdôrazniť, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Legitimita a legalita rozhodcovského rozsudku na základe rozhodcovskej doložky, ktorej účastníkom bol žalovaný, bola o.i. priznaná právoplatným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. mája 2011, č.k. 7Cob/43/2010. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. pzn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom žalovaný odkázal na: Hulmák, M. - Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň žalovaný poukázal, že žalobkyňa svojím podpisom zo dňa 22.4.2014 vyhlásila, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásila, že bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasila s uzavretím Rozhodcovskej zmluvy, preto tvrdenia žalobkyne, že nemala vedomosť o Rozhodcovskej zmluve sú mylné a nedôvodné a v tomto smere znáša dôkazné bremeno, ktoré ničím nepodložila. Žalovaný mal za to, že si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákonom o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom, nakoľko predmetná Rozhodcovská zmluva je uzatvorená písomne individuálne na samostatnom liste papiera oddelená od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobkyni je daná možnosť využitia riešenia sporov buď formou rozhodcovských súdov alebo všeobecných súdov, okrem toho bola žalobkyňa vyzvaná dňa 3.11.2015 o výbere rozhodcovského súdu alebo možnosti odmietnutia rozhodcovského konania, avšak svojím nekonaním dala podľa zákona možnosť výberu rozhodcovského súdu žalovanému. Žalovaný dal do pozornosti aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoE/235/2017-37, zo dňa 26.7.2017, v ktorom súdu konštatoval, že „... povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil súd prvej inštancie.“ K zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že žalobkyňa so žalovaným

uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 300,00 €, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 264,00 €. Zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 564,00 EUR, ak nie je dohodnuté inak do 28.4.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 28.4.2015.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 564,00 EUR s termínom splatnosti dňa 28.4.2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 22.4.2014 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,00 EUR, vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.5.2014. Každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 88,00 %. K uvedenému žalovaný uviedol, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla klientovi pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 260,64 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 88,00 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 260,64 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 44,79 %. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého „u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s

osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68). Ak teda žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Žalobkyňa uviedla, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný a táto skutočnosť je podľa nej zrejmá už na prvý pohľad. Z toho logicky vyplýva, že žalobkyňa, resp. dlžník si musel byť vedomý príslušného poplatku už pri samom podpise zmluvy. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 07.12.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 03.11.2017. Uviedla, že žaloba bola podaná včas, a to v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo je zrejmé aj z jej podania zo dňa 03.10.2017. Poprela tiež skutočnosť, že by bola žalobkyňa vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcovského súdu a tvrdila, že žiadna výzva v tomto znení jej doručená nebola. Ďalej uviedla, že nemohla odstúpiť od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, pretože odstúpiť je možné len od platného právneho úkonu. Žalovaný, ktorý úmyselne a v iných obdobných nespočetných prípadoch /známe tiež súdom z praxe../ využíva a zneužíva „rozhodcovské konanie“ na úkor slabšej strany, v tomto prípade spotrebiteľa - žalobkyne. Ďalej žalobkyňa uviedla, že absentuje vyjadrenie žalovaného k podstatným skutočnostiam, ktoré namietala vo svojom podaní zo dňa 03.10.2017, a to v časti kde namietala platnosť a účinnosť „spotrebiteľskej zmluvy“ ako aj „rozhodcovskej zmluvy“ aj z dôvodu, že nie sú podpísané žalovaným, tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel ani nijako nespochybnil.

5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 08.01.2018, doručenej súdu dňa 09.01.2018, uviedol, že žalobkyňa v postavení dlžníka uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 300,- EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 264,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 564,- EUR v lehote do 28.04.2015 (ďalej len „Zmluva“). Toho istého dňa požiadala žalobkyňa o plnenie v splátkach, v dôsledku čoho uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,- EUR vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 28.05.2014. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným na samostatnom liste papiera rozhodcovskú zmluvu. Žalobkyňa nehradila splátky riadne a včas, v dôsledku čoho žalovaný uplatnil svoje nároky pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom: Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, Slovenská republika, identifikačné číslo: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele: Sro, vo vložke číslo: 3530/B, ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 03850/11 zo dňa 30.05.2011, že žalobkyňa je povinná uhradiť sumu vo výške 159,- EUR s prísl. Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva

je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený (správne zrejme malo byť uvedené žalovaný) má za to, že povinný (správne zrejme malo byť uvedené žalobkyňa) v čase uzavretia zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znal súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Povinný (správne zrejme malo byť uvedené žalobkyňa) zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa oprávnený (správne zrejme malo byť uvedené žalovaný) s povinným (správne zrejme malo byť uvedené žalobkyňa) dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že oprávnený (správne zrejme malo byť uvedené žalovaný) s povinným (správne zrejme malo byť uvedené žalobkyňa) uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že Rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi povinným (správne zrejme malo byť uvedené žalobkyňa) a oprávneným (správne zrejme malo byť uvedené žalovaný) je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Žalobkyňa mala teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Oprávnený (správne zrejme malo byť uvedené žalovaný) zdôraznil, že takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011, aj Krajský súd v Bratislave. Oprávnený (správne zrejme malo byť uvedené žalovaný) poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2004 sp. zn. Obdo V 73/2003. Modelový zákon Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo o medzinárodnej komerčnej arbitráži z roku 1985 (ďalej len „Modelový zákon UNCITRAL“) slúžil ako vzorový zákon pre implementáciu arbitrážnych pravidiel do legislatív členských štátov OSN. Ako je zrejmé z dôvodovej správy k zákonu o rozhodcovskom konaní, aj zákon o rozhodcovskom konaní sa z Modelového zákona UNCITRAL do značnej miery odvíja. Paralelu k ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní možno nájsť v čl. 7 Modelového zákona UNCITRAL, ktorý stanovuje podmienky pre zachovanie písomnej formy. Čl. 7 Modelového zákona UNCITRAL sa však na rozdiel od zákona o rozhodcovskom konaní expressis verbis zaoberá aj inkorporovaním rozhodcovskej doložky do prílohy k zmluve, keď v bode 6 uvádza: „Odkaz v zmluve na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku zakladá rozhodcovskú zmluvu v písomnej forme, za predpokladu, že tento odkaz zároveň vyhlasuje takúto doložku za súčasť zmluvy.“ Modelový zákon UNCITRAL, ktorý je akýmsi spoločným prameňom arbitrážnej legislatívy medzinárodného spoločenstva štátov, teda jednoznačne pripúšťa zakotvenie rozhodcovskej doložky v prílohe zmluvy. Keby exekučný súd zastavil exekučné konanie, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť. V končenom dôsledku proti rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od jeho doručenia. Aj v exekučnom konaní, kde titulom pre exekúciu je rozhodcovský rozsudok je možné účinne sa proti nemu brániť, čo však povinný neurobil. Rozhodcovská zmluva nesplývala s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj technicky tvorila samostatnú listinu. Listina je zreteľne označená za rozhodcovskú zmluvu, preto aj priemerne pozornému čitateľovi by muselo byť jasné, že má pred sebou listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Povinný (správne zrejme malo byť uvedené žalobkyňa) po oboznámení sa so znením rozhodcovskej zmluvy mohol a nemusel túto potvrdiť svojim podpisom, teda mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola predložená. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere. Pokiaľ povinný (správne zrejme malo byť uvedené žalobkyňa) podpísal úverovú zmluvu a zároveň podpísal aj rozhodcovskú zmluvu, nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť aj na túto osobitnú zmluvnú podmienku. V tomto smere teda ide o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy súdnej kontrole nepodliehajú zmluvné dojednania, ktoré sú individuálne dohodnuté. Z tohto dôvodu uzavretú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná s ohľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Oprávnený (správne zrejme malo byť uvedené

žalovaný) je presvedčený, že Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Žalovaný napokon poprel tvrdenia Žalobkyne, že zmluva a rozhodcovská zmluva nebola podpísaná žalovaným. Zmluva a rozhodcovská zmluva bola podpísaná mandatárom žalovaného. Žalovaný považoval tvrdenia žalobkyne za účelové a bezpredmetné. Žalobkyňa sa týmito tvrdeniami snaží vyhnúť plneniu zo zmluvy, nakoľko doposiaľ neuhradila ani len istinu poskytnutého úveru a dlhodobo ignoruje výzvy a upomienky žalovaného na úhradu dlhu.

6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 24.05.2018, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, dostavil sa právny zástupca žalobkyne, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 18.05.2018 z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, a zároveň súhlasil s tým, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd postupoval v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.

7. Súd na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobkyne a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu vo fotokópiách do súdneho spisu, resp. ktoré zadovážil súd na návrh strán, pričom zistil tento skutkový stav.

8. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že v prvom rade poukázal na to, že tak ako bola žaloba podaná, túto žalobu pôvodne podávala žalobkyňa sama, vzhľadom k tomu, že tento vzor žaloby, ktorú žalobkyňa podávala 10.08.2017 jej bol doručený v rámci exekučného konania spolu s upovedomením o začatí exekúcie a bola tam určitá lehota na podanie tejto žaloby a z tohto dôvodu túto žalobu podávala sama žalobkyňa, kde teda namietla dôvody, resp. uviedla dôvody prečo by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený. Vzhľadom aj na ich písomné doplnenie by chcel upresniť dôvody, ktoré namietajú v žalobe a ktoré by mali byť dôvodom pre zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Prvým z týchto dôvodov by mala byť predovšetkým tá skutočnosť, resp. poukazujú na to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, prípadne je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že tento dôvod namieta aj z toho dôvodu, aby súd skúmal, prípadne aj platnosť tejto rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky a až následne na to zistil, či vôbec bol správne vydaný rozhodcovský rozsudok. Ďalej zotrval na námietke, resp. dôvode, pre ktorý má byť zrušený rozhodcovský rozsudok, a to je ten dôvod, že v konaní nebol správne zistený skutkový stav a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Taktiež trval na námietke, resp. dôvode v zmysle zákona, a to že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Taktiež zotrval na dôvode zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a koniec koncov taktiež podľa ich názoru je dôvodný aj že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jedná sa teda o dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to podľa § 45 ods. 1 písm. e), písm. g), písm. i), písm. j) a písm. l). Zároveň poukázal na to, že pokiaľ by súd zistil aj iné dôvody na základe toho, že môže aj ex offo preskúmať dôvody neplatnosti rozhodcovského rozsudku, tieto žiadal, aby súd aj ex offo preskúmal. Zároveň poukázal na to, že pri predložení doplnenia žaloby navrhli, resp. predkladali aj dôkazy, kde navrhli vykonať dôkaz vyžiadaním rozhodcovského spisu a taktiež v rámci dokazovania navrhli aj vykonanie dôkazu z exekučného spisu, ktoré sa vedie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku na preukázanie, že žaloba bola podaná včas, a to fotokópiu doručenky, z ktorej bude zrejmý dátum prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie žalobkyňou. Zároveň poukázal na ich písomné doplnenie žaloby zo dňa 03.10.2017, a to tohto sa pridržiaval v plnom rozsahu. V rámci tohto podania tiež poukazovali na to, že spotrebiteľská zmluva, ako aj rozhodcovská zmluva nie sú podpísané žalovaným. V tejto súvislosti navrhol predovšetkým skúmať, že či tá označená osoba, ktorá podpisovala zmluvu za žalovaného označená ako mandatár mohla takúto zmluvu za žalovaného uzatvárať. V tejto súvislosti poukázal aj na posledné písomné vyjadrenie žalovaného, kde žalovaný uvádzal, že zmluva bola podpísaná mandatárom, avšak žiadny dôkaz o tejto skutočnosti žalovaný nepredložil. Zároveň poukázal aj na ich písomné vyjadrenie v tejto veci zo dňa 07.12.2017, ktorého sa taktiež v plnom rozsahu pridržiaval, predovšetkým poukázal na to, že žaloba v danej veci bola podaná včas. V súvislosti s týmto podaním poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala byť vyzvaná na oznámenie výberu

rozhodcovského súdu. Poprel však skutočnosť, ktorú tvrdil žalovaný, a to skutočnosť, že by jej takáto výzva bola doručená, takúto skutočnosť poprel. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti je na protistrane. Zároveň sa vyjadril ešte aj k poslednému písomnému vyjadreniu žalovaného v tejto veci, ktoré bolo súdu doručené 09.01.2018 a ktoré mu bolo doručené spolu s predvolaním na pojednávanie. Tu by chcel poukázať na tú skutočnosť, že celé toto podanie je podľa jeho názoru formálne, alibistické a pripravené pre rôzne spory aj vzhľadom na viaceré chyby, ktoré sú v tomto písomnom vyjadrení, napr. na zlé označenie rozhodcovského rozsudku, keďže strana si mýli označenie rozsudku, ktorý žiadajú zrušiť, pričom v tomto písomnom vyjadrení žalovaného je spomínaný úplne iný rozhodcovský rozsudok z roku 2011, ktorý vôbec nesúvisí s touto vecou. Taktiež poukázal aj na označovanie strán v tomto vyjadrení žalovaného ako oprávnený a povinný, čo taktiež naznačuje skutočnosť, že toto podanie je vyslovene formálne a alibistické zo strany žalovaného. Navrhol preto, aby súd po oboznámení sa s navrhnutými dôkazmi vyhovel žalobe a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Z pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. SRSAspA 03478/16 rozhodcovského súdu súd zistil, že žalovaný (ako žalobca) podal dňa 03.02.2016 na rozhodcovskom súde žalobu zo dňa 03.02.2016 voči žalobkyni (ako žalovanej), o zaplatenie sumy 159,- € s príslušenstvom, keď súčasne žiadal nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to z titulu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., a žalobkyňou (ako žalovanou). Rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu (ako žalovanú) v rozhodcovskom konaní výzvou zo dňa 03.02.2016 na podanie žalobnej odpovede k žalobe, ktorú jej doručil dňa 16.05.2016. Žalobkyňa (ako žalovaná) na výzvu na podanie žalobnej odpovede nereagovala a nepodala rozhodcovskému súdu žiadnu žalobnú odpoveď. O žalobe žalovaného (ako žalobcu) bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SRSAspA 03478/16 zo dňa 23.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016 a stal sa dňa 02.01.2017 vykonateľným. Z fotokópie doručenky o doručovaní predmetného rozsudku žalobkyni (ako žalovanej) vyplýva, že táto predmetný rozsudok prevzala dňa 04.08.2016. Týmto rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyni (ako žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (ako žalobcovi) sumu 159,- €, úrok v sume 51,37 €, poplatok v sume 146,55 €, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 159,- € od 21.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 159,- € od 29.04.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,- €, ďalej trovy mediačného konania 151,59 €, poplatok za upomienku 10,- €, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 141,33 €, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,- € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného (ako žalobcu) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. V poučení rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd uviedol, že podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. V poučení je ďalej uvedené, že podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V poučení je tiež uvedené, že podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) aj v exekúcii. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku mal za to, že má právomoc rozhodovať o žalobe v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z., pretože mal za preukázané, že žalovaný (ako žalobca) a žalobkyňa (ako žalovaná) uzatvorili rozhodcovskú zmluvu na základe § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a túto rozhodcovskú zmluvu s alternatívnym výberom súdneho orgánu nie je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodcovskú zmluvu považoval za platne uzatvorenú. Zároveň rozhodcovský súd uviedol, že mal za

preukázané, že žalovaný (ako žalobca) postupoval pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z., teda že vyzval žalobkyňu (ako žalovanú) na označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo na odmietnutie rozhodcovského konania a po márnom uplynutí zákonnej lehoty následne žalovaný (ako žalobca) oznámil žalobkyni (ako žalovanej) výber stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie sporu. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj výzva k označeniu rozhodcovského súdu zo dňa 03.11.2015, ktorú adresoval žalovaný (ako žalobca) žalobkyni (ako žalovanej), a v ktorej žalovaný (ako žalobca) žalobkyňu (ako žalovanú) vyzval, aby označila stály rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spotrebiteľské spory, alebo aby odmietla rozhodcovské konanie s tým, že výber stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj prípadné odmietnutie rozhodcovského konania, je potrebné písomne oznámiť ich spoločnosti v lehote 30 dní, pričom táto lehota začne plynúť od doručenia tejto výzvy, s poučením, že ak v určenej lehote nevyberie stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory zo zoznamu vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky uvedeným spôsobom alebo neodmietne rozhodcovské konanie, výber stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory je na ich spoločnosti. V rozhodcovskom spise sa nenachádza žiadny doklad o doručení predmetnej výzvy žalobkyni (ako žalovanej). Súčasťou rozhodcovského spisu je aj nedatované oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu, ktoré adresoval žalovaný (ako žalobca) žalobkyni (ako žalovanej), a v ktorom žalovaný (ako žalobca) žalobkyni (ako žalovanej) oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že nevyužila možnosť výberu stáleho rozhodcovského súdu, resp. neodmietla riešenie sporov v rámci rozhodcovského konania v zmysle jeho výzvy a v stanovenej lehote, uplatňuje si svoje právo na výber stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, keď v súvislosti s uvedeným spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava. V rozhodcovskom spise sa nenachádza žiadny doklad o doručení predmetného oznámenia žalobkyni (ako žalovanej).

10. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej súd zistil, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 300,- € v hotovosti a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 264,- €, teda celkovo zaplatiť čiastku 564,- € do 28.04.2015. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 117,45 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 146,55 €. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 564,- € do 28.04.2015, ak nie je dohodnuté inak, s tým, že žalobkyňa zobrala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 88 %. Taktiež žalobkyňa zobrala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 44,79 %. Zmluva bola riadne podpísaná, s tým, že za žalovaného bola podpísaná v zastúpení mandatárom na základe mandátnej zmluvy, a to T. M., zapísanou v registri NBS-132590.

11. Súčasťou rozhodcovského spisu sú i Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru s platnosťou od 01.11.2013, na ktoré sa odvoláva zmluva o úvere. Z bodu 07. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastkou úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- €. V prípade, že sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania v sadzbe v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a veriteľovi vznikne nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu spotrebiteľa spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere alebo týchto podmienok alebo dohody s veriteľom. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10,- €, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Spotrebiteľ sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady,

ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.

12. Súčasťou rozhodcovského spisu je i rozhodcovská zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej súd zistil, že bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Rozhodcovská zmluva bola vyhotovená vo forme formulára, do ktorého boli vpísané identifikačné údaje žalobkyne, číslo a deň uzavretia zmluvy o úvere a dátum podpisu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je podpísaná žalobkyňou i zástupcom žalobcu, a to mandatárom T. M.. Podľa bodu 1 čl. II rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a u iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú riešené: a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Podľa bodu 2 čl. II rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu. Podľa bodu 3 čl. II rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy, odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

13. Žalobkyňa v konaní predložila predmetnú zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu, výzvu na žalobnú odpoveď, návrh na začatie rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok. Tieto sú totožné s tými, ktoré sú súčasťou rozhodcovského spisu.

14. Z výpisu z Registra finančných agentov a finančných poradcov zo dňa 13.04.2018 vedeného Národnou bankou Slovenska súd zistil, že T. M., C.: XXXXXXXX, s miestom podnikania V. bola zapísaná pod registračným číslom XXXXXX v podregistri poskytovania úverov ako viazaný finančný agent od 30.12.2010 do 31.12.2016.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. 3Er/532/2017 súd zistil, že žalovaný (ako oprávnený) podal dňa 22.01.2017 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 22.01.2017 voči žalobkyni (ako povinnej), o vymoženie sumy 159,- € s príslušenstvom, keď ako exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 03478/16 zo dňa 23.06.2016. Dňa 21.06.2017 bola Okresnému súdu Brezno doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech žalovaného (ako oprávneného) proti žalobkyni (ako povinnej), na vymoženie pohľadávky vo výške 159,- € s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 03478/16 zo dňa 23.06.2016. Okresný súd Brezno vydal dňa 27.06.2017 poverenie, ktorým v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 03478/16 zo dňa 23.06.2016 na vymoženie sumy 159,- € s príslušenstvom. Súčasťou spisu je aj upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie sp. zn. EX 2968/17 zo dňa 19.07.2017 vedenej na podklade vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, ako aj fotokópia doručenky o doručovaní predmetného upovedomenia o začatí exekúcie, z ktorej vyplýva, že predmetné

upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené žalobkyni do vlastných rúk a jeho prevzatie potvrdila podpisom dňa 26.07.2017. Súčasťou spisu je tiež vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol zasielaný žalobkyni (ako povinnej) spolu s upovedomením o začatí exekúcie, keď v poučení predmetného vzoru je uvedené, že žaloba sa podáva na okresný súd v obvode Vášho bydliska, žaloba môže byť poslaná poštou, rozhodujúci je deň jej odoslania, žaloba musí byť podaná na okresnom súde podľa bydliska spotrebiteľa do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku alebo do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

16. Súčasťou spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. 3Er/532/2017 je aj fotokópia dohody o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola presne označená číslom a dátumom uzavretia, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa XX.XX.XXXX, ktorou sa strany dohodli, že celkovú čiastku 564,- € poskytnutú na základe uvádzanej úverovej zmluvy, sa zaväzuje žalobkyňa uhradiť veriteľovi v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,- € vždy k 28-mu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.05.2014. Žalobkyňa ako dlžník zobrala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 263,64%. V prípade ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, zaväzuje sa túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára (pracovníka obchodnej služby) v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobný výber omeškanej splátky vo výške 15,- € za každý jeden prípad omeškania. Zároveň sa veriteľ a dlžník dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako tri mesiace tento dodatok zaniká od počiatku. Tým došlo k zmene obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom k obsahu dohody o plnení v splátkach patril aj údaj o tom, že dlžník zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 44,79 % ročne. Dohoda bola podpísaná XX.XX.XXXX, s tým, že za žalovaného bola podpísaná v zastúpení mandatárom na základe mandátnej zmluvy, a to T. M., zapísanou v registri NBS- XXXXXX.

17. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

19. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

20. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> aj v exekúcii.

21. Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., (1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. (3) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

22. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

23. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z., ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

24. V posudzovanom prípade, keďže rozhodcovská zmluva bola uzatvorená pred 01.01.2015, táto sa bude spravovať Zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“).

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď inak by sa mali použiť normy obchodného práva.

31. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

39. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

40. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

41. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

42. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

43. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

44. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

46. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

47. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

48. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

49. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

50. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha v zákonnej lehote zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 23.06.2016 pod spisovou značkou SRSAspA 03478/16. Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa podala žalobu na súd včas. V zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> aj v exekúcii. Žalobkyňa prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 26.07.2017 a žalobu na súd podala dňa 10.08.2017, t.j. v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a v zmysle poučenia uvedeného vo vzore žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol zasielaný žalobkyni (ako povinnej) spolu s upovedomením o začatí exekúcie, keď v poučení predmetného vzoru bolo uvedené, že žaloba musí byť podaná na okresnom súde podľa bydliska spotrebiteľa do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku alebo do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

51. Podľa zákona č. 335/2014 Z.z. súd ex offo preskúmava, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) až l) tohto zákona, t.j. bez ohľadu na to, či tieto uvádza tiež žalobca. Odhliadnuc od uvedeného, žalobkyňa v žalobe ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedla neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Na základe toho sa súd zaoberal posúdením, či rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, a ak nebola, či rozhodcovská zmluva je prijateľná zmluvná podmienka a jednak či neboli naplnené niektoré dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l) zákona č. 335/2014 Z.z.

52. Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila v deň podpisu úverovej zmluvy aj samostatnú rozhodcovskú zmluvu (nie rozhodcovskú doložku), ktorá nie je zakomponovaná ani do úverovej zmluvy, ani do všeobecných podmienok, ale predstavuje samostatnú listinu, ktorú žalobkyňa podpísala slobodne, bez nátlaku a ktorú mohla odmietnuť tým, že ju nepodpíše bez toho, aby to malo vplyv na uzatvorenie úverovej zmluvy. Nebolo preukázané, že poskytnutie úveru je podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Navyše žalobkyňa a žalovaný dohodli aj právo žalobkyne „odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od jej uzavretia s tým, že odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane“ (článok II. bod 3 zmluvy). V takejto forme uzavretú rozhodcovskú zmluvu preto podľa názoru súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože bola individuálne dojednaná, nakoľko aj keď jej znenie pripravil žalovaný, žalobkyňa mala možnosť rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť bez vplyvu na hlavný záväzok (zmluvu o spotrebiteľskom úvere), znenie rozhodcovskej zmluvy nevylučovalo riešenie sporov aj pred všeobecným súdom, navyše mala žalobkyňa možnosť po jej uzavretí od nej aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť. Žalobkyni nemožno v tomto smere poskytnúť ochranu, pretože ak uvedenej rozhodcovskej zmluve nevenovala pozornosť pred jej uzavretím ani po ňom, nemožno jej prístup hodnotiť inak ako ľahkomyseľný, ktorému nemožno poskytnúť ochranu bez ohľadu na skutočnosť, že v predmetnom právnom vzťahu vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala právny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z., t.j. neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, a to s poukazom aj na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a ani rozhodcovská zmluva nie sú podpísané žalovaným, súd v rámci súdnej kontroly nezistil tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa vyjadrenia žalovaného zmluva o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovská zmluva bola za žalovaného podpísaná v zastúpení mandatárom na základe mandátnej zmluvy, pričom súd nemal pochybnosti o pravdivosti týchto tvrdení, keď zo zmluvy o úvere ako aj z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že sa jednalo o T. M., zapísanú v registri NBS-132590, pričom žalovaný nepoprel, že by táto osoba nebola oprávnená ako mandatár za žalovaného zmluvu podpísať. Navyše súd z výpisu z Registra finančných agentov a finančných poradcov vedeného Národnou bankou Slovenska mal za preukázané, že T. M., C.: XXXXXXXX, s miestom podnikania V. bola zapísaná pod registračným číslom XXXXXX v podregistri poskytovania úverov ako viazaný finančný agent od 30.12.2010 do 31.12.2016, t.j. aj v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedeného mal súd za to, že rozhodcovská zmluva bola žalovaným riadne podpísaná. Dôvod neplatnosti sporného rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. teda podľa súdu nebol daný a predmetná rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá v súlade s právnym poriadkom.

53. Súd ďalej skúmal, či stály rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a či toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, tiež či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a tiež či rozhodcovský rozsudok nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. naplnenie dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 písm. i), písm. j) a písm. l) zákona č. 335/2014 Z.z. a dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i), písm. j) a písm. l) zákona č. 335/2014 Z.z.

54. Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške XXX,- €. Súd posúdil predloženú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Predmetnú úverovú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX je potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to pokiaľ ide o jej formu a náležitosti v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. Na vzniknutý záväzkový je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom žalovaný bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie úverov. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Aj keď zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ktorý sa riadi predpismi Obchodného zákonníka, je potrebné použiť v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka úpravu priaznivejšiu pre spotrebiteľa. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobkyni, a žalovaný ju uplatnil v konaní na Rozhodcovskom súde, pričom právomoc Rozhodcovského súdu rozhodnúť spor bola daná z rozhodcovskej zmluvy.

55. Súd síce zistil, že Stály rozhodcovský súd v rozsudku uviedol, že aplikoval aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, avšak nie dostatočne. Súd preto zameral dokazovanie na súlad, resp. nesúlad uzatvorenej zmluvy o úvere so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím na skutočnosť, ako sa s touto náležitosťou vysporiadal Stály rozhodcovský súd.

56. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že súd posúdil nárok žalovaného (ako žalobcu) v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov (napr. úver na kreditnej karte). Z pripojeného rozhodcovského spisu súd ale zistil, že nie je možné zistiť, na základe akých podkladov rozhodcovský súd posúdil primeranosť uplatneného úveru, keďže žiadne takéto podklady sa v spise nenachádzajú.

57. Z prehľadu NBS (zverejneného na internetovej stránke Národnej banky Slovenska) súd zistil, že priemerná úroková sadzba úverov poskytnutých obchodnými bankami v období apríla 2014 s dobou splatnosti do 1 roka bola 8,25 %. Súd v zásade rešpektuje vyššiu úrokovú sadzbu nebankových spoločností zohľadňujúc zvýšenú mieru rizika úverov poskytnutých klientom nepriechodným u bánk, ale takáto vyššia úroková sadzba nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd by akceptoval dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby, sadzba vo výške 39,15 % je viac ako trojnásobkom priemernej úrokovej sadzby, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, preto ustanovenie o úrokovej sadzbe v zmluve považuje za neplatné. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, súd nemôže stanoviť akceptovateľnú úrokovú sadzbu v tejto zmluve. Na základe uvedeného je nútený konštatovať, že v zmluve chýba náležitosť uvedenia úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.). Keďže v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľský úver by mal byť určený za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

58. Za odplatu je nutné považovať aj dohodnutý tzv. administratívny poplatok, ktorý bol dohodnutý vo výške 146,55 € a šlo o náhradu údajných administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s bližšie nešpecifikovanou všetkou administratívou s tým spojenou. Súd poukazuje na skutočnosť, že administratívny poplatok dosahoval takmer 50 % požičanej istiny. Tento poplatok spolu s dohodnutými úrokmi predstavoval celkový náklad 264,- €, v dôsledku čoho

dosiahla RPMN úveru pred uzavretím dohody o splátkach 88 % a je zrejmé, že skoro dvojnásobne prevyšovala priemernú RPMN v čase uzavretia úverovej zmluvy 44,79 %.

59. Naviac súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. V danom prípade pri úvere 300,- € činil poplatok 146,55 €. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru, a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 146,55 € predstavuje takmer 50 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá do roka, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala cez 50 % ročne, čo by násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku.

60. Stály rozhodcovský súd však dospel k názoru, že odmena za administratívne úkony a výška úrokovej sadzby je primeraná a chýbajúcimi náležitosťami v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa nevysporiadal.

61. Súčasťou rozhodcovského rozsudku je tiež priznaná zmluvná pokuta vo výške 33,- € s odôvodnením, že bola splnená podmienka na vznik jej nároku v súlade s bodom 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. K tomu súd uvádza, že ide o nesprávne právne posúdenie splnenia podmienky dodržania písomnej formy dojednanej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že uplatňovaná zmluvná pokuta mala byť dojednaná v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré podľa obsahu predmetnej zmluvy predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Tiež je nepochybné, že spomínané všeobecné podmienky neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané. Uvedené skutočnosti odôvodňujú záver o tom, že nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty. Pokiaľ v danom prípade bola medzi stranami uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorá svojou povahou je zmluvou občiansko

- právnou, vzťahuje sa na ňu okrem osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch tiež Občiansky zákonník. Ani skutočnosť, že všeobecné podmienky majú písomnú podobu ešte neodôvodňuje záver o tom, že dojednanie zmluvnej pokuty ako inštitútu záväzkového vzťahu bolo výsledkom prejavu vôle všetkých zúčastnených strán, konsenzu v prejavených vôľach, pričom pokiaľ zmluvná pokuta mala byť upravená výlučne vo všeobecných podmienkach, na ktoré zmluva, hoci písomne dojednaná, iba odkazuje, je iba ťažko si predstaviť, že by dodávateľ ako tá zmluvná strana, ktorá vopred naformulovala a pripravila všeobecné podmienky, osobitne vyjednala, resp. dohodla s druhou zmluvnou stranou ako spotrebiteľom dojednanie zmluvnej pokuty za konkrétnych podmienok. Pokiaľ žalovaní ako spotrebitelia chceli uzatvoriť s druhou zmluvnou stranou ako dodávateľom predmetnú zmluvu, automaticky museli pristúpiť aj k predmetným podmienkam a svojim podpisom na konkrétnej zmluve, na základe ktorej bol založený spotrebiteľský vzťah, potvrdiť logicky aj príslušný článok zmluvy v znení, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky, spravidla bez znalosti ich obsahu. Nemožno teda hovoriť o platnom dojednaní zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ fakticky vo výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Možno preto očakávať (prípadne vyžadovať), že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude sa chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak dodávateľ nebude postupovať týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu s poctivosťou svojho konania a takému nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma a nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolný text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na

aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. I v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak taká aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenie, ale i obmedzenie obsahové. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. úverových podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis).

62. Súčasťou rozhodcovského rozsudku sú ďalej priznané náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to trovy mediačného konania vo výške 151,59 € a poplatok za upomienku vo výške 10,- € s odôvodnením, že rozhodcovský súd mal za preukázané, že účastníci rozhodcovského konania sa dohodli prípadný spor riešiť mimosúdne, a to využitím mediačného konania; mediačné konanie vedené pod sp. zn. MK 00890/15 bolo ukončené vyhlásením mediátora o tom, že došlo k zmarenie mediačného konania. Pokiaľ príslušná úprava všeobecných podmienok (bod 10.) umožňuje veriteľovi uplatniť si voči dlžníkovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva, vždy musí ísť o preukázateľné náklady. Aj v tomto prípade súdu nie je zrejmé, či rozhodcovský súd rozhodol na základe nejakých podkladov, pokiaľ ide o preukázanie, či a v akej výške veriteľovi vznikli trovy mediácie, pričom súčasťou pripojeného rozhodcovského spisu takéto podklady nie sú. To isté platí vo vzťahu k priznanému poplatku za upomienku vo výške 10,- € navyše s poukazom na to, že rozhodcovský súd priznanie tejto položky nezdôvodnil vôbec. Bez preukázania, že veriteľovi skutočne uplatnené náklady vznikli, súčasne boli vyhodnotené ako účelne vynaložené, je potrebné ich považovať ako nedôvodne priznané.

63. Žalobkyňa v konaní namietala aj tú skutočnosť, že by bola vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcovského súdu v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z., keď tvrdila, že žiadna výzva v tomto znení jej doručená nebola. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Stály rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalovaný (ako žalobca) postupoval pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z., teda že žalovaný (ako žalobca) vyzval žalobkyňu (ako žalovanú) na označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo na odmietnutie rozhodcovského konania a po márnom uplynutí zákonnej lehoty následne žalovaný (ako žalobca) oznámil žalobkyni (ako žalovanej) výber stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie sporu, a to Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. Z pripojeného rozhodcovského spisu súd ale zistil, že nie je možné zistiť, na základe akých podkladov rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalovaný (ako žalobca) postupoval pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z., keďže v rozhodcovskom spise sa žiadny doklad o doručení výzvy žalobkyni (ako žalovanej) na označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo na odmietnutie rozhodcovského konania nenachádza. Preto podľa názoru súdu je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/2014 Z.z.

64. Vzhľadom na uvedené súd preto dospel k názoru, že pokiaľ by Stály rozhodcovský súd skutočne aplikoval pri rozhodovaní aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, musel by dôjsť k obdobnému záveru ako všeobecný súd a nemohol by dodávateľovi priznať nárok na úroky, poplatky a zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného dospel súd k názoru, že Stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Súd preto považuje žalobu za dôvodnú a z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 03478/16 zo dňa 23.06.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž zrušil.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.