Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-152-2017.pdf
PDF · 144.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/152/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Z.. B. Z.ej, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. P., W. B. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Ábelovským, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 2, proti žalovanému X.. B.W. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. D., I. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/304/1997 - 666 zo dňa 03. novembra 2016, ako aj odvolaniu žalovaného proti uzneseniam č.k. 17C/304/1997-354 zo dňa 4. júla 2014 a č.k. 17C/304/1997- 621 zo dňa 06. júna 2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a výroku o trovách konania.
II. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o súdnom poplatku.
III. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
IV. Z r u š u j e uznesenie č.k. 17C/304/1997-354 zo dňa 04.07.2014.
V. P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 17C/304/1997-621 zo dňa 06.06.2016.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 03. novembra 2016 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného: nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území X., LV č. XXX dom, súp. č. XX stojací na parc. č. XXX, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX A. a parc. č. XXX záhrady o výmere 2403 m2 v podiele 1/2, ako aj hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Košice III. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal 120 kusov videokaziet. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 53.730,61 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Ďalšími výrokmi uložil žalobkyni a žalovanému povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 3.423 eur a nahradiť trovy štátu každému v podiele 50 %.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo rozsudkom Obvodného súdu Košice I zo dňa 11.01.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.1995. Žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bola žalobkyňou podaná v trojročnej lehote ustanovenej v § 149 ods. 4 OZ. Medzi stranami nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí
zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Košice III ku dňu 21.02.1995 bez ocenenia zhodnotenia nehnuteľnosti po tomto dátume 52.300,- eur, pričom predmetná hodnota nebola spornými stranami namietaná. Nesporné bolo, že do BSM patria videokazety v počte 120 kusov v nulovej zostatkovej hodnote na základe zhodného vyjadrenia sporových strán.
3. Medzi stranami bol sporný ďalší rozsah vecí patriacich do BSM. Z výpisu z listu vlastníctva, kat. územie X. Č.. XXX mal súd za jednoznačne preukázané, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie X. v podiele 1/2 rodinný dom, súp. č. XX na parcele č. XXX, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1807 m2 a parcela č. XXX záhrada o výmere XXXX A., titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva z roku 1984. Žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosť kat. územie X. nepatrí do BSM, že ide o jeho výlučné vlastníctvo s tým, že predmetná nehnuteľnosť pozostáva z rodinného domu a parciel, pričom parcelu, na ktorej je postavený dom, nadobudli strany sporu na základe kúpnej zmluvy od otca. Išlo o fingovanú darovaciu zmluvu a rodinný dom postavený na parcele súp. č. XX bol postavený z výlučných prostriedkov darom od otca žalovaného a žalobkyňa sa žiadnym spôsobom finančne ani fyzicky nepodieľala na výstavbe predmetného domu. Žalobkyňa tvrdila, že predmetný dom bol postavený zo spoločných finančných prostriedkov s tým, že sporovým stranám bola poskytnutá účelová nenávratná pôžička vo výške 30.000,- Sk. Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi dňa 05.05.1991 potvrdil, že rodinný dom bol čiastočne postavený z prostriedkov nenávratnej pôžičky vo výške 30.000,- Sk a na výstavbu domu daroval jeho otec Š. D. sumu 200.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 20.11.2013 žalovaný uviedol, že keďže žalobkyňa nemá listinné dôkazy o poskytnutí pôžičky, zmenil výpoveď v tomto smere a uviedol, že žiadna nenávratná pôžička poskytnutá nebola. Prvoinštačný súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania aj výpoveďami svedkov B. Y.a, A. F. , Š. I.a a A. D. dospel k záveru, že nehnuteľnosť rodinný dom, kat. územie X. a priľahlé parcely v podiele 1/2 k celku patria do BSM. Pokiaľ ide o stavbu - rodinný dvojdom v podiele 1/2 k celku uzavrel, že ide o vec nadobudnutú oboma manželmi za trvania manželstva, čiastočne z prostriedkov patriacich do BSM a to predovšetkým z nenávratnej pôžičky poskytnutej obom sporovým stranám za trvania manželstva vo výške 30.000,- Sk a z finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanému jeho otec vo výške 200.000,- Sk. Sumu 200.000,- Sk súd zohľadnil ako finančné prostriedky, ktoré vynaložil žalovaný na spoločnú vec. Pokiaľ ide o pozemok, na ktorom je postavená stavba a priľahlé pozemky patriace do BSM v podiele 1/2, aj keď žalovaný tvrdil, že kúpna zmluva, na základe ktorej bola nadobudnutá predmetná nehnuteľnosť bola simulovaným právnym úkonom, malo ísť o darovaciu zmluvu, žiadnym spôsobom túto skutočnosť nepreukázal. Aj z výpovede svedkyne A. D. vyplynulo, že bola uzavretá kúpna zmluva.
4. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu niekoľkokrát v priebehu konania menili rozsah BSM. Obe sporové strany na pojednávaní dňa 20.11.2013 uviedli, že nežiadajú vyporiadať žiadne hnuteľné veci vzhľadom na ich opotrebenie a odstup času a ich zničenie. Žalovaný žiadal opätovne na pojednávaní dňa 3.3.2016 návrhom doručeným súdu dňa 14.3.2016 vyporiadať hnuteľné veci 2 horské bicykle, žehličku Rowenta, hotovosť 30.000,- Sk, zlatý prsteň, čierny kožuch z karakulských jahniat, diaprojektor, detské ošatenie, šijací stroj a žehličku.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že horské bicykle a detské ošatenie nepatrili do BSM, keďže bicykle a ošatenie obe sporové strany kúpili pre ich deti, išlo o dar deťom, ktorú skutočnosť vo svojich výpovediach obaja potvrdili. Prvoinštančný súd preto uzavrel, že horské bicykle a ošatenie nepatria do BSM, keďže boli vlastníctvom detí sporových strán, nadobudnuté darom. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa zobrala hotovosť 30.000,- Sk. Žalovaná poprela existenciu tejto sumy a namietala, že o žiadnych finančných prostriedkoch nevedela. Uviedla, že z domu utekala po násilnom správaní žalovaného za dramatických okolností s niekoľkými vecami, ktorú skutočnosť potvrdila aj jej matka vo svedeckej výpovedi. Žalobkyňa poprela existenciu tejto sumy a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu peňazí a dispozíciu s týmto finančným obnosom. Pokiaľ ide o zlatý prsteň a líščí golier, žalovaný tvrdil, že tieto kúpil pre žalobkyňu a daroval jej ich. Súd mal za to, že predmetné veci sú vecami osobnej potreby a tieto sú vyňaté z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže mali slúžiť výlučne potrebám žalobkyne. Žalobkyňa napriek tejto skutočnosti uviedla, že prsteň, ktorý jej daroval žalovaný, určite nebol v hodnote 150,- eur a že tento pred zánikom BSM, keď utekala zo spoločnej domácnosti, nechala v byte, kde sa stratil a existenciu líščieho goliera poprela. Žalovaný existenciu vecí v čase zániku BSM ani nepreukázal. Pokiaľ ide o žehličku, žalobkyňa poprela, že by zobrala žehličku. V čase zániku BSM matka žalobkyne a syn potvrdili, že žehličku nemala žalobkyňa v Bratislave, kde odišla zo spoločnej domácnosti so žalovaným a žalovaný nepreukázal existenciu žehličky v čase zániku BSM. Šijací stroj bol označený žalovaným ako predmet BSM až dňa 25.5.2016,
t.j. po 19 rokoch od začatia konania, nebol predmetom znaleckého posudku zo dňa 22.5.2003, ktorým bola oceňovaná hodnota hnuteľných vecí označených žalovaným a žalobkyňa uviedla, že šijací stroj nezobrala. Žalovaný tvrdil, že si šijací stroj zobrala žalobkyňa pred zánikom BSM. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že nebola preukázaná existencia šijacieho stroja do zániku BSM, preto nemôže byť predmetom vyporiadania.
6. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie ustálil hodnotu masy BSM, že ju tvorí iba zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve a nehnuteľnosti v kat. úz. X. Y. E. P. Č.. XXX W. XXX videokazeit. Prvoinštančný súd následne vyporiadal BSM podľa zásad ustanovených v ust. § 150 OZ, pričom nemal preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali disparitu podielov strán pri vyporiadaní, preto dospel k záveru, že podiely oboch sporových strán sú rovnaké. Súd prvej inštancie ustálil hodnotu masy BSM tak, že ju tvoria nehnuteľnosti v kat. úz. X. 61.800,- eur, hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve 52.300,- eur, spolu 114.000,- eur, z čoho jedna polovica činí 57.050,- eur. Po zohľadnení vnosu okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti v kat. úz. X. vo všeobecnej hodnote ku dňu 21.02.1995 bez ocenenia zhodnotenia nehnuteľnosti po tomto dátume (61.800,- eur), keďže žalovaný od odchodu žalobkyne v roku 1993 predmetnú nehnuteľnosť užíva, zabezpečuje jej opravy, údržbu a zhodnotenie. Všeobecnú hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve ku dňu 21.02.1995 bez ocenenia zhodnotenia po tomto dátume (52.300,- eur), prikázal žalovanému z dôvodu, že žalovaný bol určený rozsudkom Okresného súdu Košice I, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2012, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu k predmetnému bytu, za výlučného nájomcu predmetného bytu a výlučného člena SBD. 120 kusov videokaziet v zmysle vzájomného vyjadrenia sporových strán v nulovej hodnote súd prikázal žalobkyni, ktorá užíva predmetné veci od roku 1993. Okresný súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu 1/2 hodnoty predmetných vecí po odpočítaní 1/2 finančnej sumy, ktorú žalovaný vynaložil na nadobudnutie veci, výstavby rodinného domu kat. úz. X. (200.000,- Sk = 6.638,78 eura). Keďže hodnota vecí patriacich do BSM činila nehnuteľnosti v kat. úz. X. 61.800,- eur, zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve 52.300,- eur, spolu 114.100,- eur, 1/2 činí 57.050,- eur mínus 3.319,39 eur (t.j. 1/2 sumy 6.638,78 eura) ako 1/2 finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému darom od otca na výstavbu rodinného domu, čo spolu činí 53.730,61 eura.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP prihliadnuc na špecifický charakter konania o vyporiadanie BSM, v ktorom nie je možné posúdiť výsledok sporu vyjadrením úspechu alebo neúspechu niektorej zo strán sporu s poukazom na skutočnosť, že obom sporovým stranám priznal rovnaké podiely z predmetu vyporiadania.
8. O povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie, rozhodol podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, a to podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch spoločne a nerozdielne. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli pred 01.01.2016 rozhodol súd podľa výsledku konania, keďže o trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP tak, že nepriznal žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania, priznal náhradu trov štátu proti každej zo strán sporu v pomere 50 %.
9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 385 (správne § 365) ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
10. V dôvodoch odvolania namietal, že prvoinštančný súd napriek tomu, že konal od roku 1997, vo veci nevykonal potrebné dôkazy napriek tomu, že pred vyhlásením rozsudku žalovaný označil prostriedky procesnej obrany podľa § 149 CSP.
11. Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí, tieto vzhľadom k dĺžke konania stratili svoju hodnotu, preto ich navrhuje ponechať u toho, u koho sa nachádzajú bez finančného vyporiadania.
12. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že súd vôbec nezistil hodnotu členského podielu v SBD Košice III, ale dal ohodnotiť byt, ktorý do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí. Pri vyporiadaní nevychádzal z hodnoty členského podielu, ale z hodnoty bytu, čo nie je to isté. V dôvodoch rozsudku síce prvoinštančný súd uvádza, že spoločné členstvo v SBD Košice III zaniklo na základe rozsudku zo dňa 09.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.01.2012 a žalovaný sa stal výlučným členom SBD Košice III. bez zabezpečenia bytovej náhrady pre žalobkyňu. Prvoinštančný súd však k odôvodneniu tohto rozsudku
ani k okolnostiam nadobudnutia bytu a najmä k miere pričinenia k zostatkovej hodnote členského podielu neprihliadal. O byt a tým aj o členský podiel sa pričinil žalovaný okrem jeho nadobudnutia aj tým, že od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti z roku 1993 byt zveľaďoval a staral sa oň. Prvoinštančný súd v dôvodoch rozsudku neuviedol, prečo členský podiel patrí rovnakým podielom obom členom, ak žalobkyňa sa od roku 1993 o byt, teda ani o členský podiel nezaujímala, nepodieľala sa na jeho nadobudnutí ani jeho zveľaďovaní, taktiež nezabezpečovala ani výchovu detí, preto prikázanie jednej polovice členského podielu žalobkyni nie je zákonné ani spravodlivé. Preto navrhol, aby bola zistená hodnota zostatkovej hodnoty členského podielu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a zároveň aby súd prihliadol k vyššie uvedeným okolnostiam a určil mieru pričinenia žalobkyne a žalovaného.
13. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť v kat. úz. X., v dôvodoch odvolania opätovne poukázal na svoje procesné tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie, že parcely č. XXX W. XXX boli síce získané kúpnopredajnou zmluvou od otca žalovaného, ale kúpna cena nebola zaplatená. Išlo teda o darovanie a preto parcely do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria, alebo súd pri finančnom vyporiadaní mal to zohľadniť v miere pričinenia a nadobudnutia tejto veci. Rodinný dom postavený na parcele XXX nie je doposiaľ skolaudovaný, aj keď má pridelené súpisné číslo, ako to súd aj v odôvodnení uvádza. Ide teda o rozostavený rodinný dom. Rodinný dom bol postavený z pôžičky v sume 30.000,- Sk a z finančných prostriedkov, ktoré poskytol otec žalovaného v sume najmenej 200.000,- Sk. Súd pri finančnom vyporiadaní to mal zohľadniť tak, že vynaložené finančné prostriedky od otca slúžili na výstavbu skoro celého domu a iba nepatrná časť bola použitá zo spoločných prostriedkov. Pri vyporiadaní preto túto skutočnosť súd nemal zohľadniť tak, že istinu 6.638,78 eur (200.000,- Sk) odpočítal z hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva, ale tak, že iba hodnota 30.000,- Sk z celkových nákladov na výstavbu domu 230.000,- Sk, ktorá činí 13,04 %, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a nie celá jeho hodnota. Žalovaný preto namieta aj výšku súdneho poplatku a trovy štátu.
14. Prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa odvolateľa neriadil vyššie uvedenými zásadami, nezistil náležitým spôsobom skutkový stav, nevykonal navrhované dôkazy, ktoré žalovaný navrhoval a neumožnil žalovanému podľa § 182 CSP vyjadriť sa k prevedenému dokazovaniu a predniesť záverečné stanovisko s prihliadnutím k ust. § 181 ods. 4 CSP a tak znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné rozhodnutie, pri ktorom odstráni vytýkané pochybenia a prihliadne k miere pričinenia o nadobudnutie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
15. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia uviedla, že odvolanie pokladá za účelové zneužívanie právnych prostriedkov žalovaným na oddialenie vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdny spor trval doposiaľ 20 rokov pre zdržiavanie procesu žalovaným, ktorý sa pravidelne na pojednávania nedostavil. Časové oneskorenie vysporiadania členského podielu v bytovom družstve nastalo aj tým, že žalovaný síce podal na súd návrh na zrušenie spoločného nájmu, ktorý ale tesne pred pojednávaním stiahol. S námietkami žalovaného ohľadom nadobudnutia nehnuteľnosti nesúhlasí, keďže nehnuteľnosť v Ruskove a stavba domu bola hradená prevažne zo spoločne nadobudnutých prostriedkov, pričom nemalou mierou prispeli aj rodičia žalobkyne. Svedčia o tom aj výpisy z bankového účtu jej rodičov, ktoré súdu doložila. Na výstavbu domu, ako aj na zaplatenie členského podielu v stavebnom bytovom družstve boli použité aj pôžičky, ktoré splácali zo spoločného rodinného rozpočtu. O tom, že žalovaný dostal nejaké finančnú čiastku ako dar od jeho otca Š. D., nemá žalobkyňa vedomosť a ani žalovaný súdu nepredložil žiadne dôkazy. Svedectvá sú založené na informáciách, ktoré v obci šíril otec žalovaného. Aj v prípade, žeby otec žalovaného nejaké prostriedky do stavby vložil, o čom nemá žalobkyňa vedomosť, boli by investované do výstavby celého dvojdomu, t.j. nielen do časti žalobkyne a žalovaného, ako aj do časti, ktorú vlastnil jeho brat s manželkou. Suma financií na výstavbu domu, ktorú žalovaný uvádza v odvolaní je vysoko nepravdepodobná vo vzťahu k vtedajším možným nákladom na výstavbu nehnuteľnosti podobných domov K. X.. Skutočné náklady na výstavbu žalovaný totiž nikdy dôveryhodným spôsobom nepreukázal. Zároveň žalobkyňa zdôraznila, že na nadobúdaní a starostlivosti o BSM sa podieľala prinajmenšom rovnakým dielom ako žalovaný. Po roku 1990 keď bol z práce prepustený a bol nezamestnaný, resp. pracoval v súkromnej firme, ktorá sa dostala do straty a nevyplácala mzdy, celé náklady domácnosti financovala žalobkyňa z vlastného príjmu. Preto v dôvodoch vyjadrenia uviedla, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil.
16. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že k prieťahom v pojednávaní došlo aj tým, že nastala zmena sudcu, pričom v poslednom čase sa žalovaný viackrát nezúčastnil na pojednávaniach zo zdravotných dôvodov, ale vždy sa riadne ospravedlnil a doložil lekárskym potvrdením, ktoré bolo spätne overené sudkyňou u dotyčného lekára. Keď žalovaný menil strechu na dome, tak si to sudkyňa overovala na Miestnom úrade K. X.. Pritom párkrát sa pojednávania nezúčastnila aj žalovaná.
17. Tvrdenie žalovanej, že dom bol postavený zo spoločných peňazí a z pôžičky od rodičov žalobkyne je podľa žalovaného lož. Pozemok na stavu domu dostali od otca žalovaného, ktorý zaplatil za nich dokonca aj poplatok za prevod nehnuteľnosti. V tom čase dostal žalovaný aj byt od svojho zamestnávateľa (Q. D.), tak všetky peniaze išli do zariadenia bytu v Košiciach. Žalovaná v tom čase bola na materskej a po nej mala plat 1.900,- Kčs v hrubom. Čo sa týka pôžičky od svokrovcov tú dostal, ale v čase keď už bol dom postavený a bývali v ňom rodičia žalovaného. Peniaze od svokrovcov použil na nákup tovaru do veľkoskladu s bielou technikou. Po troch mesiacoch ich vrátil svokrovcom aj s 10 % maržou. Tvrdenie žalobkyne, že sa na nadobúdaní a starostlivosti o BSM podieľala prinajmenšom rovnakým dielom je opäť podľa žalovaného lož. Čo sa týka X. tam od začatia stavby vôbec nebola a domovú daň neplatila 15 rokov. Keď bolo potrebné opraviť strechu, tak jej právnik poradil, že nech do X. neinvestuje. Rovnako nie je pravdou, že žalovaný bol nezamestnaný a musela ho žalobkyňa živiť. Až do ukončenia stavby a presťahovania rodičov do nového domu bol žalovaný stále zamestnancom Q. D.. Po ukončení práce na Q. D. začal podnikať s bielou technikou a nezamestnaný nebol. Žalovaná ako stredoškolská učiteľka s malou praxou v tom čase zarábala 2.500,- Kčs v hrubom. Počas celého spoločného bývania so žalobkyňou nedostal od svokrovcov žalovaný ani korunu. Ak mu peniaze požičali, tak to bolo na 10 % úrok.
18. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.
19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 358 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.
20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.05.2018 o 09.15 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 30.04.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Z obsahu odvolania žalovaného možno vyvodiť, že tento odvolací dôvod odôvodňuje žalovaný tým, že súd neumožnil žalovanému podľa § 182 CSP sa vyjadriť k prevedenému dokazovaniu a predniesť záverečné stanovisko s prihliadnutím k ust. § 181 ods. 4 CSP. Žalovaný sa mylne domnieva, že právo záverečnej reči môže využiť písomne potom, čo mu súd doručí zápisnicu o pojednávaní. Na pojednávanie vytýčené dňa 08.09.2016 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil tým, že ošetrujúci lekár nedoporučuje účasť pacienta na súdnych pojednávaniach a agendu navrhuje vybavovať písomnou cestou. Prvoinštančný súd rešpektujúc potvrdenie ošetrujúceho lekára opätovne odročil pojednávanie vo veci na deň 03.11.2016, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa ani jej právny zástupca, ktorí neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával v neprítomnosti písomným podaním doručeným súdu dňa 31.10.2016. Rovnako žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2016 a taktiež súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu i žalovaného. Právo záverečného slova udeliť nemohol, pretože žiadna zo strán sa pojednávania nezúčastnila. Potom, čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené, vo veci meritórne rozhodol.
22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní, pri posudzovaní procesných
otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní strán a v ďalších nedostatkoch v činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nemožno vyvodiť žiadnu procesnú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
23. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť.
24. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd nevykonal dokazovanie ohodnotením členského podielu SBD Košice III ku dňu zániku BSM, lebo zisťoval hodnotu bytu a nie hodnotu členského podielu. Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú v danom mieste a čase možno nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu v porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne. Práva a povinnosti člena sú spojené s jednotlivým presne špecifikovaným bytom. Preto všeobecná cena členského podielu je objektívne totožná s trhovou cenou predmetného bytu.
25. Navyše odvolací súd dodáva, že žalovaný na pojednávaní dňa 03.03.2016 po výsluchu znalkyne U.. O. K. predniesol, že nemá žiadne námietky voči znaleckým posudkom Č.. XX/XX - F. I. W. XX/XX - F. B. W. Z. K. D.. Ú.. X.. Teda žalovaný nielenže nespochybnil výšku ceny určenej znalkyňou v znaleckom posudku Č.. XX/XX, naopak s určenou cenou v znaleckom posudku výslovne súhlasil.
26. Odvolací súd uzatvára, že nie sú naplnené ani uplatnené odvolacie dôvody žalovaného v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
27. Pokiaľ súd do masy BSM zahrnul zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX A. Z. Č.. XXX W. Z. Č.. XXX Y. F. K. XXXX A. K. D.. Ú.. X. zapísaných na LV Č.. XXX K. Z. X/X D. T., žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že kúpna zmluva bola simulovaným právnym úkonom. Navyše odvolací súd dodáva, že túto otázku v spore o vyporiadanie BSM súd ani nemohol riešiť ako predbežnú otázku.
28. Z ust. § 143 OZ vyplýva, že predmetom BSM sú všetky hnuteľné veci (hnuteľné aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom trvania manželstva s výnimkou veci získaných dedičstvom, darovaním vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z toho vyplýva, že z podielového spoluvlastníctva zákon vyníma vecí v prípade ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo ich účel tvorili oddelený, samostatný majetok manželov a teda je ustanovená vyvrátiteľná domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí zásadne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo súd prvej inštancie pokiaľ ide o vlastníctvo rodinného domu S.. Č.. XX, K. Z. X/X D. T. stojací na parcele Č.. XXX Y. Z. W. E., Y. K. P. Č.. XXX D.. Ú.. X. správne ustálil, keďže v konaní nebol preukázaný opak. Treba uviesť, že dôkazné bremeno o existencii iného vlastníckeho režimu než režimu BSM je na tej strane sporu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do BSM nepatrí; ak takýto vzťah nadobudnutia veci alebo práva do výlučného vlastníctva nepreukáže, potom platí právna domnienka, že ide o majetok patriaci do BSM.
29. Keďže základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, k porušeniu zásady rovnosti podielov môže dôjsť len vo výnimočných prípadoch. V rámci vyporiadania BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vyložilo na ostatný majetok (§ 150 Občianskeho zákonníka).
30. Žalovaný v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd pri finančnom vyporiadaní mal skutočnosť, že rodinný dom bol postavený len z pôžičky v sume 30.000,- Sk a z finančných prostriedkov, ktoré poskytol
otec žalovaného v sume 200.000,- Sk zohľadniť tak, že iba 13,04 % z hodnoty rodinného domu patrí do BSM a nie celá jeho hodnota.
31. Podľa ust. § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní BSM je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (v danom prípade darované finančné prostriedky od otca v sume 200.000,- Sk. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR 6MCdo/10/2011 z 26.06.2012, 1MCdo/12/2011 z 27.03.2014, 8Cdo/180/2014 z 30.03.2015, princíp vyporiadania spočíva v tom, že sa vyporiadava to, čo bolo jedným z manželov vynaložené na spoločný majetok jedného z manželov, alebo manželmi vynaložené na ostatný majetok z jedného z manželov a preto nie je rozhodujúce, o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila. Okresný súd preto správne zohľadnil darovanú finančnú hotovosť otcom žalovaného na výstavbu rodinného domu v sume 200.000,- Sk.
32. Súd prvej inštancie postupoval správne pri určení predmetu BSM, pri stanovení hodnoty BSM, ako aj pri určení podielov oboch strán a ich vyčíslení v kontexte vyporiadania.
33. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výroku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
34. Ako vecne správny potvrdil i výrok o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu a náhrade trov štátu.
35. Pokiaľ žalovaný podal odvolanie aj proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu solidárne so žalobkyňou, keďže v prejednávanej veci rozhodla o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok sudkyňa v rozsudku spolu s rozhodnutím vo veci samej, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP proti tomuto výroku odmietol, pretože proti rozhodnutiu o poplatkoch odvolanie nie je prípustné. V § 357 CSP je upravená objektívna prípustnosť odvolania výlučne proti uzneseniam v tomto ustanovení vymenovaných. Osobitný zákon, ktorým je zákon o súdnych poplatkoch upravuje procesný postup súdnych konaní podľa tohto zákona, pričom rovnako vychádza z toho, že konanie o súdnych poplatkoch je prvoinštančné, pretože o poplatkoch rozhoduje súdny úradník a proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca súdu v tej istej inštancii.
36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, keďže vyjadrenie k podanému odvolaniu, aj keď je zastúpená advokátom, vypracovala osobne. Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
37. Okresný súd Košice I konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením č.k. 17C/304/1997 - 354 zo dňa 04. júla 2014 uložil žalovanému poriadkovú pokutu v sume 100,- eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
38. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci nariadil na deň 19.06.2014 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorému predvolanie bolo doručené do vlastných rúk dňa 25.03.2014. Hrubé sťaženie postupu konania právne odôvodnil ust. § 53 ods. 1 O.s.p.
39. Žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie aj proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 17C/304/1997 - 354 zo dňa 04.07.2014. V odvolaní namietal, že žiadne predvolanie na pojednávanie mu doručené nebolo. Na doručenke zo dňa 25.03.2014 nie je podpis žalovaného, preto navrhol, aby uznesenie o poriadkovej pokute bolo zrušené.
40. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie po konštatovaní, že bolo podané včas, oprávnenou osobou (prípustnosť odvolania posudzoval podľa ustanovení O.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie o uložení poriadkovej pokuty zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
41. Podľa ust. § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva inému účastníkovi konania, alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon, alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi
dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a svoju prítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd mu môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výška 820,- eur.
42. Odvolací súd konštatuje, že nesprávne prvoinštančný súd konajúci vyšším súdnym úradníkom v dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol, že predvolanie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 25.03.2014, lebo išlo o obyčajné doručenie, ktoré ako vyplýva z doručenky pripojenej na č.l. 341 spisu, prevzal syn žalovaného.
43. Podľa ust. § 46 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase doručovania písomností, ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak sa písomnosť doručí inej dospelej osobe, za deň doručenia sa bude považovať deň, keď táto osoba písomnosť prevzala, nie deň, keď písomnosť skutočne prevzal adresát.
44. V čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolanie žalovaného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému podľa § 386 CSP odvolanie už od 01.07.2016 nebolo prípustné. S poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodoval ešte za účinnosti O.s.p. účinného do 30.06.2016, za účinnosti O.s.p. bolo podané aj odvolanie, odvolací súd aplikujúc pre svoje rozhodnutie ust. § 370 ods. 2 prvá veta CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, rozhodol o odvolaní, ktoré smeruje proti uzneseniu vydanému ešte za účinnosti O.s.p.
45. V súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v rozhodnom období súd mohol pokračovať v konaní aj keď sú účastníci nečinní a pokiaľ predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostaví a z dôležitého dôvodu nepožiada o odročení, môže vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu však nesporne vyplýva, že prítomnosť žalovaného na pojednávaní bola pre ďalšie konanie o vyporiadanie BSM potrebná. Pretože odôvodnenie uloženia poriadkovej pokuty súdom prvej inštancie nezodpovedá skutočnému doručeniu písomnosti - predvolanie na pojednávanie do rúk žalovaného, odvolací súd uznesenie o uložení poriadkovej pokuty v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
46. Uznesením Okresného súdu č.k. 17C/304/1997 - 621 zo dňa 06. júna 2016 Okresný súd Košice I uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 200,- eur, ktorú mu uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
47. Uznesenie odôvodnil tým, že na pojednávaní dňa 20.11.2013 žalovaný súhlasil s návrhom žalobkyne, aby bola vyporiadaná iba nehnuteľnosť a členský podiel a aby predmetom vyporiadania neboli žiadne hnuteľné veci. Na pojednávaní dňa 03.03.2016 žiadal, aby súd vyporiadal všetky hnuteľné veci v zmysle jeho písomného podania, ktoré doručil súdu s tým, že nevie z akého dôvodu má súd „hokej“ v spise a nemá založené jeho podanie. Na výzvu súdu na pojednávaní dňa 03.03.2016, aby predložil potvrdenie o doručení písomného vyjadrenia, ktoré nie je obsahom spisu, žalovaný uviedol, že ho momentálne nemá a keby bol vedel, že súd v spise takúto listinu nemá, tak by tento doklad doniesol. Následne Okresný súd Košice I uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.03.2016 uložil žalovanému povinnosť predložiť listinný dôkaz o doručení citovaného návrhu na vyporiadanie hnuteľných vecí pred 03.03.2016 v lehote troch dní. Žalovaný v súdom stanovenej lehote takýto dôkaz nedoručil. Doručil až dňa 14.03.2016 podanie zo dňa 07.03.2016. Okresný súd Košice I mal preukázané, že žalovaný nedoručil súdu pred pojednávaním dňa 03.03.2016 podanie, o ktorom tvrdil, že bolo doručené a na adresu súdu uviedol, že súd má „hokej“ v spise.
48. Žalovaný nepravdivým tvrdením, že doručil súdu listinu, ktorá sa v spise nenachádza a jej doručenie nepreukázal, hrubo sťažil postup konania tým, že zmaril uplatnenie základného práva žalobkyne na rozhodnutie vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Pojednávanie vytýčené na deň 03.03.2016 muselo byť odročené, keďže neumožnením žalovanému uplatniť návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva čo do hnuteľných vecí, ktorý bez písomného podania nevedel špecifikovať, by bolo v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušením práva žalovaného na spravodlivý súdny proces v zmysle
Občianskeho súdneho poriadku účinného v rozhodnom období. Preto súd odročil pojednávanie a uložil žalovanému predložiť listinný dôkaz o doručení návrhu na vyporiadanie hnuteľných vecí v lehote 3 dní. Tým, že žalovaný takýto dôkaz napriek svojmu tvrdeniu na pojednávaní dňa 03.03.2016, že takýto dôkaz existuje, nepredložil a až dňa 14.03.2016 doručil návrh na vyporiadanie hnuteľných vecí s dátumom 07.03.2016 a nepredložil žiaden dôkaz o svojom tvrdení, že takýto návrh bol podaný pred dňom 03.03.2016, takýmto konaním hrubo sťažil postup konania súdu, keďže v súdom určenej lehote nesplnil súdom uloženú povinnosť. Tvrdením, že súd má v spise „hokej“ sa odporca dopustil hrubo urážlivého podania. Uvedené tvrdenie súd posúdil ako hrubo urážlivé, keďže dôvodom takéhoto vyjadrenia odporcu mala byť skutočnosť, že súd nemá v spise založené jeho „údajne“ doručené podanie o návrhu na vyporiadanie hnuteľných vecí, pričom tvrdil na pojednávaní, že takéto podanie podal, keďže podanie takéhoto návrhu nepreukázal, musel už v čase urážlivého vyjadrenia, že súd má v spise „hokej“ vedieť o tom, že takéto podanie nebolo urobené, nebude ho vedieť preukázať a úmyslom takéhoto vyjadrenia bolo pohŕdanie súdom. Pokiaľ ide o intenzitu sťaženia postupu konania, súd uzavrel sťaženie postupu konania ako hrubé aj s poukazom na skutočnosť, že konanie začaté v roku 1997 nebolo meritórne rozhodnuté a to práve z dôvodu opakovaných prekážok na strane žalovaného, ktorý sa od pridelenia veci do senátu 40C dňa 30.04.2008 zúčastnil na pojednávaniach 3 krát z 21 vytýčených pojednávaní. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, vzhľadom na intenzitu, závažnosť dôvodov, pre ktoré bola uložená poriadková pokuta s prihliadnutím na príjem žalovaného, ktorý je invalidný dôchodca, invalidný dôchodok činí 594,- eur, mal súd za to, že výška poriadkovej pokuty 200,- eur zodpovedá intenzite, závažnosti porušení povinností odporcu, jeho majetkovým, zárobkovým možnostiam ako aj účelu poriadkovej pokuty. Okresný súd preto v súlade s ust. § 53 O.s.p. uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 200,- eur, keďže žalovaný urobil hrubo urážlivé podanie, zároveň zmaril uplatnenie základného práva, práva žalobkyne, nesplnil súdom uloženú povinnosť a hrubo sťažil postup konania.
49. Aj proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania namietal, že poznámka, že v spise je „hokej“ nemôže byť považovaná za hrubo urážlivé podanie, vyjadruje iba subjektívny pocit účastníka, ktorému O.s.p. dáva široké možnosti na to, aby uplatnil a dokázal svoje tvrdenie. Okrem toho nebol poučený súdom, že takýto výrok nemôže používať. K ďalšiemu porušeniu - neuposlúchnutie výzvy súdu o doručenie písomného vyjadrenia, ktoré nie je obsahom spisu uviedol, že pri nazeraní do spisu zistil, že nie sú v spise založené jeho ospravedlnenia z vytýčených pojednávaní a tieto boli do spisu založené až po jeho nahliadnutí, preto sa domnieval, že nie je tam ani ďalšie jeho podanie. Poukazuje na to, že nie je právnik a nemá v spore právne zastúpenie. Je invalidný dôchodca s ťažko poškodeným zdravím a preto aj zosúladenie predložených dôkazov mu trvalo istý čas. Uloženie poriadkovej pokuty považuje za účelové rozhodnutie súdu, aby ďalšie dôkazy nepredkladal a bol spokojný s rozhodnutím súdu. Výšku pokuty považuje za neprimeranú k výške jeho invalidného dôchodku a k výdavkom na zdravotnícke potreby a lieky. Preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie o uložení poriadkovej pokuty v celom rozsahu zrušil.
50. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou (aj prípustnosť tohto odvolania posudzoval podľa ustanovení O.s.p.) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že je potrebné uznesenie o uložení poriadkovej pokuty potvrdiť.
51. Aj predmetné odvolanie žalobcu smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému podľa § 386 CSP už odvolanie od 01.07.2016 nebolo prípustné. Odvolací súd aplikoval pre svoje rozhodnutie ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, rozhodol o odvolaní, ktoré smeruje proti uzneseniu vydanému ešte za účinnosti O.s.p. Aj keď by bolo možné podanie, ktoré súd posúdil ako urážlivé, posudzovať len ako výhrady žalovaného k procesnému postupu súdu, avšak zo strany žalovaného išlo o nepravdivé tvrdenie, že doručil súdu listinu, ktorá sa v spise nenachádza a tým hrubo sťažil postup konania ak tvrdil, že podal návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva čo do hnuteľných vecí, ktoré mal písomne špecifikovať ešte pred pojednávaním dňa 03.03.2016. Súd preto odročil pojednávanie, uložil žalovanému predložiť listinný dôkaz o doručení takéhoto návrhu na vyporiadanie hnuteľných vecí v lehote troch dní. To, že žalovaný túto trojdňovú lehotu nedodržal, by ešte nemuselo byť dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty, ak takýto návrh doručil neskôr, avšak nesporene zo strany žalovaného išlo o hrubú intenzitu sťaženia postupu konania súdu, s poukazom na skutočnosť, že konanie bolo začaté ešte v roku 1997, žalovaný sa od pridelenia veci do senátu 40C dňa 30.04.2008 z 21 vytýčených pojednávaní na 18 pojednávaní nedostavil zo zdravotných dôvodov, ako pritom vyplýva
nesporne zo spisu v čase pojednávania dňa 03.03.2016 bolo predmetom konania už iba vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľných vecí, a to nehnuteľností v kat. úz. X. a hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom družstve, keďže obe strany na pojednávaní 20.11.2013 označili okruh vecí patriacich do BSM, ktoré žiadajú vyporiadať a zhodne uviedli, že netrvajú na vyporiadaní žiadnych iných vecí a to ani hnuteľných vecí. Preto súd zákonite v rámci prípravy pojednávania vykonával úkony za účelom meritórneho rozhodnutia vo veci tak, aby mohlo byť vyhlásené dokazovanie za skončené a rozhodnuté na pojednávaní dňa 03.03.2016. Ak žalovaný klamlivo na pojednávaní dňa 03.03.2016 tvrdil, že pred pojednávaním dňa 03.03.2016 doručil listinu, ktorej obsahom je uplatnenie návrhu na vyporiadanie hnuteľných vecí, čo vie preukázať listinným dôkazom, zámerne sťažil postup konania svojím nepravdivým tvrdením a zmenil uplatnenie základného práva žalobkyne (§ 53 ods. 1 O.s.p.).
52. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).