Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-75-2018.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/75/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu O., zastúpeného I. proti žalovanému R., zastúpenému I., o určenie času plnenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 23C/158/2016-71 zo dňa 10. marca 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á n á r o k proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetom konania bolo určenie času plnenia. Súd sa preto zaoberal tým, či v danom prípade bolo plnenie ponechané na vôli dlžníka - žalovaného. Skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá na dobu neurčitú, nie je medzi stranami sporná. Nezhody medzi stranami vnikajú, teda je medzi nimi sporné to, čo z tohto ustanovenia vyvodzujú. Žalobca z dojednania o poskytnutí pôžičky na dobu neurčitú vyvodzuje to, že čas splnenia záleží na vôli dlžníka, že boli dohodnutí, že peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na neobmedzený čas. Žalovaný vyvodzuje to, že čas plnenia nebol dohodnutý, a že nebol ponechaný na jeho vôľu ako dlžníka. Podľa čestného prehlásenia žalovaný prehlasuje, že si dňa 10.08.2009 od žalobcu požičal peňažnú sumu za účelom zakúpenia nehnuteľností, a to na dobu neurčitú. Zároveň sa zaviazal sumu vrátiť v hotovosti, prípadne zakúpenými nehnuteľnosťami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu sa dohodli na tom, že peniaze sú poskytnuté na dobu neurčitú. Z výkladu slovného spojenia poskytnutie/požičanie peňažných prostriedkov na dobu neurčitú vyplýva to, že medzi stranami sporu nebola dojednaná - určená doba, na ktorú boli prostriedky dlžníkovi poskytnuté. Keďže doba, na ktorú boli peniaze poskytnuté, nebola určená, nebol dojednaný ani čas plnenia. Z výkladu uvedeného pojmu nemožno odvodiť, že čas plnenia závisel na vôli dlžníka, nakoľko spojenie doba neurčitá znamená len to, že čas, po ktorý nemal dlžník povinnosť peniaze vrátiť, nebol určený. Iný výklad, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, by bol v rozpore s týmto slovným prejavom. V odôvodnení svojho rozhodnutia analyzoval pojem neobmedzená doba a poskytnutie peňažných prostriedkov na neurčitú dobu so záverom, že tieto pojmy nemožno stotožňovať, nakoľko v prvom prípade má dlžník k dispozícii prostriedky na čas, ktorý nie je obmedzený, zatiaľ, čo druhý prípad znamená len to, že čas, po ktorý nemusí dlžník prostriedky vracať, nebol určený. Podľa názoru súdu prvej inštancie ani z komplexného náhľadu na danú zmluvu nevyplýva, že čas plnenia bol ponechaný na vôľu dlžníka. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vzhľadom na účel pôžičky a spôsob jej vrátenia nemohol žalobca kedykoľvek od vzniku právneho vzťahu požadovať plnenie od žalovaného. Dospel preto k záveru, že čas plnenia nebol ponechaný na vôľu dlžníka, ktorý prípad upravuje ust. § 564 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu určiť čas plnenia, ale to, že čas plnenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý, pričom tento prípad upravuje ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je dlžník povinný plniť nasledujúci deň od žiadosti veriteľa. Nakoľko v danej veci nejde o prípad upravený v § 564 Občianskeho zákonníka, je vylúčené, aby čas splatnosti určil súd, tak ako to v žalobnom návrhu žiada žalobca. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí čas plnenia, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedol, že v danom prípade bol aj podľa výpovede žalovaného čas plnenia (vrátenia) pôžičky ponechaný na vôli žalovaného. Žalovaný uviedol, že mal záujem o kúpu rodinného domu vo vlastníctve R. T., kde však bol právny problém, a ktorý chcel prerobiť, prípadne predať a zo zisku z predaja chcel vrátiť žalobcovi požičané peniaze. O tejto skutočnosti upovedomil aj žalobcu, s čím podľa následného správania žalobcu žalobca súhlasil. Žalobca, vzhľadom na účel poskytnutia pôžičky a spôsob jej vrátenia, prípadne z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, nemohol preukázateľne kedykoľvek od vzniku právneho vzťahu požadovať od žalovaného plnenie. Odporovalo by to dojednaniam medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca musel žalovanému poskytnúť priestor a čas na realizáciu účelu pôžičky a spôsobu jej vrátenia. Zmluva o pôžičke bola zo strany žalobcu nevypovedateľná, a pokiaľ je pôžička veriteľom nevypovedateľná, je čas plnenia určený v prospech dlžníka podľa ust. § 564 Občianskeho zákonníka a v takom prípade čas plnenia určí na návrh veriteľa súd. V danom prípade bolo potrebné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, najmä na obsah čestného vyhlásenia zo dňa 10.08.2009, výpovede žalovaného ako svedka v trestnom konaní a nielen na obsah zmluvy, že bola dohodnutá na dobu neurčitú. Súdu prvej inštancie tiež vytýka, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď neodročil pojednávanie za účelom jeho výsluchu, keďže žalobca sa nemohol z dôvodu preukázateľných neodkladných pracovných povinností pojednávania zúčastniť, ako aj to, že nevykonal ani výsluch žalovaného, ktorý navrhol vykonať. Namietal tiež, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje zdôvodnenie, prečo nebol žalobcom navrhovaný dôkaz vykonaný.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Odvolacie námietky žalobcu, smerujúce proti správnosti tohto rozsudku, ako aj postupu súdu prvej inštancie pri prejednaní veci, považoval za celkom neopodstatnené. Uviedol, že už vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcu, ktorý na jednej strane uvádza, že podľa zmluvy o pôžičke bol čas plnenia dohodnutý na dobu neurčitú a na druhej strane tvrdí, že takto bol čas plnenia ponechaný dlžníkovi, sú nesúrodé a aj protirečivé a podľa žalovaného ide o dve rozdielne situácie pri dojednaní času plnenia. Pôžička, poskytnutá na dobu neurčitú, je dojednaním, pri ktorom nie je čas plnenia dohodnutý. Uviedol, že z dojednania o čase plnenia, podľa ktorého sa pôžička poskytuje na dobu neurčitú, je dostatočne zrejmé, že toto neobsahuje žiadne dojednanie o čase splnenia dlhu, a preto z tohto dôvodu ide o situáciu, kedy čas plnenia dlhu nie je dohodnutý, teda situáciu upravenú v ust. § 563 Občianskeho zákonníka. V súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka je potom dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, z čoho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho a nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. Uviedol, že vzhľadom na jednoznačný obsah uzavretej zmluvy o pôžičke, vyplývajúci z čestného prehlásenia zo dňa 10.08.2009, dospel súd prvej inštancie k jedinému možnému správnemu záveru, že podľa tejto zmluvy čas plnenia nebol ponechaný na vôľu dlžníka v zmysle ust. § 564 Občianskeho zákonníka, ale že čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, ktorý prípad upravuje § 563 Občianskeho zákonníka, a teda je vylúčené, aby čas splatnosti určil súd.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že zamietajúci výrok napadnutého rozsudku a výrok o náhrade trov konania je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne odkazuje. V podanom odvolaní neboli uvedené žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
6. Právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť len z taxatívne stanovených dôvodov. Náležitosti odvolania vymedzuje ust. § 363 CSP. Medzi tieto náležitosti odvolania patrí povinnosť uviesť, z akých dôvodov považuje odvolateľ napádané rozhodnutie za nesprávne s tým, že taxatívne dôvody odvolania vymedzuje ust. § 365 ods. 1 CSP. Podané odvolanie žalobca odôvodňuje procesnými vadami (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/), skutkovými vadami (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/) a právnymi vadami (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
7. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale v práve súdnu ochranu v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať.
8. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
9. Žalobca v podanom odvolaní nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď nevyhovel jeho návrhu na odročenie pojednávania a neodôvodnil, prečo navrhované dôkazy neboli pripustené, resp. boli zamietnuté.
10. Odvolací súd súhlasí s tým, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, je zaručené (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo však nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 183 ods. 4 CSP. Na žiadosť o odročenie pojednávania na termín stanovený na deň 10.03.2017 právnej zástupkyni žalobcu oznámil (č.l. 62, 63 spisu), že vytýčené pojednávanie sa uskutoční, nakoľko dôvody na odročenie nie sú dané (oznámenie zo dňa 09.03.2017). Pokiaľ za daných okolností súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu, zároveň v neprítomnosti žalovaného, za účasti ich advokátov (zástupcov), nie je postup súdu prvej inštancie porušením práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
12. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávny procesný postup, keď súd nepripustil dôkaz výsluchom sporových strán a na dôkazný návrh žalobcu neprihliadal (§ 153 CSP), táto námietka nie je dôvodná, žalobca nedôvodne namieta, že súd nevyhovel jeho žiadosti na vykonanie tohto dôkazu. 13. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Pokiaľ procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky, ktoré sa prejavia v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Keďže s poukazom na ust. § 153 CSP a čl. 5 CSP nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania, nie je porušením procesného postupu, pokiaľ v danej veci súd neprihliadal na takéto dôkazné návrhy.
14. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní a na procesný úkon bude prihliadať, alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. Aj keď možno dať za pravdu žalobcovi, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd nevysvetlil, z akých dôvodov na procesný úkon strany neprihliadol, je zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom advokáti procesných strán boli prítomní, zrejmé a zo zvukového záznamu vyhotoveného z pojednávania zo dňa 10.03.2017 vyplýva, že uplatnený prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, a preto naň súd neprihliadal.
15. Pokiaľ ide o ďalšie námietky odvolateľa spočívajúce v skutkových a právnych vadách rozsudku, ani tieto námietky nie sú podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu o určenie, že pôžička v sume 107.548,30 Eur, poskytnutá žalobcom žalovanému, je splatná do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie dôvodne vychádzal z čestného prehlásenia potvrdzujúceho uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2010, podľa ktorého pôžička bola poskytnutá na dobu neurčitú. Pri takomto dojednaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi stranami sporu nebola dojednaná - určená doba, na ktorú boli prostriedky dlžníkovi poskytnuté, preto je zrejmé, že nebol dojednaný ani čas plnenia (§ 563 Občianskeho zákonníka), a keďže nejde o prípad upravený v § 564 Občianskeho zákonníka, je vylúčené, aby čas splatnosti určil súd tak, ako to v žalobnom návrhu žiada žalobca.
16. Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté; nemôže však sám čas splnenia určiť, a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu (ako je tomu v prípadoch uvedených v ust. § 563 Občianskeho zákonníka); môže iba navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd, čoho sa v danej veci žalobca domáhal. Oprávnenie veriteľa požiadať súd o určenie splatnosti dlhu, ustanovené v § 564 Občianskeho zákonníka, predstavuje právny prostriedok, ktorým veriteľ môže dosiahnuť, aby sa jeho pohľadávka stala v súdom určenom čase splatnou. V danom prípade nemožno súhlasiť s argumentáciou odvolateľa, že čas plnenia (vrátenia) pôžičky bol ponechaný na vôli žalovaného. Takéto dojednanie nie je možné vyvodiť, nie je možné dospieť k záveru, že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovaného, pokiaľ si žalovaný požičal dohodnutú sumu za účelom zakúpenia nehnuteľností, a to na dobu neurčitú. Splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Občianskeho zákonníka o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Toto ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008). Dojednanie času plnenia znamená dojednanie o čase splnenia dlhu stanovením presného dňa splnenia alebo lehoty určenej podľa dní, týždňov, mesiacov a rokov alebo najneskoršieho dňa splatnosti dlhu, prípadne dojednanie o splatnosti viazaného na vznik určitej udalosti. Pokiaľ dojednanie o čase plnenia je vymedzené poskytnutím pôžičky na dobu neurčitú, nie je čas plnenia dlhu dohodnutý, nie je dohodnutá doba vrátenia pôžičky a nie je splatnosť dlhu ponechaná ani na vôli dlžníka. Keďže čas plnenia nebol viazaný na vôľu dlžníka, nebol podľa § 564 Občianskeho zákonníka daný dôvod, aby čas plnenia určil na návrh veriteľa (žalobcu) súd.
17. Správne preto súd prvej inštancie žalobu zamietol, ktoré rozhodnutie odvolací súd potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný procesný úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.
19. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).