Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Csp-65-2018.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Subarea
19Csp/65/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v sporovej veci žalobcu: Z. M., O.. X.X.XXXX, bytom G. F.E. X, XXX XX Bratislava, zastúpený: JUDr. Štefan Lendvay, nar.10.1.1952, bytom Pohraničná 3, 945 01 Komárno, proti žalovanému: 1. Z. V. R..F.., so sídlom B. O.U.. X, XXX XX Bratislava, C.: XXXXXXXX, X. P. F. D. F..E..D.. so sídlom U. X, XXX XX Bratislava, C.: XXXXXXXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním zo dňa 23.4.2018 doručeným súdu dňa 25.4.2018 navrhol súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd nariadi žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľne] dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu: rodinný dom s čs. XXXX, na ulici F. U. v obci N. T. časť Č. X., okres F., postavený na parc. ". Č.. XXXX/XXX, zapísaný na LV Č.. XXXX pre k. ú. N. T. a pozemky na parc. ". Č.. XXXX/XXX o výmere XXX U., vedené ako ostatné plochy, P.. ". č. XXXX/XXX o výmere XXX U., vedené ako zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV Č..XXXX pre k. ú. N. T., obec N. T. časť Č. X., okres F. (ďalej len ako "nehnuteľnosť"), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že v roku 2013 uzatvoril s žalovaným 1. Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len úverová zmluva), ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti titulom Zmluvy o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX (ďalej len záložná zmluva). Žalobca uzatvoril so žalovaným 1. úverovú zmluvu ako jediný dlžník, na základe ktorej mu bol poskytnutý žalovaným 1. ako (záložným) veriteľom účelový úver vo výške 185.500,- €. Záložná zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným 1. ako záložným veriteľom, vtedajšou výlučnou vlastníčkou založenej nehnuteľnosti - U. T., rod. V. ako záložcom a žalobcom ako obligačným dlžníkom. Predmetom záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť. Dňa 27.08.2013 uzatvorili žalobca a pani U. T., rod. V. - v tom čase ako výlučná vlastníčka 1/1 vyššie uvedených nehnuteľností Zmluvu o uzavretí budúcej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, a po poskytnutí úveru žalobcovi žalovaným 1), žalobca nehnuteľnosť od U. T., rod. V. kúpil, titulom Kúpnej zmluvy sa žalobca stal výlučným vlastníkom 1/1 vyššie identifikovaných nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k. ú. N. T., a teda jediným obligačným a záložným dlžníkom záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade.
3. Žalobca ďalej tvrdí, že zmluva úverová aj zmluva záložná sú spotrebiteľského charakteru a ide jednoznačne o spotrebiteľské zmluvy s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich. Žalobca ďalej tvrdí, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne má ísť o ustanovenia úverovej zmluvy - článok X.X.X, v ktorom si veriteľ nárokuje poplatok
za predčasné splatenie úveru zo strany dlžníka; ustanovenie X.X., ktoré špecifikuje poplatku súvisiace s úverom a v záložnej zmluve namieta ustanovenie X.X.X. Žalobca ďalej namieta rozpor úverovej zmluvy so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v tom, že podľa tvrdenia žalobcu úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti, celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ani spôsob výpočtu splátky v tom, aká časť splátky je splátkou istiny a úrokov, či iných poplatkov. Postup žalobcu 1. namietol aj v tom, že tento s odbornou spôsobilosťou nezisťoval schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver a v rozsahu v ktorom sa úverová zmluva odkazuje na všeobecné podmienky pre poskytovanie účelových úverov zabezpečených. Tieto dojednanie považuje žalobca za neplatné z dôvodu, že tieto nie sú ním podpísané a s poukazom na rozhodnutia NSSR z 30.11.2011, sp. zn. X N. a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, má za to, že nie súd súčasťou zmluvy.
4. Žalobca až do marca 2017 riadne plnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere, následne sa dostal do finančných problémov, úver prestal splácať na základe čoho žalovaný zablokoval žalobcovi účty (bez bližšej konkretizácie) a pristúpil k realizácii záložného práva. Formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/20002 Z.z.
5. Cena nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom znalkyne C.. X. K. zo dňa 12.2.2018 na 205.000 €. Žalobca poukazuje, že zadávateľom znaleckého posudku nebol dražobník ale spoločnosť U. F..E..D.., čo síce sa môže javiť ako postup zákonom aprobovaný, avšak žalobca má za to, že vzhľadom na personálne prepojenia zúčastnených spoločností v komplexe majú za následok porušovanie a obchádzanie práva.
6. Žalobca tvrdí, že podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách má byť dražobník zadávateľom znaleckého posudku. Zabezpečením znaleckého posudku cez iný subjekt považuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti dražobníka vyplývajúcej mu z ustanovenia § 13b zákona o dobrovoľných dražbách.
7. Žalobca namieta výšku určenej ceny nehnuteľnosti, keď tvrdí, že predmetná nehnuteľnosť bola v roku 2007 ako rozostavaná stavba ohodnotená na 6.000.000 korún Slovenských, teda takmer 200.000 €. Považuje cenu stanovenú znaleckým posudkom C.. K. za zarážajúci a sumu podhodnotenú.
8. Ďalšie dôvody, ktoré žalobca uvádza sú, že nemal možnosť sa oboznámiť so znením zmluvy o vykonaní dražby, ktorú v danom prípade tiež považuje za zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a teda je toho názoru, že pokiaľ ide dražbu veci vo vlastníctve spotrebiteľa, teda tzv. "spotrebiteľskú dražbu" má právo sa oboznámiť s touto zmluvou a namietať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky , ktoré sú spôsobilé privodiť spotrebiteľovi škodu. Tiež, že navrhovateľ dražby žalobcovi ako dlžníkovi nikdy písomne neosvedčil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. Tiež nesúhlasí s postupom dražobníka, ktorý určil termíny ohliadky nehnuteľnosti na 10.4.2018 o 9:45 a 27.4.2018 o 10:00 nehnuteľnosti a termín konania dražby na 30.4.2018 o 10:00 v zasadačke na prízemí R. M., F. X Bratislava. Žalobca má zo to, že takto určené termíny nie súd určené v súlade s kritériami odbornej starostlivosti a znemožňujú slušným a čestným ľuďom účasť na dražbe, keďže pracujúca verejnosť je v tom čase v práci.
9. Záverom žalobca tvrdí, že vykonaním dobrovoľnej dražby s nedostatkami ako ich opísal považuje za konanie "in fraudem legis", teda obchádzajúce zákon, spôsobujúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keďže má za to, že v skutočnosti ide o predaj nehnuteľnosti žalobcu a nie uspokojenie veriteľa. Dražbu považuje za vykonávanú špekulatívnym spôsobom, ktorý ohrozuje vlastnícke práva a nedotknuteľnosť obydlia žalobcu., na základe čoho navrhuje súdu uznesením nariadiť neodkladné opatrenie v už uvedenom znení.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Na pojednávaní dňa 23.2.2018 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zástupca žalovanej s návrhom súhlasil a zároveň vyhlásil, že trovy konania si žalovaná neuplatňuje.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o dražbách"), dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
18. Podľa § 16 ods. 6 zákona o dražbách, o veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
19. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
20. Podľa § 12 ods. 4 zákona o dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
21. Podľa § 12 ods. 5 zákona o dražbách, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
22. Podľa § 13 ods. 2 zákona o dražbách, ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň.
23. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
24. Podľa § 33 ods. 2 zákona o dražbách, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.
25. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
26. Cieľom neodkladného opatrenia je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej (s výnimkou neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu o nariadení neodkladaného opatrenia môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
27. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza najmä zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu. To však neznamená, že neodkladné opatrenie súd nariadi len na základe tvrdení žalobcu. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán, teda osvedčiť predpoklady dôvodnosti neodkladného opatrenia.
28. Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, pričom je možné tento nárok alebo právo zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje rovnako osvedčenie nároku alebo práva, ktorá je ohrozované resp. porušované.
29. Pre dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia je nutné osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej), ako jednej zo základných náležitostí neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že neodkladné opatrenie sa môže využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania a teda úprava pomerov strán po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá, smerujúca najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania ujmy. Aj táto skutočnosť musí byť žalobcom osvedčená.
30. Súd po oboznámení sa s žalobcom opísaným skutkovým stavom a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
31. Žalobca v podstate nepredložil súdu žiadne konkrétne tvrdenie o konaní žalovaných, z ktorého by žalobcovi hrozila konkrétna bezprostredná ujma, prípadne potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
32. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že medzi ním a žalovaným 1. je záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z citovanej zmluvy úvere, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti vlastnenej žalobcom, tak ako vyplýva a zmluvy o zriadení záložného práva. Z dôvodu neplnenia si zmluvných záväzkov zo zmluvy úvere pristúpil žalovaný 1. (veriteľ žalobcu) v súčinnosti s žalovaným 2. k výkonu záložného
práva. Námietky voči dražbe prezentované žalobcom sú výslovne teoretické, navyše v plnom rozsahu sanované ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách.
33. V podstate jediným tvrdením je názor žalobcu , že dražba je vykonávaná špekulatívnym spôsobom a takto môže ohroziť jeho vlastnícke práva a práva na ochranu obydlia. Žalobca však neukázal žiadne porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého by mal súd za osvedčené, že dražba je vykonávaná preukázateľne nezákonným spôsobom ohrozujúcim deklarované práva žalobcu. Z ustanovení zákona o dražbách vyplýva, jasne kto je účastníkom zmluvy o výkone dražby (dlžník ním nie je), aj obsah aký zmluva musí mať. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevplýva povinnosť umožniť dlžníkovi preskúmavať alebo pripomienkovať zmluvu o výkone dražby. Zodpovednosť za jej obsah nesú je zmluvné strany. Zákon dáva žalobcovi právo namietať ohodnotenie nehnuteľnosti, pričom žalobca žiadne iné tvrdenie ohľadne ceny nehnuteľnosti (teda aká by podľa žalobcu mala byť) súdu nepredložil. V tomto je možné poukázať aj na citované ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o dražbách, ktoré dražobníkovi ukladá povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby. Z uvedeného nevyplýva, že dražobník musí byť aj zadávateľom znaleckého posudku. nevplýva povinnosť dražobníka Ani určenie nepovažuje čas konania ohliadok nehnuteľnosti a dražby za nezodpovedajúci bežnej praxi (nejde ani o neobvyklé časy a miesta) a je v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 zákona o dražbách. Tvrdenie žalobcu o tom, že ide o čas kedy sú čestný ľudia v práci vo vzťahu k predmetu konania súd považuje za bezpredmetné.
34. Súd nemal za preukázané žalobcom tvrdené ohrozenie vlastníckeho práva nezákonným konaním žalovaného 1. a 2., teda splnenie podmienok predpokladaných ustanovením § 325 ods. 1 CSP a keďže nepostupoval podľa § 327 CSP, žalobu podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol.
35. Záverom ešte súd uvádza, že žalobca v návrhu ani neuviedol, čoho sa vlastne mieni domáhať žalobou vo veci samej, aj keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho znenia navrhnutým žalobcom jednoznačne vyplýva úmysel žalobcu domáhať sa svojich práv aj žalobou vo veci samej. Záverom súd dáva do pozornosti ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dražbách, ktoré dáva žalobcovi možnosť obrátiť sa na súd žalobou o určenie neplatnosti dražby v prípade, že má za to že dražba prebehla/prebehne nezákonným spôsobom.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
40. S poukazom na § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak s povahy veci a obsahu spisu vyplýva, že doposiaľ žalovaným žiadne trovy v súvislosti konaním o návrhu žalobcu nevznikli. Súd preto s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP a § 257 CSP, a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, napriek absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V Bratislave, dňa 24. mája 2018
Mgr. Martin Jenis
sudca