Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Csp-127-2017.pdf
PDF · 72.84 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/127/2017
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanej H. Y., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom U. O. XXX, o zaplatenie 705,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e tento zmier : Žalovaná s a z a v ä z u j e zaplatiť žalobkyni sumu 705,31 eur spolu s úrokom vo výške 28% zo sumy 705,31 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 65 eur s tým, že splatnosť týchto splátok bude vždy ku 15. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy nadobudne právoplatnosť výrok I. tohto uznesenia. V prípade, že sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky, stane sa splatný jej dlh v celom rozsahu. II. Žalobkyňa m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. III. Súd u k l a d á prevádzkovateľovi systému Slovenská pošta, a.s., centrum vysporiadania finančných transakcií, oddelenie spracovania agend, so sídlom Thurzova 1, Košice, aby po právoplatnosti výroku I. tohto uznesenia vrátil žalobkyni súdny poplatok vo výške 37,80 eur.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 27.7.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 705,31 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 705,31 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, a to právnym titulom vrátenia nepovoleného prečerpania, ku ktorému došlo na účte žalovanej č. H. ako aj zaplatenia príslušenstva za podmienok uvedených v zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou 3.9.2010. Dňa 19.2.2018 doručila žalobkyňa na tunajší súd podanie, v ktorom tunajšiemu súdu navrhla schválenie súdneho zmieru, a ktorý navrhnutý zmier formulovala tak, že jeho obsahom by bola úhrada pohľadávky žalovanou vo výške ako si ju žalobkyňa uplatnila v žalobe (t.j. suma vo výške 705,31 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 705,31 eur od 21.6.2017 do zaplatenia), pričom žalovaná by sa zaviazala na úhradu tejto sumy v mesačných splátkach po minimálne 65 eur, s tým, že prvá splátka by bola splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy nadobudne právoplatnosť zmier a súčasne sa tieto splátky určia pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky. Predmetné podanie žalobkyne súd 20.3.2018 doručil žalovanej. Dňa 3.4.2018 žalovaná doručila na tunajší súd písomné podanie, v ktorom uviedla, že súhlasí s tým, aby zaplatila dlh formou splátkového kalendára uvedenom v návrhu žalobkyne na uzatvorenie zmieru, teda v sume 65 eur mesačne. Písomná akceptácia návrhu žalobkyne na uzavretie zmieru žalovanou bola súdom doručená žalobkyni 16.5.2018. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo v priebehu konania (16.5.2018) k uzatvoreniu zmieru vo vyššie uvedenom znení ako hmotnoprávnej dohody, nakoľko
písomný návrh žalobkyne na uzatvorenie tohto zmieru bol písomne akceptovaný žalovanou, a táto písomná akceptácia žalovanej bola doručená žalobkyni (§ 43c ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka a § 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka.) V zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzatvorenie zmluvy (dohody) písomnou formou totiž stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom ak nejde o zmluvu o prevode nehnuteľnosti (čo je aj tento prípad), nemusia byť prejavy účastníkov zmluvy na tej istej listine. Súčasne z obsahu podania žalobkyne doručeného na tunajší súd 19.2.2018 vyplynul výslovný návrh žalobkyne na schválenie takéhoto zmieru, a rovnako takýto návrh na schválenie zmieru možno vyvodiť z podania žalovanej doručeného na tunajší súd 3.4.2018, kde táto vyjadruje súhlas (aj) s návrhom žalobkyne na schválenie zmieru. Súd tak mal z podaní strán sporu preukázané uzatvorenie zmieru ako hmotnoprávnej dohody strán a súčasne zhodný návrh strán súdu na jeho schválenie. Odlišné chápanie by bolo prejavom zbytočného formalizmu tak často vytýkaného súdmi vyššej inštancie. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd návrh na uzavretie zmieru predložený pred začatím pojednávania a písomne uzavretý zmier posúdil podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami schválil tento zmier, nakoľko tento nebol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd v prípade schvaľovania zmieru nestavuje autoritatívne práva a povinnosti sporových strán, ale len posudzuje súlad zmieru s hmotným právom (najmä z hľadiska porušenia kogentných ustanovení hmotného práva, najmä náležitostí platnosti právnych úkonov podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (hmotnoprávnej dohody - zmieru) a podobne.) Súd posudzuje výlučne toto kritérium, a nie napríklad výhodnosť či nevýhodnosť uzavretej dohody (zmieru) pre strany sporu, pretože by tým porušil princíp rovnosti zbraní. Vzhľadom na to, že súd zistil, že uzavretý zmier z uvedených hľadísk neodporuje hmotnému právu, schválil podľa § 148 ods. 2 CSP túto hmotnoprávnu dohodu strán sporu. Keďže predmetom zmieru nebola otázka náhrady trov konania, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodoval ex officio, a to podľa zásady úspechu v konaní. Obsah zmieru bol totožný s obsahom žalobného petitu (okrem povolenia splátok) preto súd mal za plne úspešnú žalobkyňu, a preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP určil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (komentár k CSP, BECK, r. vydania 2016, str. 561.) Podľa § 11 ods. 7 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. Vzhľadom na to, že strany sporu ukončili konanie schválením zmieru pred začatím prvého pojednávania, súd podľa § 11 ods. 7 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení 90% sumy zaplatených súdnych poplatkov žalobcovi (poplatku za podanú žalobu vo výške eur), teda o vrátení sumy žalobkyni vo výške 37,80 eur (90% zo sumy 42 eur.)
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP.) Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie písomne v dvoch vyhotoveniach, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.