Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/240/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., H. G. 6, zastúpený JUDr. Henrietou Slavkovskou, advokátkou, so sídlom Levice, Štúrova 19, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24. októbra 2016 č. k. 6C/111/2014-66 v jeho vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28. 11. 2014 sp. zn. SR 15480/14 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15480/14 zo dňa 28. 11. 2014 spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 5.451,63 eura spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 945,72 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 945,72 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a/, r/, odsek 5 a 6, § 54 OZ, ako aj § 2, § 9 ods. 1, 2, 7 zák. č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 a § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

2. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa domáhal zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 15480/14 zo dňa 28. 11. 2014 v zákonnej 30-dňovej lehote z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zák. č. 244/2002 Z. z. Žalobca poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy, tvrdiac, že ide o neprijateľnú podmienku, nemohol ovplyvniť jej obsah a takéto dojednanie zakladá hrubý nepomer práv a povinností v prospech spotrebiteľa. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorú strany sporu uzavreli dňa 26. 05. 2011 nie je neplatným právnym úkonom, pretože spotrebiteľ v nej nemá znevýhodnené postavenie. Spotrebiteľ sa nevzdáva možnosti uplatňovať svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom, nejde teda o také zmluvné dojednanie, ktoré by nútilo spotrebiteľa riešiť zmluvy zo zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom. V tomto smere sa súd stotožnil so závermi žalovaného, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sú zakázané len výlučné rozhodcovské doložky. Z týchto dôvodov súd žalobe na určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nevyhovel a v tejto časti žalobu zamietol.

3. V konaní bolo sporné, či zmluva č. 403700678 zo dňa 26. 05. 2011 sa považuje za zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný tvrdil, že zmluva o úvere spotrebiteľský charakter nemá, lebo žalobca označil v zmluve, že si finančné prostriedky požičiava „na výkon zamestnania“. Zaškrtnutie uvedenej kolónky bez jednoznačného preukázania, aké zamestnanie žalobca v čase poskytnutia úveru vykonával a či bol úver skutočne poskytnutý na výkon zamestnania žalovaný ako poskytovateľ úveru obišiel ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tým odoprel žalobcovi širšiu právnu ochranu, ktorá je zabezpečená bežným spotrebiteľom. Takto bol úver poskytnutý žalobcovi bez ďalšieho podriadeného režimu Obchodného zákonníka, čo malo za následok výrazné zhoršenie jeho právneho postavenia v porovnaní so zvýšenou ochranou vo vzťahu k informáciám, s ktorými je veriteľ povinný spotrebiteľa oboznámiť pred uzavretím zmluvy vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výšky odplaty regulovanej všeobecne záväzným právnym predpisom a žalovaný sa vyhol aj uvedeniu RPMN za uvedený úver, ako aj právnym následkom, ktoré by mu vyplývali z toho, ak by zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 a nasl. zák. č. 129/2010 Z. z. Súd dospel k záveru, že žalobca v danom prípade uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere a táto mala mať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 a nasl. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V uvedenej zmluve absentuje okrem iného aj údaj o RPMN a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver, ktorá predstavuje 96,5% požičanej sumy, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Za nekalú obchodnú praktiku súd považoval aj skutočnosť, že žalobca musel vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25% z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu 91,25% ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázanú) a toto bola podmienka poskytnutia úveru. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nutné zrušiť z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pretože pri vydaní rozhodnutia č. SR 15480/14 zo dňa 28. 11. 2014 boli bez najmenších pochybností porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Nakoľko žalobca mal v konaní jednom výroku úspech a v druhom výroku neúspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 50%, pričom o konkrétnej výške konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalobca napádal poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, je zrejmé, že mieri predovšetkým na poplatok ako taký. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovanými inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Nie je povinný dokazovať, na čo v skutočnosti boli aj použité prostriedky. Má za to, že dostatočne preukázal, že prostriedky boli vzaté za účelom zamestnania. Preto sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/012. Súd posúdil zmluvu č. 403700678 ako zmluvu spotrebiteľskú, a napriek tomu, že citoval zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že dlžníčka sa jasne zaviazala, že ide o úver vzatý za účelom povolania. V tejto súvislosti poukázal na žiadosť klienta o úver za účelom zamestnania, ako aj dodatok k zmluve, ktorý podpísal žalobca dňa 26. 05. 2011 a kde vyhlásil, že finančné prostriedky vo výške 1.400 eur použije na náklady spojené s dochádzaním za prácou. Takýto názor zaujali aj Krajské súdy v Žiline a v Banskej Bystrici, na ktoré poukázal. Žalovaný ďalej odvolaním namietal, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnou náležitosťou je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky. Nezávisle na akejkoľvek judikatúre platí, že prípadná právna vada v dojednaní o výške úrokov neznamená, že zmluva o úvere je ako celok neplatnou, ale znamená to, že v danom prípade sa aplikuje ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 06. 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi predpismi účinnými do 31. 05. 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver

na základe zmluvy uzatvorenej do 31. 05. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Je logické, že s ohľadom na výrazné vyššie podnikateľské riziko žalovaného sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku je pre tento typ pôžičky nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a o úvere v určitom období. Pokiaľ ide o samotnú výšku poplatku za poskytnutie úveru, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalobcovi vyhovoval a nenamietal jeho výšku, bolo preto na jeho dobrovoľnom rozhodnutí, či na dané úverové podmienky pristúpi, alebo nie. Pokiaľ ide o samotný príslušný poplatok, tento v 1/3-ine predstavuje úrok a v 2/3-inách náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. V prípade, ak by súd správne zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, poukazuje na dôvodovú správu Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve, ktorý jasne počíta s existenciou 1%-ného poplatku za spracovanie zmluvy. Dôvodová správa úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka (to platí aj v prípade, ak by síce nešlo o zmluvu v spotrebiteľskom úvere, ale išlo by o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka).

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že v danej veci ide o zmluvu spotrebiteľskú a vzťahujú sa na ňu všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ktoré boli v tomto prípade zo strany žalovaného porušené. Zmluva, ako aj podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou, boli vopred naformulované pre veľký počet spotrebiteľov, bez možnosti ovplyvniť jej obsah alebo jej zmeny. Nakoľko ide o základnú črtu spotrebiteľských zmlúv, má za to, že zmluva o úvere č. 403700832 zo dňa 26. 05. 2011 je v každom prípade spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa na ňu vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Čo sa týka poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, má za to, že poplatok pre neho nemá žiaden význam, pretože takúto službu ako spotrebiteľ nepotrebuje, čím žalovaný porušil ust. § 53 ods. 4 písm. t/, v/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorých ide o neprijateľnú podmienku. S poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. má za to, že preukázal, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - povolania, a tak dlžník je vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Zároveň poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov v otázke posudzovania charakteru zmluvy a postavenia dlžníka.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

8. Predmetom konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 15480/14 zo dňa 28. 11. 2014, ktorým mu bola uložená ako účastníkovi rozhodcovského konania povinnosť uhradiť záväzok vo výške 5.451,63 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 945,72 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 945,72 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia, ako aj trovy rozhodcovského konania. Zároveň sa domáhal druhým výrokom zrušenia rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 403700678 zo dňa 26. 05. 2011. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 26. 05. 2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 403700678, na základe ktorej mu poskytol žalovaný bezúčelový úver vo výške 1.400 eur s 12-timi mesačnými splátkami po 218 eur. Zároveň bola dňa 26. 05. 2011 uzatvorená medzi stranami sporu rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. 403700678, na základe ktorej sa všetky rozhodcovské spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Dňa 26. 05. 2011 žalovaný vystavil blankozmenku so zmenkovým úrokom 0,25% denne, ku ktorej bola dňa 26. 05. 2011 medzi účastníkmi zmluvy

uzatvorená dohoda o vyplňovacom práve zmenky, obsahom ktorej bolo oprávnenie žalovaného ako reminenta za dohodnutých podmienok doplniť do blankozmenky zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Keďže svoju povinnosť úver riadne neplnil, stal sa celý dlh splatným dňa 09. 09. 2012 a žalovaný dňa 19. 10. 2012 vyplnil zmenku na sumu 3.315,50 eura s dátumom začiatku úročenia 09. 09. 2012 a zmenku žalobcovi predložil na zaplatenie dňa 25. 10. 2012. Na základe uvedeného žalobca začal dlh splácať na základe dohody o zrážkach zo mzdy a ku dňu podania návrhu na začatia rozhodcovského konania splatil sumu vo výške 2.369,78 eura. Túto sumu naďalej splácal a ku dňu podania tejto žaloby zaplatil sumu 2.834 eur. Keďže dlh neuhradil v lehote, ktorú mu podľa zmluvy o úvere určil žalovaný ako veriteľ, podal žalovaný dňa 27. 10. 2014 žalobu Stálemu rozhodcovskému súdu, Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8. Na základe návrhu žalovaného, rozhodcovský súd rozsudkom pod sp. zn. SR 15480/14 zo dňa 28. 11. 2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04. 11. 2014, zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 5.451,63 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 945,72 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 945,72 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1.043,26 eura a to všetko v mesačných splátkach vo výške 400 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného pod následkom straty výhody splátok.

9. Žalobca uzatvorenú zmluvu o úvere zo dňa 26. 05. 2011 považoval za zmluvu spotrebiteľskú, pričom s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, mal za to, že boli pri vynesení rozhodcovského rozsudku porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Zároveň bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rovnako sa domáha vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá s ním nebola osobitne vyjednaná, bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom žalovaný ako dodávateľ si jednostranne stanovil miesto rozhodcovského konania, ktoré bolo pre jeho vzdialenosť pre neho neprijateľné a odradzujúce.

10. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvému žalobnému výroku vyhovel a zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 15480/14 zo dňa 28. 11. 2014 spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 5.451,63 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 945,72 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 945,72 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania. Druhý žalobný nárok, ktorým sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, súd zamietol, keď dospel k záveru, že spotrebiteľ v nej nemal znevýhodnené postavenie a nevzdával sa možnosti uplatňovať svoje právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom, a teda nešlo o také zmluvné dojednanie, ktoré by nútilo spotrebiteľa riešiť spory zo zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom. V tomto zamietajúcom výroku zostal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný.

Predmetom odvolacieho konania tak zostal vyhovujúci výrok, ktorým súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 15480/14 zo dňa 28. 11. 2014, vydaný spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava.

11. S účinnosťou od 01. 07. 2016 prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesno-právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ust. § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015.

14. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 73 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

15. Podľa ust. § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

16. Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak: a/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c/ rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d/ stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f/ stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g/ v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h/ vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k/ výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c/, e/ a i/ až l/. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa

odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, je nesporné, že v danej veci prebieha konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku začaté na súde prvej inštancie pred 01. 01. 2015, a preto sa bude spravovať novým Zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, okrem lehoty na podanie žaloby na súd, ktorú súd posudzuje podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2014.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 26. 05. 2011 č. 403700678, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.400 eur, je zmluvou spotrebiteľskou, uzatvorenou podľa ust. § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako dodávateľ, pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, nakoľko v predmete svojho podnikania mal poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, napriek tomu, že v zmluve o úvere je začiarknuté políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, súd prvej inštancie správne uzavrel, že bez jednoznačného preukázania, aké zamestnanie žalobca v čase poskytnutia úveru vykonával a či tento úver bol skutočne na výkon tohto zamestnania poskytnutý, prijal správny záver, že žalovaný takýmto spôsobom chcel obísť ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a odoprieť tak žalobcovi širokú právnu ochranu, ktorá je zabezpečená bežným spotrebiteľom. Žalobca bol v zmluve o úvere uvedený menom, priezviskom, označený trvalým pobytom a rodným číslom. Žalobca v podanej žalobe, ale aj na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu tvrdil, že uzavrel zmluvu o úvere, na ktorú platia ustanovenia spotrebiteľského práva. Žalovaný svoje tvrdenie, že žalobkyni poskytol úver na výkon povolania alebo zamestnania, ničím nepreukázal a nepredložil súdu žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Je nesporné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že v úverovej zmluve je začiarknuté políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, je potrebné uviesť, že žalovaný túto skutočnosť nijak nepreukázal a nepredložil ani žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Síce v podanom odvolaní tvrdí, že dňa 26. 05. 2011 bola predložená žiadosť klientom o úver za účelom zamestnania a toho istého dňa bol podpísaný aj dodatok k zmluve, v ktorom bolo uvedené: „Dole podpísaný H. O. vyhlasujem, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.400 eur použijem na náklady spojené s dochádzaním za prácou“, takéto listinné dôkazy žalovaný ani pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepredložil. Uvedené tvrdenia žalovaného je spochybňované i tou skutočnosťou, že žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dlh splácal na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Aj z vlastnej rozhodovacej činnosti odvolací súd má poznatky o tom, ako prebieha kontraktačný proces medzi veriteľom a dlžníkom, najmä pokiaľ dlžníkmi boli spotrebitelia. Je známa skutočnosť, že pracovníci žalovaného nepoučovali dlžníkov o ich spotrebiteľských právach, ale predkladali im už vopred vyhotovené tlačivá formulárových zmlúv, bez osobitného poučenia a bez akejkoľvek písomnej možnosti zo strany dlžníka-spotrebiteľa individuálne ovplyvniť obsah zmluvy, resp. vylúčiť niektoré ustanovenia tejto zmluvy. Častokrát im boli predkladané spolu so zmluvami o úvere aj zmenky spolu s dohodami o zrážkach zo mzdy, ako aj rozhodcovskými doložkami alebo samostatne vyhotovenými rozhodcovskými zmluvami, ako to bolo aj v danom prípade. Samotní dlžníci ani nemali vedomosť o tom, čo podpisujú, nerozumeli tomu, čo znamená rozhodcovská zmluva, všetky dokumenty podpisovali s tým, že tieto je potrebné podpísať k tomu, aby im bol poskytnutý úver.

20. Súd prvej inštancie potom správne považoval poskytnutý úver za úver spotrebiteľský a podriadil ho kontrole splnenia zákonných kritérií v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a skúmal zákonnosť a súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal. V zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. i/ Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa účastník spotrebiteľského konania môže žalobou na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Je nesporné, že predložená úverová zmluva zo dňa 26. 05. 2011 neobsahuje údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov, ako aj ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., pričom neobsahuje ani taký základný údaj, ako je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. j/ a f/), ale neuvádza ani ročnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/), rovnako ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre všetky tieto dôvody, pokiaľ nie je splnená len jedna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy stanovená v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2009 Z. z., má táto skutočnosť za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potom potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

21. K vyššie uvedenému odvolací súd považuje za potrebné dodať, že samotný Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní priamo ukladá súdu ako povinnosť v konaniach o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy skúmať, či sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c/, e/, i/ až l/ tejto osobitnej právnej normy, teda aj nad rámec dôvodov uvádzaných v žalobe, to znamená, že jeho povinnosťou je skúmať súlad rozhodcovského rozsudku s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (teda nielen z dôvodov uvádzaných žalobcom v podanej žalobe). Podľa názoru odvolacieho súdu zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku by bolo opodstatnené aj z ďalších dôvodov vymienených v § 40 ods. 1 písm. j/ - rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že aj zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,20% denne, čo predstavuje sankciu 91,25% ročne, je plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom v rozpore s dobrými mravmi.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nesporné, že pri rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, a preto tu vyvstal dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i/ zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ale aj podľa ďalších dôvodov, ktoré by boli ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

23. Odvolací súd nepovažoval námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania, ako aj odôvodnenia rozsudku je zrejmé, podľa ktorých zákonných ustanovení súd vec posúdil, stručne, ale výstižne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní a vo veci napokon i správne rozhodol. Odvolací súd preto považuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za dostatočné, nespôsobilé porušiť právo na spravodlivý súdny proces žalovanému.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne sprány podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na to, že žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .