Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloleté deti A. A., nar. XX.XX.XXXX, M. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, deti matky M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad F., G. XX, právne zastúpenej JUDr. Miriam Bitalovou, advokátkou, AK Bitalová&Demeterová, s.r.o., so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská 5183/2A a otca A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U. XXXX/XX, adresa pre doručovanie N., C. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hnúšťa, Partizánska 197, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/8/2015 - 582 zo dňa 03. novembra 2017 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku m e n í tak, že otec A. A. je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi A. A., nar. XX.XX.XXXX, M. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a nasledujúcu nedeľu od 09.00 hod. do 15.00 hod. tak, že otec si prevezme maloleté deti pred bydliskom matky a vráti ich matke na tom istom mieste riadne a včas.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom až piatom výroku p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v ôsmom a deviatom výroku m e n í tak, že m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/109/2012-87 zo dňa 14.12.2012 v časti určenia výživného tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX a na maloletého M. A., nar. XX.XX.XXXX, na každého z mesačného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu po 100,- Eur mesačne a na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX z mesačného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 50,- Eur mesačne, ktoré je otec maloletých detí povinný platiť vždy k 20. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 01. 04. 2015.

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v desiatom výroku m e n í tak, že zameškané výživné od 01.04.2015 do 31.10.2017 na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX v sume X 584,53 Eur, na maloletého M. A., nar. XX.XX.XXXX v sume 2 584,53 Eur a na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX v sume 1 034,53 Eur p o v o ľ u j e otcovi maloletých detí zaplatiť v splátkach po 200,- Eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky alebo jej časti v termíne jej splatnosti.

V. Rozsudok súdu prvej inštancie v jedenástom výroku o trovách účastníkov konania p o t v r d z u j e.

VI. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti dvanásteho výroku, ktorým uložil otcovi mal. detí povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 1 084,25 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.

VII. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti dvanásteho výroku, ktorým uložil matke mal. detí povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 1 084,25 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že štátu nárok na náhradu trov konania voči matke mal. detí n e p r i z n á v a.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

IX. Štátu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči účastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk otca s mal. deťmi tak, že otec A. A. je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A. A., nar. XX.XX.XXXX, M. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a nasledujúcu nedeľu od 09.00 hod. do 15.00 hod. tak, že otec si prevezme maloleté deti spred adresy trvalého pobytu matky a vráti ich matke na tom istom mieste riadne a včas (prvý výrok), počas letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A., M. a A. A. každý rok v mesiaci júli od 01.07. do 15.07. v mesiaci august od 01.08. do 15.08. a to vždy od 09.00 hod. do 19.00 hod. (druhý výrok), počas zimných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A., M. a A. A. každý párny rok od 25.12. do 02.01. a to vždy od 09.00 hod. do 19.00 hod. (tretí výrok), počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A., M. a A. A. každý párny rok od piatka do pondelka a to vždy od 09.00 hod. do 19.00 hod. (štvrtý výrok), počas jarných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A., M. a A. A. každý párny rok od soboty do 7. dňa jarných prázdnin do piatka a to vždy od 09.00 hod. do 19.00 hod. (piaty výrok), matka M. A. je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ich otcovi pred svojím bydliskom v stanovenom čase a otec A. A. je povinný maloleté deti riadne a včas odovzdať matke pred jej bydliskom (šiesty výrok), rodičia sú vzájomne povinní v prípade, že sa stretnutie otca so synmi nebude môcť z vážnych dôvodov realizovať, oznámiť si túto skutočnosť bezprostredne po vzniku dôvodu, najneskôr však 24 hodín vopred pred začatím styku (siedmy výrok), otec je povinný prispievať na výživu maloletého A., nar. nar.XX.XX.XXXX výživným v sume 100,-Eur mesačne, maloletého M. A., nar. nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 100,-Eur mesačne a maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 50,-Eur mesačne k rukám matky, čím súd prvej inštancie zrušuje rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/109/2012-87 zo dňa 14.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2013 (ôsmy výrok), takto určené výživné je otec povinný zasielať vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (deviaty výrok), zmeškané výživné od 01.04.2015 do 31.10.2017 na maloletého A. v sume 2 584,53 Eur, na maloletého M. v sume 2 584,53 Eur a na maloletého A. v sume 1 292,26 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 200,- Eur mesačne v termínoch splatnosti bežného výživného počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania pod ťarchou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v termíne jej zročnosti (desiaty výrok), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (jedenásty výrok) a otec a matka sú povinní zaplatiť trovy konania štátu - Slovenskej republike v sume 1 084,25 Eur a to každý zvlášť na účet Okresného súdu Lučenec v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (dvanásty výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že otec maloletých detí po viacerých modifikáciách návrhu napokon žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi nasledovne: Každý nepárny týždeň v mesiaci od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý rok od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. Počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 15.00 hod. do 03.01. do 13.00 hod. Počas jarných prázdnin v párnom roku od 1. dňa prázdnin od soboty od 09.00 hod. do 7. dňa jarných prázdnin do piatka do 18.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatka od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. Matka mal. detí s takouto úpravou styku nesúhlasila, žiadal aby bol styk otca s mal. deťmi upravený len každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod. Nesúhlasila s prespávaním detí u otca. Matka maloletých detí taktiež po viacerých modifikáciách navrhla zvýšiť výživné zo strany otca na maloletých A.

a M. A. z minimálneho zákonného výživného na sumu po 100,- Eur mesačne na každého a na maloletého A. A. z minimálneho zákonného výživného na 50,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 04. 2015. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil v rozsahu požadovanom matkou, súhlasil so zvýšením výživného len na mal. A. a M., na každého po 50,- Eur mesačne.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí A., M. a A. A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/109/2012-87 zo dňa 14.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.04.2013. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v minimálnom rozsahu - vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť. Styk otca s maloletými deťmi nebol upravený. Návrh na rozvod bol podaný zo strany matky z dôvodu alkoholizmu manžela a jeho agresívneho správania. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil od 17.07.2013 do 25.03.2014, kedy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/78/2014-82 zo dňa 24.04.2014, dlh otca na výživnom činil 678,- Eur. Otec sa s deťmi po rozvode nestýkal, neskôr ho však kontaktoval maloletýXX.XX.XXXXa následne otec prejavil záujem o styk s deťmi. Uvedenej skutočnosti predchádzala okolnosť, že otec v období od 07.08.2014 do 08.07.2015 absolvoval protialkoholickú liečbu v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, pričom začal abstinovať.

4. V priebehu konania súd prvej inštancie na návrh otca vydal neodkladné opatrenie uznesením č. k. 21P/8/2015 - 320 zo dňa 12. 07. 2016, právoplatným dňa 04. 08. 2016, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi A., M. a A. A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. tak, že otec si prevezme maloleté deti spred adresy trvalého pobytu matky a vráti ich matke na tom istom mieste riadne a včas. Uvedeným režimom sa riadi styk otca s maloletými deťmi aj v súčasnej dobe.

5. Otec maloletých detí vo svojich výpovediach v priebehu konania uviedol, že matka maloletých detí mu v styku s deťmi bráni, hoci deti o styk s ním záujem majú a styku sa dožadujú. Otec tiež poukázal na to, že si vytvoril podmienky pre styk s deťmi v C. v prenajatom byte na adrese U. XXXX/XX. Matka maloletých detí o ňom hovorí stále nepravdy, ako že kupuje deťom nevhodné jedlá. On im riadne zabezpečuje stravu. Práve matka učí deti klamať. Nikdy nehovoril deťom, aby vraveli pred matkou nepravdu. Telefonicky sa stýka len s najstarším, ale si pýta k telefónu aj mladšie deti. Je pravdou, že vypisoval svokre nevhodné listy, ale to bolo v období, keď bol nahnevaný a zlostný, lebo mu matka nedala deti. Agresívne listy, resp. SMS matke boli len jeho reakciou z dôvodu, že sa hneval na druha matky a vyhrážal sa mu preto, lebo mu syn povedal, že matka ho núti považovať jej druha za otca. Nikdy nevolal matke opakovane 60-krát za sebou, ako to ona tvrdí, len zapol opakujúcu sa voľbu. Bolo to preto, lebo bol ňu nahnevaný. Nie je pravdou, že by sa v roku 2013 nevedel o deti postarať. Deti v noci v posteli nemohli jedávať, lebo u nich kto nevečeral, viac jedla nedostal. Pripúšťa však, že to bolo v období, keď požíval alkoholické nápoje, ale dnes je situácia iná. Najstarší syn sa s ním chce stretávať a sám mu povedal, že rodičia by mali byť spolu. Podal žiadosť o pridelenie trojizbového bytu v C., aby sa mohol zmieriť s matkou detí a vytvoriť deťom vhodné rodinné prostredie. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že by daroval synovi tablet, kde bolo nahrané porno video. Išlo o drahé zariadenie za 450,-Eur, ktoré bolo nové, zabalené a prostredníctvom ktorého sa dá aj telefonovať, aj napojiť sa na internet. Nechce sa s deťmi stretávať výlučne len v O. nad F. a to kvôli svojej alkoholickej minulosti, ale chce s nimi byť v C.. Pokiaľ však mladšie deti tam nebudú chcieť ísť, zoberie so sebou len najstaršieho. Navštevuje Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Má o tom zápis naposledy z 30.04.2015. Svoje deti fajčiť neučil, najstarší fajčil už predtým v škole. Alkohol nepije, pokiaľ má doma fľaše s alkoholom, tak ich dostal. Na protialkoholickú liečbu nechodí, lebo je už vyliečený. Mal by síce chodiť do skupiny, ale nemá na to čas, lebo podniká. Nevie o tom, že by bol stíhaný pre trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a/ ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona. Predvolanie nedostal, ani mu nebolo vznesené obvinenie.

6. Matka v konaní vypovedala, že deťom v styku s otcom nebráni. Styk sa nerealizuje najmä z dôvodu strachu detí z otca, keďže deti boli svedkami alkoholizmu otca a jeho agresívnych následkov. Navyše otec sa dlhšiu dobu nezdržiaval v blízkosti detí, nemali o ňom žiadne informácie, až neskôr obdŕžali správu, že je bezdomovcom a neskôr začal pracovať v Rakúsku. Otec teda záujem o deti nemal a neplnil si ani vyživovaciu povinnosť, za čo bol odsúdený. Nenamietala tú skutočnosť, že otec abstinuje, ale zdôraznila, že otcovo agresívne správanie sa nezmenilo, pričom jeho objektom je ona, jej matka ako aj jej priateľ. O styk s otcom má najväčší záujem najstarší syn A., ktorý ako jediný je s ním v telefonickom

styku. Otcovi pritom dovolila občasný styk s deťmi, ale len v ich bydlisku v G. nad F., kedy o toto osobné stretnutie mali záujem syn A., ostatní len na veľmi krátku dobu. Z uvedených dôvodov žiadala upraviť styk len každú druhú sobotu počas dňa, aby si deti na otca zvykli. Poukázala tiež na to, že otec na výchovu detí nemá vhodné podmienky, nevracia ich riadne a včas, deti sa zdržujú na prízemí domu v G. nad F., ktorý je v neobývateľnom stave a nie je zariadený, pričom deti u otca prespávať nechcú. Deti sa počas pobytu u otca do školy nepripravujú, otec sa s deťmi neučí, hoci všetci sú dyslektici a dysgrafici a pomoc pri učení potrebujú. Preto nesúhlasí ani s úpravou styku počas prázdnin, Vianoc a veľkonočných sviatkov.

7. Maloletý A. vo výpovedi na pojednávaní dňa 03. 06. 2015 potvrdil záujem o styk s otcom, avšak zdôraznil, že sa s ním stýkať chce len v mieste bydliska matky a má obavu z toho, aby ho otec brával do C.. Záujem bratov o styk s otcom nedeklaroval a navyše poukázal na istú agresivitu v správaní otca a na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru otec viac má záujem o nadviazanie kontaktov s jeho matkou ako o jeho osobu. Tiež sa vyjadril k tomu, že si pamätá na minulosť, kde dominoval otcov alkoholizmus, potvrdil pritom, že v poslednom období u otca alkohol nezistil.

8. K výpovedi maloletého otec uviedol, že chlapec bol na výsluch spracovaný matkou a nemohol sa slobodne vyjadriť.

9. Maloletí A. a M. A. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 03. 11. 2017 potvrdili, že sa s otcom pravidelne stýkajú v zmysle vydaného neodkladného opatrenia zo dňa 12. 07. 2016, na ktorom styku majú záujem, avšak len v rozsahu, ako bol tento styk nariadený. Po dobu najmenej jedného roka navštevujú otca len v dome jeho matky v G. nad F., T.P.XX, ktorý dom nie je zariadený a obývať sa dá jedna izba. Otec dohodu o styku pravidelne svojvoľne nedodržuje a taktiež ich nepripravuje na školské vyučovanie. Všetci traja sú pritom dyslektici a dysgrafici, ktorí na učenie potrebujú pomoc dospelej osoby. Maloletí zdôraznili, že nechcú prespávať u otca a súhlasia so stykom s týmto obmedzením aj počas prázdnin a sviatkov. Osobitne mali za to, že by u otca nechcel prespávať ich najmladší brat Patrik.

10. Vzhľadom k vyššie uvedeným rizikovým okolnostiam v správaní otca ako aj s prihliadnutím na tú okolnosť, že kontakt otca k deťom bol dlhšiu dobu prerušený za účelom zistenia citových väzieb maloletých detí k otcovi a matke ako aj vzťahu medzi rodičmi navzájom, osobnostných predpokladov rodičov na zabezpečovanie starostlivosti o deti, zistenia prípadných nepriaznivých vplyvov otca na deti a optimálnej formy a frekvencie styku otca s deťmi, súd vo veci pribral znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečbu alkoholizmu a toxikománie) O.. M. N. a z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí O.. I. N.. Zo znaleckých posudkov znalcov, oboch zo dňa 30.05.2016 vyplynula tá skutočnosť, že citové väzby detí k otcovi aj k matke sú pozitívne. V intenzite či kvalite citových vzťahov maloletých k obom rodičom neboli zistené forenzne významné rozdiely. Vzťah matky k otcovi je negatívny a aktivity otca voči nej prežíva nepríjemne. Vzťah otca ku matke ich detí je prevažne pozitívny, má tendencie vzťah obnoviť. Obaja rodičia majú dostatočné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletých. Otec sa podľa dostupných zdrojov podrobil protialkoholickej ambulantnej terapii a takmer 2 roky abstinuje. Významným rizikom by pre spôsobilosť zabezpečenia starostlivosti o maloletých predstavovala jeho prípadná recidíva závislosti. V záujme detí je, aby s otcom trávili spoločný čas aj voľnočasovými aktivitami mimo G. nad F. v rozmedzí určenom súdnym rozhodnutím. Znalci navrhli upraviť kontakt každú sobotu od 08.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. V prípade osvedčenia takejto formy styku navrhli po asi jednom roku odporučenú úpravu prehodnotiť a prípadne ju rozšíriť v prospech času stráveného s otcom. Uvedené závery znalci potvrdili aj pri ich výsluchu na súde dňa 16. 11. 2016. Zdôraznili, že k obmedzeniu styku otca dospeli na základe deklarovaného záujmu všetkých troch detí, ako aj na základe tej skutočnosti, že pre záujem detí je v každom prípade lepšie postupne si zvykať na kontakt s otcom. U maloletého A. znalec O.. I. N. poukázal na problematické prežívanie širšieho styku v nočných hodinách.

11. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonal šetrenie pomerov v C. na U. ulici, kde otec mal vytvorené dobré podmienky na bývanie. Problém je len ten, že keď v lete šetrili pomery v domácnosti matky, deti sa vyjadrili tak, že do C. nechodia a že sa zdržujú v G. nad F., na adrese T. D. č. XX v rodinnom dome. Potom prešetrili pomery aj v dome v G. nad F., kedy zistili, že poschodie domu je prenajaté, bývajú tam príbuzní p. O. a p. H.. Pani H. sa asi pred mesiacom odsťahovala do Nemecka. Otec býva na prízemí, kde sa vykonáva rekonštrukcia a je zariadená len jedna izba tak, ako to deti uviedli na pojednávaní. Aj kuchyňa a kúpeľňa je rozbúraná, rozostavaná. Voda tečie len v kuchyni, tam je však všetko rozbité,

kuchyňa sa nedá použiť. Je tam linka, elektrický sporák a voda tečie do umývadla. V lete sa varí vonku. Nevie, kde sa bude variť v zime. Dom je rozbúraný a nie sú tam vyhovujúce podmienky na bývanie, aspoň nie v súčasnej dobe. V tejto súvislosti sa opakovane pýtali detí na styk s otcom, pričom uviedli, že im styk vyhovuje tak, ako je to teraz. Na noc u otca nechcú byť. Preto kolízny opatrovník navrhol, aby súd prihliadol na názor maloletých detí ohľadne styku a rešpektoval ho a prihliadol aj na ich zdravotný stav ako aj na možnosti učenia, ktoré sú problematické, lebo sú všetci traja dyslektici a dysgrafici. Najmä myslí na to, aby sa deti mohli v nedeľu pripravovať s matkou, pretože podmienky u otca na to nemajú. Úprava styku je v záujme maloletých detí, kedy doporučuje styk upraviť tak, ako to bolo v neodkladnom opatrení. Navrhuje zvýšiť výživné, pretože od poslednej úpravy pomerov deti narástli, sú väčšie, majú zvýšené výdavky. Zvýšenie navrhuje tak, ako to uviedla matka, pretože je to v záujme detí. Čo sa týka letných prázdnin alebo celkovo prázdnin, kolízny opatrovník nesúhlasil s úpravou styku tak, ako to navrhuje otec, pretože deti nemôžu byť dlhšiu dobu u otca, keďže otec na to jednoducho nemá vytvorené podmienky, čo vyplýva zo šetrenia v dome v G. nad F., Ul. T. XX. Prokurátor. A. otec tento dom dá do obývateľného stavu, tak kolízny opatrovník do budúcna súhlasil aj s úpravou styku cez prázdniny na dlhšiu dobu a aj na Vianoce a sviatky.

12. Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uviedol, že rodičia by mali rovnako vychovávať svoje deti, viesť ich k tomu, aby z nich vyrástli zdraví občania, vhodne pripravení na život. Matka v tomto smere supluje otca, pretože otec nevie dostatočne zabezpečiť výchovu a najmä vzdelávanie detí. Prokurátor navrhol rozhodnúť tak, aby to bolo v záujme maloletých detí aj čo sa týka styku a aj výživného.

13. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2017 vyplýva, že otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, nežiadal však o odročenie pojednávania z daného dôvodu. Na otázku súdu prvej inštancie, či má právny zástupca otca návrhy na doplnenie dokazovania tento uviedol, že nemá, len vyjadril pochybnosť, či je dostatok dôkazov ohľadne návrhu na zvýšenie výživného.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že je v záujme maloletých detí upraviť ich styk s otcom. Pri určení styku výlučne počas dňa vychádzal súd prvej inštancie z deklarovaného prejavu všetkých troch detí, ktoré túto skutočnosť uviedli pred znalcami a v zmysle ktorého záujmu detí aj znalci navrhli upraviť styk len počas dňa. Pokiaľ znalci poukázali na to, že asi po roku je potrebné prehodnotiť takto určený styk v prospech jeho rozšírenia, súd prvej inštancie vypočul maloleté deti A. a M., pričom vychádzal z ich vyjadrenia a záujmu. Vyjadrenie detí pritom bolo jasné a vychádzalo zo skúseností s otcom počas stykov, ktorý sa realizoval po dobu skoro roka a pol na základe neodkladného opatrenia zo dňa 12. 07. 2016. Názor maloletých detí na úpravu styku bol veľmi jednoznačný, čo deklaruje vyjadrenie najstaršieho z detí A. A., ktorý na zdôraznenie tej skutočnosti, že nechce tráviť noci u otca použil argument, že bude od budúceho školského roka bývať na internáte vo R. alebo v U., a preto počas víkendov chce byť v domácom prostredí. Uvedený argument maloletý dôrazne zopakoval aj po tom, keď bol zo strany súdu upozornený na skutočnosť, že štúdium na škole vyššieho stupňa započne až o viac ako 9 mesiacov. Z rozhodného prejavu maloletých A. a M., z ktorých A. je už veku skoro 16 rokov, čo sám maloletý zdôraznil, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že deti majú rozhodnú predstavu o budúcom styku s otcom aspoň v najbližšom období. Súd pritom poukázal na čl. 4 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ako aj na § 116 CMP, z ktorých vyplýva právo maloletého vyjadriť sa ku konaniam, ktoré sa ho týkajú ako aj na záverečný návrh ustanoveného kolízneho opatrovníka - orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň zvážil aj tú okolnosť, či názor detí na otázku úpravy styku nie je len odrazom ovplyvnenia zo strany matky. Vzhľadom však k vykonanému dokazovaniu mal súd prvej inštancie za to, že názor detí je predovšetkým odrazom skutočností, ktoré prežili s otcom počas realizácie styku. Bolo pritom zistené, že otec svojvoľne a bez vážnych dôvodov nedodržuje dohodu o styku a deti vracia podľa momentálnej nálady a okolností. Správanie otca v mnohých prípadoch bolo zistené ako neregulované a navyše nezodpovedné, ktorú skutočnosť potvrdili aj samotné maloleté deti, ako napr. prístup otca k ich vzdelávaniu, ale aj iné dôkazy, ako je napr. neplatenie výživného, resp. rizikové správanie vedúce k trestnému stíhaniu za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a to už po začatí tohto konania. Súd prvej inštancie poukázal aj na závery znalcov, že rizikovou môže byť recidíva otca, ktorá dôkazne preukázaná nebola, avšak v konaní boli v tomto smere produkované viaceré negatívne signály. Zo správy Centra pre liečbu drogových závislostí zo dňa 20.06.2017 (č. l. 504) vyplýva, že otec zariadenie už nenavštevuje, preto nie je možné vyjadriť sa k tomu, či abstinuje. Naposledy bol jeho stav skúmaný pri poslednej

jeho návšteve 08. 07. 2015. Aj z vyjadrenia otca na pojednávaní vyplývalo, že otec má vedomosť o tom, že by mal navštevovať skupinu, ale sa považuje za preliečeného a záujem o návštevu zariadenia nemá. Návrh otca na styk však bol podaný na tom základe, že otec abstinuje a má záujem o vytvorenie zdravého a vhodného prostredia pre svoje maloleté deti. Táto skutočnosť je významná práve z dôvodu, že otec bol v minulosti stíhaný, resp. sa dopúšťal domáceho násilia práve z dôvodu závislosti na alkohole. O nezodpovednom správaní otca svedčí aj okolnosť, že svoje deti vodí do prostredia rozostavaného domu v G. nad F., kedy súdom prvej inštancie nebol obmedzovaný v tom, aby sa nemohol s deťmi stýkať mimo bydliska matky. Podľa správy kolízneho opatrovníka ide o dom, ktorého prízemie vlastní matka otca, ktorá býva v okrese U. a ktorý dom otec používa pre svoju potrebu. V dome nie je funkčná kuchyňa a v lete sa varí vonku. Je otázna možnosť prípravy jedla v zimnom období. Aj podľa vyjadrení maloletých detí v uvedenom dome je čiastočne zariadená len jedna miestnosť, kde sa nachádza jeden gauč, stôl a televízor. Pokiaľ právny zástupca otca v tejto súvislosti namietol, že otec má vytvorené vhodné podmienky v C., pričom z dôvodu uľahčenia pri cestovaní z N. je otcovi výhodnejšie stýkať sa s deťmi v G. nad F., súd prvej inštancie poukázal na to, že vzdialenosť medzi oboma obcami je necelých 30 km a otec disponuje viacerými motorovými vozidlami, pričom aj táto okolnosť preukazuje, že otec zvažuje len okolnosť pre neho výhodnejšiu, čo nesvedčí o záujme na realizácii potrieb maloletých detí, z ktorých jeden bol len žiakom 1. triedy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že v čase podania návrhu vo februári 2015 otec argumentoval disponovaním vhodných bytových podmienok v C. na X. lG. č. XX.XX.XXXX. V tomto byte bolo vykonané aj šetrenie zo strany kolízneho opatrovníka (viď. č. l. 62, 63). Neskôr však otec namietal, že šetrenie bolo vykonané na nesprávnej adrese, pretože má prenajatý byt v C. na X. lXXX) XXXX/XX (viď. č. l. 405), kedy šetrenie bolo následne vykonané aj v tomto byte (viď. č. l. 448, 449). Avšak už z vyjadrenia otca zo dňa 06.07.2016 (č. l. 315) vyplývalo, že otec zvažuje možnosť zmeny bydliska späť do Kokavy nad Rimavicou, čo predtým vylučoval, čo činí v záujme maloletých detí. Táto skutočnosť preukazuje, že otec už v tom čase mal v úmysle styk s deťmi realizovať v dome svojej matky, kde pre deti nie sú vytvorené vhodné podmienky, kedy je otázne, či ešte disponuje prenajatým a zariadeným bytom. Podľa súdu prvej inštancie styk otca určený len v rozsahu v dennej dobe spĺňa požadovaný účel, a to zachovanie vzťahov medzi otcom a deťmi, kedy uvedené rozhodnutie nebráni rozšíreniu styku za okolností, že otec vytvorí vhodné a zdravé prostredie pre realizáciu styku s deťmi, čo bude mať rozhodne za následok, že aj deti budú mať záujem byť v prostredí otca dlhšiu dobu. Z uvedených dôvodov súd upravil styk tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to v rozsahu každý párny týždeň v mesiaci, ale aj počas letných, zimných a jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov.

15. Pokiaľ ide o návrh matky zo dňa 09.03.2015 na zvýšenie výživného zo strany otca pôvodne na sumu po 50,- Eur mesačne na každé mal. dieťa a rozšírený napokon na sumu po 100,- Eur na mal. A. a M. A. a na 50,- Eur na mal. A. A., počnúc dňom 01. 04. 2015, súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že naposledy bolo výživné určené dňa 14. 12. 2012 pri rozvode rodičov maloletých detí v konaní sp. zn. 9P/109/2012 len v minimálnom rozsahu vzhľadom k vtedajšej situácii otca, ktorá sa však zmenila. Otec začal úspešne podnikať a vlastní dostatok finančných prostriedkov, čo vyplýva z jeho nákupov pre deti (laptop, motorky), ale aj z iných skutočností deklarovaných otcom. Matka uviedla, že je zamestnaná v Lekárni Dr. Max 46 s.r.o. v F. Z., pričom jej posledná mzda činila 475,71 Eur, o čom predložila výplatnú pásku. Z prehľadu príjmov matky za posledných 12 mesiacov vyplýva, že jej celková mzda činila za 12 mesiacov 5 145,88 Eur, čo je v priemere mesačne 428,82 Eur netto. Matka má výdavky v sume 80,-Eur mesačne v súvislosti s cestovným do XXX,-Eur. Soboty, kde je zamestnaná, obedy v škole činia 70,- Eur za všetky tri deti a pokiaľ sú sviatky 60,-Eur (u starších detí jeden obed je 1,19 Eur a u maloletého A. 1,09 Eur). K tomu je nutné pripočítať stravu mimo školy, ktorá je najmä u väčších chlapcov značná. Učebnica matematiky pre dvoch starších stála u každého 6,40 Eur, to je spolu 12,80 Eur. Učebnica angličtiny stála 6,90 Eur pre obidvoch, to je spolu 13,80 Eur. Pracovný zošit z jazyka slovenského pre dvoch starších 2,90 Eur, pre každého zvlášť. Kupoval sa pracovný zošiť aj pre maloletého A. v septembri, k výške sa matka už nevie vyjadriť. Topánky na jedno dieťa činia 50-60,-Eur u väčší z detí, ale aj u A. ide o vyšší obnos. Maloletý M. navštevuje zubára, plombovali mu zuby, avšak potrebuje strojček, kedy len samotné ošetrenie s trhaním zubov stojí asi 1 O. Matka tiež poukázala na to, že pre nedostatok finančných prostriedkov deti nemôžu chodiť do družiny. Matka prispieva na domácnosť sumou okolo 150,-Eur, čo jej nie vždy vychádza a musí jej finančne pomáhať jej matka. V dome sa kúri plynom a drevom kombinovane. Drevo stojí 200-300,-Eur, na to matka rodičom neprispieva, pretože nemá z čoho. Matka žiadala priznať výživné v sume po 100,-Eur na maloletého A. a maloletého M. a vo výške 50,-Eur na maloletého A.. Výživné žiadala priznať od 01.04.2015.

16. Otec je podnikateľom - živnostníkom, druh podnikania sú drobné stavebné práce, tesárske práce, IČO: 40 587 983. Príjem otca za posledné zdaňovacie obdobie do 31.12.2016 nebolo možné zistiť, nakoľko ho otec nepredložil. Z vyjadrenia Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 22.06.2017 (č. l. 487) vyplývalo, že za zdaňovacie obdobie roku 2016 podal daňový subjekt oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, ktoré bolo predĺžené do 30.06.2017. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj vyjadrením Daňového úrad Banská Bystrica zo dňa 14.09.2017 (č. l. 532) pričom daňové priznanie nebolo predložené ani na výzvu súdu na poslednom pojednávaní. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie pri príjmoch otca vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Keďže životné minimum od roku 2015 do 01.07.2017 činilo 198,09 Eur a od 01.07.2017 činí 199,48 Eur je možné ustáliť, že dvadsaťnásobok sumy životného minima od roku 2015 do 01.07.2017 činí 3 961,80 Eur a dvadsaťnásobok sumy životného minima od 01.07.2017 je 3 989,60 Eur. V zmysle ustanovenia § 63 Zákona o rodine preto platí zákonná domnienka, že otec mal od 01.01.2015 do 01.07.2017 priemerný mesačný príjem 3 961,80 Eur a od 01.07.2017 priemerný mesačný príjem 3 989,60 Eur.

17. Súd prvej inštancie mal na základe takto vykonaného dokazovania za to, že sú dôvody na zvýšenie výživného. Od posledného rozhodnutia sa zmenili pomery na strane detí, nakoľko uplynulo dlhšie časové obdobie a s prihliadnutím na ich vek sa zvýšili ich výdavky. Pokiaľ matka navrhla určiť výživné otcovi v sume 100,-Eur mesačne na maloletého A., 100,-Eur na maloletého M. a 50,-Eur mesačne na maloletého A., vychádzajúc z príjmu otca, ktorý je vyššie popísaný, z priemernej mzdy matky 428,82 Eur a veku maloletých detí, je podľa názoru súdu prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 100,-Eur u maloletých detí A. a M. a vo výške 50,-Eur na maloletého A. dôvodný. Súd preto výživné v tejto výške priznal a zaviazal otca na zaplatenie výživného a zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec 9P/109/2012 zo dňa 14.12.2012 v časti výroku o výške a termíne splatnosti výživného. Súd prvej inštancie určil splatnosť výživného podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine tak, že takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Zameškané výživné od 01.04.2015 do 31.10.2017 činí na maloletého A. 2 584,53 Eur, na maloletého M. 2 584,53 Eur a na maloletého A. 1 292,26 Eur. Uvedenú sumu zistil súd prvej inštancie nasledovne: Otec mal platiť výživné v minimálnom rozsahu v sume 27,13 Eur mesačne na jedno dieťa. Takto určené výživné platil do októbra 2016, pričom od novembra otec výživné neposkytoval. Uvedená skutočnosť vyplýva z vyjadrenia matky ako aj z ňou podaného trestného oznámenia (viď. č.l. 557 z opaku). Z uvedeného vyplýva, že od novembra 2016 do októbra 2017 má otec zaplatiť výživné v sume 100,- Eur, čo činí za uvedených 12 mesiacov (12 x 100,- Eur) 1 200,- Eur. Matka žiadala zameškané výživné priznať od 01.04.2015. V čase od 01.04.2015 do októbra 2016, t.j. za 19 mesiacov by mal otec platiť výživné v sume 100,- Eur, čo činí (19 x 100,- Eur) 1 900,- Eur, ale otec platil výživné po 27,13 Eur, takže zaplatil (19 mesiacov x 27,13 Eur) 515,47 Eur. Čiže za uvedené obdobie od 01.04.2015 do 31.10.2016 činí zameškané výživné 1 384,53 Eur (1 900 Eur - 515,47 Eur). K tomu po pripočítaní výživného 1 200,- Eur od novembra 2016 do októbra 2017 je zameškané výživné 2 584,53 Eur. Zameškané výživné od 01.04.2015 do 31.10.2017 teda činí u maloletého A. sumu 2 584,53 Eur, u maloletého M. tiež 2 584,53 Eur a u maloletého A., ktorému bolo určené zvýšenie výživného nie na sumu 100,- Eur, ale len na sumu 50,- Eur to činí polovicu uvedenej sumy, t. j. 1 292,26 Eur. Zameškané výživné sa otcovi povolilo zaplatiť v splátkach po 200,- Eur mesačne v termínoch splatnosti bežného výživného počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania. Splátky boli otcovi povolené pod ťarchou výhody ich platenia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v termíne ich splatnosti.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“) podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Účastníci si trovy konania uplatnili a to otec aj matka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie mal za to, že otec bol úspešný čo do podania návrhu o úpravu styku a matka čo do podania návrhu na určenie výživného. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie trovy konania účastníkom nepriznal.

20. Pokiaľ ide o trovy štátu, tieto spočívali v znalečnom vyplatenom znalkyni O.. M. N. v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 28/2016 zo dňa 30.05.2016 v sume 1 227,84 Eur a v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 16.11.2016 v sume 128,20 Eur a v znalečnom vyplatenom znalcovi O.. I. N. v súvislosti s podaným znaleckým posudkom č. 20/2016 zo dňa 30.05.2016 v sume 1 096,48 Eur a v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 16.11.2016 v sume 115,98 Eur, t.j. v znalečnom spolu vo výške 2 568,50 Eur poníženom o sumu 400,- Eur vyplatenú zo zálohy zloženej otcom maloletých detí, preto trovy štátu činia 2 168,50 Eur. Nakoľko znalecké posudky vo veci boli vyhotovené na návrh účastníkov a v prospech ich tvrdení, súd určil, že obaja účastníci sú povinní zaplatiť trovy štátu, každý v polovici.

21. Proti prvému až piatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku, proti ôsmemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného a proti desiatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení zameškaného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a písm. h) C. s. p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; ako aj z dôvodu podľa § 62 ods. 1 C. m. p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

22. Súdu prvej inštancie vyčítal, že mu neumožnil predniesť stanovisko k vykonaným dôkazom napriek tomu, že sa z účasti na nariadenom pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2017 ospravedlnil. Namietal, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré navrhol, a preto súdu prvej inštancie nemohol rozhodnúť spravodlivo a v záujme ich maloletých synov.

23. Pokiaľ ide o úpravu styku súdom prvej inštancie v prvom až piatom výroku napadnutého rozsudku, otec maloletých detí mal za to, že výpovede detí sú odrazom ovplyvnenia zo strany matky. Mal. deti sa v jeho spoločnosti o možnom prespávaní počas stanovenej doby styku vyjadrujú úplne opačne. Prejavujú ľútosť nad tým, že sa styk končí a aj preto sa mohlo stať, že deti vrátil v inom čase, ako to bolo upravené v neodkladnom opatrení. Nebolo to však z dôvodu jeho momentálnej nálady, ale pre rešpektovanie vôle detí. Nesúhlasil s opačným vyhodnotením skutkových okolností súdom prvej inštancie, najmä že právanie otca v mnohých prípadoch malo byť zistené ako neregulované a navyše nezodpovedné, ktorú skutočnosť mali potvrdiť aj samotné maloleté deti, ako napr. jeho prístup k ich vzdelávaniu, ale aj iné dôkazy ako napr. neplatenie výživného. Takýto záver považoval otec za nekritický preberajúci jednostranné tvrdenia matky. Z dôvodov napadnutého rozsudku podľa otca nevyplýva, že by existoval iný dôkaz ako výpoveď matky, ktorý by takýto záver odôvodnil. Svoj postoj k vzdelávaniu detí mal snahu preukazovať svedeckou výpoveďou, ktorú súd prvej inštancie nevykonal. Tvrdenia o jeho nezodpovednosti a prístupe k vzdelávaniu detí považuje za účelové. Podstatnú časť života detí ich mala v starostlivosti matka a jej postupy pri výchove a vzdelávaní ich spoločných detí nemôže sám za krátky čas, kedy je oprávnený sa s nimi stýkať nahradiť. O postupoch a plnení si povinností matky pri ich výchove sa súd prvej inštancie vôbec nezmieňuje a ani sa nimi nezaoberá.

24. Otec maloletých detí vytýkal súdu prvej inštancie, že dostatočne nevyhodnotil dôvody uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. K. 12CoP/12/2017 - 455 zo dňa 27. 03. 2017 v bodoch 11, 12, 13 uvedeného uznesenia. Z uvedeného dôvodu je napadnutý rozsudok podľa otca nepreskúmateľný, nespĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. a svoj názor o nekritickom a jednostrannom vyhodnotení dôkazov v jeho neprospech považoval za dôvodný.

25. Pokiaľ mu súd prvej inštancie vyčítal, že napriek tomu, že zo strany súdu nebol obmedzovaný v tom, aby sa s deťmi nemohol stretávať mimo bydliska matky, t.j. aj v XX. Otec avšak tak neurobil a styk upravený neodkladným opatrením realizoval v G. nad F. v rozostavanom dome, kde v súčasnosti nie sú vytvorené vhodné podmienky na prespávanie detí, k tomu otec maloletých detí uviedol, že je pravdou, že C. je od G. nad F. vzdialená necelých 30 km, ale tým, že mu nie je umožnené stretávať sa s deťmi aj počas noci, musel by absolvovať medzi C. a G. nad F. celkom 8 jázd a musí cestovať za deťmi z N. a vracať sa do N. v nedeľu večer, resp. v pondelok v skorých ranných hodinách. Z takéhoto cestovania bol unavený, a preto napriek jeho diskomfortu prespával v G. nad F. a veľa času trávil so synmi v záhrade

rodinného domu. Za neobjektívne považoval aj zhodnotenie stavu a charakteru rodinného domu, pretože sa nejedná o rozostavaný rodinný dom, ale o rodinný dom, ktorého časť v súčasnoti rekonštruuje a v časti býva rodina matkinej sestry.

26. Otec mal. detí ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nie je možné vyjadriť sa k tom, či abstinuje, nakoľko je založený len na domnienke súdu prvej inštancie bez akéhokoľvek dôkazu o tom, že neabstinuje.

27. Ďalej otec vyčítal súdu prvej inštancie, že v rozsudku nijako nevyhodnotil preukázanú skutočnosť, že neodkladné opatrenie zo dňa 12. 07. 2016 dodržiava.

28. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného a výpočet zameškaného výživného súdom prvej inštancie, s týmto otec mal. detí nesúhlasil. Mal za to, že ôsmy výrok napadnutého rozsudku nedáva žiaden právny základ pre vydanie desiateho výroku o zameškanom výživnom, pretože v ôsmom výroku nie je upravená konkrétna doba, odkedy by mal platiť zvýšené výživné. Bol názoru, že ak sa v napadnutom rozsudku zrušuje rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/109/2012 - 87 zo dňa 14. 12. 2012, tak takýto výrok napadnutého rozsudku predpokladá, že úprava výživného má nastať po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Mal za to, že v zmysle § 231 C. s. p. malo byť predchádzajúce rozhodnutie o určení výživného zmenené, nie zrušené.

29. Ďalej otec mal. detí namietal všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie o náraste potrieb maloletých detí z dôvodu ich vyššieho veku bez preukázania skutočných potrieb detí až na poukaz o nákladoch na školskú jedáleň jednostranný nákup učebníc. Mal za to, že súd prvej inštancie nemal dostatok dôkazov na posúdenie, či od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane detí, a preto ani nemohol zákonne posúdiť určenie výšky výživného.

30. Otec mal. detí taktiež súdu prvej inštancie vyčítal, že nemal podklad pre záver, že začal úspešne podnikať a vlastní dostatok finančných prostriedkov a v dôsledku toho sa zmenil pomery na jeho strane odôvodňujúce platenie zvýšeného výživného od 01. 04. 2015. Tento záver nemôže vyplývať ani z jeho nákupov laptopu, motoriek pre deti, lebo súd prvej inštancie číselne nevyjadruje náklady, ktoré na kúpu vecí vynaložil. Súd prvej inštancie ho sankcionuje použijúc ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine o fikcii jeho príjmu nielen za obdobie roka 2016, za ktoré daňové priznanie nepredložil, ale aj za obdobie roka 2015, kedy preukázal, že jeho príjmy mu neumožňovali platiť vyššie výživné.

31. Ďalej podľa otca mal. detí z dôvodov napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akého dôkazu súd prvej inštancie dospel k názoru, že vôbec neplatí výživné od októbra 2016. Uviedol, že sa dostal do finančných problémov vzhľadom na to, že odberatelia mu za vykonané práce riadne neplatili, ale výživné uhrádzal, aj keď nepravidelne. Preto dlh na výživnom nemôže byť v takej výške, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Práve oneskorené úhrady od odberateľov zapríčinili, že je nútený sa zamestnať a táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri posudzovaní jeho schopnosti platiť výživné v určenej výške.

32. Otec maloletých detí navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca mal. detí navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutých otcom mal. detí potvrdiť, resp. v rámci autoremedúry navrhla súdu prvej inštancie ôsmy výrok o zvýšení výživného opraviť v súlade so zákonom, ak by sa odvolací súd stotožnil s tvrdením otca o nesprávnosti tohto výroku a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

34. Matka súhlasila s postupom súdu prvej inštancie, keď na pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2017 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca, pretože otec účelovo znova a opakovane nechodil na pojednávania, urobil to niekoľkokrát pred daným pojednávaním a posielal za seba svojho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie ho niekoľkokrát vyzýval, aby sa osobne dostavil na pojednávanie a aby sa vyjadril k predmetným dôkazom, avšak on na pojednávania nechodil Nebolo teda hospodárne takýmto spôsobom naťahovať čas, keď otec v rozpore so záujmom mal. detí odďaľoval rozhodnutie vo veci samej na ich úkor.

35. Tvrdenia otca maloletých detí tom, že deti boli pri svojich výpovediach ovplyvnené matkou a že v jeho prítomnosti vypovedajú opačne ohľadne úpravy styku v noci, považovala matka za ničím nepodložené a nepravdivé. Maloleté deti na súdnom pojednávaní dňa 03. 11. 2013, ako aj pri viacerých šetreniach pomerov kolíznym opatrovníkom v neprítomnosti matky sami zhodne vypovedali, že v súčasnosti upravený styk im vyhovuje a u otca prespávať nechcú. Dokonca uviedli, že najmladší syn Patrik je veľmi naviazaný na matku a veľmi by namietal, keby mal u otca čo i len jediný deň prespať. Mala za to, že keby bolo pravdivé tvrdenie otca o ovplyvňovaní výpovedí detí z jej strany, tak by v jej neprítomnosti vypovedali opačne.

36. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nezaoberá postupmi a plnením si povinností matky pri výchove detí, tieto nikto nespochybňoval, a preto sa súd prvej inštancie nemusel nejako špeciálne týmito skutočnosťami zaoberať.

37. Ďalej mala matka maloletých detí za to, že keby otec mal. detí chcel postupovať pri zabezpečení bývania v ich záujme, tak by si našiel byt v Kokave nad F. a nie 30 km od obce, v ktorej má rozostavaný dom. Veď práve vzdialenosť medzi C. a G. nad F. otca podľa jeho tvrdení brzdila v tom, aby mohol byť čo najviac s deťmi a nemusel by každý víkend cestovať z C. do G. nad XX. Matka odviezť deti zasa späť v nedeľu do C. a odtiaľ cestovať do N.. Preto jeho tvrdenia považuje len za účelové. Podľa jej názoru súd prvej inštancie zhodnotil charakter domu otca v G. nad F. správne, keď uviedol, že nemá v súčasnosti vyhovujúce podmienky na to, aby v ňom mohli deti tráviť čas aj počas noci.

38. Matka mal. detí ďalej poukázala na to, že v konaní sa preukázalo a je to evidentné najmä z výpovedí detí, že k nedodržiavaniu času odovzdania detí matke určeného neodkladným opatrením nedochádzalo z dôvodu želania detí ostať u otca dlhšie, ale z dôvodu ľahkovážnosti nezodpovednosti otca mal. detí, buď sa mu nechcelo, alebo sa mu pokazilo auto, hoci vzdialenosť medzi domom otca a bydliskom matky bola len necelý 1 km. Uviedla, že dokonca v novembri 2017 si prišiel otec pre deti len jednu nedeľu a v decembri 2017 tiež vynechal styk a to celý víkend. Z takéhoto správania otca matka vyvodila záver, že otec v skutočnosti nemá záujem o rozšírenie styku s maloletými deťmi, ale baví ho len ubližovať jej, keď bude umelo naťahovať konanie a namietať úpravu styku a výšku výživného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa maloletým deťom počas úpravy styku nevenoval, neučil sa s nimi, vracali sa od otca v nedeľu nenaučené a musela sa s nimi do noci učiť ona.

39. Podľa názoru matky maloletých detí súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil zvýšenie výživného. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a je preukázateľné, že životná úroveň otca je oveľa vyššia, ako matky detí. Zo súdneho konania je zrejmé a otec sa tým netajil, že nakúpil deťom drahé darčeky (motorky, zbrane...), že rekonštruuje dom a že podniká. Keďže súdu prvej inštancie nepredložil doklady o svojich príjmoch, súd prvej inštancie správne vychádzal z jeho predpokladaného príjmu v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, Ona na pojednávaní presne vyčíslila pravidelné výdavky na deti a predložila potvrdenie o svojich príjmoch. Otec má financie na to, aby si platil podnájom v C., vlastí tri motorové vozidlá, ktoré sú exekučne blokované a napriek tomu neplatí pravidelne výživné na mal. deti. Matka mal. detí mala za to, že súd prvej inštancie správne zvýšil výživné vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov najmä u mal. detí s prihliadnutím na ich vek a je potrebné na nich vynakladať oveľa vyššie výdavky oproti času predchádzajúceho rozsudku o určení výživného. Pokiaľ ide o pomery otca mal. detí, k týmto uviedla, že je jednoznačné, že už do roka 2015 mal vyšší príjem v porovnaní s príjmom za obdobie, kedy bolo predchádzajúcim rozsudkom určené výživné. Už v roku 2015 podnikal, pričom z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že jeho mesačný príjem dosahoval sumu cca 750,- Eur. Napriek tomu i v období po 01. 04. 2015 platil len výživné v minimálnom zákonnom rozsahu určené predchádzajúcim rozsudkom. Preto podľa nej súd prvej inštancie správne určil povinnosť otcovi zaplatiť zameškané výživné od 01. 04. 2015.

40. K námietke otca, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, na základe akých dôkazov dospel k názoru, že neplatí výživné od októbra 2016, matka uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé a ona aj na pojednávaní uviedla, že na otca mal. detí podala trestné oznámenie za zanedbávanie povinnej výživy za obdobie od októbra 2016, kedy sa v súčasnosti vedie trestné konanie na polícii. Otec doposiaľ nezaplatil ani len čiastku dlhovaného výživného.

41. Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec vo vyjadrení k odvolaniu otca mal. detí navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutých otcom mal. detí ako vecne správny potvrdiť. Mal za

to, že súdom určený styk otca s mal. deťmi spĺňa účel zachovania vzťahov medzi otcom a deťmi. K rozhodnutiu o výživnom sa nevyjadril. Po prevzatí vstupu do konania prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zotrval na vyjadrení prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec.

42. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca mal. detí nevyjadril.

43. K vyjadreniam matky mal. detí a prokurátora k odvolaniu otca mal. detí sa tento nevyjadril.

44. Proti časti dvanásteho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania štátu zo strany matky mal. detí podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka uviedla, že rozhodnutím centra právnej pomoci jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v tejto právnej veci a na zastupovanie jej bol určená advokátka. Preto je zo zákona oslobodená od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov, ako aj trov konania, pričom poukázala na znenie § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej aj „ZSP“), podľa ktorého od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu a na ustanovenie § 49 ods. 2 C. m .p., podľa ktorého súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

45. Matka mal. detí preto navrhla, aby odvolací súd zrušil časť dvanásteho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o jej povinnosti zaplatiť štátu trovy konania vo výške 1 084,25 Eur.

46. Otec mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s týmto nesúhlasí, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v dvanástom výroku o náhrade trov štátu za vecne správne. Za nesprávne považoval tvrdenie matky, že samotné priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a určenie advokáta na zastupovanie v tomto konaní centrom právnej pomoci má za následok aj oslobodenie matky od trov spojených so znaleckým dokazovaním, ktoré vznikli štátu. S poukazom na ustanovenie § 55 C. m. p. aj v nadväznosti na ust. § 255 ods. 2 C. s. p. považoval za spravodlivé, aby sa na trovách štátu, ktoré boli vynaložené pre čo najobjektívnejšie zistenie záujmu maloletých detí podieľali rovnakou mierou obidvaja rodičia.

47. Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa s jej argumentáciou nestotožňuje, je toho názoru, že oslobodenie od súdnych poplatkov nezahŕňa oslobodenie platiť trovy konania, tieto je matka povinná štátu uhradiť. Po prevzatí vstupu do konania prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zotrval na vyjadrení prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec.

48. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

49. Matka k vyjadreniam otca a prokurátora k jej odvolaniu uviedla, že v čase začatia predmetného konania ako aj v čase, kedy boli vyhotovované znalecké posudky a výsluchy znalcov bol účinný zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok, ktorý sa na predmetnú vec vzťahoval. Mala za to, že je zo zákona oslobodená od platenia trov konania a to najmä z dôvodu, že v súlade s § 138 ods. 4 O. s. p. jej bol ako účastníkovi konania priznaný nárok na právnu pomoc.

50. Podporne uviedla, že už na začiatku predmetného konania preukázala, že sú u nej dôvody hodné osobitného zreteľa na oslobodenie od poplatkov a trov konania, keďže už v tom čase nebola majetná a bol jej priznaný nárok na právnu pomoc Centrom právnej pomoci, a preto prichádza do úvahy aplikácia § 150 O. s. p. teda zákona účinného v čase znaleckého dokazovania, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.

51. Matka mal. detí poukázala tiež na ust. § 140 ods. 1 O. s. p. účinného v čase začatia predmetného konania a v čase znaleckého dokazovania, podľa ktorého každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva

na veci a na konaní. Mal za to, že podľa vyššie uvedeného ustanovenia, keď by súd určil k povinnosti matky mal. detí uhradiť trovy znaleckého dokazovania, mal by ich určiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Matka, otec ako aj kolízny opatrovník navrhovali vyhotovenie znaleckého posudku, to matka nenamieta. Avšak, čo sa týka výsluchu znalcov na pojednávaní, týchto navrhol len otec mal. detí. Z tohto dôvodu by mal súd rozhodnúť o pomere účastníkov k znaleckému dokazovaniu tak, že zaviaže matku mal. detí k uhradeniu znaleckých trov v pomere 1/3-ina a otca v pomere 2/3-iny z výdavkov vyplývajúcich zo znaleckého dokazovania.

52. Napokon matka uviedla, že ak by sa odvolací súd nestotožňoval s vyššie uvedeným názorom a riadil by sa ustanoveniami C. s. p. účinného od 01. 07. 2016, tak je taktiež potrebné vziať do úvahy ustanovenie § 257 CSP, nakoľko u matky mal. detí sú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby matke súd nepriznal náhradu trov konania.

53. K tomuto vyjadreniu matky sa otec, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

54. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 02. 02. 2015 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného mimosporového poriadku. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 395 ods. 1, 2 C. m. p., podľa ktorého sa nový procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. m. p. a subsidiárne v zmysle § 2 ods. 1 C. m. p. aj podľa ustanovení C. s. p. Odvolanie otca aj matky mal. detí bolo podané na súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného mimosporového sporového poriadku dňa 03. 01. 2018 a 19. 12. 2017. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania aplikuje v zmysle príkazu § 395 ods. 1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

55. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec nielen v rozsahu odvolania, ale aj nad jeho rámec v zmysle § 65 C. m. p., nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 C. m. p.), nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom, ôsmom až desiatom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil a v druhom až piatom a jedenástom a dvanástom výroku potvrdil ko vecne správny z nasledovných dôvodov:

56. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca mal. detí je dôvodné len čiastočne. Krajský súd sa stotožnil s takmer všetkými skutkovými závermi súdu prvej inštancie okrem záveru o výške zameškaného výživného u mal. A. A. a v tomto rozsahu na tieto poukazuje. Reagujúc na odvolacie námietky otca mal. detí odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutočný stav veci zistil úplne a správne, vec správne právne posúdil a odvolací súd nezistil porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

57. K otcovi mal. detí uvádzanému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 2 písm. b) C. s. p. odvolací súd uvádza, že otec mal. detí bol v konaní viackrát vypočutý, mohol teda aj na pojednávaniach predchádzajúcich poslednému pojednávaniu dňa 03. 11. 2017 zaujať stanovisko k podstatným skutkovým otázkam týkajúcim sa prejednávanej veci vrátane otázky učenia sa detí počas styku upraveného neodkladným opatrením. Výsluch otca ohľadne učenia sa mal. detí počas realizácie styku s ním nebol nutný aj z dôvodu, že z iných dôkazov vykonaných v tomto konaní vyplýva, že deti sa počas realizácie styku s otcom u neho neučia. Vyplýva to z výpovedí detí či už na súde, v rámci znaleckého dokazovania, ako aj pred kolíznym opatrovníkom. Nebolo pre zistenie skutočného stavu veci teda potrebné, aby ho súd opakovane vypočúval ohľadne týchto okolností. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 03. 11. 2017 síce prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec ospravedlnil svojou dočasnou práceneschopnosťou, čo aj dokladoval, nežiadal však o odročenie pojednávania z tohto dôvodu. Pokiaľ ide o jeho výsluch a výsluchy nevypočutých svedkov, jeho právny zástupca sa pojednávania zúčastnil, vyjadroval sa k jednotlivým vykonaným dôkazom a na záver uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, čo možno vyložiť aj tak, že netrval na výsluchu svedkov ohľadne okolností potrebných pre úpravu styku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že otec mal. detí mal od začatia konania dňa 02. 02. 2015 dostatočný časový priestor na realizáciu jemu patriacich procesných práv v

konaní a súd prvej inštancie svojim procesným postupom neznemožnil otcovi mal. detí ich realizáciu v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

58. Pokiaľ otec namieta výpovede mal. detí v konaní, deti môžu byť manipulované tak zo strany matky ako aj zo strany otca. Súd preto nemá ako inak objektívne zistiť názor a želanie maloletých detí, ako ich výsluchom v neprítomnosti rodičov, či už v rámci prešetrenia pomerov cestou kolízneho opatrovníka, výsluchom pred znalcom alebo priamo na súdnom pojednávaní. Ako správne poukázal súd prvej inštancie na čl. 4 základných princípov C. m. p. a § 38 C. m. p., súd koná v najlepšom záujme dieťaťa a prihliadne na zistený názor maloletého dieťaťa. To, že mal. deti si želajú prespávať u otca aj v noci zostalo len v rovine tvrdenia otca, nebolo to v konaní preukázané a maloleté deti ani raz v konaní nevypovedali, že by tomu tak bolo.

59. Pokiaľ otec vytýka súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom rozsudku nezaoberal výchovnými postupmi a plnením si povinností matky pri výchove detí, je potrebné si uvedomiť, že na to nebol dôvod, pretože dokazovanie ohľadne týchto skutočností sa vykonáva v konaní, v ktorom by súd rozhodoval o tom, ktorému z rodičov zverí deti do osobnej starostlivosti. Predmetom tohto konania však bola úprava styku otca s mal. deťmi a zvýšenie výživného.

60. Pokiaľ otec vytýka súdu prvej inštancie, že dostatočne nevyhodnotil dôvody uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Cop/12/2017 - 455 zo dňa 27. 03. 2017 konkretizované v odsekoch 11, 12, a 13, k tomu odvolací súd uvádza nasledovné:

61. Neodkladným opatrením súdu prvej inštancie č. k. 21P/8/2015 - 320 zo dňa 12. 07. 2016 došlo k úprave styku otca počas každého párneho týždňa v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod., t.j. bez prespania mal. detí v noci, pričom matka požadovala takto určený styk zúžiť, eventuálne styk otca s mal. deťmi zakázať. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 21P/8/2015

- 373 zo dňa 30. 09. 2016 bol styk otca s mal. deťmi zúžený len na každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a návrh matky na zákaz styku zamietnutý. Predmetným uznesením krajského súdu bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 21P/8/2015 - 373 zo dňa 30. 09. 2016 tak, že bol zamietnutý návrh matky na zmenu doposiaľ platného neodkladného opatrenia zo dňa 12. 07. 2016 ohľadne zúženia realizácie styku otca s maloletými deťmi. V otcom mal. detí poukazovaných odsekoch 11, 12 a 13 odôvodnenia predmetného uznesenia sa uvádza:

„11. Z obsahu spisu (ani z návrhu na zmenu neodkladného opatrenia) odvolací súd nemal osvedčené, že by si otec počas styku s maloletými riadne neplnil voči nim svoje rodičovské povinnosti, t.j. riadne sa nestaral, nevychovával, nerozvíjal vzťah otec - synovia, neprejavoval voči maloletým skutočný záujem a lásku. Zároveň nebolo osvedčené, že by otec na maloleté deti negatívnym spôsobom vplýval a taktiež, že by u neho došlo k recidíve závislosti od alkoholu. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že nie sú dostupné žiadne informácie, ktoré by objektívne preukazovali škodlivosť styku otca s maloletými deťmi, pričom v záujme maloletých detí je, aby mohli tráviť spoločný čas s otcom voľnočasovými aktivitami.

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že víkendy pre maloleté deti by mali byť časom na oddych, regeneráciu, na rozvíjanie ich vzťahov s rodičmi, kamarátmi, na absolvovanie voľnočasových aktivít. Otec má obmedzený čas na rozvíjanie vzťahu s maloletými deťmi, a to každý párny týždeň počas víkendu v sobotu v trvaní 7 hodín a v nedeľu 6 hodín. Miesto, kde sa má realizovať styk otca s maloletými deťmi, nebol súdom striktne určený, preto otec pri styku s maloletými deťmi nie je limitovaný miestom svojho bydliska. Je prirodzené, že maloleté deti chcú tráviť čas s otcom hrami, športovaním v prírode, rozvíjaním záujmov, kedy dochádza (ako prirodzene i u iných maloletých detí) k pošpineniu, resp. k roztrhaniu oblečenia. Otec má povinnosť zabezpečiť stravovanie detí počas realizácie styku. Po realizácii styku je teda povinnosťou matky zabezpečiť stravovanie maloletých detí. Matkou tvrdené skutočnosti, že otec nezabezpečuje riadne stravovanie maloletých detí, resp. ich podnecuje k fajčeniu, neboli osvedčené.

13. Ohľadne prípravy maloletých detí na školské vyučovanie odvolací súd dodáva, že matke nebránia žiadne okolnosti adekvátnym spôsobom pripraviť maloleté deti na školské vyučovanie už v piatok (pred realizáciou styku), eventuálne ešte zopakovať učivo po realizácii styku. Za dodržiavanie spánkového režimu v noci u maloletých detí zodpovedá výlučne matka (otec nemá upravený styk s maloletými deťmi v noci), a teda ak sú podľa tvrdení matky maloleté deti unavené v škole, nie je to možné pričítať otcovi.“

62. Z citovaných odsekov odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Cop/12/2017 - 455 zo dňa 27. 03. 2017 nemožno vyvodiť, že by krajský súd odobril otcovi styk s deťmi aj v noci, krajský súd sa postavil zamietavo len k zúženiu úpravy styku počas víkendu, pričom ani vtedy nebol styk otca upravený aj počas noci. Uvedené uznesenie je navyše podporným dôkazom o tom, že otec sa s deťmi počas realizácie styku neučil, čo však podľa predmetného uznesenia vzhľadom na rozsah úpravy styku nemožno otcovi zazlievať. Nebol teda daný dôvod, aby súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku predmetné uznesenie nejako komentoval. Na to by bol daný dôvod len vtedy, ak by krajský súd v predmetnom uznesení aspoň naznačil, že ani úpravu styku neodkladným opatrením súdu prvej inštancie č. k. 21P/8/2015 - 320 zo dňa 12. 07. 2016 nepovažuje za dostatočnú, že je namieste upraviť styk otca aj počas noci, čo však neurobil. Krajský súd, keďže v konaní o starostlivosti súdu o maloletých nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania, dokonca mohol sám nariadiť rozšírenie úpravy styku aj počas noci, ak by bol názoru, že je to potrebné, čo však neučinil.

63. Pokiaľ otec namieta zhodnotenie stavu a charakteru rodinného domu v G. nad F., ktorý v súčasnosti rekonštruuje, súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov - správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov. Na rozdiel od otca, kolízny opatrovník je v konaní ustanovený v dôsledku kolízie záujmov rodičov a mal. detí na ochranu záujmov mal. detí, a preto je u neho predpoklad nezaujatého podania správy z prešetrenia pomerov, kým o otca ako osoby priamo zainteresovanej na výsledku konania objektívny pohľad očakávať nemožno. Vzhľadom na stav časti rodinného domu opísaný v správe z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom je aj odvolací súd názoru, že v súčasnosti otec v tomto dome nemá vytvorené vhodné podmienky na prespávanie detí u neho v G. nad F..

64. Vzhľadom na prianie mal. detí, ktoré zodpovedá ich záujmu a stav rodinného domu v G. nad F. nie je pre úpravu styku rozhodné, či otec v súčasnosti abstinuje, alebo nie, pričom len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak z vykonaného dokazovania, nemožno vyvodiť, že požíva alkoholické nápoje v zvýšenej miere, treba vychádzať z toho, že tomu tak nie je, teda že abstinuje. Ani skutočnosť, že by otec mal. detí neodkladné opatrenie dodržiaval dôsledne, sama osebe neodôvodňuje rozšírenie úpravy styku aj počas noci.

65. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil druhý až piaty výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku ako vecne správny. Prvý výrok v spojitosti s odvolaním nenapadnutým šiestym výrokom formálne zmenil v záujme ujednotenia miesta začiatku a konca úpravy styku, nakoľko pojmy trvalý pobyt a bydlisko nie sú v zmysle ustálenej judikatúry pojmami totožnými a nie je rozumný dôvod a neodôvodňuje to ani záujem mal. detí, aby toto miesto bolo odlišné pri úprave styku počas víkendu a počas prázdnin a sviatkov.

66. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného a z toho vyplývajúci výpočet zameškaného výživného, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že napriek zneniu odvolaním nenapadnutého deviateho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie mienil zvýšiť výživné od 01. 04. 2015, nie počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vyplýva to aj z nadväznosti desiateho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie na ôsmy a deviaty výrok. Nakoľko je však pre účastníkov konania záväzná len výroková časť rozsudku, pristúpil odvolací súd v záujme maloletých detí a v záujme odstránenia rozporu deviateho výroku s desiatym výrokom a s odôvodnením napadnutého rozsudku k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v neprospech odvolateľa - otca mal. detí. Na rozdiel od civilného sporového konania je podľa názoru odvolacieho súdu táto zmena vo veci starostlivosti súdu o maloletých možná, nakoľko ju odôvodňuje verejný záujem na starostlivosti súdu o maloletých. Preto na rozdiel od civilného sporového konania súd nie je vo veciach starostlivosti o maloletých viazaný návrhom účastníka konania, môže konanie začať aj bez návrhu, nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (do rozhodnutia odvolacieho súdu) a v neposlednom rade článok 11 základných princípov C. m. p. je obsahovo zhodný s článkom 16 C. s. p. až na to, že v ňom absentuje ods. 3 článku 16 základných princípov C. s. p. o zákaze reformatio in peius.

67. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zmena ôsmeho a deviateho výroku súdom prvej inštancie v rámci autoremedúry neprichádza do úvahy, pretože zákonnými podmienkami takéhoto postupu sú v zmysle § 376 C. s. p. - 1. vyhovenie odvolaniu v celom rozsahu (čo v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože odvolanie do výrokovej časti o výživnom podal otec mal. detí a nie je v ich záujme ním

požadované zrušenie výroku o zvýšení výživného) a 2. z rozhodnutia nenadobudla práva iná osoba ako odvolateľ (z rozhodnutia nadobudli právo na zvýšené výživné mal. deti).

68. K námietke otca, že súd prvej inštancie zvýšil výživné len na základe všeobecného konštatovania, že od posledného rozhodnutia uplynulo dlhšie časové obdobie, zmenili sa pomery na strane detí s ohľadom na ich vek a navyše otcovi bolo určené výživné len v minimálnom rozsahu vzhľadom k jeho vtedajšej situácii, ktorá sa tiež zmenila, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie poukázal na výdavky detí, príjem a výdavky matky a na to, že vychádzal z predpokladaného príjmu otca z podnikania v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý vyčíslil (viď odseky 46 - 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie). Nemožno teda súhlasiť s tvrdením otca, že súd prvej inštancie sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie zmeny pomerov na strane detí a otca bez ich bližšej špecifikácie. Otcom uvádzané všeobecné konštatovanie je zhodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.

69. Pokiaľ otec namieta zvýšenie výživného od 01. 04. 2015 na základe jeho predpokladaného príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine aj za obdobie roka 2015, kedy podľa neho preukázal, že jeho príjmy mu neumožňovali platiť vyššie výživné, k tomu odvolací súd uvádza, že otec mal. detí v odvolaní nešpecifikuje, akým spôsobom tieto príjmy preukázal. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na č. l. 437

- 439 sa síce nachádza účtovná závierka otca mal. detí a na č. l. 440 - 446 spisu daňové priznanie otca za rok 2015, tieto sú však nepodpísané, nepodpísané je aj vyhlásenie na tlačive daňového priznania, že všetky údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a úplné. Súd prvej inštancie si vyžiadal aj od príslušného daňového úradu predmetné daňové priznanie, avšak ani na úradne overenej kópii daňového priznania za rok 2015 predloženej daným daňovým úradom sa podpis otca mal. detí nenachádza (viď č. l. 488 - 501 spisu). Odvolací súd má preto za to, že z daňovníkom nepodpísaného daňového priznania, či účtovnej závierky nemožno vychádzať, údaje v nich uvedené bez podpísaného vyhlásenia, že tieto údaje sú správne a úplné, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď aj za obdobie od 01. 04. 2015 vychádzal z predpokladaného príjmu otca v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

70. Odvolací súd sa má taktiež za to, že aj súčasné výdavky otca svedčia o tom, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súdom prvej inštancie zvýšené výživné, ak je schopný kúpiť deťom laptop, či motorky a rekonštruovať prízemie rodinného domu v XX. K nad F.. Aj keď súd prvej inštancie tieto výdavky presne nevyčíslil a ich hodnotu nezisťoval, je skutočnosťou všeobecne známou, že uvedené výdavky sú nemalej, značnej hodnoty. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je otec v prvom rade povinný platiť výživné na deti a až následne môže vynakladať náklady napr. na rekonštrukciu rodinného domu. Ako správne poukázala matka mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu, v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine pre určenie výživného nie sú rozhodujúce len reálne výdavky na potreby mal. deti, ale aj právo detí podieľať sa na životnej úrovni ich rodičov, pričom životná úroveň otca mal. detí vzhľadom na jeho vyššie uvedené výdavky a predpokladaný príjem je podstatne vyššia ako životná úroveň matky mal. detí.

71. K námietke otca, že z dôvodov napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akého dôkazu dospel súd prvej inštancie k názoru, že neplatí výživné od októbra 2016, výživné platil, aj keď nepravidelne, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie konštatoval, že otec platil výživné do októbra 2016 (t.j. vrátane októbra 2016), teda z toho možno vyvodiť, že neplatil výživné od novembra 2016 a súd jasne označil dôkazy, z ktorých vychádzal pri závere, že otec neplatí výživné od novembra 2016 - vyjadrenie matky a ňou podané trestné oznámenie založené na č. l. 557 spisu, pričom na rube toho č. l. sa skutočne fotokópia takéhoto trestného oznámenia nachádza. V predmetnom trestnom oznámení sa uvádza, že na OO PZ Lučenec sa dostavila matka mal. detí dňa 24. 04. 2017 a uviedla, že otec mal. detí nezaplatil výživné spolu vo výške 488,34 Eur za posledných šesť mesiacov, t.j. od novembra 2016. Keďže minimálne výživné v tom čase činilo sumu 27,13 Eur, na tri mal. deti za 6 mesiacov činilo spolu sumu 488,34 Eur (27,13 x 3 x 6). Otec mal. detí v konaní nekonkretizoval svoje tvrdenie, že výživné nepravidelne platil, neuviedol sumu, ktorú zaplatil a v tomto smere v konaní neprodukoval ani žiaden dôkaz spochybňujúci vyjadrenie matky a výšku zameškaného výživného uvedeného v trestnom oznámení. Súd prvej inštancie preto správne na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že otec mal. detí výživné od novembra 2016 vôbec nezaplatil.

72. Pokiaľ otec v odvolaní namieta formuláciu ôsmeho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení predchádzajúceho rozsudku, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia

povinnosť, je pravdou, že súčasnému zneniu procesného kódexu - § 121 C. m. p., ako aj hmotnoprávneho predpisu - § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pri zvýšení výživného viac zodpovedá výrok, že predchádzajúce rozhodnutie sa mení. Pri výživnom by zrušenie prichádzalo do úvahy pri zrušení (zániku) vyživovacej povinnosti. Odvolací súd preto formálne zmenil ôsmy výrok napadnutého rozsudku, nakoľko je názoru, že zmenené znenie lepšie korešponduje zneniu § 121 C. m. p. a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

73. Pokiaľ ide o samotný výpočet zameškaného výživného, odvolací súd sa stotožňuje s predpokladmi a spôsobom výpočtu zameškaného výživného u mal. A. a M. A.. U mal. A. však nepostačilo zameškané výživné vypočítané u mal. XXX,XX, či Jána predeliť dvoma, pretože rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným nebol polovičný. U mal. A. teda zameškané výživné za obdobie od XX. XX. 2015 do 31. 10. 2017 pri zachovaní spôsobu výpočtu ako u mal. Pavla, či Jána činí sumu 1I.3 Eur. Za obdobie od 01. 04. 2015 do 30. 10. 2016, za ktoré otec platil minimálne výživného, činí 434,53 Eur (zaplatil 27,13 Eur x 19 mesiacov = 515,47 Eur, má po zvýšení zaplatiť 50 Eur x 19 mesiacov = 950 Eur). Za obdobie od 01. 11. 2016 do 31. 10. 2017, za ktoré otec už neplatil žiadne výživné, činí 600,- Eur (50,- Eur x 12 mesiacov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil desiaty výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti sumy zameškaného výživného u mal. M. A..

74. Aj keď ani otec, ani matka mal. detí nenapadli odvolaním jedenásty výrok o náhrade trov konania účastníkov a časť dvanásteho výroku o náhrade trov konania štátu týkajúcu sa povinnosti otca ju v polovici zaplatiť, nakoľko sa jedná o závislé výroky od predmetu konania (§ 379 písm. a) C. s. p.) odvolací súd ich preskúmal. Jedenásty výrok potvrdil ako vecne správny, hoci vychádzajúci z nesprávneho odôvodnenia. Civilný mimosporový poriadok vzhľadom na povahu konaní ním upravených má osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania oproti Civilnému sporovému poriadku. Vo veci starostlivosti súdu o maloletých nemá právny význam posudzovanie úspechu účastníkov (otca a matky) v konaní (§ 53 C. m. p. sa týka len konaní vo veciach určenia rodičovstva a konaní vo veciach notárskych úschov). Účastníci konania preto v zmysle § 52 C. m. p. nemajú nárok na náhradu trov konania. Výnimku z toho pravidla predstavuje ust. § 55 C. m. p., podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Takáto okolnosť však vo vzťahu medzi účastníkmi konania - otcom a matkou mal. detí a ich povinnosti nahradiť si trovy konania v tomto prípade nevyšla najavo.

75. Pokiaľ ide o odvolanie matky do časti dvanásteho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o jej povinnosti nahradiť štátu polovicu jeho trov, je nutné zdôrazniť, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi platením trov konania a náhradou trov konania. Účastník konania platí trovy, ktoré vzniknú jemu a jeho zástupcovi, spočívajúce napr. v tomto prípade v preddavku na znalecké dokazovanie. Platenie trov konania sa spravuje ustanoveniami § 49 - § 51 C. m. p. Po ich zaplatení v priebehu konania vyvstáva pri jeho skončení otázka, kto ich účastníkovi, ktorý ich platil, nahradí. Náhrada trov konania sa spravuje pravidlami uvedenými v ust. § 52 - 56 C. m. p. Preto poukazovanie na ust. § 49 C. m. p. matkou v odvolaní pri výroku o náhrade trov konania štátu nie je namieste.

76. Nárok na náhradu trov konania vzniká až rozhodnutím súdu. Preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikuje normy procesného kódexu účinného v čase rozhodovania o náhrade trov konania, aj keď konanie vo veci samej sa začalo pred účinnosťou tohto procesného kódexu, čo vyplýva z ustanovenia § 395 ods. 1 C. m. p. Preto aplikácia § 150 O. s. p. neprichádza do úvahy.

77. Do úvahy v civilnom mimosporovom konaní neprichádza ani aplikácia § 257 C. s. p. Civilné sporové konanie je postavené na zásade priznávania náhrady trov konania podľa úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 255 C. s. p. Ust. § 257 C. s. p. je výnimkou z tejto zásady. V civilnom mimosporovom konaní je to však naopak. Účastníci konania v zmysle § 52 C. m. p. v zásade nemajú nárok na náhradu trov konania až na výnimky stanovené v § 53 - 55 C. m. p. Ust. § 53 C. m. p., ako už bolo uvedené vyššie, sa na konanie starostlivosti súdu o maloletých nevzťahuje. Ust. § 54 C. m. p. pojednáva o separácii trov konania a nevzťahuje sa na tento prípad. Zostáva teda posúdenie, či by konkrétne okolnosti tohto prípadu odôvodňovali aplikáciu výnimky z pravidla - priznanie náhrady trov konania, pretože by to bolo spravodlivé v zmysle § 55 C. m. p. Odvolací súd ani vo vzťahu medzi účastníkmi konania (otcom, matkou a mal. deťmi), či ich zástupcami, ani vo vzťahu medzi nimi a štátom nezistil okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali výnimku - priznanie náhrady trov konania z dôvodu spravodlivosti. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, podľa akej právnej normy a z akého dôvodu priznal štátu voči účastníkom náhradu trov konania, ktoré platil. Na rozdiel

od Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 148 O. s. p., C. m. p. nemá, pokiaľ ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých ustanovenie o náhrade trov štátu. Podľa názoru odvolacieho súdu teda v C. m. p. chýba právna norma upravujúca pravidlo o náhrade trov štátu. Aj vzhľadom na to, že sa jedná o konanie, ktoré sa začalo za účinnosti O. s. p. a kedy platilo pravidlo o náhrade trov konania štátu uvedené v § 148 O. s. p., odvolací súd v zmysle článku 3 ods. 2 základných princípov C. m. p. pristúpil k dotvoreniu právnej normy v znení v súčasnosti už neúčinného § 148 O. s. p. Odvolací súd má teda za to, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Vzhľadom na výsledok konania a potrebu nariadenia znaleckého dokazovania v záujme maloletých detí má odvolací súd za to, že v zásade obaja rodičia majú platiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom rovným dielom. Avšak vzhľadom na to, že matke bola centrom právnej pomoci poskytnutá právna pomoc, pričom podmienkou jej poskytnutia je v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. aj skúmanie pomerov účastníka z hľadiska, či jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, t.j. či je v materiálnej núdzi a v zmysle § 4 ods. 3 ZSP sa poskytnutie právnej pomoci centrom bez finančnej účasti posudzuje rovnako ako oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, má odvolací súd za to, že u matky mal. detí sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Keďže odvolací súd nie je rozsahom ani odvolacími dôvodmi viazaný a navyše dvanásty výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je závislým výrokom od predmetu konania, odvolací súd zmenil tento výrok v časti ukladajúcej matke mal. detí povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 1 084,25 Eur tak, že štátu nárok na náhradu trov konania voči matke mal. detí nepriznal a v ostávajúcej časti ukladajúcej otcovi mal. detí povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 1 084,25 Eur tento výrok potvrdil ako vecne správny.

78. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §§ 57, 58 a 52 C. m. p. aj o náhrade trov konania odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko štátu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne jeho trovy v odvolacom konaní nevyplývajú, odvolací súd mu ich náhradu voči účastníkom konania nepriznal.

79. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).