Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/3/2018

Potvrdené rozhodnutím 13Co/312/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. G. R. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, so sídlom advokátskej kancelárie Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 2 423,24 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/3/2018-172 zo dňa 24. 05. 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu S. Š.E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. A.. O.. R. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátska kancelária so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 2.423,24 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.423,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.184,01 Eur od 30.09.2015 do zaplatenia, do 45 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 29.06.2016, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.184,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30.09.2015 do zaplatenia z titulu náhrady škody, ďalej zaplatenia sumy 239,23 Eur z titulu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.06.2014 vydal poverený príslušník OO PZ Krupina uznesenie sp.zn. ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014, ktorým bolo začaté trestné stíhanie za prečin „výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pre skutok uvedený v tomto uznesení. Následne uznesením povereného príslušníka OO PZ Krupina zo dňa 09.09.2014 sp.zn. ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu povereného príslušníka OO PZ Krupina podal sťažnosť zo dňa 15.09.2014 a to dňa 16.09.2014. Tejto sťažnosti poverený príslušník OO PZ Krupina nevyhovel a predložil ju na rozhodnutie prokurátorovi. Podaním zo dňa 03.10.2014, ktoré doručil Okresnej prokuratúre Zvolen dňa 06.10.2014 dodatočne odôvodnil svoju sťažnosť. V podaní zo dňa 03.10.2014 poukázal na rozpory v znaleckých posudkoch, konkrétne medzi tým, ktorý bol vypracovaný v prípravnom konaní MUDr. Pavlom Cikatricisom a tým, ktorý si zadovážil sám a bol vypracovaný doc. MUDr. Štefanom Durdíkom. Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen jeho sťažnosti nevyhovel ako nedôvodnú ju zamietol uznesením zo dňa 06.10.2014 sp.zn. 3Pv313/14/6611-10, ktoré bolo vydané v ten istý deň, v ktorý doplnil dôvody svojej sťažnosti. Z výsledkov vykonaného skráteného vyšetrovania však napokon vyplynulo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu nie je trestným činom, nakoľko neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví, ani prečinu výtržníctva. Vzhľadom k tomu, že výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť posúdený ako priestupok, prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen napokon uznesením zo dňa 15.01.2015 sp.zn. 3Pv313/14/6611 rozhodol o postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému úradu Zvolen, OVVS pracovisko Krupina ako

miestne príslušnému na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2015. Okresný úrad Zvolen po postúpení veci začal konanie o priestupku, ktorý prejednal v konaní sp.zn. OU-ZV-OVVS-2015/004755, keď dospel k záveru, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo mu nebolo preukázané. Následne rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 22.04.2015 sp.zn. OU-ZV-OVVS-2015/004755 konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré bolo vedené voči nemu s poukazom na § 76 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bolo zastavené. V súvislosti so začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia si musel v súlade s § 37 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zvoliť JUDr. Ľubomíra Hlbočana za svojho obhajcu, pričom bol nútený zaplatiť mu za trovy obhajoby, keďže v danom prípade boli splnené podmienky na povinnú obhajobu, kde po vznesení obvinenia musel mať obhajcu už v prípravnom konaní. Jeho obhajca si vyúčtoval voči nemu poskytnutie právnej služby - obhajoby, ktorú mu poskytol v prípravnom konaní faktúrou č. 201532002 zo dňa 10.03.2015 vo výške 1.825,45 Eur včítane DPH. Na základe tejto faktúry dňa 04.05.2015 uhradil svojmu obhajcovi túto sumu. Poskytnuté právne služby boli vyúčtované v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Po tom, čo voči nemu bolo vznesené obvinenie v súvislosti s obranou svojich práv si dal vypracovať na vlastné náklady znalecký posudok, ktorý vypracoval doc. MUDr. Štefan Durdík. Tento si vyúčtoval za znalecký posudok čiastku 358,56 Eur, ktorú mu uhradil dňa 22.10.2014. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 01.07.2015, ktorú doručil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 01.07.2015 si uplatnil voči žalovanej v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, keď škodu si uplatnil v sume 2.423,24 Eur. Túto vyčíslil ako trovy obhajoby v sume 1.825,45 Eur, náklady na znalecký posudok v sume 358,56 Eur, keď si uplatnil i príslušenstvo k tejto pohľadávke vo výške 239,23 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vzniknuté pri uplatnení predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpilo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ako orgánu príslušnému na prejednanie tohto nároku. O tejto skutočnosti ho vyrozumelo listom zo dňa 31.07.2015, ktorý bol doručený jeho právnemu zástupcovi dňa 06.08.2015. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky rozhodla o jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tom zmysle, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody, keď uviedla, že jeho nárok neuspokojí. O tejto skutočnosti bol vyrozumený listom zo dňa 17.09.2015. V závere tohto listu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uviedla, že ak nesúhlasí s týmto stanoviskom, môže sa domáhať nároku prostredníctvom súdu. Na list zo dňa 17.09.2015 reagoval listom zo dňa 30.09.2015, ktorý bol doručený Generálnej prokuratúre SR dňa 02.10.2015. V tomto liste žiadal o prehodnotenie stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v liste zo dňa 17.09.2015. Na tento jeho ďalší list Generálna prokuratúra Slovenskej republiky už nereagovala žiadnym spôsobom. Z týchto opísaných skutočností jednoznačne vyplýva, že bolo voči nemu vydané nezákonné rozhodnutie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia za skutky, ktoré boli označené za trestné činy, čo bolo spôsobené i nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní. Poverený príslušník OO PZ Krupina bez náležitého preverenia skutočností, či sa skutok stal a či napĺňa znaky trestného činu začal trestné stíhanie a vydal dňa 06.06.2014 nezákonné rozhodnutie, ktorým je uznesenie o začatí trestného stíhania, keď skutky, ktoré sa mu neskôr začali klásť za vinu mohli byť posudzované len ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, čo napokon uviedol i dozor konajúci prokurátor v uznesení zo dňa 15.01.2015. Tento nesprávny úradný postup príslušníka OO PZ Krupina, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým bolo uznesenie o začatí trestného stíhania pokračoval tým, že bez náležitého preverenia, či sa skutok stal a či napĺňa znaky trestného činu a či možno za takýto skutok vzniesť obvinenie mu následne ďalším nezákonným rozhodnutím, uznesením príslušníka OO PZ Krupina zo dňa 09.09.2014 bolo vznesené obvinenie. Takýmto nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami mu bola spôsobená škoda, na ktorej náhradu má právo podľa § 9 ods. 4 a § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Napriek tomu, že proti uzneseniu, ktorým voči nemu bolo vznesené obvinenie podal sťažnosť, dozor konajúci prokurátor o tejto sťažnosti rozhodol tak, že ju ako nedôvodnú zamietol, hoci na základe dôvodov, o ktoré svoju sťažnosť dodatočne doplnil a z ním predloženého znaleckého posudku vyplynulo, že od počiatku boli splnené podmienky na postup podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Napriek týmto skutočnostiam dozorujúci prokurátor uznesenie OO PZ Krupina zo dňa 09.09.2014, ktorým mu bolo vznesené obvinenie nezrušil a nerozhodol vo veci sám a ani neuložil policajtovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol, hoci ním uvádzané dôvody sťažnosti a predložený znalecký posudok odôvodňovali postup podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku,

keď uvedené považuje tiež i zo strany dozor konajúceho prokurátora za nesprávny úradný postup a uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 06.10.2014 tiež považuje za nezákonné rozhodnutie. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody poukázal v žalobe na Nález Ústavného súdu SR II ÚS 25/2011 zo dňa 24.03.2011. Keďže sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestných činov, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a voči nemu vznesené obvinenie a následne došlo k vydaniu rozhodnutia o postúpení veci do priestupkového konania, uplatnil si v konaní nárok na náhradu škody vzniknutej spôsobenej rozhodnutiami o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré boli vydané nezákonne a nezákonným úradným postupom, pretože sa nenaplnili predpoklady o spáchaní trestných činov ním ako obvineným, čím je daná zodpovednosť štátu za túto škodu, ktorá mu bola spôsobená orgánmi verejnej moci podľa § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1, 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobou uplatnil i nárok na úhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 239,23 Eur. Je pravdou, že v Zákone č. 514/2003 Z.z. takáto úprava úhrady nákladov absentuje, avšak v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 7/99 zo dňa 30.03.1999, uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod poradovým číslom 26/2000, ktorý resp. právny názor ktorý vyslovený v tomto rozsudku je použiteľný i pre daný prípad. Podľa § 15 a § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. je predbežné prerokovanie nároku jednou z hlavných procesných podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody, bez existencie ktorej by nemohlo o tomto nároku prebehnúť súdne konanie. Náhradu škody spojenej s trovami obhajoby si uplatnil v zmysle § 18 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., keď bol nútený v prípravnom konaní si zvoliť kvalifikovanú právnu pomoc. Oprávnený je jeho nárok aj na náhradu nákladov spojených so znaleckým posudkom, ktorý si dal vyhotoviť v prípravnom konaní. Tieto predstavujú čiastku 358,56 Eur, trovy obhajoby predstavujú čiastku 1.825,45 Eur. Z čiastky 2.184,01 Eur uplatnil i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 30.09.2015 do zaplatenia, keď dňa 30.09.2015 mu bol doručený list Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 17.09.2015, v ktorom mu bolo oznámené, že jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17.10.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.10.2016 k žalobe uviedla, že ju považuje za nedôvodnú, navrhla žalobu zamietnuť. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca si ňou uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, aj z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nezákonné rozhodnutia žalobca v žalobe označil uznesenie povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 06.06.2014 o začatí trestného stíhania, uznesenie povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014 o vznesení obvinenia a uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen sp.zn. 3Pv313/14/6611-10 zo dňa 06.10.2014 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Za nesprávny úradný postup žalobca považuje v žalobe postup povereného príslušníka PZ pri vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania a pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia, postup prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen spočívajúci v tom, že neodôvodnenú sťažnosť žalobcu zo dňa 16.09.2014 proti uzneseniu o vznesení obvinenia dňa 06.10.2014 zamietol ako nedôvodnú bez zohľadnenia odôvodnenia sťažnosti a predloženého znaleckého posudku doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. zo dňa 30.09.2014 doručeného na Okresnú prokuratúru Zvolen dňa 06.10.2014 a to, že prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen po podaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a doplnení jej dôvodov, vrátane predloženia znaleckého posudku doc. MUDr. Štefana Durdíka PhD., uznesenie o vznesení obvinenia nezrušil podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, poverenému príslušníkovi PZ neuložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol a trestné konanie proti žalobcovi nechal ďalej prebiehať. Škoda vo výške 2.184,01 Eur podľa žaloby žalobcovi vznikla tým, že ako mladistvý obvinený musel byť v prípravnom konaní zastúpený obhajcom; išlo o povinnú obhajobu podľa § 37 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku. Za trovy obhajoby od vznesenia obvinenia do postúpenia veci na prejednanie priestupku si obhajca žalobcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v sume 1.825,45 Eur. Za vypracovanie znaleckého posudku si znalec doc. MUDr. Štefan Durdík PhD. vyúčtoval znalečné v sume 358,56 Eur. Ako pohľadávku si žalobca v žalobe uplatňuje aj náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v sume 239,23 Eur. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uvádza citáciu § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, ods. 3, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 9 ods. 3, § 9 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Ďalej tu poukázala, že aj keď je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom objektívna a nie je možné sa jej zbaviť, aj pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., musia byť kumulatívne splnené podmienky: 1. existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody, 3. príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, náhradu škody nie je možné priznať. Poškodený môže žiadať náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., okrem iného buď z titulu nezákonného rozhodnutia, alebo z titulu nesprávneho úradného postupu alebo aj z titulu nezákonného rozhodnutia a aj nesprávneho úradného postupu. Nezákonné rozhodnutie (ako forma individuálneho aktu) však subsumuje nesprávny úradný postup a preto v prípade, že sa namieta nesprávny úradný postup pri vydaní nezákonného rozhodnutia, je titulom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nezákonné rozhodnutie. Podľa ustálenej judikatúry, ak dôjde v trestnom konaní k postúpeniu veci do priestupkového konania, za nezákonné rozhodnutie sa považuje uznesenie o vznesení obvinenia. Nárok na náhradu škody nemôže vzniknúť opakovane z viacerých titulov. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré žalobca v žalobe označil za nezákonné, uznesenie povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 06.06.2014 o začatí trestného stíhania nie je spôsobilým titulom na uplatnenie nároku na náhradu škody. Týmto uznesením totižto nebolo začaté trestné stíhanie proti konkrétnej osobe žalobcu, ale trestné stíhanie sa začalo len vo veci. Týmto rozhodnutím preto žalobcovi nemohla byť spôsobená žiadna škoda. Za titul, z ktorého bola podaná žaloba je možné v tejto veci považovať len uznesenie povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014 o vznesení obvinenia žalobcovi v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen sp.zn. 3Pv313/14/6611-10 zo dňa 06.10.2014 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím prokurátora o sťažnosti (riadnom opravnom prostriedku) podanej proti nemu, a preto uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:ORP-624/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014 v spojení s uznesením sp.zn. 3Pv313/14/6611-10 zo dňa 06.10.2014 nie je možné považovať za samostatné tituly. Nesúhlasila pri tom s tým, že by išlo o nezákonné rozhodnutia, a to napriek tomu, že priestupkové konanie proti žalobcovi bolo zastavené. V tejto súvislosti dala do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013. Pre vznesenie obvinenia je v zmysle tohto nálezu postačujúci odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, keď toto bolo v danej trestnej veci splnené. Žalobcovi bolo vznesené obvinenie uznesením ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014 na základe výpovede poškodeného S. R. B. K. Z.. Z. U., Z.. K. K., Z.. Z. O., Z.. O. N., Z.. A. K., lekárskych správ o ošetrení poškodeného S. R. a záveroch znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Pavla Cikatricisa č. 25/2014. V štádiu pred vznesením obvinenia záver, že predmetné prečiny spáchal žalobca odôvodňovala najmä výpoveď poškodeného S. R. a tiež výpovede svedkov ml. Z. U., Z.. K. K. B. Z.. A. K.. Znaleckým posudkom MUDr. Pavla Cikatricisa boli v štádiu pred vznesením obvinenia ustálené zranenia poškodeného S. R. a dĺžka predpokladanej doby jeho liečenia, ktoré sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia za žalobcu podal dňa 16.09.2014 jeho zákonný zástupca, otec. Táto sťažnosť nebola žiadnym spôsobom odôvodnená. Podľa vyúčtovania trov obhajoby, obhajca JUDr. Ľubomír Hlbočan zastupoval žalobcu v trestnom konaní od 29.09.2014. Dôvody, pre ktoré zamietla Okresná prokuratúra Zvolen neodôvodnenú sťažnosť zákonného zástupcu žalobcu, ktorá bola doručená Okresnej prokuratúre Zvolen dňa 16.09.2014 proti uzneseniu o vznesení obvinenia, sú uvedené v uznesení sp.zn. 3Pv313/14/6611-10 zo dňa 06.10.2014. Odôvodnenie sťažnosti obhajcom žalobcu JUDr. Ľubomírom Hlbočanom zo dňa 03.10.2014, aj so znaleckým posudkom doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. zo dňa 30.09.2014 bolo Okresnej prokuratúre Zvolen doručené dňa 06.10.2014 až po tom, ako prokurátor zamietol sťažnosť zákonného zástupcu žalobcu uznesením zo dňa 06.10.2014. Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen obhajcovi JUDr. Ľubomírovi Hlbočanovi upovedomením sp.zn. 3Pv313/14/6611-12 zo dňa 07.10.2014 oznámil, že ním uvádzané skutočnosti neodôvodňovali postup podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen predložil znalecký posudok doc. MUDr. Štefana Durdíka PhD. poverenému príslušníkovi PZ s pokynom, aby sa s týmito novými skutočnosťami, ktoré však OČTK neboli známe pred vznesením obvinenia ani v čase rozhodovania o sťažnosti, vysporiadal. Vzhľadom na odlišné závery v znaleckých posudkom MUDr. Pavla Cikatricisa a doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. až následne bol v skrátenom vyšetrovaní zabezpečený kontrolný znalecký posudok znaleckej organizácie Lege Artis, s.r.o., Košice. Týmto kontrolným znaleckým posudkom bolo ustálené, že poškodený S. R. neutrpel také zranenia, aké boli uvedené v uznesení o vznesení obvinenia a jeho zranenia boli iba ľahké, s dobou liečby do 7 dní. Až na základe kontrolného znaleckého posudku mohol prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen v uznesení sp.zn. 3Pv313/14/6611 zo dňa 15.01.2015 o postúpení veci na prejednanie priestupku konštatovať, že žalobca pri incidente zo dňa 29.03.2014 nenaplnil zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Trestného zákona. Súčasne, po posúdení spoločenskej nebezpečnosti konania, ktoré bolo v uznesení o vznesení obvinenia pôvodne kvalifikované ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a/ Trestného zákona, prokurátor s prihliadnutím na to, že žalobca dovtedy nebol priestupkovo riešený, ani súdom trestaný, postúpil vec podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Krupina na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Keďže zranenia poškodeného S. R. a doba jeho liečenia boli ustálené až kontrolným znaleckým posudkom, ani poverenému príslušníkovi PZ, a ani prokurátorovi Okresnej prokuratúry Zvolen, nie je možné vytýkať, že by vydali nezákonné rozhodnutia. Ani na základe dodatočne predloženého znaleckého posudku doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD., prokurátor v tom čase nemohol postupovať podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku, pretože v danom čase nebolo jednoznačne preukázané, že by skutok vykazoval len znaky priestupku. Za nezákonné rozhodnutie možno považovať iba také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré už v čase jeho vydania nemalo zákonný podklad a nie také rozhodnutie, ktoré bolo v čase svojho vydania rozhodnutím zákonným a len na základe dokazovania pred súdom alebo pred iným príslušným orgánom bol ustálený iný právny záver. S. R. v konaní pred Okresným úradom na ústnom pojednávaní uviedol, že si na incident zo dňa 29.03.2014 nepamätá. Aj ostatný svedkovia, ktorí v prípravnom konaní v štádiu pred vznesením obvinenia žalobcu usvedčovali v konaní pred okresným úradom zmenili svoje výpovede. Okresný úrad tak mohol rozhodnúť iba na základe skutkového stavu, ktorý bol zistený v konaní pred týmto úradom, a výsledky vykonaného dokazovania posúdil tak, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku, konkrétne žalobcovi preukázané, a preto konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch bolo zastavené rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy OÚ-ZV- OVVS-2015/004755 zo dňa 22.04.2015. Žalobca tak nepreukázal, že by v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené, bolo vydané nezákonné rozhodnutie, resp. že by niektorý z orgánov činných v trestnom konaní postupoval v rozpore so základnými zásadami trestného konania vyjadrenými v § 2 Trestného poriadku. Konanie o priestupku nebolo zastavené preto, že by ku skutku nedošlo. Konanie o priestupku bolo zastavené preto, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku, teda žalobcovi preukázané. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.10.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.10.2017 k žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti. Poukázal len na to, že po vznesení obvinenia sa navyšovali trovy obhajoby o ďalšie úkony právnej služby v dôsledku nesprávneho úradného postupu dozorujúceho prokurátora, ktorý nezákonným uznesením zamietol jeho sťažnosť podanú prostredníctvom jeho zákonného zástupcu, ktorá neskôr bola jeho obhajcom odôvodnená, hoci v čase rozhodovania o tejto sťažnosti, t.j. dňa 06.10.2014 mal dozorujúci prokurátor vedomosť o znaleckom posudku znalca doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. zo dňa 30.09.2014, ktorým boli spochybnené závery znaleckého posudku znalca MUDr. Pavla Cikatricisa. Napriek tejto skutočnosti a odôvodnenej pochybnosti, dozorujúci prokurátor toho istého dňa, teda dňa 06.10.2014, ako mu bolo doručené odôvodnenie sťažnosti spolu so znaleckým posudkom, rozhodol nezákonným uznesením o zamietnutí jeho sťažnosti. Správne mal za takýchto dôvodných pochybností o tom, či došlo k spáchaniu trestného činu dozorujúci prokurátor postupovať podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť a nariadiť poverenému príslušníkovi PZ aby vo veci znovu konal a dal nariadiť kontrolný znalecký posudok a potom vo veci opätovne rozhodol. Vzhľadom na nezákonné rozhodnutie prokurátora bol nútený v trestnom konaní ďalej pokračovať v bránení svojich ohrozených práv a záujmov prostredníctvom zvoleného obhajcu. Prokurátor sa o dôvodoch jeho sťažnosti ako aj o znaleckom posudku doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. dozvedel skôr, ako bolo samotné rozhodnutie, uznesenie sp.zn. 3Pv313/14/6611-10 zo dňa 06.10.2014 podané na poštovú prepravu, čo sa udialo až nasledujúci deň, konkrétne dňa 07.10.2014. Táto skutočnosť je zrejmá z poštovej pečiatky nachádzajúcej sa na obálke, v ktorej bolo predmetné uznesenie doručené jeho obhajcovi. Teda dozorujúci prokurátor mal možnosť svoje uznesenie zmeniť a rozhodnúť v zmysle § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, avšak takto ďalej nepostupoval. Všetky úkony právnej služby, ktoré pre neho vykonal jeho obhajca v rámci nutnej obhajoby boli účelné a nevyhnutne zvolené a všetky sledovali cieľ brániť jeho práva a záujmy v trestnom konaní, ako obvineného. Išlo o nevyhnutné úkony právnej služby, ktoré reagovali na priebeh trestného konania, nešlo o žiadne nadbytočné či opakujúce sa úkony. Tiež o neúčelnosti nemožno hovoriť pri nákladoch na znalecký posudok doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD.. Pokiaľ ide o náklady vzniknuté v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku, ohľadne tohto nároku zotrval na tom, čo uviedol v žalobe. Nárok na náhradu škody si uplatnil okrem nezákonných rozhodnutí uvedených v žalobe a nesprávneho úradného postupu uvedeného v žalobe predovšetkým na základe nezákonného rozhodnutia povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014, nezákonného rozhodnutia Okresnej prokuratúry Zvolen sp.zn. 3Pv313/14/6611-10 zo dňa

06.10.2014, tiež na základe nesprávneho úradného postupu prokurátora, ktorý zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014. Medzi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je príčinná súvislosť. V danom prípade platí objektívna zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu a nesprávnym úradným postupom, keď potom stačí, aby sa rozhodnutie štátneho orgánu neskôr ukázalo ako nesprávne, resp. nezákonné, ako aj nesprávny úradný postup neskorším (napríklad zrušujúcim) rozhodnutím alebo rozhodnutím z ktorého možno vyvodiť, že začaté trestné stíhanie a vznesenie obvinenia konkrétnej osobe pre konkrétny trestný čin bolo nesprávne a nedôvodné. Teda je nadbytočné sa v súdnom konaní zaoberať v čom spočívala nezákonnosť vydaného rozhodnutia štátneho orgánu, ktorým bola spôsobená škoda, ale stačí, že sa ukázalo toto rozhodnutie ako nezákonné tým, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvá veta Zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, keď treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Mcdo 15/2009. Na záver vyjadrenia doplnil, že v konaní si uplatňuje len skutočnú škodu, ktorá mu vznikla, neuplatňuje si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ani náhradu ujmy na psychickom zdraví, či fyzickom zdraví, ktorú utrpel v dôsledku trestného stíhania, ktoré sa voči nemu nezákonne viedlo.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17.04.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.04.2018 na obranu neuviedla žiadne nové skutočnosti. Zdôraznila, že v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Tiež poukázala na to, že podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písmeno a/, písmeno d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písmeno b/ Ústavy Slovenskej republiky. S extenzívnym výkladom Zákona č. 514/2003 Z.z. uvádzaným žalobcom sa nestotožňuje. Pokiaľ by v právnej praxi a rozhodovacej praxi súdov mal byť bezvýhradne rešpektovaný sporný názor niektorých súdov v konkrétnych veciach o tom, že gestor zákona ako i zákon samotný mali ambíciu odškodňovať všetky prípady, kedy vznesenie obvinenia neviedlo k právoplatnému odsúdeniu (zastavenie trestného stíhania, postúpenie veci, oslobodzujúci rozsudok), potom by štát v rámci svojej objektívnej zodpovednosti neniesol zodpovednosť za samotné nezákonné rozhodnutie, či postup, ale za finálny výsledok trestného konania. Zákon č. 514/2003 Z.z., ale zodpovednosť štátu za výsledok trestného konania vôbec neupravuje. Napriek tomu si žalobca uplatňuje nárok práve poukazovaním na výsledok trestného konania, ktorým je postúpenie veci na prejednanie priestupku. Prokurátor zodpovedá za zákonnosť prípravného konania. Trestné stíhanie proti žalobcovi bolo vedené legitímne a v mene štátu. V priebehu prípravného konania nedošlo k vydaniu takého rozhodnutia, ktoré by malo za následok zmenu alebo zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Zodpovednosť za to, ako tvrdí žalobca, vynaložené náklady a trovy povinnej obhajoby, nesú predovšetkým poškodení, ktorí oznámili spáchanie trestného činu, svedkovia, ktorí potvrdili spáchanie uvedeného skutku a jednak znalec a ošetrujúci lekár. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich skutočností a právnej argumentácie uvedenej vo svojom pôvodnom vyjadrení zo dňa 17.10.2016.

5. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

7. Podľa § 470 ods. 2 druhá veta CSP, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak sa strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca, a ktoré označil na vykonanie žalobca, tiež dôkazmi, ktoré v konaní označila na vykonanie žalovaná. Vykonal tak dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi.

15. Na základe dokazovania listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.

16. Dňa 06.06.2014 vydal poverený príslušník OO PZ Krupina v zmysle § 199 ods. 1 Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej ako „TP“) uznesenie o začatí trestného stíhania za prečin „výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (ďalej ako „TZ“) ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014. Uznesenie bolo vydané na základe skutočností, že páchateľ na mieste verejnosti prístupnom dňa 29.03.2014 v čase okolo 01.00 hod. v meste Krupina, na miestnej komunikácii pred pohostinským zariadením LIFE Klub fyzicky napadol poškodeného S. R., ktorý poškodený spadol a podľa lekárskej správy z ošetrenia zo dňa 29.03.2014 mu páchateľ spôsobil povrchové poranenie vlasovej kože hlavy s doposiaľ nestanovenou dobou liečenia a práceneschopnosti.

17. Dňa 09.09.2014 vydal poverený príslušník OO PZ Krupina v zmysle § 206 ods. 1 uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014, ktorým voči žalobcovi, ešte ako mladistvému vzniesol obvinenie pre prečin „ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ TZ, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 TZ, v jednočinnom súbehu s prečinom „výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a/ TZ, keď na podklade dovtedy zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že na mieste verejnosti prístupnom dňa 29.03.2014 v čase okolo 01.00 hod. v meste Krupina, na miestnej komunikácii pred pohostinským zariadením LIFE Klub S. Š. fyzicky napadol poškodeného S. R. a to tak, že ho opakovane udrel päsťou do oblasti tváre, pričom poškodený spadol, čím poškodenému spôsobil podľa znaleckého posudku znalca otras mozgu ľahšieho stupňa, pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vľavo ako aj vpravo, pomliaždenie prednej plochy tváre, pomliaždenie a škrabance chrbtovej strany ruky vpravo a psychosomatický šok ľahkého stupňa, čo si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní 3-4 týždne.

18. Ešte pred vydaním uznesenia ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014 bol na žiadosť zadávateľa Ministerstvo vnútra SR podaný znalecký posudok č. 25/2014 zo dňa 08.09.2014 znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Pavlom Cikatricisom.

19. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 09.09.2014 ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 žalobca ako mladistvý obvinený zastúpený svojim zákonným zástupcom, otcom, podal sťažnosť zo dňa 15.09.2014, doručenú Obvodnému oddeleniu PZ Krupina dňa 16.09.2014. Sťažnosť neobsahovala odôvodnenie.

20. Dôvody sťažnosti boli doplnené podaním zo dňa 03.10.2014, ktoré bolo doručené Okresnej prokuratúre Zvolen dňa 06.10.2014. Toto podanie o dôvody sťažnosti bolo doplnené už obhajcom Ľubomírom Hlbočanom, ktorého zvolil za zastúpenie žalobcu v prípravnom konaní jeho zákonný zástupca, otec, a na základe plnomocenstva udeleného dňa 29.09.2014. Prevzatie obhajoby bolo oznámené Okresnej prokuratúre Zvolen listom obhajcu zo dňa 29.09.2014, ktorý bol doručený Okresnej prokuratúre Zvolen dňa 01.10.2014.

21. Doplnenie dôvodov sťažnosti podaním zo dňa 03.10.2014, ktoré bolo doručené Okresnej prokuratúre Zvolen dňa 06.10.2014 bolo i o predloženie znaleckého posudku č. 25/2014 zo dňa 30.09.2014 vypracovaného doc. MUDr. Štefanom Durdíkom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. V dôvodoch sťažnosti žalobca v zastúpení obhajcom poukázal predovšetkým na závery tohto znaleckého posudku, predovšetkým na jeho bod 7, kde sú uvedené skutočnosti a zdôvodnenie, v čom sú závery znaleckého posudku MUDr. Pavla Cikatricisa, znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok pred vznesením obvinenia, nesprávne.

22. O sťažnosti zo dňa 15.09.2014, doručenej dňa 16.09.2014 rozhodoval prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene uznesením zo dňa 06.10.2014 sp.zn. 3Pv313/14/6611-10, keď sťažnosť žalobcu (obvineného) ako nedôvodnú zamietol. Prokurátor tak vykonal vychádzajúc zo zabezpečených dôkazov a to jednak výpovede samotného poškodeného S. R., ako aj z výpovede svedkov Z. U., Z.. K. K. B. A.. K., keď mal na základe týchto dôkazov v tomto čase za to, že uznesenie povereného príslušníka v danom štádiu konania bolo správne a zákonné. Dovtedy zistené skutočnosti vo forme listinných dôkazov dostatočne odôvodňovali záver, že popísané konanie v napadnutom uznesení napĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom bol dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchala určitá osoba, ktorou je ml. S. Š., v súdenom prípade žalobca. Predmetné uznesenie bolo odovzdané na poštovú prepravu pre obhajcu obvineného, teda žalobcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana Okresnou prokuratúrou Zvolen dňa 07.10.2014.

23. Okresná prokuratúra Zvolen listom zo dňa 07.10.2014 3Pv313/14/6611-12, ktorý bol doručený obhajcovi žalobcu dňa 10.10.2014 oznámila obhajcovi, že dňa 06.10.2014 v uvedenej veci obdržala odôvodnenie sťažnosti avšak po tom, ako toho istého dňa bolo rozhodnuté o podanej sťažnosti obvineného ml. S. Š. s tým, že táto bola podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietnutá. Okresná prokuratúra Zvolen, resp. dozorujúci prokurátor v tejto veci vyjadril názor, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení sťažnosti, dôvod na postup podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku nezakladajú. Dôvody sťažnosti spolu so znaleckým posudkom znalca doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. však budú predložené poverenému príslušníkovi PZ s tým, aby sa so všetkými tam uvádzanými skutočnosťami vysporiadal. Poverenému príslušníkovi PZ bude daný pokyn aby v rámci skráteného vyšetrovania bolo realizované kontrolné znalecké dokazovanie s tým, aby boli objektívne ustálené vzniknuté zranenia a trvanie liečby. Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné správne kvalifikovať konanie obvineného ml. S. Š., vyhodnotiť intenzitu napádania a prípadne posúdiť toto konanie ako priestupok.

24. Listom zo dňa 07.10.2014 3Pv313/14/6611-13, ktorý bol doručený OO PZ v Krupine dňa 08.10.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen zaslal poverenému príslušníkovi podanie JUDr. Ľubomíra Hlbočana, označené ako „dôvody sťažnosti“ s tým, že o podanej sťažnosti rozhodol predtým, ako mu boli doručené dôvody sťažnosti. Tieto boli zaslané poverenému príslušníkovi PZ aby sa so všetkými tam uvádzanými skutočnosťami v rámci skráteného vyšetrovania vysporiadal. Prílohu tvoril znalecký posudok doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. ohľadom utrpených zranení a doby liečenia u poškodeného S. R., ktorý v záveroch je odlišný od vypracovaného znaleckého posudku v rámci vyšetrovacieho konania MUDr. Pavlom Cikatricisom. Vzhľadom na dva odlišné posudky v tej istej veci bol daný pokyn prokurátorom realizovať kontrolný znalecký posudok ohľadom vzniknutých poranení a dĺžky PN u poškodeného s tým, aby boli objektívne ustálené zranenia, keď až po takomto dokazovaní bude možné správne kvalifikovať konanie obvineného Z.. S. Š..

25. V skrátenom vyšetrovacom konaní na základe pokynu prokurátora bol podaný znalecký posudok č. 13/2014 zo dňa 25.11.2014 znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o., Košice. Tento bol doručený OO PZ v Krupine dňa 08.12.2014.

26. Uznesením sp.zn. 3Pv313/14/6611, EEČ:2-51-6-2015 zo dňa 15.01.2015 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen rozhodol, že podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postupuje predmetnú vec z trestného stíhania obvineného S. Š. na prejednanie Okresnému úradu Zvolen, OVVS pracovisko Krupina, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Obhajcovi obvineného, teda žalobcu bolo uznesenie doručené dňa 19.01.2015.

27. Okresný úrad Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy v predmetnej veci vydal rozhodnutie dňa 22.04.2015 číslo: OU-ZV-OVVS-2015/004755, Pr2015/388/K/Civ, ktorým konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť obvinený ml. S. Š. podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2015. V dôvodoch rozhodnutia je uvedené, že aj napriek skutočnosti, že S. Š. v nutnej obrane S. R. úder do oblasti tváre opätoval, nepreukazuje to, že zranenia S. R. vyplývajúce z lekárskej správy spôsobil práve Peter Škvarka, keď ani samotný S. R. si nepamätá, že by mu ich spôsobil obvinený. Rovnako správny orgán nemal k dispozícii ďalšie dôkazy, ktoré by S. Š. spáchanie prejednávaného priestupku dokazovali, preto konanie voči nemu bolo zastavené.

28. Trovy obhajoby v súvislosti so zastupovaním žalobcu v konaní vedenom pred Okresnou prokuratúrou Zvolen pod sp.zn. 3Pv313/14 boli žalobcovi obhajcom vyúčtované v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., faktúrou 201532002 zo dňa 10.03.2015 splatnou dňa 24.03.2015 v sume 1.825,45 Eur včítane DPH. Táto suma bola obhajcovi uhradená dňa 04.05.2015, o čom svedčí doklad o úhrade tejto faktúry (č.l. 47 spisu). V súvislosti s predmetnou vecou žalobca uhradil i náklady na znalecký posudok vypracovaný znalcom doc. MUDr. Štefanom Durdíkom, PhD. v čiastke 358,56 Eur, ktoré boli vyúčtované znalcom dňa 30.09.2014 (č.l. 49 spisu), keď úhrada bola vykonaná dňa 22.10.2014 o čom žalobca predložil dôkaz o úhrade (č.l. 50 spisu).

29. Žiadosťou zo dňa 01.07.2015 žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.. K žiadosti žiadal prerokovať nárok na náhradu škody vyplývajúcej z označeného konania, ktorý uplatnil v celkovej výške 2.423,24 Eur, keď ho špecifikoval ako nárok na náhradu trov obhajoby v sume 1.825,45 Eur, ďalej z nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku v čiastke 358,56 Eur, keď súčasne tu uplatnil nárok i na náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku v čiastke 239,23 Eur.

30. Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava túto žiadosť o predbežné prerokovanie nároku postúpilo Generálnej prokuratúre SR, Bratislava listom zo dňa 31.07.2015 č. 44147/2015/141.

31. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom č. VI/4 Gc 65/15/1000-5 zo dňa 17.09.2015 oznámila žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí. Súčasne tu vyjadrila svoje stanovisko k tomuto nároku. Vyhodnotila ho za nedôvodný s tým, že ak žalobca s jej stanoviskom nesúhlasí, môže svoj nárok uplatniť na súde. Tento list bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 30.09.2015.

32. Žalobca ďalším listom zo dňa 30.09.2015 požiadal Generálnu prokuratúru SR o prehodnotenie svojho stanoviska. Tento list bol doručený Generálnej prokuratúre SR dňa 02.10.2015, Generálna prokuratúra SR na tento list už nereagovala žiadnym spôsobom.

33. Všetky vyššie uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom v konaní, ako i z pripojeného spisu Okresného úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-ZV- OVVS-2015/004755, ako i z pripojeného spisu OO PZ Krupina sp.zn. ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014.

34. Ako súd už dôvodí, žiadne iné dôkazy okrem vyššie uvedených strany v konaní nenavrhli vykonať.

35. Vo veci bolo nepochybné a medzi stranami súdneho konania nebolo sporné, že danú vec je právne potrebné posúdiť podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkrétne i v znení zmeny tohto zákona vykonanej Zákonom č. 412/2012 Z.z., keď tento Zákon č. 412/2012 Z.z., nadobudol účinnosť dňa 01.01.2013 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).

36. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo poverení príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) až e) ..., f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní, g) až l)..., m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

40. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

41. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

42. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

43. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

45. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

46. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

47. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

48. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

49. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

50. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

51. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta (§ 9 až 14 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov). Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

52. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

53. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

54. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. V súdenej veci súd právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 2.184,01 Eur s príslušenstvom, ako nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. a skúmal preto splnenie jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle tohto právneho predpisu.

55. V zmysle ustanovenia článku 46 ods. 3 Ústavy SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“. Citované ustanovenie Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Toto právo je potom konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Ďalej v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom i za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

56. Pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z., treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá.

57. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: I. existencii nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu), II. vzniku škody, III. príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vznikom škody.

58. Žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ako aj z titulu nesprávneho úradného postupu.

59. Predpokladom kvalifikácie rozhodnutia ako „nezákonného“ je, že sa jedná o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená a ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Rozhodnutím tohto orgánu (ktorý vyslovil nezákonnosť) je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný (§ 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.).

60. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9 ods. 1 prvá veta Zákona č. 514/2003 Z.z.).

61. Zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pre posúdenie zodpovednosti je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu spôsobenej nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom).

62. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, teda ak protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody

vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie alebo opomenutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná) sa zisťuje príčinná súvislosť.

63. V súlade s právnym názorom žalovanej súd mal zato, že poškodený môže žiadať náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. buď z titulu nezákonného rozhodnutia, alebo z titulu nesprávneho úradného postupu, alebo aj z titulu nezákonného rozhodnutia a aj z titulu nesprávneho úradného postupu, keď žalobca v tomto prípade uplatnil nárok na náhradu škody aj z titulu nezákonného rozhodnutia ako aj z titulu nesprávneho úradného postupu.

64. Nezákonné rozhodnutie (ako forma individuálneho aktu) však subsumuje nesprávny úradný postup a preto v prípade, že sa namieta nesprávny úradný postup pri vydaní nezákonného rozhodnutia, je titulom v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu škody nezákonné rozhodnutie.

65. V súdenej veci žalobca sa domáhal nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, keď za nezákonné rozhodnutia označil uznesenie povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/ KA-ZV-2014 zo dňa 06.06.2014 o začatí trestného stíhania, uznesenie povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014 o vznesení obvinenia a uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen sp.zn. 3Pv313/14/6611-10 zo dňa 06.10.2014 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

66. Žalovaná v konaní zásadne namietala, že v prejednávanom spore absentuje nezákonné rozhodnutie.

67. Túto námietku žalovanej súd vyhodnotil ako za nedôvodnú obranu.

68. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (uznesenie NS SR z 30.11.2009, sp.zn. 4Cdo183/2009). Súdna judikatúra dôvodí, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym alebo nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená.

69. Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu č. 514/2003 Z.z., ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, postúpenie veci inému orgánu ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu trestné konanie končí. To znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu stáva bezpredmetným (nadbytočným). Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.

70. Je pravdou, že uznesením povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 06.06.2014 nebolo začaté trestné stíhanie žalobcu, ale trestné stíhanie sa začalo len vo veci, keď v súlade s názorom žalovanej toto rozhodnutie preto nemožno označiť za nezákonné, lebo ním

žalobcovi nemohla byť spôsobená žiadna škoda, keďže trestné stíhanie nebolo začaté voči žalobcovi, ale za nezákonné rozhodnutie treba považovať uznesenie povereného príslušníka OO PZ Krupina ČVS:ORP-627/KA-ZV-2014 zo dňa 09.09.2014, ktorým bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen sp.zn. 3Pv313/14/6611-10 zo dňa 06.10.2014 o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Za nezákonné rozhodnutia spôsobilé spôsobiť škodu žalobcovi ich možno označiť z dôvodu (bez ohľadu na výsledok priestupkového konania), lebo trestné stíhanie žalobcu ukázalo, že v danej veci nešlo o trestný čin, čo zároveň znamená, že sa nepotvrdilo podozrenie zo spáchania trestného činu a tak vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia a rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti žalobcu voči rozhodnutiu o vznesení obvinenia, keď túto skutočnosť preukazuje uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 15.01.2015 sp.zn. 3Pv313/14/6611, EEČ:2-51-6-2015. Z tohto uznesenia vyplýva, že trestná vec žalobcu (obvineného) bola podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpená na prejednanie Okresnému úradu Zvolen, OVVS, pracovisko Krupina, a to práve z dôvodu, že výsledky vyšetrovania preukázali, že vo veci nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

71. Zmyslom a účelom Zákona č. 514/2003 Z.z. bolo ustanoviť podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím, ktoré sa neskôr ukázalo nezákonným (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 25/2011 z 24.03.2011).

72. Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin, súčasne znamená, že vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania a jeho vedením sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozsudok NS ČR z 23.02.1990 sp.zn. 1Cz6/90 publikovaný pod číslom 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991, rozsudok NS SR z 28.06.1993 sp.zn. 1 Cdo53/93, publikovaný pod číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR, ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery boli síce prijaté v čase platnosti Zákona č. 58/1969 Zb., avšak sú napriek zmene právnej úpravy, stále použiteľné.

73. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 25/2011 zo dňa 24.03.2011 vyplýva „Ústavný súd zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesením obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.) tak, ako bolo judikovanými všeobecnými súdmi (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 4Mcdo 15/2009), ale rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.

74. V súdenej veci došlo k postúpeniu veci na priestupkové konanie, teda sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu žalobcom ako obvineným v trestnom konaní. Preto štát nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi, ktorá mu v príčinnej súvislosti s týmto konaním vznikla. Nemožno opomenúť, že ani v priestupkovom konaní, ktoré bolo následne vedené, nebolo preukázané spáchanie skutku o ktorom sa konalo práve obvinenému, teda žalobcovi, tak ako to vyplýva z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 22.04.2015 číslo: OU- ZV-OVVS-2015/004755, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2015.

75. Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že uznesenie o vznesení obvinenia, rovnako uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné, pretože v čase ich vydania boli splnené zákonné predpoklady pre tento postup a teda pre trestné stíhanie žalobcu. Žalovaná poukazovala na to, že samotný výsledok trestného konania, v tomto prípade postúpenie veci na priestupkové konanie, nemusí vyvolať nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, ani nezákonnosť uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako základného predpokladu na vznik nároku na náhradu škody. Je evidentné, že žalovaná v rámci tejto svojej argumentácie nesprávne viaže zákonnosť rozhodnutia na skúmanie porušenia povinnosti (zásady) pri ich vydaní, t.j. zákonnosť dáva do súvisu so zavinením. Zodpovednosť štátu za škodu je však koncipovaná ako objektívna, t.j. bez ohľadu na akékoľvek zavinenie. V tejto súvislosti preto platí, že ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je

skončené postúpením veci inému orgánu, treba hľadať nielen v ustanovení článku 46 ods. 3 Ústavy SR, ale i vo všeobecnej rovine, a to predovšetkým v článku 1 ods. 1 Ústavy SR, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii preto nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie pri vydaní svojich rozhodnutí, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ako súd už dôvodí, rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (napríklad tiež rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Co/984/2013 zo dňa 26.02.2014).

76. V prejednávanej veci bolo súdom bez akýchkoľvek pochybností zistené a preukázané, že podozrenie zo spáchania trestného činu žalobcom sa nepotvrdilo. Legálnym prostriedkom obvineného z trestného činu, v tomto prípade prečinu ako rozptýliť zákonnosť dôvodov, na ktorých bolo obvinenie postavené, bolo podanie sťažnosti proti obvineniu, čo žalobca využil, pričom jeho sťažnosť bola prokurátorom zamietnutá. Prokurátor mal možnosť ovplyvniť výsledok prípravného konania. Ovplyvnil ho tým, že sťažnosť obvineného žalobcu bola zamietnutá, pričom v príčinnej súvislosti s týmto prípravným konaním vznikli žalobcovi trovy na trovách povinnej obhajoby. Uznesenie o vznesení obvinenia a uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia tak ako správne poukazovala žalovaná, nie je nezákonné automaticky, ale práve v dôsledku výsledku prípravného konania, ktorého výsledkom bolo v konečnom dôsledku posúdenie nepresnosti skutku, ktorého sa mal dopustiť obvinený, teda žalobca. V danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 . Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta . Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (§ 206 ods. 1 veta prvá . Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie (§ 209 ods. 1 vetá prvá . Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (§ 214 ods. 1 . Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

77. V náleze Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, na ktorý poukazuje v konaní žalovaná, napokon i samotný Ústavný súd SR udáva, že dotknutá judikatúra Najvyššieho súdu SR neprešla testom ústavnosti, avšak takýto test Ústavný súd SR zjavne ani v tomto rozhodnutí nevykonal. Z týchto dôvodov vyslovenú právnu úvahu v predmetnom náleze nemožno chápať absolutizujúco a je ju nutné vykladať hlavne v kontexte s individuálnymi okolnosťami konkrétnej veci. Napokon Najvyšší súd SR v rozsahu svojej pôsobnosti podľa článku 142 ods. 1 Ústavy SR zverejnil v roku 2014 uznesenie sp.zn. 4M Cdo 15/2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a v rozhodnutí súdov SR č. 2/2014 pod publikačným číslom 37, ktoré rozhodnutie z hľadiska jeho právneho významu je nutné považovať za rozhodnutie zásadného významu. Pre právnu kvalifikáciu akéhokoľvek skutku ako trestného činu, musí dôjsť k naplneniu tak objektívnej, ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. V prípade, že tomu tak nie je, nie je z hľadiska výsledku trestného konania, ako určujúceho faktoru pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podstatné, či skutok obvinená osoba spáchala alebo nie. Nemožno síce opomenúť, že žalobca ako obvinený prostredníctvom svojho zákonného zástupcu sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal ako neodôvodnenú, hoci v zákonnej 3-dňovej lehote po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, avšak oproti uvedenému je tu právo žalobcu ako mladistvého obvineného na obhajobu, a to povinnú obhajobu v súlade s § 37 ods. 1 písm. d/ TP, keď zákonný zástupca mladistvého obvineného (žalobcu) povinnú obhajobu mladistvého obvineného (žalobcu) skonvalidoval udelením plnomocenstva pre obhajcu dňom 29.09.2014. Táto skutočnosť bola oznámená Okresnej prokuratúre Zvolen dňa 01.10.2014, a to listom obhajcu zo dňa 29.09.2014, ktorý v tomto liste ďalej oznámil, že sťažnosť doplní o dôvody v lehote 10 dní s tým, že k sťažnosti prípadne predloží i ďalšie dôkazy. Napriek tejto skutočnosti prokurátor vydal uznesenie dňa 06.10.2014 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, s tým, že sťažnosť, ktorá bola doručená Okresnej prokuratúre Zvolen dňa 16.09.2014 je nie dôvodná. Tiež nemožno opomenúť, že doplnenie dôvodov sťažnosti včítane znaleckého posudku doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. bolo Okresnej

prokuratúre Zvolen doručené dňa 06.10.2014, teda v deň vydania uznesenia prokurátora o zamietnutí sťažnosti. Expedované bolo na poštovú prepravu na doručenie obhajcovi mladistvého obvineného až dňa 07.10.2014. Prokurátor tak mohol ovplyvniť vydanie uznesenia zo dňa 06.10.2014, keď v tento deň disponoval znaleckým posudkom, ktorého závery boli diametrálne odlišné od záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti policajta v prípravnom konaní. Po vydaní uznesenia zo dňa 06.10.2014, síce prokurátor vrátil vec na došetrenie policajtovi s pokynom na kontrolné znalecké dokazovanie, avšak závery tohto viedli následne prokurátora k procesnému postupu podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku s tým, že vec bola postúpená na prejednanie Okresnému úradu Zvolen, OVVS, pracovisko Krupina, pretože výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Stalo sa tak uznesením zo dňa 15.01.2015 sp.zn.: 3Pv313/14/6611. Výsledok trestného konania tak zakladá zodpovednosť štátu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania.

78. V súvislosti s tým, že žalovaná v konaní poukázala i na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo N. F. proti Českej republike súd dodáva, že nielen z tohto rozhodnutia, ale aj z rozhodovacej činnosti NS SR vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nie je právom absolútnym (uznesenie NS SR sp.zn. 4Mcdo 20/2009). Súdna prax od publikovania judikátu R 37/2014 sa však ustálila v tom, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, alebo k postúpeniu veci, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej vedením trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Súd opätovne zdôrazňuje, že rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu nebol žiaden dôvod odchýliť sa od ustálenej súdnej praxe.

79. V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie NS SR z 30.03.2001 sp.zn. 3Cdo 194/2010. S prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax preto nebolo možné vychádzať „iba“ so žalovanou označeného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

80. Je nepochybné, že v danom prípade u žalobcu vynaložením trov obhajoby (ich zaplatením zvolenému obhajcovi) došlo k ujme v jeho majetkovej sfére, a to k zmenšeniu majetku zodpovedajúcemu zaplatenej peňažnej sume trov obhajoby, teda ku skutočnej škode podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Nebyť trestného stíhania vedeného po vznesení obvinenia dotknutým uznesením povereného príslušníka PZ voči žalobcovi, neboli by žalobcovi vznikli akékoľvek trovy obhajoby v prejednávanej veci spočívajúcej v odmene a náhradách vyúčtovaných žalobcovi jej obhajcom za poskytovanie právnych služieb. V tomto prípade je tak nad všetku pochybnosť daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody u žalobcu v podobe trov obhajoby a trestným stíhaným vedeným proti žalobcovi. Nárok na náhradu tejto škody vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že okrem tejto škody sa nahrádzajú aj všetky iné náklady spojené s vedením takéhoto trestného stíhania. Je nepochybné ďalej, že žalobca v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním si dal na svoje náklady vypracovať znalecký posudok doc. MUDr. Štefanom Durdíkom, PhD., keď zaplatením týchto nákladov žalobcom došlo k ďalšej ujme v jeho majetkovej sfére, a to k zmenšeniu majetku zodpovedajúcemu zaplatenej peňažnej sume týchto nákladov, teda tiež ku skutočnej škode podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Nebyť trestného stíhania vedeného po vznesení obvinenia, žalobcovi by neboli tieto náklady vznikli, keďže znalecký posudok si dal vyhotoviť v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, ktoré bolo vedené proti nemu.

81. Zaoberajúc sa výškou uplatneného nároku v kontexte rozsahu uplatnenej náhrady škody možno konštatovať, že vo vzťahu k týmto nárokom, pokiaľ ide o ich výšku žalovaná nenamietala vykonanie a ani účelnosť ani jedného z úkonov právnej služby poskytnutých žalobcovi v rámci jeho obhajoby obhajcom a ani súlad účtovania odmeny za tieto úkony, náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky, miestne prepravné (režijný paušál), cestovné výdavky a náhrady za stratu času v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.. Napokon účelne vynaložené trovy obhajoby vo výške zodpovedajúcej výške uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajú aj z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca v konaní, keď je nepochybné, že vyúčtovanie týchto trov obhajoby aj uhradil v čiastke 1.825,45 Eur, o čom svedčí vyúčtovacia faktúra týchto trov a doklad o jej úhrade. Žalovaná nenamietala ani účelnosť vynaloženia

nákladov na znalecký posudok v čiastke 358,56 Eur, ktorú sumu žalobca v konaní preukázal, že uhradil, listinnými dôkazmi.

82. Na základe uvedeného potom žalobca dôvodne podal voči žalovanej žalobu o náhradu škody v sume 2.184,01 Eur (1.825,45 Eur + 358, 56 Eur), ktorú škodu je povinná žalovaná žalobcovi nahradiť.

83. Žalobca sa v konaní domáhal priznania i úroku z omeškania zo sumy 2.184,01 Eur, a to výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30.09.2015 do zaplatenia.

84. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

85. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

86. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

87. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku žalobcu na náhradu škody bola Generálnej prokuratúre SR (všetky jej zložky) postúpená listom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31.07.2015, na ktoré sa žalobca obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku. Generálna prokuratúra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu prerokovala a listom zo dňa 17.09.2015, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.09.2015 žalobcovi oznámila, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí. Dňa 30.09.2015 sa žalobca tak dozvedel, že jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Preto sa následne obrátil so žalobou o uspokojenie nároku na súd. V súlade s názorom žalobcu potom súd ustálil, že žalovaná sa dostala do omeškania s uspokojením nároku na náhradu škody pre žalobcu, keď jej omeškanie trvá. Preto žalobca má nárok voči žalovanej na zaplatenie i úrokov z omeškania z prisúdenej sumy 2.184,01 Eur a to odo dňa 30.09.2015 až do zaplatenia. K prvému dňu omeškania t.j. ku dňu 30.09.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z prisúdenej sumy v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

88. Napokon v súdnom konaní sa bolo nevyhnutné vysporiadať i s otázkou ďalšieho nároku žalobcu, ktorý uplatnil voči žalovanej a to v sume 239,23 Eur, keď túto sumu žalobca uplatnil ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky - nároku na náhradu škody, keď ich špecifikoval ako náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v konaní pred Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

89. Žalovaná v konaní rozporovala tento nárok, keď mala za to, že z ustanovenia § 18 ods. 1 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Tento nárok žalobcu považovala preto za neopodstatnený. Vychádzala zo zákonného znenia § 18 ods. 3 posledná veta Zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

90. Pokiaľ ide o tento nárok uplatnený žalobcom vo výške 239,23 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi vznikli ako náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody a boli žalobcom uplatnené ako príslušenstvo nároku na náhradu škody, pričom ich výška bola tiež stanovená na základe advokátskej tarify, súd si osvojil právny názor v tejto veci žalobcu, že tento nárok predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nároku na náhradu škody, keďže prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne je zákonnou podmienkou uplatnenia tohto nároku pred súdom. Pokiaľ žalovaná argumentovala doslovným znením Zákona č. 514/2003 Z.z., a teda tým, že zákon priamo vylúčil z náhrady škody tieto náklady, resp. náklady, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, súd má za to, že táto námietka žalovanej nie je dôvodná. Je spravodlivé, ak žalobca bol nútený žiadosťou požiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to priamo zákonom, čo je podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody na súde,

potom je dôvodné prisúdiť mu náhradu aj takto účelne vynaložených nákladov na právne zastúpenie pred štátnym orgánom. V zásade nejde o nárok na náhradu škody, ale o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V tomto smere žalobca správne poukázal na rozsudok NS SR z 30.03.1999 sp.zn. 2Cdo/7/99, ktoré síce vychádza z právnej úpravy ešte Zákona č. 58/1969 Zb., avšak jeho aplikácia ani pri platnosti Zákona č. 514/2003 Z.z., nie je vylúčená. Z ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že príslušenstvom pohľadávky sú okrem iného aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ide o osobitný právny nárok vyplývajúci z tohto zákonného ustanovenia. Žalobca tento nárok aj takto v konaní uplatnil, neuplatnil ho ako nárok na náhradu škody, tak ako mylne vykladala žalovaná. Potom, ak žalobca bol úspešný v konaní o uplatnenie nároku na náhradu škody, nebránilo súdu priznať aj nárok v podobe príslušenstva tejto pohľadávky, ktorými sú náklady na právne zastúpenie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody. Výška tohto nároku žalovanou nebola spochybnená, napokon vyplýva z platnej právnej úpravy, z advokátskej tarify. Žalobca ako osoba „neznalá“ práva sa dal i pri predbežnom prerokovaní žiadosti o náhradu škody zastúpiť advokátom. Nepochybne trovy právneho zastúpenia, ktoré v tejto súvislosti vznikli sú účelnými trovami resp. nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky. Preto súd žalobcovi prisúdil aj tento nárok v celkovej výške.

91. Na základe skutkových a právnych dôvodov uvedených v tomto rozsudku, potom súd prisúdil žalobcovi celkovo nárok na zaplatenie sumy 2.423,24 Eur (1.825,45 Eur + 358,56 Eur + 239,23 Eur). Lehotu na plnenie uložil 45 dní na návrh žalovanej, s ktorou lehotou žalobca súhlasil. Žalovaná požiadala o predĺženie zákonnej lehoty z dôvodu administratívnych záležitostí spojených s výplatou dlhovanej sumy.

92. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

93. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

94. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

95. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní plne úspešný, žalovaná plne neúspešná. Žalobcovi preto vznikol nárok voči žalovanej na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).