Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-81-2017.pdf
PDF · 213.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/81/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Dušan Lizák, s miestom podnikania Nešporova 5792/22, 036 01 Martin, IČO: 17 849 586, právne zastúpeného AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: FEROSTA, s. r. o., so sídlom Martina Rázusa 1133/9, 010 01 Žilina, IČO: 36 814 491, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Irenou Šurinovou, advokátkou, so sídlom B. XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 361/2015-249 zo dňa 24.01.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 361/2015-249 zo dňa 24.01.2017 v napadnutých výrokoch, ktorými bola žaloba zamietnutá a žalovanému bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") žalobu zamietol, rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. rozhodol, že o nároku na náhradu trov svedočného rozhodne súd samostatne.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na základe včas vznesenej námietky nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Martin, ktorému bola žaloba vo veci doručená, zo strany žalovaného, bola vec postúpená Okresnému súdu Žilina.
3. S poukazom na Článok 8 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP"), Článku 15 ods. 1, 2 CSP, Článku 4 ods. 1, 2 CSP, § 154 CSP, § 186 ods. 2 veta prvá CSP, § 191 ods. 1, 2 CSP, § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodného zákonníka"), § 436 ods. 1 písm. a), ods. 2 veta prvá a štvrtá Obchodného zákonníka, § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 440 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 564 Obchodného zákonníka, § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 551 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka a vykonané dokazovanie okresný súd žalobu zamietol.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že medzi stranami sporu boli v konaní nesporné nasledovné skutkové okolnosti: „Vystavenie a obsah písomnej objednávky žalovaného č. 2014/06/05 zo dňa 10.6.2014 /č.l. 4/ - ďalej už len objednávka, vystavenie faktúry žalobcu č. 2014055 splatnej 1.8.2014 znejúcej na 5.412,- Eur a jej čiastočná úhrada zo strany žalovaného v prospech žalobcu, vystavenie faktúry subjektu dodávateľa: Štefan Majtan EKOTECH na odberateľa - žalovaného pod č. 042014 splatná 14.10.2014 a znejúcej na 1.461,30 Eur za opravu strechy na ulici A. Bernoláka 2615, Čadca, skutočnosť priebehu a obsahu komunikácie podľa listov pod záhlavím žalovaného z 27.8.2014 - Oznámenie / č.l. 6, 58/, list z 30.7.2014 /č.l. 8/, list z 3.9.2014 /č.l. 59/, list z 21.8.2014 /č.l. 57/ a pod záhlavím žalobcu - list z 20.8.2014 /č.l. 56, 205/, e-mail žalobcu z 3.9.2014 /č.l. 60, 207/, skutočnosť nepodpísania Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014 žalovaným /č.l. 51/. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal."
5. Okresný súd uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal priznania peňažnej pohľadávky z titulu jeho práva ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo. Z hľadiska hmotného práva vznik takejto pohľadávky predpokladá v skutkovej rovine preukázanie splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa dielo vykonať jednak jeho riadnym ukončením a jednak jeho odovzdaním objednávateľovi v zmysle § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Splnenie tejto zmluvnej povinnosti žalobcu v prejednávanej veci vymedzoval primárne obsah Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom a hmotno-právna úprava podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku tvrdiac existenciu svojej vlastnej pohľadávky voči žalobcovi na zaplatenie škody, ktorá mu vznikla tým, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa riadne dielo vykonať a odovzdať žalovanému, potom, ako žalobca nereagoval na uplatnenie nárokov z vád diela a pri plnení zakročovacej povinnosti žalovaného podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, zadal opravu vád diela vykonaného žalobcom v rozsahu vád atiky spočívajúcich v nedostatočnom presahu oplechovania atiky cez obvodový plášť budovy tretej osobe, a to Štefanovi Majtanovi EKOTECH. Táto tretia osoba oplechovanie atiky opravila a cenu svojho plnenia vyúčtovala v sume 1.461,30 Eur žalovanému, ktorý túto sumu zaplatil, ako vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka p. U.. Tým žalovanému mala vzniknúť škoda, ktorú ako svoju pohľadávku voči žalobcovi už priamo v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci uplatnil voči žalovanej pohľadávke kompenzačnou námietkou. V dôsledku takejto procesnej obrany žalovaného primárne žalovaného ťažilo dôkazné bremeno preukázať existenciu kompenzabilnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu škody a zánik žalovanej pohľadávky započítaním tejto pohľadávky žalovaného so žalovanou pohľadávkou. Uvedené zároveň primárne tvorilo ťažisko dokazovania okresného súdu vo veci. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo svedeckých výpovedí svedkov p. L. U., p. P. T. a p. X. U. vyplýva, že dielo vykonané žalobcom v časti osadenia atiky atikovými plechmi malo vady spočívajúce v nedostatočnom alebo úplne absentujúcom presahu tohto oplechovania cez obvodový plášť zateplenej budovy. Konkrétne svedok p. L. U. na pojednávaní dňa 3.6.2016 po zákonnom poučení svedka uviedol, že v roku 2014 pracoval pre žalovaného ako stavebný dozor a mal na základe poverenia štatutárneho zástupcu žalovaného oprávnenie aj komunikovať v zmluvných veciach, konkrétne vo veciach dojednávania podrobností týkajúcich sa predmetu plnenia. Projektovú dokumentáciu na realizáciu zateplenia bytového domu, kde sa mala strecha realizovať, p. Lizák k dispozícii mal, sám svedok ju odovzdal p. M., ktorý komunikoval za žalobcu. V tejto projektovej dokumentácii bol aj detail oplechovania atiky, pričom už zohľadňoval opláštenie obvodových múrov bytového domu. Svedok uviedol, že plech dodaný žalovaným žalobcovi bol v takých rozmeroch, že bolo možné pri jeho použití vykonať oplechovanie atiky tak, ako to požadovala predmetná projektová dokumentácia, teda s potrebným presahom aj pri zohľadnení už realizovaného zateplenia obvodového plášťa bytového domu. Plech mal rezervu takých 15 centimetrov. To, čo vykonal žalobca v rámci oplechovania atiky, však nebolo realizované dobre, pretože oplechovanie sa opieralo o zateplenie, takže z oplechovania stekala voda jednak po zateplení a tiež poza zateplenie. Na predmetnej stavbe sám svedok bol prítomný dva alebo trikrát. Denno-denne bol na stavbe prítomný pracovník žalovaného p. T., poverený kontrolovaním realizácie diela. Keď svedok p. U. videl, že sa robí na stavbe atika, uviedol, že „by ho v živote nenapadlo", že to urobí žalobca takto zle. Svedok neprezrel oplechovanie atiky takým spôsobom, aby mohol vidieť nedostatok spočívajúci v nedostatočnom presahu atiky. Táto skutočnosť nedostatočného presahu bola zistená svedkom až po ukončení diela, keď už bolo dielo zrealizované. Zápis o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014, ktorý mu bol predložený p. Lizákom nepodpísal, pretože dielo malo veľa vád, bola tam aj spomínaná vada atiky. Pokiaľ ide o obsah tohto zápisu, bol vypísaný s takým textom, ako bolo svedkovi dané k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 3.6.2016, pričom vo vzťahu k
tomuto listinnému dôkazu zároveň svedok uviedol, že pokiaľ ide o údaje z prvej polovice druhej strany nespomína si, že by tieto údaje boli prečiarknuté. Rukou písané údaje v zápise na druhej strane boli uvedené tak, ako vyplývajú zo zápisu, ktorý mu bol daný k nahliadnutiu. K dokladu z č.l. 9 spisu sa svedok vyjadril tak, že tento doklad podpísal a mienil ním potvrdiť to, že je možné dať faktúru na úhradu. Tento doklad však podpisoval ešte v čase, keď nemal vedomosť o tom, že je na diele vada atiky. Keby o tejto vade vedel, o čom sa dozvedel až následne po 18.7.2014, doklad z č.l. 9 by nepodpísal. Ku konkrétnemu momentu ukončenia prác na atike sa svedok s presnosťou vyjadriť nevedel. Pokiaľ išlo o konkrétne miesta, kde atika urobená dobre nebola, reklamovali sa štyri miesta, pričom niektoré z nich boli tam, kde už zateplenie realizované bolo a niektoré boli tam, kde ešte zateplenie hotové nebolo. Svedok uviedol, že nedostatok týkajúci sa atiky bol reklamovaný tak, že sa jedná o nedostatok vysunutia atikového plechu v zmysle dohôd medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle projektovej dokumentácie a normy. Denno-denne za žalovaného na predmetnej stavbe bol prítomný p. T., ktorý viedol aj stavebný denník a aj kontroloval práce. Dňa 18.7.2014 svedok bol na predmetnej stavbe, ale v ten deň veľmi pršalo, z ktorého dôvodu nešiel hore na stavbu, ale povedal p. T., aby si to so strechárom prešiel. Následne mal vedomosť, že žalobca s p. T. bol predmetnú atiku pozrieť. Svedok uviedol, že pokiaľ kontaktoval žalobcu a reklamoval vadu atiky, bolo mu povedané, že žalobca vadu odstráni, keď žalovaný zaplatí. Svedok p. U. vyzýval žalobcu na opravu atiky ústne, telefonicky, e-mailom opakovane. Podľa svedka mal žalobca dostatok informácií na to, aby vedel, ako celá konštrukcia má vyzerať a ako ju má urobiť. Dostal na zrealizovanie oplechovania atiky dostatočne široký plech a bola tam aj rezerva. Svedok nemá vedomosť o tom, že by žalobca žalovaného upozorňoval, že nemôže oplechovanie atiky urobiť riadne z toho dôvodu, že sa robí zateplenie predmetnej budovy. Na pojednávaní dňa 9.12.2016 okresný súd ako svedka vypočul p. X. U., ktorý po zákonnom poučení svedka uviedol, že keď prišiel na miesto označeného bytového domu v Čadci, videl na tvári miesta taký stav, že atika mala presahovať cez zateplenie obvodového plášťa 4 centimetre, pričom na mnohých miestach to dodržané nebolo. Niekde sa dokonca dotýkala zateplenia. Prekrytie atiky odrezal a celú atiku prekryl ako keby novým atikovým plechom, ktorý presahoval potrebné 4 centimetre. Krycí list, ktorý predložil ku svojej faktúre, mapuje predmetné plnenie a pri plnení tam dal len to, čo bolo potrebné a následne fakturoval. Materiál čo do druhu a rozsahu uvedený v jeho faktúre bol použitý.
6. Okresný súd ďalej uviedol, že svedok p. P. T. na pojednávaní 24.1.2017 uviedol po zákonnom poučení svedka, že pracoval pre žalovaného ako koordinátor na stavbe v Čadci ako samostatný živnostník. Potvrdil, že sa oplechovávala atika, pričom plech bol posunutý, ale nie dopredu, ale dozadu. Zateplenie malo hrúbku 12 centimetrov, ale odkvapový plech presahoval miestami 2, miestami 3 centimetre a niekde dokonca splýval so zateplením. Pokiaľ išlo o celý obvod strechy, tak tie presahy boli rôzne. Na stavbu prišiel svedok v štádiu, keď sa atika dokončovala. Po nahliadnutí na listinný dôkaz z č.l. 223 - plán (pôdorys objektu, na ktorom sa oplechovanie atiky realizovalo) svedok opísal, v ktorých častiach obvodu strechy sa atika zužovala, resp. mala konkrétne rozmery, pričom na niektorých miestach tento presah atiky oproti obvodovému plášťu činil „3, 5, 3 až 2,5" alebo len 1 centimeter. Svedok uviedol, že žalobcovi bolo zrejmé, že plech má presahovať 3,5 centimetra. Podľa jeho vedomosti mal žalobca výkres aj dokumentáciu, podľa ktorej mal postupovať. Svedok bol po dokončení oplechovania atiky a po skontrolovaní presahu atiky vyzvaný p. U., aby všetko riadne zadokumentoval, čo aj odfotením urobil. Skutočnosti rozsahu presahu oplechovania atiky sú zachytené aj v stavebnom denníku. Svedok uviedol, že na skutočnosť, ktorú zistil ohľadne nedostatočného presahu atiky, upozorňoval stavebný dozor Ing. V. a určite je o tom zápis aj v stavebnom denníku s požiadavkou odstránenia závad. Potvrdil, že má vedomosť o tom, že p. Cabadaj (štatutárny zástupca žalovaného), vyzýval pracovníkov žalobcu, aby prišli a pozreli sa na tvári miesta na vyhotovenú atiku, avšak z ich strany to bolo odignorované. Nedostatky, ktoré svedok zistil, komunikoval s osobami na stavbe - s p. U., ale má vedomosť o tom, že o tom komunikovali aj žalovaný so žalobcom. Ešte počas realizácie plnenia, keď sa to zistilo, tak svedok na to upozorňoval. Podľa svedka vady týkajúce sa oplechovania atiky boli dôsledkom vád práce, nie vád materiálu. Uvedené svedecké výpovede p. U., p. U. a p. T. hodnotil okresný súd vzhľadom na dané zákonné poučenie ako vierohodné pri súčasnom zohľadnení absencie zistenia akejkoľvek konkrétnej skutočnosti, ktorá by znižovala hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí, zároveň za významnú skutočnosť nepovažoval len izolovanú skutočnosť právneho vzťahu svedka p. T. a p. U. so žalovaným (svedok p. U. je a v roku 2014 i bol zamestnaný u žalovaného, pričom v tejto časti bola opravená zápisnica z pojednávania zo dňa 3.6.2016 na strane 6 v prvom a druhom odseku výpovede svedka, kde bola uvedená zrejmá nesprávnosť spočívajúca vo vymedzení vzťahu svedka p. U. ako zamestnanca žalobcu a svedok p. T. bol so žalovaným v roku 2014 v zmluvnom vzťahu - vykonával pre neho činnosť koordinátora na predmetnej stavbe) a obchodno-právneho vzťahu svedka p. U. so
žalovaným. Naproti tomu svedecká výpoveď svedka Ing. M. závery okresného súdu nevyvracala a bola okresným súdom hodnotená ako všeobecná, keď sám svedok Ing. M. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že síce komunikoval so svedkom p. U., avšak v zásade pri samotnej realizácii diela nebol a samotný presah atiky na vlastné oči ani nevidel, o jeho rozsahu mal len sprostredkovanú vedomosť od pracovníkov zo stavby. Po vyhodnotení týchto svedeckých výpovedí podľa § 191 ods. 1 CSP dospel okresný súd k záveru o preukázaní tvrdenia žalovaného o existencii vady plnenia žalobcu ako zhotoviteľa týkajúcej sa objednaného plnenia - montáže atiky a atikových plechov, ktoré plechy nemali dostatočný presah cez zateplený obvodový plášť predmetnej budovy. Ako významnú hodnotil okresný súd skutočnosť, že žalobca ako vyplývalo zo svedeckej výpovede svedka p. U. a svedka p. T., mal vedomosť o tom, že predmetná budova, u ktorej sa oplechovanie atiky realizovalo, bude zateplená a tiež mal možnosť zistiť si stav obvodového plášťa tejto budovy z hľadiska prípadných nerovností tohto obvodového plášťa a pre prípad, že by tieto skutočnosti mali mať vplyv na riadne vykonanie diela, teda na splnenie jeho zmluvnej povinnosti ako zhotoviteľa, v súlade s úpravou § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému, že mu tieto skutočnosti bránia dielo riadne vykonať. Uvedené sa rovnako týka aj prípadných nedostatkov materiálu - atikového plechu dodaného žalovaným žalobcovi na realizáciu tohto plnenia. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by takéto skutočnosti žalovanému bez zbytočného odkladu oznámil, preto ak nemal atikový plech dostatočný presah ako bolo zistené vykonaným dokazovaním v zmysle vyššie uvedeného, je za takéto vadné plnenie žalobca ako zhotoviteľ podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka zodpovedný. Z hľadiska povahy v prípade skutočnosti nerovnosti obvodového plášťa predmetnej budovy a samotnej skutočnosti zatepľovania predmetnej budovy, o ktorom zatepľovaní žalobca ako to sám potvrdil, vedomosť mal a jednak mu musela byť zrejmá i zo situácie na stavbe, kde už zateplenie v nižších častiach budovy prebiehalo, neprichádza do úvahy aplikácia úpravy podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá dopadá výlučne na skryté prekážky, za ktoré skryté prekážky prebiehajúce zatepľovanie obvodového plášťa a obhliadnutím zistiteľné nerovnosti obvodového plášťa predmetnej budovy pred zateplením nie je možné považovať. Okresný súd zdôraznil, že vykonaným dokazovaním nebol vzhľadom na rôznosť vyjadrenia sa strán sporu jednoznačne ustálený rozsah - konkrétna kvantifikácia dojednaného presahu atikového plechu a tento rozsah z hľadiska stavebno-technických predpisov nebol ani konkrétne žalobcom tvrdený a preukázaný. Je však dokazovaním preukázané, a to predovšetkým svedeckou výpoveďou svedka p. T., svedka p. U. a svedka p. U., že v niektorých častiach obvodu strechy sa atika až opierala o obvodový plášť zateplenej budovy, a teda na týchto miestach presah atikového plechu úplne absentoval, čo je dostatočný skutkový základ pre záver okresného súdu o preukázaní tejto vady plnenia žalobcu ako zhotoviteľa. V dôsledku vadného plnenia žalobcu došlo zo zákona podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka ku zmene obsahu záväzku medzi žalobcom a žalovaným spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom žalovaného ako objednávateľa vzniknutým z vadného plnenia. V nadväznosti na to žalovanému ako objednávateľovi vzniklo právo uplatňovať voči žalobcovi nároky z vád a žalovaný toto právo i uplatnil, čo vyplýva jednoznačne z obsahu svedeckých výpovedí svedkov p. U. a p. T., ako aj z listinných dôkazov - listu pod záhlavím žalovaného označeným ako Oznámenie z 27.8.2014 (č.l. 6, resp. 58) a listu označeného ako: Odpoveď na e-mail zo dňa 21.8.2014 pod záhlavím žalovaného, ktoré listiny boli v zmysle žalobcom nerozporovaného tvrdenia žalovaného, adresované len v dôsledku chyby v písaní subjektu DAVSTAV, s.r.o. a zároveň sú adresované osobe žalobcu s jeho presným označením mena a priezviska. Z uvedených listinných dôkazov (predovšetkým z Oznámenia z 27.8.2014) v spojení so svedeckými výpoveďami svedkov p. U. a p. T. vyplývala skutočnosť vznesenia požiadavky zo strany žalovaného na odstránenie vád diela na atikovom plechu, a teda uplatnenie nároku z vád žalovaným voči žalobcovi. Svedeckú výpoveď svedkov p. U. a p. T. a označené listinné dôkazy, vyhodnotil okresný súd podľa § 191 ods. 1 CSP ako dôkazy preukazujúce uplatnenie práva žalovaného z vád plnenia žalobcu - nároku na odstránenie vady atikového plechu s dostatočnou konkretizáciou označenia tejto vady, čo vyplývalo z obsahu označených svedeckých výpovedí svedkov p. U. a p. T. podľa § 436 ods. 1 písm. a) v spojení s § 564 Obchodného zákonníka. Uvedené právo žalovaného z vád plnenia je právom, vo vzťahu ku ktorému hmotno-právna úprava dáva priestor pre jeho uspokojenie výlučne uplatnením nárokov z vád. Ide o priamy nárok z vád plnenia, teda z vád plnenia v zmysle ich vymedzenia podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 440 ods. 2 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka. Okresný súd zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nevyplynula ako skutková okolnosť preukázaná alebo nesporná, že by si žalobca a žalovaný v rámci ich zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi nimi dojednali oprávnenie žalovaného ako objednávateľa zadať opravu vadného plnenia žalobcu tretej osobe. Sám žalobca túto skutočnosť potvrdil (č.l. 105 spisu). Okresný súd poukázal na závery „odôvodnenia rozsudku NS ČR sp. zn. 29 Odo 556/2003 zo dňa 15.4.2004. Pri absencii zmluvnej úpravy preto nastupuje úprava podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje
uspokojenie nárokov, akým bol i nárok žalovaného z vád plnenia žalobcu ohľadom konštrukcie atiky, uplatnením takéhoto nároku z iného právneho dôvodu, čo v pomeroch prejednávanej veci predstavovalo jeho uplatnenie zo strany žalovaného kompenzačnou námietkou z titulu náhrady škody. Pokiaľ ide o úpravu podľa § 440 ods. 1, § 436 ods. 4 v spojení s § 564 všetko Obchodného zákonníka, tu súd zdôrazňuje, že ide o úpravu súbehu nárokov z vád plnenia a škody, pokiaľ ide o tzv. následnú škodu, teda škodu, ktorá vzniká ako dôsledok vadného plnenia ale nemôže byť krytá a uspokojená niektorým z nárokov zo zodpovednosti za vady a musí byť uplatnená v režime zodpovednosti za škodu /u následnej škody sa nejedná o nárok, uplatnením ktorého by dochádzalo ku kompenzácii hodnoty vykonaného diela
- tu súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 23Cdo 2247/2007 z 25.6.2009/."
7. V prejednávanej veci žalovaný v rámci kompenzačnej námietky neuplatnil škodu, ktorú by bolo možné považovať za tzv. následnú škodu, ale nárok, ktorý je primárne potrebné uspokojovať v režime nárokov z vád plnenia s poukazom na úpravu § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené závery platia i pri vymedzení pohľadávky z titulu náhrady škody uplatnenej v rámci kompenzačnej námietky v konaní žalovaným ako škody v súvislosti s realizáciou tzv. zakročovacej povinnosti žalovaného podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko z vecného vymedzenia kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným nevyplýva, že by išlo o škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s realizáciou tejto zakročovacej povinnosti žalovaného, a ktorá škoda by mohla byť v nadväznosti na to posudzovaná už ako tzv. následná škoda v zmysle vyššie uvedených záverov, a u ktorej následnej škody by teda prichádzal do úvahy jej súbeh s uplatnením nárokov z vád plnenia. K takémuto posúdeniu žalovaným kompenzovanej pohľadávky ako tzv. následnej škody neuviedol žalovaný primárne dostatok skutkových tvrdení a ani potrebné a dostatočné dôkazy. Len samotná skutočnosť, že atikové plechy mali nedostatočný presah alebo sa opierali o obvodový plášť zateplenej budovy a túto skutočnosť žalovaný namietal a upozorňovali na ňu aj vlastníci bytov v bytovom dome (napríklad podľa záznamu v stavebnom denníku na liste č. 8238348 podľa zápisu z 15.8.2014 na č.l. 140), nie je sama o sebe, podľa okresného súdu, dostačujúca pre záver, podľa ktorého by bolo možné žalovaným kompenzovanú náhradu škody považovať za následnú škodu. Za takejto dôkaznej situácie okresný súd preto nevyhnutne musel prihliadnuť na § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, v nadväznosti na čo zároveň skonštatoval, že žalovaný nepreukázal existenciu kompenzabilnej pohľadávky, ktorú uplatňoval v rámci kompenzačnej námietky z hľadiska jej základu. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia v tejto veci poukázal okresný súd zároveň na úpravu podľa § 436 ods. 2 veta prvá, štvrtá Obchodného zákonníka v spojení s § 564 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej právnej úpravy v prípade, ak zhotoviteľ neodstráni vady v primeranej dodatočnej lehote, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že potom ako žalovaný požadoval odstránenie vady týkajúcej sa konštrukcie atiky, žalobca k odstráneniu tejto vady neprikročil. Pokiaľ žalovaný v rámci svojho vyjadrenia sa z 5.12.2016 poukazoval na oprávnenie objednávateľa zadržať tú časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené a poukazoval zároveň na úpravu § 439 ods. 4 v spojení s § 564 všetko Obchodného zákonníka, tak okresný súd zdôraznil, že v zmysle úpravy § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka je rozsah nároku na zľavu zadefinovaný rozdielom medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú by malo dielo dodané s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Z uvedenej úpravy § 439 ods. 1 v spojení s § 564 všetko Obchodného zákonníka teda jednoznačne vyplývalo, že nárok na zľavu z ceny diela v prípade vadného plnenia nie je možné automaticky stotožniť, ako to urobil žalovaný v tomto konaní s pohľadávkou, ktorá mala žalovanému vzniknúť tým, že vynaložil náklady pri odstraňovaní vád plnenia žalobcu prostredníctvom tretej osoby v rozsahu, aký vyplýval z fakturácie tretej osoby, a to konkrétne z faktúry Františka Majtana EKOTECH vo výške 1.461,30 Eur.
8. Po konštatovaní okresného súdu o nepreukázaní dôvodnosti obsahu procesnej obrany žalovaného formou vznesenia kompenzačnej námietky bolo potrebné vyhodnotiť, či sám žalobca v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázal, že mu vzniklo právo na zaplatenie ceny za dielo splnením zákonnej a zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Primárne i v tejto časti okresný súd poukázal na konštatovania uvedené k hodnoteniu záverov vykonaného dokazovania vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného, ktoré sa v celom rozsahu, pokiaľ išlo o hodnotenie skutkových záverov, tak i právne posúdenie, uplatnia i pri posudzovaní práva samotného žalobcu na zaplatenie ceny za dielo. Ako určujúci pri posudzovaní práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo v rozsahu žalovanej istiny hodnotil okresný súd preukázaný obsah Zmluvy o dielo medzi stranami založenej objednávkou žalovaného, z obsahu ktorej Zmluvy o dielo nevyplýva dojednanie požiadavky zápisničného odovzdania a prevzatia diela alebo spísania akéhokoľvek dokladu
o odovzdaní a prevzatí diela. Z obsahu listinného dôkazu - Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014 vyplývalo, že tento nie je možné považovať za doklad o prevzatí diela žalovaným. Je však nepochybné, a to minimálne zo skutočnosti, ktorá v konaní sporná nebola, a to, že dielo je v užívaní, že k odovzdaniu a prevzatiu diela medzi stranami došlo, a to faktickou cestou. Pri tomto závere vychádzal okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä z obsahu stavebného denníka stavby predloženého žalovaným podľa zápisu v tomto stavebnom denníku č. 610270 zo dňa 7.12.2014, z ktorého vyplývalo odovzdanie plnenia žalovaného jeho odberateľovi vrátane plnenia žalobcu pre žalovaného, v spojení so závermi podľa rozsudku „Vrchného súdu v Prahe z 11.1.2000 sp. zn. 2 Cmo 242/99, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožnil a vyhodnotil ich ako aplikovateľné i na prejednávanú vec, a to i pri čiastočnej skutkovej odlišnosti. V zmysle záverov označeného rozsudku Vrchného súdu v Prahe: Chovanie objednávateľa, ktorý dielo riadne dokončené a bez vád odovzdá ďalšiemu objednávateľovi, preukazuje prevzatie diela objednávateľom. V nadväznosti na uvedený skutkový záver o preukázaní odovzdania diela žalobcom žalovanému a označené závery vyplývajúce z citovaného rozsudku Vrchného súdu Praha, nehodnotil súd ako dôvodnú argumentáciu žalovaného, podľa ktorej nebolo preukázané odovzdanie diela a tým ani pri vadách diela nemohli nastať účinky podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na základe týchto záverov sa konajúci súd vysporiadal so závermi žalovaným označených rozhodnutí podľa jeho podania z 5.12.2016 sp. zn 32Odo 1387/2005 - rozsudok NS ČR, sp. zn. Cob 7/2012 - rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica a sp. zn. 32 Cdo 2926/2007- rozsudok NS SR."
9. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov p. U., p. T. a p. U., ako aj z listinných dôkazov, tak ako boli označené vyššie list pod záhlavím žalovaného (č.l. 6, resp. 58, 57 spisu) vyplývalo, že dielo v časti konštrukcie atiky malo vady spočívajúce v nedostatočnom alebo úplne absentujúcom presahu atikového plechu cez obvodový plášť zateplenej budovy. Žalovaný včas, cestou svedka p. T., ako to vyplývalo z obsahu jeho svedeckej výpovede, ale i cestou svedka p. U., ako to vyplývalo z obsahu jeho svedeckej výpovede, ale i z obsahu listinného dôkazu - Oznámenia žalovaného z č.l. 6, resp. 58, uplatnil z titulu existencie tejto vady nárok z vád, keď túto vadu žiadal opraviť. Nakoľko samotná skutočnosť uplatnenia uvedeného nároku z titulu označenej vady žalovaným voči žalobcovi bola okresným súdom konštatovaná nielen na základe samotného listinného dôkazu - „Oznámenia z č.l. 6 rsp. 58 zo dňa 27.8.2014, nepovažoval súd za relevantnú skutočnosť adresovania samotného Oznámenia z 27.8.2014 subjektu označenému DAVSTAV, s.r.o., Dušan Lizák pri zohľadnení súčasného žalobcom nerozporovaného vyjadrenia sa žalovaného, v zmysle ktorého k označeniu subjektu DAVSTAV, s.r.o. v tomto liste, ako aj v liste žalovaného z 21.8.2014 /č.l. 57/ došlo len omylom pri zdôraznení označenia adresáta i menom a priezviskom samotného žalobcu súčasne. V dôsledku preukázania vadného plnenia žalobcu ako zhotoviteľa došlo ku zmene obsahu záväzku založeného medzi stranami Zmluvou o dielo podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom žalovaného vzniknutým z vadného plnenia. Právo na zaplatenie ceny za dielo predpokladá z hľadiska naplnenia podmienok pre jeho vznik riadne vykonanie diela, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo, nakoľko žalobca riadne vykonanie montáže atiky nepreukázal." Naopak z vykonaného dokazovania vyplynul záver o vade plnenia žalobcu ako zhotoviteľa vo vzťahu ku konštrukcii atiky (oplechovanie atiky malo na niektorých miestach nedostatočný alebo úplne absentujúci presah cez obvodový plášť zateplenej budovy), z ktorého dôvodu okresný súd žalobu o zaplatenie ceny za dielo zamietol, a to v celom rozsahu. Z fakturácie vystavenej žalobcom na zaplatenie ceny za celé dielo nevyplývalo, aká časť z tejto ceny za dielo sa vzťahuje ku konštrukcii atiky, resp. k montáži atiky, čím nebolo možné rozčleniť žalovanú pohľadávku na časť zodpovedajúcu cene za dielo - montáži atiky a cene za dielo - montáž strechy a osadenie vetracích turbín vrátane odvetrania stúpačiek. Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdenú vadu nedokončenia klampiarskych prác na výťahových šachtách (č.l. 22 spisu), v tejto časti žalovaný, ktorého ťažilo dôkazné bremeno existenciu takejto vady plnenia žalobcu v konaní preukázať, svoje dôkazné bremeno neuniesol a túto vadu plnenia žalobcu nepreukázal. Vo vzťahu k vade konštrukcie strechy, ktorá sa mala prejavovať tým, že na troch miestach stála voda vo výške stĺpca viac ako 1,5 centimetra na plochách o výmere viac ako 1 m2 okresný súd konštatoval, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že táto vada bola dôsledkom porušenia technologického postupu žalobcu pri montáži strechy, keď žalobca dostatočne nevyspádoval podklad, na ktorý kládol strešnú fóliu, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného v tomto konaní primárne preukázať, že medzi stranami existovala dohoda o zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa realizovať aj potrebné vyspádovanie podkladu pre strešnú fóliu, že žalobca nedodržal technologický postup pri montáži strechy, a teda jeho plnenie malo vady v zmysle ich vymedzenia podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka i vo vzťahu ku konštrukcii strechy tak, ako bola táto vada vymedzená tvrdeniami žalovaného už priamo v dôvodoch odporu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to
konkrétne zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014 vyplývalo vymedzenie súpisu ojedinelých drobných zmien počas realizácie, vád, resp. nedorobkov zrejmých pri odovzdaní a prevzatí s uvedením termínov na ich odstránenie tak, že na troch miestach plochy strechy stojí voda viac ako 1,5 centimetra na ploche viac ako 1 m2. Uvedený zápis je v závere opatrený podpisom žalobcu a svedok p. L. U. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že rukou písané údaje v tomto zápise na druhej strane už boli v zápise uvedené v čase, keď mu zápis bol daný na podpis a keď svedok zápis nepodpísal, pretože na diele bolo veľa vád. Táto časť svedeckej výpovede svedka p. U. vyvracala spochybnenie žalobcu, ktorý namietal, že rukou písaný text v označenom zápise na jeho druhej strane so znením: „Na troch miestach plochy strechy stojí voda viac ako 1,5 centimetra na ploche viac ako 1 m2, zádržné bude uvoľnené po odstránení vád", do tohto zápisu nepísal a keď sám tento zápis podpisoval, tak tento text tam uvedený nebol. Výsledky vykonaného dokazovania v nadväznosti na to svedčia o preukázaní existencie i ďalšej vady plnenia žalobcu v zmysle § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá vada sa vo vzťahu ku konštrukcii strechy prejavila tak, ako vyplýva zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý v rámci kompenzačnej námietky uplatňoval právo na náhradu škody v súvislosti s vynaložením nákladov pri odstraňovaní vád atiky a pri vyššie uvedených konštatovaniach okresného súdu o preukázaní vady atiky a uplatnení nárokov žalovaného z vád práve z titulu tejto vady, okresný súd ťažiskovo na základe týchto konštatovaní uzatvoril, že žalobca nepreukázal vznik práva na zaplatenie ceny za dielo, tak ako bola predmetom tohto konania a žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o nedostatočnej identifikácii vád plnenia a nedostatku včasnej notifikácie týchto vád poukazoval okresný súd predovšetkým na obsah svedeckej výpovede svedka p. T. a svedka p. U. v spojení s listinnými dôkazmi, Oznámením žalovaného z 27.8.2014 a listom žalovaného z 21.8.2014 (č.l. 6, resp. 58 a 57 spisu), v spojení so skutočnosťou prevzatia diela faktickou cestou, v nadväznosti na čo bola žalobcom vznesená námietka jednak nedostatočnej identifikácie vád, ako aj nedostatočne včasnej notifikácie vád podľa § 562 ods. 2 písm. a), b) Obchodného zákonníka (č.l. 111 spisu) hodnotená okresným súdom ako nedôvodná. Obaja označení svedkovia p. T. i p. U. potvrdili, že vada plnenia žalobcu týkajúca sa konštrukcie atiky a spočívajúca v nedostatočnom alebo úplne absentujúcom presahu atiky bola žalovanému vytknutá. Pri týchto záveroch je potrebné prihliadať z hľadiska včasnosti notifikácie vady týkajúcej sa konštrukcie atiky i na úpravu podľa § 428 ods. 3 v spojení s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka a skutkovú okolnosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, podľa ktorého sám žalobca potvrdil svoju vedomosť o tom, že predmetný objekt bytového domu bude zatepľovaný, a tiež na skutkovú okolnosť, že žalobca mal možnosť, nič mu nebránilo predtým ako prikročil k realizácii plnenia, zistiť si stav obvodových múrov predmetného bytového domu z hľadiska ich rovnosti. Okrem uvedenej skutkovej roviny zdôraznil okresný súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatku včasnej notifikácie vád, že táto bola vznesená žalobcom po poučení o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania 21.10.2016, ako aj zo samotného predvolania na toto pojednávanie až v podaní žalobcu z 8.12.2016, v nadväznosti na ktorú časovú súvislosť vzhliadol okresný súd priestor i pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k tejto námietke žalobcu, a teda dôvod na neprihliadanie na ňu, pričom vzhľadom na účinky daného poučenia o sudcovskej koncentrácii konania na konanie po tomto poučení (teda nie spätne), nevylučuje uvedený procesný postup ani úprava podľa § 470 ods. 2 veta druhá CSP. Uvedené dodal okresný súd podporne vzhľadom na konštatovanú skutkovú nedôvodnosť námietky žalobcu o nedostatku včasnej notifikácie vád konštrukcie atiky. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať ohliadku miesta samého a realizovať sondy, prostredníctvom ktorých dôkazov je možné zistiť, aká je hrúbka zateplenia a v nadväznosti na to oprávnenosť nároku žalobcu, okresný súd tieto dôkazné návrhy zamietol. Pri tomto procesnom postupe vychádzal okresný súd zo zohľadnenia preukázanej skutočnosti existencie vady týkajúcej sa konštrukcie atiky, tak ako je konštatované vyššie a zároveň skutočnosti, že po zásahu svedka p. U. vo vzťahu ku konštrukcii atika, tak ako vyplynulo z jeho svedeckej výpovede pri odstraňovaní vád plnenia žalobcu, už vykonanie dôkazu ohliadkou miesta samého nemôže byť dôkazom slúžiacim k objasneniu skutkových okolností významných pre meritórne rozhodnutie. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie jeho zmluvnej povinnosti riadne vykonať dielo, v nadväznosti na čo mu nevzniklo právo na zaplatenie ceny za dielo v uplatnenom rozsahu, z ktorého dôvodu okresný súd žalobu zamietol, tak ako vyplývalo z výroku rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP .
10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca do všetkých výrokov napadnutého rozsudku a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že okresný súd poškodil žalobcu na jeho právach tým, že odmietol vykonať navrhovaný dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť nespornú skutočnosť vzdialenosti vonkajšej strany zateplenia (vrchnej omietky) od základu t.j. obvodového múru bytovky, ktorý bol základom pre montáž uvedených atikových plechov. Z tohto dôvodu potom okresný súd dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu súdu. Toto pochybenie okresného súdu je možné vykonaním predmetného dôkazu verifikovať a tak si pripraviť jednoznačný podklad pre rozhodnutie a jednoznačný dôkaz o pravde, alebo nepravde toho, ktorého účastníka o pochybení pri vyhotovení atikových plechov, pričom vykonanie takéhoto dôkazu je minimálne náročné na financie a vykonanie sondy nie je ani technicky náročné a nevyžaduje si prítomnosť žiadnych odborne zdatných osôb okrem účastníkov konania a súdu, kedy sonda zanechá niekoľko milimetrový otvor v zatepľovacom systéme, ktorý je možné opraviť obdobným materiálom, z akého je omietka vyhotovená. Z nedostatočného zisteného skutkového stavu potom vyplývalo podľa žalobcu aj konštatovanie o nezákonnosti rozhodnutia, ktoré je odvolaním napádané.
11. Žalobca v odvolaní uviedol, že ak okresný súd nevykonal všetko preto, aby zistil pravdu, tak zmaril možnosť žalobcovi preukázať, že pochybenie na jeho strane nenastalo a nemôže niesť zodpovednosť za to, že zateplenie bolo vykonané tak, že viedlo k vzniku nedostatočného odstupu odkvapových plechov od následne vyhotoveného zateplenia. Z tohto dôvodu je rozhodnutie okresného súdu nezákonné, lebo neexistuje príčinná súvislosť medzi nedostatočným odstupom odkvapových plechov od omietky zateplenia a konania žalobcu. Tieto všetky skutočnosti, ako i nižšie uvedené odôvodnenie mali podľa žalobcu za následok, že napadnutý rozsudok je podľa žalobcu nepreskúmateľný a nezákonný.
12. V odvolaní žalobca zdôraznil, že sa v konaní domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky z titulu vykonania diela a svojho práva, ako zhotoviteľa, na zaplatenie ceny za dielo. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť, ako zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi, splnil. Dielo fakticky za dohľadu stavebného dozoru (mimochodom „odborne fundovaného človeka") vykonával a montoval až do jeho ukončenia. Taktiež ho vykonával po dohode so stavbyvedúcim svedkom T.. Všetci zhodne uviedli, že montáž odkvapových plechov mala byť uskutočnená v znení projektu, ktorým sa riadili pri realizácií tohto diela. Tento projekt explicitne vymedzoval miery osadenia a všetci vrátane stavebného dozoru a stavbyvedúceho túto skutočnosť akceptovali až do času vyhotovenia zatepľovacieho systému. Ak okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si nesplnil povinnosti jemu vyplývajúce z § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka a z toho dôvodu zamietol žalobu, tak bolo nevyhnutné v širšom rozsahu sa venovať tejto otázke a to už aj s prihliadnutím na konštatovanie okresného súdu, ktorý prijal záver, že dielo vykonané žalobcom „v časti opatrenia atika atikovými plechmi malo vady spočívajúce v nedostatočnom alebo úplne absentujúcom presahu tohto oplechovania cez obvodový plášť zateplenej budovy." Takýto záver okresného súdu mal podľa žalobcu, vážne nedostatky vo vzťahu k tomu, ako mal žalobca postupovať pri realizovaní montáže plechov, či môže niesť zodpovednosť aj za skryté vady stavby majúce vplyv na konečné vyhotovenie diela a to všetko s prihliadnutím na to, že postupnosť vykonávania jednotlivých prác na stavbe bola určená práve objednávateľom, ktorý vedel o projekte osadenia odkvapov a z projektu vyhotovenia bol jasný záver čo do mier vzdialenosti odkvapov od obvodového múru stavby. Preto nesúhlasil s odôvodnením okresného súdu, že žalobca mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti túto rozdielnosť v namontovaní zateplenia zistiť. Toto by bolo možné podľa žalobcu prijať vtedy, ak by pochybenie bolo nesporné v tom, že žalobca miery projektu nedodržal. Toto preukázané nebolo a ak žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku na škodu, tak mal uniesť dôkazné bremeno o tom, že pochybil žalobca čo sa nestalo. Preto okresný súd podľa žalobcu nemal podklad pre napadnuté rozhodnutie vo vykonanom dokazovaní a jeho rozhodnutie bolo podľa žalobcu arbitrárne a svojvoľné ničím nepodložené. Montáž zateplenia na niekoľko desiatok vysokej budove môže pri milimetrovej odchýlke na metri spôsobiť centimetrové rozdiely pri ukončení zateplenia na vrchole stavby, kde sa atika osadzuje. Z toho dôvodu sa javí nutné zistiť, kto pochybil, čo pri vznesenej námietke treba vyhodnotiť tak, že toto bremeno mal uniesť žalovaný, čo sa nestalo.
13. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že o tom, že k pochybeniu v tomto smere zo strany žalobcu nedošlo a že prijatý záver okresného súdu o zamietnutí žaloby, ktorý je výsostne opretý o porušenie povinnosti žalobcu vymedzenej v § 551 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka svedčila aj skutočnosť, že žalobcom praktizované osadenie atiky ustálené so zástupcami objednávateľa malo pochybenie iba na niektorých miestach obvodu stavby. To znamená, že výkon prác a montáž odkvapov bol v princípe správny a nedostatky boli spôsobené inými skutočnosťami ako je činnosť žalobcu. Je nelogické a technicky neprijateľné, ak sedia odkvapy na rohoch budovy a vytvárajú priamku do druhého rohu budovy, aby
bol stanovený nesprávny spôsob namontovania odkvapov iba na niektorých miestach tejto pomyselnej priamky. Bolo by nutné potom vysunúť niektoré časti odkvapov viac, čo by bolo viditeľné voľným okom. Z týchto skutočností potom vyplývalo, že svoju povinnosť, na ktorú kladie dôraz okresný súd pri svojom zdôvodnení rozsudku, t.j. § 551 Obchodného zákonníka neporušil žalobca a teda dielo nemôže mať vady. V danom prípade posúdenia tejto veci je potrebné zobrať zreteľ aj na technickú stránku možného montovania týchto atikových plechov. Tieto sa nedajú montovať v nejakom zakrivení, oblúkoch a podobne, čo potom vedie žalobcu k namontovaniu odkvapov v priamke, čo bolo aj vykonané a je to možné vidieť aj zo zabezpečenej fotodokumentácie. Naopak, pri montáži zateplenia je možný aj oblúk, prípadne nesprávne položenie zateplenia, ktoré má v konečnom dôsledku za následok zmenšenie odstupu odkvapu od zateplenia. S prihliadnutím na túto skutočnosť, potom nebolo možné vzhľadom na postupnosť prác ustálenú žalovaným na samotnom dome presunúť zodpovednosť na žalobcu z titulu, ktorý uviedol okresný súd vo svojom odôvodnení, t.j. § 551 Obchodného zákonníka. Z toho dôvodu potom nebolo možné sa stotožniť ani s odôvodnením o miere zodpovednosti žalobcu za výsledok, keď je nesporné, že nedodržanie odstupu odkvapov bolo spôsobené nekvalitou prác vykonaného zateplenia. Pri zohľadnení, že žalobca realizoval oplechovanie atiky v súlade s jemu odovzdanou projektovou dokumentáciou, ktorá mala zohľadňovať realizáciu zateplenia obvodového plášťa bytového domu, nemôže niesť dôsledky žalobca. Oplechovanie atiky sa opieralo o zateplenie bytového domu z dôvodu, že žalobcovi predložená projektová dokumentácia nezohľadňovala nerovnosti obvodového plášťa bytového domu bez zateplenia. Nebolo v možnostiach žalobcu predvídať nerovnosť obvodového plášťa bytového domu a ak okresný súd konštatoval, že bolo povinnosťou žalobcu si toto premerať, tak toto sa dá uskutočniť iba na rohoch budovy, kde sú osadenia atikových plechov správne. I z tohto dôvodu podľa žalobcu záver okresného súdu neobstojí. Zateplenie obvodového plášťa bytového domu sa nerealizovalo v súlade s projektovou dokumentáciou, preto nemôže byť vinou žalobcu, že atikový plech nemal dostatočný presah cez obvodový plášť zateplenej budovy.
14. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zateplenie obvodového plášťa bytového domu bolo v čase ukončenia prác žalobcu na predmetnom bytovom dome len v spodných častiach bytového domu, t.j. toto nebolo realizované až po atikový plech, preto nemôže byť chybou žalobcu, že tento atikový plech bol nesprávne vysunutý, ale naopak bolo chybou zadávateľa diela, že v projektovej dokumentácii nebola zohľadnená nerovnosť obvodového plášťa bytového domu bez zateplenia. Opätovne sa podľa žalobcu natískala otázka preverenia montáže zateplenia, a až potom je možné ustáliť právny záver. Nebolo pravdivé tvrdenie svedkov a žalovanej strany, že títo mali u žalobcu dielo reklamovať. Žalovanou stranou boli nedostatočne identifikované vady, tieto boli postupne menené a dokonca samotná vada odkvapov bola až následne mimo lehôt stanovených na riadnu reklamáciu zvolená. Teda notifikácia vád nebola podľa žalobcu urobená včas.
15. V odvolaní žalobca uviedol, že podľa neho prichádzala do úvahy aplikácia § 552 Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalobca vykonal dielo v súlade s normou, projektovou dokumentáciou a dohodou so zadávateľom diela a nemal žiadnu možnosť zistiť neskôr vzniknutú nerovnosť obvodového plášťa, pričom na montáž odkvapov mal od zadávateľa diela príslušnú dokumentáciu. Jednalo sa podľa žalobcu o skryté prekážky. Okresný súd zdôraznil, že vykonaným dokazovaním nebol vzhľadom na rôznosť vyjadrenia sa strán sporu jednoznačne ustálený rozsah - konkrétna kvantifikácia dojednaného presahu atikového plechu a tento rozsah z hľadiska stavebno - technických predpisov nebol ani konkrétne žalobcom tvrdený a preukázaný. Celým konaním sa nieslo konštatovanie miery odstupu odkvapov od zateplenia a to od 3 do 4 cm. Preto žalobca konštatoval, že miery osadenia boli správne a miery, ktoré boli doložené žalovaným na fotodokumentácií nemajú vypovedaciu hodnotu, lebo boli vykonané žalovaným, nevidieť miesto počiatku merania a preto tieto dôkazy nemôžu súdu slúžiť ako dôkaz. Sám žalobca sa domáhal ohliadky na mieste samom, čo mu však postupom žalovaného bolo znemožnené a tým zatajená možnosť zistenia skutočných odstupov odkvapov. K uvedenému tvrdeniu a preukázaniu žalobca navrhol vykonať sondáž, resp. znalecké dokazovanie a ohliadku miesta samého, pričom prvostupňový súd tieto nevykonal, čím nezistil rozhodujúce skutočnosti. Okresný súd argumentoval, že uvedené nemôže byť dôkazom slúžiacim k objasneniu skutkových okolností významných pre meritórne rozhodnutie kvôli zásahom, ktoré realizoval p. U.. S uvedeným žalobca nesúhlasil, nakoľko vykonaním tohto dôkazu by bolo preukázané, že zateplenie obvodového plášťa bytového domu nebolo realizované v súlade s dohodou medzi zadávateľom diela a žalobcom a v súlade s projektovou dokumentáciou, z čoho by jednoznačne podľa žalobcu vyplynula skutočnosť, že žalobcom realizovaný presah atikového plechu bol vykonaný riadne.
16. Odvolateľ namietal okresným súdom uskutočnené vyhodnotenie svedeckých výpovedí svedkov p. U., p. U. a p. T., ktorí boli vo vzťahu so žalovaným a okresný súd bezdôvodne uveril iba ich tvrdeniam a neprihliadol na to, že práve ich dohliadaním a činnosťou došlo k vzniku tohto problému. Preto sa javí byť vysoko nepravdepodobné, že by ich výpoveď mohla byť žalobcom vyhodnotená inak ako tendenčná. S touto skutočnosťou sa však okresný súd odmietol zaoberať. Ak okresný súd vyvodil svoje závery z úpravy „§ 439 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien je zrejmé, že ak by bolo dielo vykonané s vadami má žalovaný nárok na zľavu z ceny zadefinovanú rozdielom medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú by malo dielo dodané s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Ani s touto skutočnosťou výšky škody a opodstatnených nákladov tretej osoby sa nevysporiadal. Preto súd pochybil, keď súd žalobu zamietol, a nezapodieval sa otázkou možného uplatnenia nároku zľavy z ceny, ktorú jedine mohol žalovaný uplatňovať, ak by bolo nepochybné, že dielo malo vady a tieto boli spôsobené žalobcom." Zdôraznil, že žalovaný nesplnil podmienky reklamácie, reklamácia nebola uskutočnená riadne, predpísaným spôsobom a nebola opodstatnená. Tiež nemohol uplatňovať nárok na náhradu škody, lebo ujednanie o odstránení vád treťou osobou neexistovalo, čo opätovne vedie žalovaného iba k nárokom z vád diela. V konaní vady neboli preukázané. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania.
17. Žalovaný sa písomne vyjadril k doručenému odvolaniu žalobcu, v ktorom uviedol, že žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V rozsudku okresný súd jasne skonštatoval, že žalobca nemá nárok na doplatenie ceny diela, ktoré si uplatňoval žalobným návrhom, nakoľko žalobcom zhotovené dielo malo vady, čo bolo preukázané výsluchom svedkov a dokazovaním. Okresný súd vykonal na návrhy účastníkov rozsiahle dokazovanie, pričom sa riadil procesnými zásadami CSP. V odvolaní žalobca uvádzal, že mal za to, že súd prvej inštancie ho poškodil na právach, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to sondu do obvodového plášťa. Zároveň tvrdil, že dielo vykonal správne. Uvedené jeho tvrdenie však jasne vyvrátili výpovede svedkov p. L. U., p. X. U., a to aj svedkov navrhnutých samotným žalobcom p. T. a Ing. K. M.. Tento uviedol na pojednávaní dňa 09.12.2016, že on dielo vykonávané žalobcom nekontroloval. Z protichodných výpovedí žalobcu a svedka vyplynulo, že zo strany žalobcu vykonanie diela vlastne nik nedozoroval. Svedok p. M. uviedol, že on na stavbe v čase realizácie diela vôbec nebol. Jasne však potvrdil, že zodpovedný zástupca žalovaného p. U. zadal, že plech atiky má byť vysunutý oproti stene 18 cm. Ak by bol tento pokyn žalobca dodržal, atika by bola zhotovená správne, a toto by pre vec postačovalo. Toto sa však nestalo, čo dokazovaním bolo jasne preukázané. Súd prvej inštancie sa jasne vyporiadal v priebehu konania, prečo nepovažoval navrhnutý dôkaz zo strany žalobcu, a to vykonanie sondy za potrebný. Zvýraznil, že zásah do zhotoveného diela nie je ani možný, aby nedošlo k jeho poškodeniu. Medzi účastníkmi nebol spor o tom, že bola medzi nimi uzatvorená zmluva o dielo (objednávka žalovaného zo dňa 10.06.2016 č. 2014/06/05), podľa ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo, ktorým boli a) klampiarske práce, b) montáž strechy s polystyrénom a fóliou vrátane atiky a atikového plechu, c) osadenie vetracích turbín a d) odvetranie stúpačiek na dome na ul. A. Bernoláka 2615, Čadca (ďalej aj ako „dielo" a „zmluva o dielo"). Na zhotoviteľom, t.j. žalobcom, zhotovovanom diele sa vyskytlo viacero vád, na ktoré žalovaný žalobcu opakovane márne upozorňoval (dôkazy predložil okresnému súdu) a žiadal ho o ich odstránenie (ďalej aj ako „vady"), pričom z dôvodu vád žalovaný dielo od žalobcu neprevzal, o čom svedčí aj skutočnosť, že nepodpísal Zápis o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 18.07.2014. Žalovaný nedoplatil žalobcovi jeho faktúru č. 2014055 z 18.07.2014 v sume 1.200,- Eur, ktorej doplatenie žiadal žalobca v tomto súdnom spore. Zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela po riadnom vykonaní diela, pričom dielo je riadne vykonané, ak nemá vady. Dielo zhotovené žalobcom malo vady atiky a aj stojacej vody na streche (s argumentáciou žalobcu k tejto vade, ktorú žalobca neuznal, sa žalovaný vysporiadal v odpore, tvrdenia žalovaného žalobca v priebehu konania nevyvrátil). Objednávateľ je oprávnený zadržať tú časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Uvedené vyplýva z § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka. V rámci procesnej obrany a útoku žalovaný jasne zdôvodnil svoj procesnú obranu a útok a svoje tvrdenia preukázal. Súd prvej inštancie vec posúdil právne podľa § 554 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom je nesporné, že dielo zhotovené žalobcom malo vady a žalobcovi nevzniká nárok na doplatenie ceny. Ako súd prvej inštancie jasne v bode 29. rozsudku uvádzal, po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že o preukázaní tvrdenia žalovaného o existencii vady plnenia žalobcu ako zhotoviteľa týkajúceho sa objednaného plnenia - montáže atiky a atikových plechov, ktoré plechy nemali dostatočný presah cez zateplený obvodový plášť. Túto vadu žalovaný žalobcovi riadne a včas vytkol, čo bolo preukázané
dokazovaním. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie jeho zmluvnej povinnosti vykonať dielo riadne a včas, aby mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Žiadal napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdiť a osobitným uznesením zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania žalovaného a jeho právneho zástupcu.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 375 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
19. Primárne k procesnému postupu v odvolacom konaní a ku konaniu prvostupňového súdu, keďže konanie začalo podaním žaloby na okresnom súde dňa 05.12.2014, krajský súd uvádza, že správne okresný súd postupoval od 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP) od 01.07.2016 podľa CSP. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
20. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a náhrada trov konania bola priznaná žalovanému a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
25. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomne podanom odvolaní zo dňa 27.4.2017 (č.l. 275 a nasl. spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci, podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní, odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcom.
26. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická
alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesným oprávneniami ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
27. V rámci podaného odvolania žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu, teda v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný. Nebolo preukázané, ani zistené, že by malo byť dokazovanie zopakované alebo doplnené. Ak žalobca v odvolaní primárne namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom, k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že „právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery" (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/121, 122, 123/2016 z 23. júna 2016). Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že k tejto situácii (nesprávnemu právnemu posúdeniu) v predmetnej sporovej veci nedošlo, keďže na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie boli aplikované rozhodné zákonné ustanovenia uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované.
28. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalobcu v odvolaní, majúcu pre vec podstatný význam, teda je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2015, podľa ktorého ...„Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní." Zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces." V rámci podaného odvolania žalobca primárne namietal postup okresného súdu, ktorý odmietol vykonať navrhovaný dôkaz, z ktorého podľa žalobcu by bolo možné zistiť podľa neho nespornú skutočnosť vzdialenosti vonkajšej strany zateplenia (vrchnej omietky) od základu, t.j. obvodového múru bytovky, ktorý bol základom pre montáž uvedených atikových plechov. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu v odvolaní sa odvolací súd oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že okresný súd tomuto návrhu žalobcu na vykonanie takéhoto dokazovania, ktorý uplatnil, venoval náležitú pozornosť, týmto návrhom sa zaoberal a vyhodnocoval ho. Po jeho vyhodnotení však dospel k záveru, že pokiaľ žalobca navrhol vykonať ohliadku miesta samého a realizovať sondy, prostredníctvom ktorých by bolo podľa neho možné zistiť, aká je hrúbka zateplenia a v nadväznosti na to oprávnenosť nároku žalobcu, tak okresný súd pri svojom závere vychádzal síce najmä zo zohľadnenia preukázanej skutočnosti existencie vady týkajúcej sa konštrukcie atiky, ale bral do úvahy aj skutočnosť - stav po zásahu svedka pána U. vo vzťahu ku konštrukcii a dospel k záveru, že vykonanie dôkazu ohliadkou miesta samého nemôže byť dôkazom slúžiacim k objasneniu skutkových okolností významných pre meritórne rozhodnutie. V tomto smere, vo vzťahu k návrhu na vykonanie sondáže, žalobca, uviedol, že tento dôkaz nie je náročný na financie a ani technicky, avšak podľa záverov okresného súdu už vykonanie takéhoto dôkazu nebolo relevantné vzhľadom na stav, ak do diela boli vykonané zásahy svedka p. U.. Túto argumentáciu okresného súdu v rámci podaného odvolania okresného súdu spochybnil žalobca tvrdením, že ak okresný súd tento dôkaz nevykonal, tak nezistil pravdu a zmaril možnosť žalobcovi preukázať, že takéto pochybenie na
jeho strane nenastalo. Ak vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú konštatované v napadnutom rozsudku okresného súdu, potom v odvolaní žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia, absenciu príčinnej súvislosti medzi nedostatočným odstupom odkvapových plechov od omietky zateplenia a konania žalobcu, tak v tejto rovine vzhľadom na všetky ostatné vykonané dôkazy súdom prvého stupňa, ktorý ich dôsledne vyhodnocoval a na ktoré odkazuje odvolací súd na tomto mieste, nebolo možné pre absenciu bližšieho zdôvodnenia práve týchto záverov žalobcom v rámci odvolacieho konania prihliadať. Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu odvolací súd osobitne zdôrazňuje výsluchy svedkov, predovšetkým svedka pána T., pána U., pána U., z ktorých svedeckých výpovedí vyplynulo, že v niektorých častiach obvodu strechy sa atika až opierala o obvodový plášť zateplenej budovy, a teda na týchto miestach presah atikového plechu úplne absentoval, čo bol dostatočný skutkový záver pre súd prvého stupňa o preukázaní vady plnenia žalobcu ako zhotoviteľa. Je zrejmé, v rovine namietaných záverov okresného súdu žalobcom, že okresný súd zároveň posudzoval svedecké výpovede svedkov, listinné dôkazy ako i ostatné dôkazy produkované v konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto však žalobca v rámci odvolania osobitne nenamietal, okrem uvedenia, že súd prvého stupňa bezdôvodne uveril iba ich tvrdeniam svedkov žalovaného a neprihliadol na to, že práve ich dohliadaním a činnosťou došlo k vzniku uvedených problémov „preto sa javí byť vysoko nepravdepodobné, že by ich výpoveď mohla byť žalobcom vyhodnotená inak ako tendenčná. S touto skutočnosťou sa však súd odmietol zaoberať" (č.l. 277 spisu). Za ustáleného skutkového a právneho stavu okresným súdom žalobca v rámci podaného odvolania touto všeobecnou argumentáciou krajskému súdu nevytvoril dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa.
29. Ak v rámci podaného odvolania namietal zákonnosť rozhodnutia okresného súdu z dôvodu „lebo neexistuje príčinná súvislosť medzi nedostatočným odstupom okapových plechov od omietky zateplenia a konania žalobcu" (č.l. 276 spisu), tak odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu ustálil, že namietaný záver okresného súdu vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, neodporuje základnému právu na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právu na spravodlivé konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru, požiadavke spravodlivosti, ktorá je osobitne zvýraznená v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého má byť v rámci súdneho konania zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, je totiž kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať takéto riešenie v prerokúvanej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných noriem (len primerane a podporne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 159/2012). Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu mal za to, že kritéria pre skúmanie spravodlivosti boli dostatočným spôsobom okresným súdom dodržané a odvolacím súdom vyhodnocované a na základe odôvodnenia napadnutého rozsudku, napriek tomu, že žalobca so závermi súdu prvého stupňa nesúhlasil, nebolo možné dospieť k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nezákonný.
30. Žalobca v rámci odvolania namietal, že okresný súd ustálil, že si nesplnil povinnosti mu vyplývajúce z § 551 Obchodného zákonníka. Na rozdiel od argumentácie žalobcu okresný súd dospel k záveru, že dielo v časti konštrukcie atiky malo vady spočívajúce v nedostatočnom alebo úplne absentujúcom presahu atikového plechu, t.j. obvodový plášť zateplenej budovy. Poukázal pritom na listinné dôkazy, ako i na svedecké výpovede a zároveň konštatoval, že práve v dôsledku preukázania vadného plnenia žalobcu ako zhotoviteľa došlo k zmene obsahu záväzku žalovaného medzi stranami zmluvou o dielo podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom žalovaného vzniknutým z vadného plnenia. Skonštatoval, že právo na zaplatenie ceny za dielo predpokladá z hľadiska naplnenia podmienok riadne vykonanie diela, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo, keďže žalobca riadne vykonanie montáže atiky nepreukázal. Vo vzťahu k týmto záverom odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd dostatočným spôsobom poskytol právnu argumentáciu, vo väzbe na závery vyplývajúce z dokazovania ním vykonaného. Poukazuje odvolací súd v tomto smere i na závery vyplývajúce z bodu 31. napadnutého rozsudku a zdôrazňuje, že práve na základe skutočností, ktoré sú tam konštatované, uzatvoril, že žalobca nepreukázal vznik práva na zaplatenie ceny diela uplatnenej žalobcom. Ak žalobca v rámci podaného odvolania tvrdil skryté vady diela, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou tieto skryté vady diela konkretizovať a uniesť v tejto rovine dôkazné bremeno, keďže dôkazná povinnosť v sebe zahŕňa nielen povinnosť tvrdenia, ale i povinnosť preukázať tieto tvrdenia. Ak zdôraznil, že postupnosť prác bola určená práve objednávateľom, tak okresný súd konštatoval, že žalobca mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti túto rozdielnosť v namontovaní zateplenia zistiť, pričom z vykonaného dokazovania
pred súdom prvého stupňa vyplynuli vady zhotovovaného diela spočívajúce v tom, že oplechovanie atiky malo na niektorých miestach nedostatočný alebo úplne absentujúci presah cez obvodový plášť zateplenej budovy, pričom zostáva bez logickej súvislosti, ak žalobca tvrdil v odvolaní skryté vady ako pri zhotovovaní diela, tak nie je zrejmé ako pri vynaložení odbornej starostlivosti žalobcom, mohlo dôjsť k tomu, že na niektorých miestach úplne absentoval presah cez obvodový plášť zateplenej budovy a tiež k tomu, že túto skutočnosť žalobca žalovanému neoznámil. Uvedené skutočnosti o konštatovaní vád plnenia zo strany žalobcu ako zhotoviteľa boli preukázané svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi, avšak argumentácia žalobcu v tejto časti zostala len v rovine tvrdení. Ak žalobca tvrdil, že vznikla potreba zistiť „kto pochybil, čo pri vznesenej námietke treba vyhodnotiť tak, že toto bremeno mal uniesť žalovaný, čo sa nestalo" (č.l. 276 spisu), tak za stavu práve preukázaných vád zhotoveného diela, odvolací súd sa s touto argumentáciou stotožniť nemohol, pretože bolo predsa povinnosťou žalobcu pri vynaložení odbornej starostlivosti, pri vyhotovovaní diela, ak skutočne odbornú starostlivosť vynaložil, preukázať, že žalovanému, čo by objednávateľovi práve tieto skutočnosti oznámil, čo však nevyplývalo z uplatneného nároku pred súdom prvého stupňa, ani z podaného odvolania.
31. V rámci podaného odvolania žalobca zdôraznil, že k pochybeniu z jeho strany nedošlo a prijatý záver okresného súdu o zamietnutí žaloby bol výsostne opretý o porušenie povinnosti žalobcu vymedzenej v § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, o čom mala svedčiť aj skutočnosť, že žalobcom praktizované osadenie atiky ustálenej so zástupcami objednávateľa malo pochybenie iba na niektorých miestach obvodu stavby, a teda jeho postup bol v princípe správny a nedostatky boli spôsobené inými skutočnosťami ako je činnosť žalobcu, tak odvolací súd uvádza, že s touto argumentáciou sa nemohol stotožniť. Ani táto argumentácia žalobcu nie je spôsobilá privodiť ten záver, ktorý uviedol v odvolaní, že neporušil povinnosť žalobca, a teda dielo nemalo vady, ak z vykonaného dokazovania bolo preukázané svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi, že dielo vady malo, v podrobnostiach v tejto časti odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Ak zdôrazňoval žalobca postupnosť prác ustálených žalovaných, tak bolo na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaného pri vynaložení odbornej starostlivosti poučil a tiež, aby preukázal, že pri vynaložení odbornej starostlivosti postupoval tak, že žalovaného riadne informoval, oboznámil ho o nevhodnosti pokynov a tiež nevhodnosti postupu stanoveného žalovaným, čím by sa zbavil zodpovednosti za takýto postup. Ak žalobca v rámci podaného odvolania skonštatoval, že zateplenie obvodového plášťa bytového domu sa nerealizovalo v súlade s projektovou dokumentáciou, preto nemôže byť vinou žalobcu, že atikový plech nemal dostatočný presah cez obvodový plášť zateplenej budovy, tak vyššie uvedený záver o konaní s odbornou starostlivosťou sa viaže i k argumentácii žalobcu, že nemohlo byť chybou, že atikový plech bol nesprávne vysunutý, ale malo to byť chybou zadávateľa. Ak žalobca tvrdil, že postupoval podľa § 552 Obchodného zákonníka a vykonal dielo v súlade s normou, projektovou dokumentáciou a dohodou so zadávateľom diela a nemal možnosť zistiť neskôr vzniknutú nerovnosť obvodového plášťa, tak tieto závery žalobcu si nemožno osvojiť práve cez výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom, ktoré sú dostatočne konkretizované v napadnutom rozsudku, navyše tieto skutočnosti uvádzané žalobcom zostali len v rovine tvrdení.
32. Ak namietal žalobca a tvrdil, že vykonanie sondáže by mohlo byť vykonané napriek zásahom, ktoré realizoval pán U. a zotrval na stanovisku, že zateplenie obvodového plášťa domu nebolo realizované v súlade s dohodou medzi zadávateľom diela a žalobcom a projektovou dokumentáciou, z čoho vyvodil, že žalobcom realizovaný presah atikového plotu bol vykonaný riadne, tak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by žalobcom tvrdené nedostatky pred vykonaním diela žalobcom existovali, tak predsa bolo povinnosťou žalobcu postupovať v súlade s § 551 ods. 1 OBZ, ktorý postup preukázaný nebol. Len na základe argumentácie žalobcu tak nebolo možné bez ďalšieho konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu je nezákonné, ak východiská pre závery okresného súdu vyplývali z vykonaného dokazovania a ak žalobca svojou dôkaznou aktivitou nedokázal presvedčiť okresný súd o relevancii svojich tvrdení, tak potom sa odvolací súd nemohol stotožniť so závermi žalobcu v odvolaní a ani konštatovať relevanciu tejto odvolacej argumentácie. Zdôrazňuje odvolací súd v rovine svojich záverov, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené." (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M
Cdo 1/2010 z 28. februára 2011), ktoré postuláty boli v namietanom postupe a záveroch okresného súdu dodržané.
33. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam žalobcu v rovine nevykonania ním navrhnutých dôkazov okresným súdom upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
34. K vyhodnoteniu svedeckých výpovedí okresným súdom žalobca konštatoval značnú tendenčnosť, ku ktorému tvrdeniu odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd hodnotil svedecké výpovede a ich vierohodnosť s prihliadnutím k tomu, aký mali svedkovia vzťah k účastníkom konania v prejednávanej veci, aká je ich rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré doprevádzali ich vnímanie skutočností, o ktorých vypovedali, ale aj vzhľadom k reprodukcii týchto skutočností, k správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota a plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a podobne) a k poznatkom zisteným na základe hodnotenia dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú). Celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytoval záver pravdivosti či nepravdivosti tvrdených preukazovaných skutočností. Z priebehu prvoinštančného konania vo vzťahu k výpovediam dotknutých svedkov vo väzbe na ich hodnotenie podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené kritéria. Odvolací súd vo vzťahu k námietke žalobcu pri vyhodnocovaní vierohodnosti svedkov poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd. Podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011). Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy. Tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s CSP a následne vyvodil aj správne skutkové závery. Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajským súdom primerane podporne z eurokomformného prístupu poukazuje i na skutočnosti, ktoré vyplývajú z rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil, a to z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2329/2006 z 19.08.2008 „Zásadě volného hodnocení důkazů, která je v tomto ustanovení vyjádřena, proto neodpovídá takový způsob hodnocení, kdy je (předem) označena za nezpůsobilý důkazní prostředek svědecká výpověď jen proto, že svědek náleží k určité sociální nebo profesní skupině. K námitce žalobce, že odvolací soud přihlédl ke svědeckým výpovědím svědků Ing. S. a Ing. A., ač byli zaměstnanci žalovaného, dovolací soud odkazuje na rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 9.12.1998, sp. zn. 2 Cdon 1751/97, publikovaný v časopise Soudní Judikatura, 1999, č. 2, ve kterém soud konstatoval, že skutečnost, že svědek je zaměstnancem účastníka řízení, sama o sobě nevede k závěru, že jeho výpověď není pravdivá (věrohodná)". Ak teda žalobca podľa zistení odvolacieho súdu netvrdil a ani nepreukázal iné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť relevanciu namietaných svedeckých výpovedí, keďže tvrdil, len že namietaní svedkovia „boli vo vzťahu so žalovaným", „práve ich dohliadaním a činnosťou došlo k vzniku tohoto problému", tak potom závery okresného súdu, ktorý vyhodnotil výpovede svedkov ako relevantné, nebolo možné vyhodnotiť inak než ako okresný súd a ani nebol priestor na to, aby neboli tieto svedecké výpovede brané do úvahy.
35. Ak žalobca ustálil, že žalovaný nesplnil podmienky reklamácie, že nebola uskutočnená riadne a včas a že v konaní vady neboli preukázané, tak v tomto smere odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdom prvého stupňa v rovine cez úpravu § 387 ods. 1, 2 CSP.
36. Krajský súd vzhľadom k aplikácii § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu nie je potrebné ani žiaduce opätovne zopakovať skutkové zistenia, právne závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu. Je postačujúce na ne len odkázať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2015). Potom nebolo dôvodu, aby boli vykonávané ďalšie dôkazy. Opäť na tomto mieste pripomína odvolací súd, že dôkazné bremeno v danom sporovom prípade bolo na žalobcovi, právnym následkom neunesenia tohto dôkazného bremena bol neúspech žalobcu v spore, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, čo bol vecne správny spôsob rozhodnutia okresným súdom, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený vo veci samej ako i v závislom výroku o trovách konania a v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.
37. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.
38. K námietke o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uvádza, že pre posúdenie tohto odvolacieho dôvodu bola relevantná práva úprava v Civilnom sporovom poriadku v § 220 ods. 2 CSP.
39. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
40. Splnenie povinnosti odôvodniť rozsudok je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad a krajský súd vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom mal za to, že okresný súd dal všetky relevantné odpovede na nosné otázky, ktoré v konaní vyvstali a pripomína krajský súd i rozhodnutie ESĽP Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B, tak krajský súd v tejto súvislosti poukazuje i na ďalšiu relevantnú časť rozhodnutia, v zmysle ktorej „právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci".
41. Krajský súd pre úplnosť, vzhľadom na namietaný procesný postup okresného súdu opakovane konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu nie je možné vyhodnotiť ako rozsudok, ktorý by nespĺňal náležitosti § 220 ods. 2 CSP a ktorý by nebolo možné považovať za súladný so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008, kde ústavný súd opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov, ktorá sa uskutočňuje v ústavnom, zákonnom, procesnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a následného Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP), a to spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely, určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci ústavného súdu „hodnotiť" hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako správne zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takýmto hodnotením ústavný súd sám celkom nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty podporili príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Závery prijaté okresným súdom nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a dostatočne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia.
42. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CPS o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.