Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cpr-4-2015.pdf
PDF · 83.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/1116/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice -okolie sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobcu GETRAG FORD, Transmission Slovakia, s.r.o, Perínska cesta 282, Kechnec, IČO: 36 589 012, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vložka č.1610/5, zastúpená N.. Z. Š., bytom C. XX, Y.V., proti žalovanému C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, G. T. U., v konaní o zaplatenie 668,29 eur takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 668,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. od 22.10.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Priznáva náhradu trov konania žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca upravenou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 668,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. a to od 22.10.2014 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobca dňa 29.04.2010 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný od 01.05.2010 zamestnaný u žalobcu ako operátor montáže, pracovný pomer bol v zmysle Dodatku č. 1/2010 zo dňa 25.01.2011 a Dodatku č. 1/2012 zo dňa 19.04.2012 uzatvorený na dobu neurčitú, pracovný pomer skončil dňa 13.08.2014 doručením písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi z dôvodu jeho reťazovej neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Zamestnávateľ - žalobca v priebehu trvania pracovného pomeru poskytol žalovanému ako zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré mu patrila mzda vo výške základnej zložky v rozsahu 168,99 hodín s tým, že si žalovaný odpracuje poskytnuté pracovné voľno v budúcnosti bez nároku na mzdu, ktorá mu už bola poskytnutá. Do dňa skončenia pracovného pomeru toto poskytnuté pracovné voľno neodpracoval, a teda ku dňu skončenia pracovného pomeru bolo v časovom účte evidovaných -168,99 hodín, keďže fond pracovného času v mesiaci august 2014 pri 37,50 hodinovom ustanovenom týždennom pracovnom čase v trojzmennej prevádzke bol pre žalovaného podľa pracovného kalendára 157,5 hodín a zmluvná mesačná mzda žalovaného 661,- eur, mala byť voči nemu zaúčtovaná pohľadávka v celkovej výške 661/157,5 x 168,99, t.j. 709,22 eur, znížená o sumu 36,45 eur zodpovedajúca náhrade mzdy za čerpanú dovolenku v mesiaci august 2014 v rozsahu 7,5 hodín a vyplateného príspevku v sume 4,48 eur. K započítaniu došlo na základe dohody žalobcu a žalovaného v pracovnej zmluve zo dňa 29.04.2010 v znení neskorších dodatkov.
2.Pracovné voľno bolo zamestnancovi poskytnuté v súlade s dohodou o flexibilnej úprave pracovného času uzavretou dňa 23.03.2012 v znení jej neskorších dodatkov medzi žalobcom a základnou organizáciou odborového zväzu KOVO GETRAG FORD Transmissions, so sídlom Perínska cesta, Kechnec. Žalobca vyzval žalovaného na uspokojenie svojej pohľadávky písomne výzvou dňa 14.10.2014, a nasledujúci deň teda začala plynúť 7-dňová lehota pre plnenie, ktorá uplynula dňom
21.10.2014 a dňom 22.10.2014 sa žalovaný dostal do omeškania, z tohto dôvodu si žalobca uplatňuje i úrok z omeškania. Žalobca touto žalobou žiada vrátiť sumu poskytnutej mzdy zodpovedajúcej rozsahu pracovného času, ktorý si žalovaný do skončenia pracovného pomeru neodpracoval a za ktorý mu žalobca vyplatil základnú zložku mzdy titulom bezdôvodného obohatenia, na ktorého vydanie má žalobca v zmysle Zákonníka práce nárok.
3.V prejednávanej veci súd dňa 21.04.2016 vydal platobný rozkaz, ktorý keďže nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, bol uznesením tunajšieho súdu zrušený dňa 28.06.2016.
4.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5.Súd vykonal dokazovanie prednesom zástupcu za žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu, výplatnými páskami, pracovnou zmluvou, Dohodou o flexibilnej úprave pracovného času, Dodatkom č. 1 k dohode, Dohodou o spôsobe odpracovania mínusových hodín na časovom účte, odpisom mzdového času pre rok 2010 až 2014 a zistil tento skutočný stav: Zástupca žalobcu zotrvával na podanej žalobe, pričom svoj nárok zdôvodnil tým, že za obdobie, kedy trval pracovný pomer na základe vnútorných pravidiel, ktoré boli v súlade s platnou právnou úpravou v tom čase, žalovaný čerpal pracovné voľno s tým, že si ho odpracuje v budúcnosti, do skončenia pracovného pomeru tento neodpracoval z dôvodu na svojej strane, pretože pracovný pomer bol ukončený. Zástupkyňa žalobcu zároveň uviedla, že žalovaného vyzývali na zaplatenie dlhu, žalobca v priebehu trvania pracovného pomeru poskytol žalovanému pracovné voľno, za ktoré mu patrila mzda vo výške základnej zložky s tým, že si odpracuje poskytnuté pracovné voľno v budúcnosti bez nároku na mzdu, pričom mzda mu bola vyplatená, tieto poskytnuté pracovné voľná neodpracoval a ku dňu skončenia pracovného pomeru bol v časovom účte evidovaný na - 168,99 hodín, z toho tak bola zaúčtovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 668,29 eur.
6.Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, s tak súd pojednával a rozhodoval v jeho neprítomnosti.
7.Podľa ust. § 87a Zákonníka práce, ods.1 (zák. č. 307/2014 Z. z. účinného v čase do 31.12.2014) konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná, dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v ust. § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.
8.Podľa ust. § 87a ods. 2 Zákonníka práce, v kolektívnej zmluve alebo k dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom, a skutočne odpracovaným časom zamestnanca, vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.
9.Podľa ust. § 222 ods. 1,ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa, alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
10.Podľa ust. § 222 ods. 2, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11.Podľa ust. § 222 ods. 3, 4, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada; s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
12.Podľa ust. § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do 3 rokov.
13.Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.04.2010, pričom pracovný pomer vznikol dňa 01.05.2010 a bol uzavretý na dobu určitú do 31.01.2011, s miestom výkonu práce Kechnec, Perínska cesta a s dohodnutým druhom práce, operátor montáže.
14.Dodatkom č. 1/2010 k pracovnej zmluve zo dňa 30.06.2010 bol pracovný pomer , ktorý bol dohodnutý na dobu určitú predložený do 30.04.2012, a Dodatkom č. 1/2012 pracovný pomer podľa tejto zmluvy z 19.04.2012 bol od 01.05.2012 dohodnutý na dobu neurčitú. Súčasťou zmluvy bol aj mzdový výmer, ako aj dohoda o flexibilnej úprave pracovného času.
15.Žalovanému v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. ZP v znení neskorších predpisov zamestnávateľ ukončil pracovný pomer okamžite z dôvodov porušenia závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to neprítomnosťou v práci za obdobie, za ktoré mal zamestnanec na uvedené dni rozvrhnutý pracovný čas od 21.07.2014 do 25.07.2014, kedy nenastúpil do práce a žiadnym spôsobom nekontaktoval a ani svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Odborová organizácia uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom prerokovala a súhlasila s okamžitým skončením pracovného pomeru.
16. Žalobca ako zamestnávateľ v priebehu trvania pracovného pomeru však poskytol zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrila zamestnancovi mzda vo výške základnej zložky v rozsahu 168,99 hodín s tým, že zamestnanec si odpracuje poskytnuté pracovné voľno v budúcnosti bez nároku na mzdu, ktorá mu už bola poskytnutá, avšak do dňa skončenia pracovného pomeru toto pracovné voľno žalovaný neodpracoval, a tak bolo v časovom účte evidovaných - 168,99 hodín (č.l. 60 - 62). Keďže fond pracovného času v mesiaci 08/2014 pri 37,50 hodinovom ustanovenom týždennom pracovnom čase, v 3-zmennej prevádzke bol pre zamestnanca podľa pracovného kalendára 157,5 hodín a zmluvná mesačná mzda zamestnanca v zmysle pracovnej zmluvy 661,- eur, mala byť voči zamestnancovi - žalovanému zaúčtovaná pohľadávka v celkovej výške 661/157,5 x 168,99 , t.j. 709,22 eur, znížená o sumu 36,45 eur, ktorá zodpovedá náhrade mzdy za čerpanú dovolenku v mesiaci august 2014, v rozsahu 7,5 hodín a vyplatenému príspevku v sume 4,48 eur, pričom k započítaniu došlo na základe dohody žalobcu a žalovaného v pracovnej zmluve zo dňa 29.04.2010, v znení neskorších dodatkov. Pracovné voľno bolo zamestnancovi poskytnuté v súlade s dohodou o flexibilnej úprave pracovného času uzavretou dňa 23.03.2012 v znení neskorších dodatkov medzi žalobcom a základnou organizáciou odborového zväzu KOVO GETRAG FORD Transmission (č.l. 62 až 75 spisu).
17.V súlade s ust. § 33 ods. 3 Zákonníka práce, nárok je potrebné uspokojiť do 7 dní odo dňa , keď o uspokojenie oprávnený účastník požiada, žalobca zaslal žalovanému výzvu, ktorú považoval za doručenú dňom 14.10.2014, a teda nasledujúci deň začala plynúť 7-dňová lehota pre plnenie žalovanému, ktorá mu uplynula dňa 21.10.2014 a teda dňom 22.10.2014 sa žalovaný dostal do omeškania. Žalovanému tak bolo poskytnuté pracovné voľno od 5.05.2010 do decembra 2010. Rozpis pracovného voľna, ktoré bolo žalobcom zamestnancovi poskytnuté žalovaný uviedol za obdobie od mája 2010 až do 8-meho mesiaca 2014 (č.l. 79), opisom mzdových listov (č.l. 79 až 82), pracovné voľno, ktoré mu bolo poskytnuté od mája 2010 do 01.09.2011 mal odpracovať do 31.12.2012, pracovné voľno od 01.09.2011 do 31.12.2012 odpracovať do 12-tich mesiacov od kedy vzniklo časové mínus a pracovné voľno poskytnuté mu od 01.01.2013 bolo stanovené na maximálne obdobie 30 mesiacov, keďže pracovné voľno bolo poskytnuté žalovanému na jeho žiadosť, žalobca si uvedený nárok uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, keďže pracovné voľno poskytnuté, si žalovaný neodpracoval a tak vzniklo na jeho časovom účte celkový mínus 168,99.
18.I napriek skutočnosti, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie uvedenej čiastky v lehote stanovenej Zákonníkom práce (ust. § 33 ods. 3 ZP), žalovaný túto sumu neuhradil.
19.V súlade s ust. § 222 ods.6 žalobca si tak uplatnil vrátenie vyplatenej sumy na mzde, ktorú si žalovaný do skončenia pracovného pomeru neodpracoval z dôvodov, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodov na strane žalovaného. Súd v prejednávanej veci skúmal i dobromyseľnosť zamestnanca, či tento vedel, alebo z okolností prípadu musel vedieť a predpokladať, že ide o sumy, ktoré mu boli vyplatené, pričom tieto však neboli odpracované, z dôkazov predložených žalobcom (o flexibilnom pracovnom čase, o poskytnutých pracovných voľnách) súd zistil, že žalovaný o týchto skutočnostiach mal vedomosť a vedel o nich.
20.Na základe takto zistených skutočností, dôkazov predložených žalobcom súd mal za to, že žaloba je dôvodná, keďže žalobca ako zamestnávateľ poskytol žalovanému v priebehu rokov 2010 až 2014 pracovné voľno s tým, že toto pracovné voľno malo byť odpracované v zmysle dohody, k odpracovaniu však nedošlo, keďže následne došlo k skončeniu pracovného pomeru z dôvodov neospravedlnených absencií na pracovisku, pričom mzda žalovanému bola vyplatená v plnej výške, súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného v zmysle žaloby na zaplatenie istiny vo výške 668,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% a to od 22.10.2014, a zároveň priznal aj náhradu trov konania.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu a to vo výške 100%, pričom o výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaného vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)