Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Veličná, so sídlom 027 54 Veličná, IČO: 00 191 205, právne zastúpeného Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Obec Veličná, so sídlom 027 54 Veličná 162, IČO: 00 314 960, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom M. M. XXXX/XX-XX, XXX XX T. O., v konaní o určenie neplatnosti výpovedí nájomných zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/3/2017-74 zo dňa 19.10.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/3/2017-74 zo dňa 19.10.2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti piatich výpovedí, ktoré mu ohľadom piatich nájomných zmlúv zaslal žalovaný. Žalobca uviedol, že ako podnikateľský subjekt v poľnohospodárskej oblasti si na základe piatich nájomných zmlúv v roku 2014 prenajal od piatich fyzických osôb poľnohospodárske pozemky na účely ich využívania v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou v poľnohospodárstve. Išlo o Nájomnú zmluvu č. 1771/2014 zo dňa 10.11.2014, Nájomnú zmluvu č. 420/2014 zo dňa 20.08.2014, Nájomnú zmluvu č. 758/2014 zo dňa 20.08.2014, Nájomnú zmluvu č. 1649/2014 zo dňa 20.08.2014 a Nájomnú zmluvu č. 1055/2014 zo dňa 30.09.2014. Všetky nájomné zmluvy boli uzavreté podľa § 663 až 648 Občianskeho zákonníka v spojení so zák. č. 504/2013 Z.z. na dobu piatich rokov, t.j. na dobu určitú. Žalovaný počas plynutia doby nájmu do týchto nájomných zmlúv vstúpil ako nový prenajímateľ, keďže kúpil od pôvodných prenajímateľov prenajaté pozemky, resp. časti pozemkov. Dňa 30.09.2016 doručil žalovaný žalobcovi výpovede jednotlivých nájomných zmlúv s tým, že jednoročná výpovedná doba uplynie dňom 30.09.2017. Žalovaný zároveň žalobcu vyzval na odovzdanie prenajatých pozemkov po ukončení doby nájmu. Žalobca výpovede považuje za neplatné, keďže doba nájmu bola dohodnutá na obdobie piatich rokov a ide o minimálne obdobie, na aké je možné prenajať poľnohospodársku pôdu v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. V jednotlivých nájomných zmluvách bola síce dohodnutá ročná výpovedná lehota, avšak toto ustanovenie odporuje účelu zákona, podľa ktorého boli nájomné zmluvy uzavreté a je preto neplatné. Z ust. § 12 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. totiž vyplýva, že výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím doby nájmu určenej podľa § 8 tohto zákona. Žalovaný voči podanej žalobe v písomnom vyjadrení a na pojednávaní namietal, že jeho výpovede predmetných nájomných zmlúv sú platným úkonom.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že nájomné vzťahy medzi žalobcom a jednotlivými fyzickými osobami vznikli v roku 2014 na základe riadnych nájomných zmlúv. Rovnako nebolo sporné, že tieto vzťahy sa spravovali zák. č. 504/2003 Z.z., a to s

ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalobcu a účel využitia prenajatých pozemkov. Žalovaný do týchto vzťahov vstúpil ako nový vlastník prenajatých pozemkov. V konaní spornou zostala otázka platnosti výpovedí piatich nájomných zmlúv, ktoré žalovaný učinil voči žalobcovi. Okresný súd vo vzťahu k ust. § 8 ods. 1 a § 12 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z., vrátane dôvodovej správy k návrhu tohto zákona, vyvodil záver, že vôľou zákonodarcu bolo aspoň do istej miery garantovať dobu, počas ktorej bude môcť nájomca prevádzkujúci poľnohospodársky podnik užívať prenajatý pozemok. Špecifickosť poľnohospodárskeho využívania pôdy spočíva v činnostiach a nákladoch, ktorých návratnosť je zväčša podmienená práve dlhšie trvajúcim obdobím využívania pozemkov, keď takéto využívanie okrem iného vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru. Trvanie doby nájmu je záujmom nájomcu, aby mal možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie jej úrodnosti. Podľa okresného súdu však ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. nie sú obligatórne a je nepochybné, že zákonodarca naďalej ponechal zmluvnú voľnosť stranám pri dohadovaní podmienok nájmu, aby si odlišne upravili možnosť predčasného ukončenia nájomného vzťahu dohodnutého na dobu neurčitú (§ 12 ods. 2 in fine zák. č. 504/2003 Z.z.). Ak teda zákonodarca ponechal možnosť dohodnúť odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu dohodnutého na neurčitý čas, niet dôvodu, prečo by takú dispozíciu nemali mať aj účastníci vzťahu dohodnutého na dobu určitú, čo podľa okresného súdu platí o to skôr, ak žiadne z ustanovení zák. č. 504/2003 Z.z. výslovne neupravuje možnosť výpovede nájmu dohodnutého na dobu určitú. Je preto s ohľadom na ust. § 1 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 tohto zákona potrebné aplikovať ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje stranám dohodnúť osobitný spôsob ukončenia nájmu na dobu určitú. Z ustanovenia článku IV. jednotlivých nájomných zmlúv vyplýva, že zmluvné strany nepochybne prejavili vôľu dohodnúť možnosť výpovede nájmu aj pred jej uplynutím, a to v rámci jednoročnej výpovednej lehoty. Okresný súd poukázal aj na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého za prípadné výkladové nepresnosti zmluvy zodpovedá tá strana, ktorá takýto nepresný výraz použila v zmluve ako prvá. Keďže všetkých päť nájomných zmlúv je z hľadiska obsahu a formy identických a identita žalobcu na rozdiel od identity žalovaných je zhodná, je zrejmé, kto návrh jednotlivých nájomných zmlúv predložil ako prvý. Okresný súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu a keďže žalovaný bol v spore úspešný, priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Žalobca považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zákonodarca ponechal zmluvným stranám možnosť dohodnúť odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú. Žalobca takéto odôvodnenie považuje za nesprávne, nemajúce oporu v zákone s tým, že žalobca poukázal na ust. § 8 zák. č. 504/2003 Z.z. podľa ktorého sa pozemok nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na 5 rokov. Podľa žalobcu je dočasnosť nájomných vzťahov pojmovým znakom všetkých nájomných vzťahov, pričom pri uzavieraní nájomnej zmluvy tento časový úsek môže byť vymedzený, t.j. na dobu určitú alebo naopak nemusí byť presne stanovený, t.j. na dobu neurčitú. Pre nájom na dobu neurčitú platí, že je možné ho vypovedať bez uvedenia dôvodu a ak nebudú v nájomnej zmluve dohodnuté podmienky vypovedania, uplatní sa pravidlo vyplývajúce z § 6 zák. č. 504/2003 Z.z. Pojmová odlišnosť týchto dvoch druhov nájomných vzťahov upravených týmto zákonom spôsobuje to, že pri posudzovaní podmienok jedného typu nájmu nemožno skĺznuť a odvodiť takúto možnosť pre druhý typ nájmu. Nájom na dobu určitú je ohraničený dobou, na ktorú sa zriaďuje, a musí tak byť jasné, kedy dôjde k ukončeniu nájomnej zmluvy. Pre nájom na dobu určitú platí minimálna aj maximálna doba nájmu. Žalobca poukázal na dôvodovú správu, podľa ktorej investičné vklady do pôdy majú životnosť 15-20 rokov, poľnohospodárska technika 6-12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov, a preto sa navrhuje minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z. sa rozlišujú tri minimálne doby trvania podnikateľského nájmu pozemku pri prevádzkovaní podniku, a to všeobecná minimálne 5 ročná, minimálne 50 ročná doba, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované, a minimálne 10 ročná doba, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované. Všeobecná 5 ročná doba nájmu sa uplatňuje vo všetkých prípadoch podnikateľského nájmu poľnohospodárskeho pozemku s výnimkou dvoch osobitných minimálnych dôb pri registrovom repozitóriu a registrovanom riešiteľskom pracovisku.

Ustálená právna prax pritom považuje úpravu minimálnych dôb pri nájme na určitý čas za kogentnú, pretože chráni dlhodobosť podnikateľského nájmu, čo je nepochybne legitímny cieľ.

4. Žalobca tak s ohľadom na uvedené a aj napriek tomu, že účastníci dotknutých nájomných zmlúv dohodli možnosť ich predčasného ukončenia výpovednou lehotou vždy k 1. októbru, uviedol, že takéto ustanovenie, ktoré svojím znením odporuje účelu zák. č. 504/2003 Z.z., nemôže byť platné, a preto takéto osobitné dojednanie možno považovať za právne neúčinné. V ostatnej časti žalobca považuje zmluvy za platné. Žalobca preto nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že zákonodarca ponechal zmluvným stranám dispozíciu dohodnúť si odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, ak nie sú splnené podmienky na jeho zrušenie a vrátenie veci na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a podľa ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 7. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že žalobca v postavení nájomcu uzatvoril s fyzickými osobami v postavení prenajímateľov nájomné zmluvy (č.l. 5, č.l. 9, č.l. 13, č.l. 17 a č.l. 21). Podľa čl. IV uvedených nájomných zmlúv boli tieto uzavreté na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov počnúc dňom ich podpísania s tým, že počas týchto 5 rokov je ročná výpovedná lehota vždy k 1. októbru. Žalovaný listom zo dňa 27.9.2016 žalobcovi oznámil (č.l. 27, 28 spisu), že sa stal vlastníkom prenajatých pozemkov, čím zároveň v predmetných nájomných vzťahoch voči žalobcovi vystupuje ako prenajímateľ. Výpoveďami nájomných zmlúv zo dňa 28.9.2016 (č.l. 31-35 spisu) žalovaný predmetné nájomné zmluvy vypovedal dňom 30.9.2017 s tým, že výpovedná lehota začína plynúť dňom 1.10.2016.

8. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ustanovenie nájomných zmlúv, podľa ktorého bola dohodnutá možnosť ich predčasného ukončenia s výpovednou lehotou vždy k 1. októbru, nemôže byť platné, nakoľko je v rozpore s úpravou minimálnych dôb pri nájme poľnohospodárskych pozemkov na dobu určitú. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu.

9. Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.4.2018, sa pozemok nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov.

10. Podľa ust. § 12 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.4.2018, ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak.

11. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Krajský súd vo všeobecnosti k zákonnej úprave nájmu poľnohospodárskych pozemkov uvádza, že táto úprava sa v zmysle ust. § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. spravuje ustanoveniami osobitného predpisu, ktorým sú ustanovenia § 663 až 684 Občianskeho zákonníka, a to s odlišnosťami, ktoré

sú upravené práve v osobitnom zákone č. 504/2003 Z.z. Odlišná úprava od všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka je zakotvená okrem iného v prípade určenia trvania doby nájmu, ktorá je aj v zmysle dôvodovej správy stanovená s prihliadnutím na výrobno-hospodárske cykly a osobitný charakter investícií, spojených s poľnohospodárskou výrobou, kde sa vo všeobecnosti predpokladá dlhšia doba užívania, či už vo vzťahu k investičným vkladom, poľnohospodárskej technike alebo stavbám pre poľnohospodársku výrobu. Podľa dôvodovej správy k predmetnému zákonu sa preto navrhuje minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty a zároveň sa stanovuje horná hranica doby nájmu. Z citovaného ust. § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. je tak zrejmé, že pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma na dobu v trvaní najmenej 5 rokov (minimálna doba nájmu) a na dobu najviac 25 rokov (maximálna doba nájmu). V prípade, ak je zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely uzatvorená na neurčitý čas, je v ust. § 12 ods. 2 stanovené, že túto zmluvu možno vypovedať písomne, pričom výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak. Zákon tak pri nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutom na neurčitý čas rovnako vychádza z minimálnej doby nájmu podľa § 8 ods. 1, teda najmenej 5 rokov, zároveň však pri nájme pozemku na neurčitý čas umožňuje, aby účastníci nájomnej zmluvy túto otázku dohodli inak. Krajský súd sa tak v tomto smere nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na odlišnosť ustanovení o dobe nájmu podľa § 8 ods. 1 a podľa § 12 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. dospel k záveru, že rovnakú možnosť dohodnúť odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu, ako je daná zákonom pre nájomný vzťah dohodnutý pôvodne na neurčitý čas, je možné vztiahnuť aj na nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú. Podľa názoru krajského súdu z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca pri nájme dohodnutom na neurčitú dobu a rovnako pri nájme dohodnutom na určitý čas, počíta s minimálnou dobou trvania nájmu v dĺžke 5 rokov, avšak zároveň umožňuje účastníkom zmluvy o nájme dohodnutom na neurčitý čas, skončenie tohto nájomného vzťahu aj pred uplynutím tejto minimálnej doby nájmu. Takáto možnosť však pri nájme dohodnutom na dobu určitú v ust. § 8 ods. 1 daná nie je, čím tento nájom môže byť dohodnutý v dobe trvania najmenej 5 a najviac 25 rokov. Ustanovenie čl. IV vyššie uvedených nájomných zmlúv, z ktorého vyplýva uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov s možnosťou ročnej výpovednej lehoty, tak nekorešponduje zákonom stanovenej minimálnej dobe nájmu v dĺžke 5 rokov, nakoľko takouto výpoveďou umožňuje ukončenie nájomného vzťahu pred uplynutím minimálneho zákonom stanoveného času nájmu. S ohľadom na osobitosti spojené s nájmom poľnohospodárskych pozemkov nemôže obstáť ani odkaz okresného súdu na ustanovenie § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v zák. č. 504/2003 Z.z. je práve odlišne od všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku iným spôsobom zakotvená minimálna a maximálna doba nájmu vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom. Čo sa týka ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, na ktoré rovnako okresný súd poukázal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, uvádza krajský súd, že v prejednávanom prípade nezistil naplnenie predpokladov pre aplikáciu ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka upravujúcej obchodné záväzkové vzťahy. Z vyššie uvedených nájomných zmlúv, z ich záhlavia, je zrejmé, že sa jedná o nájomné zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú uzatvorené v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, pričom sa zároveň nejedná o zmluvy, ktoré by boli uzatvorené medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, nakoľko tieto zmluvy na strane prenajímateľov uzatvárali fyzické osoby v zmluvách označené ako nepodnikatelia uvedením ich dátumu narodenia a trvalého bydliska. Nie je preto namieste na úpravu týchto zmluvných vzťahov aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce obchodno-právne záväzkové vzťahy.

13. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, ktorý síce na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretoval. Bude potrebné, aby sa okresný súd v ďalšom konaní, s prihliadnutím na právne záväzný názor krajského súdu ako súdu odvolacieho, zaoberal otázkou platnosti zmluvného dojednania obsiahnutého v čl. IV uvedených nájomných zmlúv, podľa ktorého dojednania bolo možné tieto zmluvy uzavreté na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov, vypovedať, a z toho plynúcou v konaní rozhodujúcou otázkou platnosti výpovedí daných žalovaným z nájomných zmlúv, ktoré výpovede boli adresované žalobcovi. Okresný súd sa zároveň vyporiada s relevantnou argumentáciou sporových strán tak v skutkovej ako aj v právnej rovine, pričom pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

14. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.