Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/7/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J., bytom u matky, dieťa rodičov: matky T. a otca O., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/233/2017-4 zo dňa 20. septembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že na ich náhradu nemá žiaden z účastníkov nárok. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na článok I odsek 2, článok VII odsek 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenie § 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, článok 8 odsek 1 Nariadenia číslo 2201/2003 ES o súdnej právomoci a uznávaní výkonu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000, ustanovenie § 161 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 52 Civilného mimosporového poriadku. Súd prvej inštancie uviedol, že matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Z návrhu považoval za preukázané, že maloleté dieťa býva spolu s matkou v Severnom Írsku, pričom maloletý začal navštevovať školu v Severnom Írsku. Konštatoval, že obvyklým pobytom osoby sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne zdržuje. Súd pri posúdení, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu musí zobrať do úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roku zdržuje, kde pracuje, či študuje. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa súd berie do úvahy aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu zastal názor, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je Severné Írsko. Maloleté dieťa sa spolu s matkou zdržuje dlhodobo v Severnom Írsku, kde aj navštevuje školské zariadenie. Otec maloletého dieťaťa sa zdržuje v zahraničí. Súd nemal preukázané, že by maloleté dieťa bolo neoprávnene presťahované do Severného Írska. Na konanie v tejto veci má teda právomoc súd v mieste obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy slovenský súd nemá právomoc vo veci konať, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok, že súd nemôže rozhodnúť vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Matka sa môže svojim návrhom obrátiť na miestne a vecne príslušný súd v mieste obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podala písomne v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala, aby súd prvej inštancie pokračoval v konaní. Namietala, že maloletý navštevuje školu v Severnom Írsku, ale zároveň je nahlásený aj na Slovensku, kde bude preskúšaný. Maloletý je občan Slovenskej republiky, preto sa domnieva, že má nárok na výživné. Uviedla, že je matkou 4 detí, 2 z nich navštevujú školu, najstarší syn je žiakom 4. ročníka a jeho otec na neho momentálne platí 45 libier, čo si sám stanovil, že je podľa jeho výpočtov 55 eur. Suma, ktorú platí, nepokryje šatstvo, bežné výdaje škole, ani stravu

pre maloletého. Otec maloletého platí uvedenú sumu už od roku 2011 a odvtedy sa jeho príjem zvýšil. Uviedla, že v Severnom Írsku sa informovala ohľadne výživného a odpoveď bola, že nakoľko je občanom Slovenskej republiky, musí sa obrátiť s týmito vecami tam.

3. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“, § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa odseku 11 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, vyživovacia povinnosť je vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa na ňu vzťahuje už nariadenie Rady č. 44/2001. Súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, budú mať vo všeobecnosti právomoc rozhodovať o vyživovacej povinnosti podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001.

6. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach bolo zrušené dňa 10.01.2015 (32012R1215, t.j. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012).

7. Podľa odseku 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal vzťahovať na všetky hlavné občianske a obchodné veci okrem určitých presne vymedzených vecí, najmä vyživovacej povinnosti, ktorá by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia v nadväznosti na prijatie nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.

8. Podľa odseku 40 citovaného Nariadenia, Spojené kráľovstvo a Írsko sa v súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k vtedajšej Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, podieľali na prijatí a uplatňovaní nariadenia (ES) č. 44/2001. V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

9. Podľa odseku 46 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve a uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko oznámilo svoju vôľu podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

10. Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

11. Podľa § 31 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

12. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

13. Podľa § 61 ods. 1 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu.

15. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa podľa Zákona o rodine sú jeho rodičia (§ 31 ods. 1 Zákona o rodine), pričom maloletého môže zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený svojich rodičovských práv. Zvýšená ochrana maloletého dieťaťa sa prejavuje v tom, že zákon vylučuje rodiča z výkonu zastupovacieho práva, ak by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom. Z dikcie ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že tento postup je odôvodnený už pri možnej kolízii záujmov medzi rodičmi a dieťaťom, aj keď v konkrétnom prípade k stretu záujmu nedôjde. V takomto prípade súd musí dieťaťu ustanoviť opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Ide o kolízneho opatrovníka, ktorý musí vykonávať svoju funkciu plne v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a súd má v každom štádiu konania povinnosť zaoberať sa tým, či ustanovený kolízny opatrovník nevykonáva svoju funkciu iba formálne, ako aj tým, či v konaní ustanovený opatrovník vykonáva svoju funkciu v súlade so záujmami dieťa, ktoré v konaní zastupuje a aby bol splnený účel, na ktorý bol ustanovený. Súd prvej inštancie však maloletému dieťaťu neustanovil kolízneho opatrovníka, ktorý by chránil jeho záujmy, hoci tak podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine mal a mohol urobiť.

16. V danej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že z dôvodu, že obvyklým pobytom dieťaťa je Severné Írsko, slovenský súd nemá právomoc vo veci konať a preto konanie zastavil. Vec posúdil s poukazom na Nariadenie č. 2201/2003 ES, z ktorého rozsahu pôsobnosti však bola vyživovacia povinnosť vylúčená, keďže sa na ňu vzťahuje už nariadenie Rady č. 44/2001. Toto nariadenie však bolo zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré v odseku 10 výslovne uviedlo, že rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal vzťahovať na všetky hlavné občianske a obchodné veci okrem určitých presne vymedzených vecí, najmä vyživovacej povinnosti, ktorá by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia v nadväznosti na prijatie nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k tomu Nariadenie rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve a uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, sa aplikuje práve v prípade ak v konaní ide o vyživovaciu povinnosť, čo je meritom predmetnej veci. Súd prvej inštancie však vec nesprávne posudzoval podľa Nariadenia č. 2201/2003 ES.

17. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie vzhliadol nedostatky pri doručovaní, nakoľko tento nedoručoval návrh na začatie konania, ako ani uznesenie o zastavení konania otcovi maloletého dieťaťa. Ich nedoručením tak otec nemal ani vedomosť o tom, že matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného, preto sa k nemu nemohol žiadnym spôsobom vyjadriť po jeho obsahovej stránke, ako ani k prípadnej právomoci slovenských súdov. S poukazom na článok 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na to, aby bola jeho vec prerokovaná verejne a v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom a skutočnostiam v konaní, mal aj otec maloletého dieťaťa právo vedieť o prebiehajúcom konaní, ako aj o vydanom rozhodnutí a podanom odvolaní. Vyjadrenie otca k návrhu na začatie konania je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné pre ďalší postup súdu, ktorým je skúmanie podmienok konania ex offo. Navyše nedoručením týchto listín by bola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

18. V ďalšom konaní tak súd prvej inštancie riadne doručí otcovi maloletého dieťaťa návrh matky na začatie konanie - na zvýšenie výživného (ako aj ďalšie listiny), ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a vec zhodností v zmysle príslušného, na vec sa vzťahujúceho nariadenia.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .