Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-141-2017.pdf
PDF · 110.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/141/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: H. Q., bytom K. U. XXX/XX, D. - C. C., zastúpená JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, so sídlom Farská 28, Nitra proti žalovaným: 1. K. F., bytom K. rad XX/XX, D., 2. H. F., bytom K. rad XX/XX, D., zastúpení JUDr. Libor Hetmer, advokát, so sídlom Nové Zámky, Turecká 49, v konaní o určenie vlastníctva a vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. októbra 2016 č. k. 16C/154/2011-314 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti novovytvorenej parcely reg. C KN parc. č. 97/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 128 m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely reg. C KN parc. č. 97 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 984 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz.: D., podľa geometrického plánu č. 16C/154/2011 zo dňa 18. 05. 2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť novovytvorenú parcelu reg. C KN parc. č. 97/2 - zastavané p1ochy a nádvoria o výmere 128 m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely reg. C KN parc. č. 97 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 984 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz.: D., podľa geometrického plánu č. 16C/154/2011 zo dňa 18. 05. 2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu v sume 1.051,80 eura Okresnému súdu Nitra do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Posledným výrokom rozhodnutia priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 865 ods. 3, § 868, § 135a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03. 08. 2011 domáhala, aby žalovaní vypratali časti parc. č. 94 a č. 95 kat. úz. D. špecifikované v geometrickom pláne, ktorý bude vyhotovený v súdnom konaní. Uviedla, že je vlastníčkou uvedených parciel. Žalovaní sú vlastníci parc. č. 96 a č. 97 kat. úz. D.. V roku 2010 vyhotovili žalovaní nové oplotenie, keď odstránili pôvodné oplotenie a nové vyhotovili tak, že zabrali časť jej nehnuteľnosti. Nové oplotenie žalovaní neodstránili ani po rokovaní za účasti zástupcov obce v roku 2011. V prípade, že boli nehnuteľnosti pôvodne zle zamerané, vzniesla námietku vydržania, pretože sporné nehnuteľnosti nadobudla od svojej nebohej matky, ktorá ich nadobudla v roku 1956 kúpnou zmluvou, v nezmenenom stave. Zabraté nehnuteľnosti užívala spolu s jej právnymi predchodcami viac ako 55 rokov. Po vyhotovení znaleckého posudku upravila žalobkyňa dňa 22. 01. 2013 petit tak, že sa domáhala, aby žalovaní vypratali časť z parcely č. 97 kat. úz. D. znázornenú v grafickom náčrte - prílohe č. 1 znaleckého posudku
Ing. Strhanovej, označenú žltou farbou o výmere 128 m2. Okresný súd rozsudkom zo dňa 10. 04. 2014 žalobe vyhovel, keď plochu, ktorú mali žalovaní vypratať, špecifikoval geometrickým plánom. Krajský súd v Nitre rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol predčasne, keď netrval na doplnení znaleckého posudku Ing. Strhanovou o označenie predmetnej nehnuteľnosti (časť parcely č. 97 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. D. v grafickom náčrte - v prílohe č. 1 znaleckého posudku Ing. Yvety Strhanovej č. 1/2014 zo dňa 03. 01. 2014, označený žltou farbou vo výmere 128 m) parcelným číslom, na čo právna zástupkyňa žalobkyne opakovane poukazovala a na čo by následne mohla reagovať prípadnou zmenou petitu, čo by odstránilo neistotu v právnych vzťahoch strán sporu. Po zrušení prvého rozhodnutia prvoinštančného súdu bol vo veci vypracovaný znalecký posudok - geometrický plán, ktorý predmetnú nehnuteľnosť označil parcelným číslom. Následne žalobkyňa navrhla úpravu petitu, a okrem vypratania sa domáhala určenia vlastníctva k parcele č. 97/2 o výmere 128 m2, kat. úz. D.. Okresný súd návrhu na úpravu petitu vyhovel. Otázku vlastníctva tak už neriešil len ako otázku predbežnú, ale ako samotný predmet sporu. Okresný súd mal za to, že nedošlo k právnej zmene zdôvodnenia pôvodného rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd. Na pôvodné zdôvodnenie súd poukázal. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že v minulosti reálne došlo k posunu hraníc pozemkov strán. Nebolo preukázané, že k takémuto posunu došlo protiprávnym konaním niektorého zo strán, či jeho právneho predchodcu. Na tvorbe pôvodne existujúceho oplotenia sa podieľali aj právni predchodcovia žalovaných. Podľa listov vlastníctva by mala mať žalobkyňa výmeru 532 m2. Reálne však do r. 2010 užívala 488 m2 s presvedčením, že ide o pôdu, ktorá jej podľa listu vlastníctva patrí. Žalobkyňa tvrdila, že tento stav trvá minimálne 55 rokov. Žalovaní potvrdili, že daný stav bol minimálne od r. 1975. Súd mal za to, že daná skutočnosť je dostačujúca pre rozhodnutie vo veci, bez toho, aby bolo potrebné skúmať vec ďalej do histórie. Nepovažoval súd za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, majúc za to, že doterajšie dokazovanie bolo dostatočné pre dané rozhodnutie, čo konštatoval aj odvolací súd, a preto ako nadbytočné navrhované dokazovanie zamietol. Všeobecne sa stávalo, že v reálnom teréne prišlo k posunu hraníc, avšak vlastníci nevyužívali pôdu vo väčšej výmere ako mali na liste vlastníctva. V prípade, že takto užívali pôdu minimálne 10 rokov a to sami alebo prostredníctvom svojich právnych predchodcov, malo sa za to, že dobromyseľne vydržali aj pôdu, ktorá im podľa katastra nehnuteľností nepatrila. Treba však dodať, že rovnako stratili pôdu, ktorá im naopak patrila. V prípade, že takýmto spôsobom vlastník nezabral väčšiu výmeru ako mu podľa listu vlastníctva prináležala, je potrebné daný reálny stav rešpektovať a vychádzať z neho. Súd teda mal za to, že žalobkyňa je vlastníčkou na základe vydržania časti parc. č. 97 o výmere 128 m2 vyznačenou žltou farbou v grafickom náčrte Ing. Strhanovej, dodatočne označenou ako parcela 97/2 o výmere 128 m2 kat. úz. D.. K vydržaniu došlo po ubehnutí 10 rokov od roku 1975, od kedy pôvodná hranica nebola medzi stranami sporná. Pôvodne ako predbežnú, teraz ako samotný predmet konania, si súd vyriešil, že žalobkyňa je vlastníčkou danej nehnuteľnosti. Rozhodol teda o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. 97/2 a žalovaní sú povinní vypratať danú nehnuteľnosť, teda umožniť ju užívať žalobkyni. Nie je potrebné, aby sa žalobca vyslovene vyjadroval k naliehavému právnemu záujmu, že "má naliehavý právny záujem". Spor strán vyplýval aj zo zápisnice obce z 22. 06. 2011. V tomto prípade naliehavý právny záujem vyplýval zo samotných vyjadrení žalobkyne, ktorá chcela vysporiadať súdnou cestou stav neistoty medzi stranami, ktorú práve žalovaní neoprávnene narušili. Aj krajský súd konštatoval, že po špecifikácii parcely by žalobkyňa mohla reagovať prípadnou zmenou petitu, čo by odstránilo neistotu v právnych vzťahoch strán. Bez vyriešenia veci súdom by sa právne vzťahy strán nevyriešili. Žalobkyňa tak mala naliehavý právny záujem na podanej žalobe podľa posledného znenia petitu. Nesprávne sa žalovaní zamerali na otázku právneho titulu nadobudnutia len parcely č. 97/2. Na vec bolo potrebné nazerať zo širšieho kontextu. V tomto prípade obe sporné strany, resp. ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti doteraz zapísané na listoch vlastníctva (uvádzané v pôvodnom skutkovom stave). Ako už bolo konštatované, došlo k posunu hraníc, čo bolo dlhodobo rešpektované. Tieto skutočnosti, ako to už bolo konštatované aj odvolacím súdom, sú odpoveďou na tvrdenia žalovaných ohľadne nadobúdacieho právneho titulu, vstupu do držby, oprávnenosti držby a dobromyseľnosti. Nové tvrdenia žalovaných závery pôvodného dokazovania nezmenili. Na základe oprávnenej držby žalobkyňa nadobudla parcelu č. 97/2, keď túto pôdu považovala dobromyseľne za jej podľa listu vlastníctva. K postupu žalovaných súd dodáva, že v minulosti nepostupovali správne, keď bez ďalšieho akceptovali posunutie hraníc na ich druhej strane nehnuteľnosti od vedľajšieho suseda a na strane žalobkyne vybudovali nové oplotenie, bez toho, aby počkali na vyriešenie sporu medzi stranami, kde by sa mala reálne hranica medzi ich nehnuteľnosťami nachádzať. Podľa § 259 CSP súd zaviazal žalovaných zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu za vypracované znalecké posudky v sume 1.051,80 eura. Spolu trovy štátu predstavovali sumu 901 eur za prvý posudok a 340,80 eura za druhý. Na preddavkoch žalobkyňa uhradila sumu 20 eur a žalovaný v
1. rade sumu 20 eur a 150 eur, ktoré budú použité na úhradu trov štátu, súd ho tak zaviazal na doplatok trov štátu v sume 1.051,80 eura. Úspešnej žalobkyni súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu. Uviedli, že súd prvej inštancie sa v konaní dopustil viacerých procesných chýb. Predovšetkým v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia zamietol ich návrhy na doplnenie dokazovania na vypočutie navrhnutých svedkov. Svedkovia by vyvrátili ničím nepreukázané tvrdenia žalobkyne o držbe spornej nehnuteľnosti. Zamietnutím takýchto závažných navrhovaných dôkazov im súd odňal procesné právo preukázať procesnú obranu, čo je zákonným dôvodom na zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne nesprávny, nezákonný a nepreskúmateľný, keď súd i nesprávne vyhodnotil skutkový stav a predovšetkým vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v žiadnom zo zákonných podmienok vydržania, nepreukázala naliehavý právny záujem podľa § 137 CSP a predtým § 80 písm. c/ OSP. Dokonca vyhlásenie o naliehavom právnom záujme neučinila, neuviedla a nepreukázala právny dôvod vydržania. Žalobkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že by nehnuteľnosť dobromyseľne, ako svoju vlastnú nerušene a nepretržite užívala, nepreukázala dobu nerušenej držby, nepreukázala vstup a titul do dobromyseľnej držby. Žalobkyňa nepreukázala skutočný reálny výkon dobromyseľnej a nerušenej držby počas zákonom vyžadujúcich rozhodných období pre vydržanie podľa jednotlivých po sebe nasledujúcich Občianskych zákonníkov. Neuniesla dôkazné bremeno ani skutkovo, ani právne, nezvládla procesný útok. Žalobkyňa alebo jej právny predchodca nikdy nehnuteľnosť nenadobudli zmluvou alebo nezdedili, alebo nevykonali právny úkon oprávňujúci na vstup do dobromyseľnej držby. Z týchto dôvodov žalobkyňa, ani jej predchodca nemohla byť nikdy dobromyseľná držiteľka spornej nehnuteľnosti, nesplnila podmienky pre vydržanie vlastníctva v zmysle § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na správne konštatovanie súdu prvej inštancie o nadbytočnosti doplnenia dokazovania. Žalovanými navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov malo navyše smerovať k preukázaniu, že nemala predmetnú nehnuteľnosť v držbe, pričom však samotní žalovaní vo svojich výpovediach držbu žalobkyne minimálne od roku 1975 do roku 2010 potvrdili. Až v roku 2010 žalovaní vyhotovili nové oplotenie za súčasného odstránenia pôvodného oplotenia, čím zabrali časť nehnuteľnosti, ktorú užívala, preto je absurdné aktuálne preukazovať, že nehnuteľnosť nemala v držbe. V súvislosti s námietkou absencie naliehavého právneho záujmu na určení, tento jednoznačne vyplýva z potreby odstránenia stavu neistoty, kde na tento stav poukázal aj odvolací súd. V predmetnej veci je však naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. K namietaným skutočnostiam poukázala na konštatovanie odvolacieho súdu v uznesení sp. zn. 9Co/698/2014 zo dňa 12. 03. 2015, kde tento doslovne zhodnotil právne závery súdu prvej inštancie, čo sa týka posúdenia otázky vlastníckeho práva svedčiaceho v jej prospech ako správne.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaných v 1. a 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby vypratali časti parc. č. 94 a č. 95 kat. úz. D., špecifikované v geometrickom pláne, ktorý bude vyhotovený v súdnom konaní. Uviedla, že je vlastníčkou uvedených parciel. Žalovaní sú vlastníci parc. č. 96 a č. 97 kat. úz. D.. V roku 2010 vyhotovili žalovaní nové oplotenie, keď odstránili pôvodné oplotenie a nové vyhotovili tak, že zabrali časť jej nehnuteľnosti. Nové oplotenie žalovaní neodstránili ani po rokovaní za účasti zástupcov obce v roku 2011. V prípade, že boli nehnuteľnosti pôvodne zle zamerané, vzniesla námietku vydržania, pretože sporné nehnuteľnosti nadobudla od svojej nebohej matky, ktorá ich nadobudla v roku 1956 kúpnou zmluvou, v nezmenenom stave. Zabraté nehnuteľnosti užívala spolu s jej právnymi predchodcami viac ako 55 rokov. Po vyhotovení znaleckého posudku znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou č. 1/2014 upravila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24. 01. 2014 petit tak, že sa domáhala, aby žalovaní vypratali časť z parcely č. 97 kat. úz. D., znázornenú v grafickom náčrte - prílohe č. 1 znaleckého posudku Ing. Strhanovej, označenú žltou farbou vo výmere 128 m2. O žalobe žalobkyne rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 10. apríla 2014 č. k. 16C/154/2011-192 tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal vypratať časť nehnuteľnosti z parcely č. 97, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie D., zakreslenú v grafickom náčrte - príloha č. 1 znaleckého posudku Ing. Yvety Strhanovej č. 1/2014 zo dňa 03. 01. 2014, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, označenú žltou farbou o výmere 128 m2, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne rozhodol o povinnosti žalovaných nahradiť štátu trovy konania, ako i nahradiť trovy konania žalobkyne. Krajský súd v Nitre, prejednávajúc podané odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade, uznesením zo dňa 12. marca 2015 č. k. 9Co/698/2014-229 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie a jeho záver bol tak predčasný. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti na základe vydržania, sa stotožňuje, avšak zároveň uviedol, že súd mal trvať na doplnení znaleckého posudku Ing. Strhanovou o označenie spornej nehnuteľnosti parcelným číslom, keď poukázal na to, že rozhodnutím súdu prvej inštancie o žalobe žalobkyne na vypratanie nehnuteľnosti by nastal stav neistoty, keď doposiaľ sú ako vlastníci vedení v katastri nehnuteľností žalovaní, a na uvedenom by ani právoplatné rozhodnutie nič nezmenilo. Na označenie spornej nehnuteľnosti parcelným číslom opakovane poukazovala i právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá by na uvedené následne mohla reagovať prípadnou zmenou žaloby, čo by odstránilo neistotu v právnych vzťahoch strán sporu.
13. Po zrušení veci odvolacím súdom a vrátení súdu prvej inštancie na ďalšie konanie bolo v konaní vypracované doplnenie k znaleckému posudku č. 1/2014, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 16C/154/2011 na oddelenie parc. č. 97/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2. Uznesením zo dňa 05. 09. 2016 č. k. 16C/154/2011-290 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. 97/2 - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 128 m2, ako i uloženia povinnosti žalovaným vypratať predmetnú parcelu. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom (v poradí druhým).
14. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Tak, ako už odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí konštatoval, je potrebné súhlasiť s právnym záverom súdu prvej inštancie, že vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je žalobkyňa na základe vydržania. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť doplnenia dokazovania vyhotovením doplnenia k znaleckému posudku č. 1/2014, keď účelom takto doplneného dokazovania bolo označiť spornú nehnuteľnosť parcelným číslom, bez vplyvu na skoršie správne právne posúdenie splnenia zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou vydržaním.
16. Vydržanie je osobitný originárny (prvotný, či pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. 12. 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec (corpus possessionis). Pri oprávnenej držbe musí ísť o faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou (animus possidendi). Dobrá viera, ktorá je podkladom dobrej vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Každý prípad dobrej viery je potrebné posudzovať individuálne, v jeho konkrétnych súvislostiach.
17. S ohľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie ustálil záver, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti pozemku parc. č. 97, a to novovytvorenej parc. č. 97/2 vydržaním, takýto záver súdu prvej inštancie je správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k parc. č. 94 o výmere 235 m2 a parc. č. 95 o výmere 297 m2 v katastrálnom území D. v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D1842/99 po poručiteľke H. J.-matke žalobkyne. Tak, ako súd prvej inštancie uviedol, matka žalobkyne bola vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v rozsahu 1, keď druhou podielovou spoluvlastníčkou v rovnakom rozsahu bola vedená K. Q., ktorá nehnuteľnosť nadobudla v dedičskom konaní po neb. F. J., vedenom pod sp. zn. D 689/81. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že H. J. nadobudla vlastníctvo v podiele 1 k celku na základe dedičského konania pod sp. zn. D 39/81 od S. J., ktorý tento podiel nadobudol v dedičskom konaní po neb. S. J. sp. zn. D1913/75. Na doplnenie odvolací súd udáva, že matka žalobkyne nadobudla vlastníctvo parc. č. 94 a č. 95 v rozsahu 1 (teda 1 dedením a 1 kúpnou zmluvou) na základe kúpnej zmluvy z 13. 07. 1955, schválenej rozhodnutím ONV, odbor pre výstavbu Nitra č. výst. 658/55 zo dňa 22. 12. 1956, avšak iba pre nedostatok prechodu platnej evidencii nehnuteľností v čase od roku 1957 do roku 1981 sa stalo, že po poručiteľovi F. J., zomr. XX. XX. XXXX bola prededená pôvodne jeho 1 na predmete dedičstva, ktorú ešte počas svojho života právoplatne previedol na H. J.. Z obsahu spisu je rovnako nesporné, čo potvrdili i žalovaní, že nehnuteľnosti boli žalobkyňou a jej právnou predchodkyňou v nezmenenom stave užívacej hranice užívané od roku 1975, a to až do roku 2010. Potom takto
vytvorený užívací stav susediacich nehnuteľností až do roku 2010 nebol spôsobilý u žalobkyne vzbudiť žiadne pochybnosti o tom, že by držba spornej časti nehnuteľnosti bola neoprávnená, keď užívací stav susediacich nehnuteľností, tak ako sa na jeho vytvorení podieľali i právni predchodcovia žalovaných, bol až do roku 2010 medzi stranami nesporný. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by takýto užívací stav susediacich pozemkov mohol vzbudiť u žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne akékoľvek pochybnosti o tom, že im nimi užívaná nehnuteľnosť v užívanom rozsahu nepatrí, navyše za situácie, že užívacia hranica pozemkov bola vytvorená i za účasti právnych predchodcov žalovaných a žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa na jej základe užívali nehnuteľnosti vrátane spornej parc. č. 97/2 v nezmenenom stave niekoľko desaťročí. Všetky tieto okolnosti potom nasvedčujú tomu, že argumentácia žalovaných o neoprávnenosti držby spornej nehnuteľnosti žalobkyňou nie je dôvodná, keď žiadne tomuto tvrdeniu nasvedčujúce skutočnosti v konaní preukázané neboli. Naopak, bolo preukázané to, že takto stranami sporu akceptovaný užívací stav susediacich nehnuteľností trval minimálne od roku 1975 a v takomto stave boli nehnuteľnosti nerušene užívané až do roku 2010. Za tohto stavu je potom potrebné konštatovať, že žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa užívala spornú nehnuteľnosť viac ako 10 rokov. Nie je namieste ani tvrdenie žalovaných, že žalobkyňa nepreukázala oprávnenosť držby, keď v zásade ani bližšie nešpecifikovali, aké skutkové okolnosti by mali vzbudiť pochybnosti o oprávnenosti držby žalobkyňou, resp. jej právnou predchodkyňou.
18. Súd prvej inštancie potom správne posúdil naplnenie všetkých zákonných predpokladov potrebných pre konštatovanie, že zo strany žalobkyne došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej parc. č. 97/2 vydržaním. Z hľadiska požiadavky žalovaných na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že pre právne posúdenie tejto veci, vychádzajúc zo skutkových zistení, ktoré boli z hľadiska existencie užívacieho stavu susediacich pozemkov, ako i z hľadiska posúdenia podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním dostatočne zistené, nebolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov (navyše, bez bližšej konkretizácie zamýšľanej potreby ich výsluchu), a pokiaľ súd prvej inštancie zamietol takýto návrh žalovaných na doplnenie dokazovania, právo žalovaných na spravodlivý proces tým porušené nebolo.
19. K žalovaným namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení vlastníckeho práva odvolací súd udáva, že takáto argumentácia žalovaných nie je správna, keď práve určovací výrok rozhodnutia súdu je spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení vlastníckeho práva je daný a vyplýva z potreby odstránenia stavu právnej neistoty, a to bez toho, že by tento bola žalobkyňa povinná prezentovať akýmsi osobitným vyhlásením, tak ako uviedli žalovaní v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej udáva, že vo svojom zrušujúcom uznesení nenariadil súdu prvej inštancie vykonať znalecké dokazovanie, ale zadať doplniť vypracovaný znalecký posudok, ktorý znalkyňa nevyhotovila v celom rozsahu v zmysle zadania súdu (na základe unesenia súdu zo dňa 30. 01. 2012 č. k. 16C/154/2011-48), keď spornú nehnuteľnosť neoznačila parcelným číslom.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, keď ustálil správny právny záver, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k spornej časti pozemku (novovytvorená parc. č. 97/2) vydržaním vlastníckeho práva. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).