Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4To-32-2018.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému S. L., pre prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21.02.2018, sp.zn. 1T/97/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24.05.2018, takto
rozhodol:
Podľa 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste uloženom obžalovanému S. L..
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný:
S. L., narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
o d s u d z u j e :
podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody 2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný S. L. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
obžalovaní S. L. a S. E. po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 05.09.2017 o 11,45 hod. v obci V. vnikli do dvora uzamknutého rodinného domu číslo XXX tak, že najskôr zvonili pri vchodovej bránke a po tom, ako im nikto neotváral, skúsili kľučkou otvoriť bránku, táto však bola uzamknutá, následne prešli k pravej časti oplotenia domu, susediaceho s rodinným domom číslo XXX, cez oplotenie vysoké 110 cm najskôr preskočil S. L. tak, že obžalovaný S. E. mu pomohol podložením rúk, obžalovaný S. L.
prvý vstúpil na pozemok predzáhradky, následne preskočil oplotenie obžalovaný S. E., pričom ako bol na betónovom múriku v predzáhradke obkročmo, okríkol ich z motorového vozidla náhodne idúci vodič s tým, že privolá políciu, čoho sa obaja obžalovaní zľakli, preskočili späť oplotenie na chodník ulice a z miesta činu ušli, pričom majiteľke rodinného domu, poškodenej Z. L., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom V. č. XXX, týmto konaním nespôsobili žiadnu škodu.
Za to bol obžalovanému podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona, zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody 18 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil tým, že obžalovaný bol 7-krát súdne trestaný, vždy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, pre trestnú činnosť majetkového a násilného charakteru. Posledné dve odsúdenia boli vo výmere 20 a 18 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Posledná odsúdenie bolo z 22.06.2016 za prečin nebezpečného vyhrážania a uložený trest 18 mesiacov vykonal obžalovaný dňa 26.07.2017. Skutok, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným napadnutým rozsudkom sa stal 05.09.2017 a obžalovaný sa dopustil ďalšej trestnej činnosti v krátkom čase po tom, ako si odpykal predchádzajúci trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Je nesporné, že tento trest nemal na obžalovaného požadovaný výchovný účinok a preto nebol dôvod ukladať obžalovanému trest odňatia slobody opätovne vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, ale mali byť vyššie uvedené okolnosti vzaté do úvahy a na nápravu obžalovaného mal byť ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody v strede, resp. v hornej polovici trestnej sadzby. Poukázal na ustanovenie § 34 Trestného zákona a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku a obžalovanému postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a § 38 odsek 2 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu tak, že trest, ktorý mu bol uložený, považuje za spravodlivý a dostatočný, súd I. stupňa postupoval podľa § 34 Trestného zákona a argument prokuratúry, že obžalovaný sa opätovne dopustil trestného činu, hoci predtým vykonal trest odňatia slobody 18 mesiacov a preto má byť uložený trest v hornej polovici trestnej sadzby, neobstojí.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania prokurátora a navrhla tomuto vyhovieť tak, ako je uvedené v písomnom petite odvolania.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť z dôvodu, že trest bol obžalovanému ukladaný v zmysle zásad uvedených v § 34 odsek 1 Trestného zákona, spĺňa podmienku individuálnej prevencie a pokiaľ ide o účel trestu, ktorý má vytvoriť podmienky pre prevýchovu páchateľa, je irelevantné z hľadiska splnenia tejto podmienky, či mu bude uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 18 mesiacov alebo vyšší, buď sa páchateľ napraví alebo nie. Nemožno argumentovať tým, že predchádzajúci trest bol vo výmere 18 mesiacov.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie považuje za neadekvátne, trest je spravodlivý a dostatočný vzhľadom k závažnosti jeho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku a splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Súd I. stupňa z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste.
Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a stotožňuje sa s úvahami odvolateľa, že predchádzajúce odsúdenia a najmä uložené tresty, nesplnili v prípade obžalovaného svoj účel najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, jedným z kritérií rozhodným pre určenie druhu a výmery trestu je vyhodnotenie osoby páchateľa, jeho pomerov a možnosti jeho nápravy. Práve toto kritérium súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne nevyhodnotil, keď opomenul, že v prípade obžalovaného ide o osobu opakovane páchajúcu trestnú činnosť, tak majetkového ako aj násilného charakteru, obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v podstate bezprostredne po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody a preto uloženie trestu za teraz prejednávanú trestnú činnosť, v podstate na spodnej hranici trestnej sadzby sa javí byť trestom neprimerane miernym. Práve kritérium, na ktoré poukázala obhajoba obžalovaného, že trest má vytvoriť podmienky pre prevýchovu páchateľa a je irelevantné, či bude uložený trest odňatia slobody 18 mesiacov alebo vyšší, je rozhodným kritériom pre vyhodnotenie účelu trestu, z hľadiska splnenia tzv. individuálnej prevencie a preto s poukazom na toto kritérium nie je možné vyhodnotiť, že je irelevantné, či konkrétne v danom prípade obžalovaný dostane trest 18 mesiacov alebo trest vyšší. Práve uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby je z hľadiska tohto kritéria u obžalovaného nepostačujúce a vzhľadom na jeho osobu, je potrebné uloženie trestu vo vyššej výmere.
Krajský súd preto za zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste uložil obžalovanému podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a zistení jednej poľahčujúcej okolnosti, podľa § 38 odsek 2Trestného zákona, trest odňatia slobody 2 roky a 2 mesiace. Na výkon tohto trestu ho v súlade s kritériami ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.