Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/223/2015

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: R. M., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, C., o zaplatenie 39.000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.04.2015, sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 39.000,- € príslušenstvom titulom nesplatených splátok dohodnutých v Zmluve o spotrebnom úvere č. 706501, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver v sume 70.000,- €, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 3,69% ročne, fixovanou na dobu troch rokov v zmysle podmienok úveru, pričom žalovaný sa zaviazal riadne platiť úver po dobu 30 rokov v pravidelných mesačných splátkach inkasom z účtu dlžníka č. 3003165402/3100, splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

2. Tunajší súd vo veci vyniesol dňa 11.02.2016 rozsudok č. k. 19C/223/2015-53 ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 39.000,- € so zmluvným úrokom 4,19 % ročne od 27.02.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 27.02.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok sumu 2.340,- € a trovy právneho zastúpenia, v sume 2.438,44 €. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

3. Voči rozsudku č. k. 19C/223/2015-53 podal dňa 17.03.2016 žalovaný odvolanie. V zmysle uvedeného tunajší súd postúpil spis nadriadenému súdu t.j. Krajskému súdu v Bratislave.

4. Krajský súd v Bratislave dňa 25.04.2018 vrátil spis tunajšiemu súdu a uviedol, že jedným z odvolacích dôvodov žalovaného je nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o jeho návrhu na prerušenie konania. Keďže súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu na prerušenie samostatným uznesením pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť najneskôr v rozsudku. Z obsahu odôvodnenie rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania prejednal, avšak rozhodnutie o návrhu žalovaného na prerušenie konania opomenul vyjadriť do výrokovej časti rozsudku. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bude doplniť výrok rozsudok č. k. 19C/223/2015-53 zo dňa 11.02.2016 o výrok, obsahujúci rozhodnutie o návrhu žalovaného na prerušenie konania.

5. Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej

vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

6. Podľa § 225 ods. 2 C.s.p., doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

7. Podľa § 225 ods. 3 C.s.p., návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

8. Z obsahu a účelu vyššie uvedených zákonných ustanovení je potrebné vyvodiť, že nerozhodnutie súdu o niektorej časti konania nie je dôvodom na podanie odvolania. Ak strana sporu v odvolaní namieta takúto skutočnosť, je potrebné, vychádzajúc z princípu bezformálnosti procesných úkonov, posúdiť, či túto námietku podľa obsahu je možné považovať za návrh na doplnenie rozsudku. Takýto postup prichádza do úvahy aj v situácii, ak by strana sporu podala odvolanie proti neexistujúcemu výroku, ktorý však mal byť obsiahnutý v rozsudku.

9. Žalovaný vo svojom odpore voči platobnému rozkazu č.k. 19C/223/2015-26 uviedol, že návrh považuje za predčasne podaný, nakoľko vo veci uzatvorenej záložnej zmluvy a úverovej zmluvy, ktoré sú titulom pre podanie návrhu sa vedie občianskoprávne konanie o určenie ich neplatnosti, kde ako žalovaný vystupujú on ako žalovaný v prvom rade a žalobca ako žalovaný v druhom rade pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 21C/7/2014, pričom toto konanie bolo prerušené z dôvodu konania orgánov činných v trestnom konaní z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, kde on vystupuje ako poškodený. Navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia uvedených konaní

10. Predmetom konania na ktoré odkazuje žalovaný nie je určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá je právnym titulom uplatnenej pohľadávky, ale konanie sa vedie o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam zriadené nebolo. Prerušenie konania, nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr vykonať iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami (najmä danú otázku relevantne prejudiciálne posúdiť) a až subsidiárne môže konanie prerušiť. Voľbu medzi jednotlivými opatreniami je však potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010). Súd mal za to, že v danom prípade návrh na prerušenie tohto konania nie je dôvodný, keďže v namietanom konaní sa neskúma platnosť právneho titulu uplatnenej pohľadávky. Ak by aj v danom konaní súd posudzoval platnosť zmluvy o úvere, nie je meritórne rozhodnutie pre toto konanie významné. Akúkoľvek otázku, týkajúcu sa daného právneho vzťahu, môže súd prejudiciálne posúdiť aj v prejednávanej veci. Samotná skutočnosť, že prebiehajúce konanie sa tyká okolností uzavretia záložnej zmluvy, zabezpečujúcej pohľadávku zo zmluvy o úvere, ešte neindikuje potrebu prerušenia tohto sporu. Prerušenie konania, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka z hlavného záväzkového vzťahu. Pre existenciu sporu o určenie neexistencie zabezpečovacieho práva, nie je legitímne a z hľadiska hospodárnosti konania účelné. Prebiehajúce konanie, na ktoré odkazuje žalovaný rozhodne nebráni súdu, aby predmetnú vec prejednal a meritórne rozhodol.

11. Nakoľko nie je naplnený žiadny zo zákonných obligatórnych ani fakultatívnych dôvodov, ktorý by odôvodňoval prerušenie konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 19C/223/2015, súd návrhu žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).