Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_58Cpr-1-2015.pdf
PDF · 144.94 KB
Case nature
Area
Subarea
58Cpr/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: A. T., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. Č.. XX, T., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska č. 9, Bratislava, proti žalovanému: MEDart, s.r.o., so sídlom Ružová dolina č. 6, Bratislava IČO: 47 500 727, zastúpeného JUDr. Dušanom Kolesárom, advokátom, Laurinská č. 12, Bratislava, o určenie, že škoda na zdraví bola spôsobená pracovným úrazom a vznikla zavinením povinností na strane žalovaného, o povinnosti zaplatiť sumu 60.000 € takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Štátu sa priznáva n á r o k na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že škoda na zdraví spôsobená pracovným úrazom vznikla zavinením povinnosti na strane žalovaného. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 60.000 Eur.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnanec uzavrel so žalovaným dňa 14.08.2014 Pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 14.08.2014. Druh práce bol určený ako vodič vysokozdvižného vozíka, miesto výkonu práce - prevádzka ECC - Inergy Lozorno /INERGY Automotove Systems Slovakia, s.r.o., pričom užívateľským zamestnávateľom v zmysle pracovnej zmluvy bola spoločnosť Ewals Cargo Care, spol. s. r. o. Dňa 08.09.2014 utrpel žalobca pracovný úraz tak, že počas výkonu jeho práce s vysokozdvižným vozíkom (ďalej len "VZV"), mu padla lyžina vozíka v dôsledku jeho nevyhovujúceho stavu spočívajúceho najmä v chýbajúcej bezpečnostnej poistke na ľavú nohu. Úraz bol opísaný v ambulantnej správe z ošetrenia na pohotovosti v deň vzniku úrazu v Nemocnici, a.s., Duklianskych hrdinov, Malacky, kde sa udáva, že pacient okolo 20 hod. 15 min. dňa 08.09.2014 posúval na vysokozdvižnom vozíku lyžinu, pričom mu spadla na ľavú nohu, na ktorej pretrváva bolesť a hybnosť je obmedzená. Naproti tomu žalovaný v Zázname o registrovanom pracovnom úraze, ktorý tento pracovný úraz podľa údajov uvádzaných v danom tlačive bol žalovaným vyšetrovaný až 12.09.2014, udával v opise priebehu úrazu v položke 6 tlačiva: „poškodený vystúpil z VZV a šiel do kancelárie, nevšimol si pristavený
druhý VZV o ktorého „lyžinu" zakopol. Zakopnutím si narazil nart na ľavej nohe." Tento popis, ako bol prezentovaný v zázname a následne takto zaslaný do príslušnej pobočky sociálnej poisťovne bol nepravdivý a účelový. Nepravdivé bolo aj vyhlásenie v položke 3 tlačiva, že dňa 14.08.2014 v čase nástupu do zamestnania, po uzatvorení pracovného vzťahu bol zamestnanec oboznámený s bezpečnostnými predpismi. Z vyššie uvedených dôvodov požiadal žalobca o pomoc inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., znaleckú organizáciu v odbore Zdravotníctvo a farmácia. Danou inštitúciou bola v súčinnosti žalobcu so súdnym znalcom stanovená jednoznačná príčina vzniku úrazu. E.. E. v spolupráci s E.. G., znalcom z odvetvia traumatológie po lekárskej prehliadke v Nemocnici v Martine bol danou inštitúciou stanovený mechanizmus poranenia spôsobom opísaným a tvrdeným žalobcom. V danej veci bolo žalobcovi priznané nemocenské v prípade práceneschopnosti vo výške danej zákonom, kedy v prípade pracovného úrazu patrí v zmysle zákona o sociálnom poistení zamestnancovi úrazový príplatok, ktorý zmierňuje rozdiel medzi príjmom pred vznikom a po vzniku pracovného úrazu. Tento úrazový príplatok ako aj ďalšie nároky neboli zo strany sociálnej poisťovne vyplatené z dôvodu rozdielností tvrdených žalobcom a žalovaným ako platcom poistného. Poranenie z pracovného úrazu si vyžiadalo práceneschopnosť v rozsahu od 09.09.2014 do 02.01.2015. Po nástupe do práce dostal zo strany žalovaného ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s poukazom na ustanovenie § 72 a § 45 Zákonníka práce. Ďalej žalobca uviedol, že u žalovaného ako zamestnávateľa došlo k porušeniu nasledovných predpisov: Zákonníka práce v časti týkajúcej sa povinností zamestnávateľa podľa ustanovenia § 147, porušenie základných zásad čl. 8 Zákonníka práce, § 6 ods. 4, § 9, § 12 § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Preto žalobca požiadal Inšpektorát práce o vykonanie kontroly a upozornil ho na fakt, že mzda za mesiac august a september 2014 mu bola vyplatená až koncom októbra 2014, na jeho podnet. Žalobca mal teda naliehavý právny záujem na určení jeho práva vyplývajúceho zo vzniknutej skutočnosti - pracovného úrazu, a to z dôvodu, že pokiaľ bude jasne určené, ako vznikol pracovný úraz, za akých okolností a akým mechanizmom vzniklo samotné poranenie, nebudú mu vyplatené jeho dávky, na ktoré má inak nárok zo sociálnej poisťovne.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril svoj nesúhlas s tým, že ide o účelové a zavádzajúce tvrdenia, kedy nie je daná príčinná súvislosť medzi zanedbaním administratívnych povinností žalovaného a mechanizmom vzniku úrazu. Žalobca sa zbavuje nekriticky svojej zodpovednosti za vzniknutý úraz a tento podiel zodpovednosti ani nepripúšťa. Mechanizmus vzniku úrazu je zaznamenaný v knihe úrazov zodpovedným pracovníkom, ktorý tak učinil na základe tvrdení samotného žalobcu. Nesúhlasil teda s tvrdením, že k úrazu došlo z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu pracovného prostriedku, nakoľko stav všetkých pracovných prostriedkov, s ktorými zamestnanci prichádzajú na predmetnej prevádzke do kontaktu, a ktoré sa používajú pri práci, boli a aj v súčasnosti sú v bezchybnom stave. Pokiaľ tomu tak nie je, zamestnanec je povinný nedostatok nahlásiť a zapísať do knihy závad. Následne sa taký pracovný prostriedok zaradí do prevádzky až po odstránení závady. Zamestnanec pri prevzatí pracovných prostriedkov má povinnosť nahlásiť prípadný ich nevyhovujúci stav, má právo odmietnuť prevziať pracovný prostriedok, ktorý nie je bez závad, čím tomuto vzniká príslušná zodpovednosť. Žalobca získal oprávnenie na vodiča VZV ešte pred nástupom do zamestnania k žalovanému. Ďalej sa ohradil voči klamlivým, zavádzajúcim tvrdeniam ohľadne nátlaku na zlegalizovanie zabezpečenia BOZP. Podľa jeho zistení, na základe interných šetrení mechanizmu vzniku úrazu, aj napriek záverom znaleckého posudku v tomto smere nemohlo dôjsť k vzniku úrazu tak, ako tvrdí žalobca a jeho tvrdenia sú účelové, klamlivé, nepresvedčivé a zištné. Žalobca žiadal žalovaného na zaradenie k inej práci, ale žalovaný objektívne nemal možnosť žalobcu zamestnať na inú pozíciu, ako bol žalobca zaradený pri nástupe do zamestnania. VZV sa ovláda len rukami a pravou nohou. Požiadavka žalobcu na náhradu škody 60.000 € sa mu javila ako neopodstatnená a zjavne neprimerane prevyšujúca dobré mravy.
4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po posúdení právnej stránky pracovného sporu, rozsudkom zo dňa 26.10.2016 sp.zn. 58Cpr/1/2015-209, žalobu zamietol a žalovanému ako aj štátu priznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu, odvolací súd uznesením zo dňa 24.05.2017 sp.zn. 5CoPr/6/2017-218, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vypočuť ďalších svedkov v zmysle výpovede žalobcu (majstra, ktorý si mal udalosť fotiť) a to aj v súčinnosti žalovaného vzhľadom k tomu, že odvolací súd poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach svedka P. (ktorý tvrdí, okrem iného, že keď prišiel na miesto úrazu, všimol si plynový vozík, pričom jeho lyžiny boli štandardne položené na zemi) a svedka P. (ktorý tvrdí, že keď pomáhal žalobcovi krátko po úraze, lyžina bola vo výške 20 cm).
5. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Dokazovanie vykonal súd oboznámením sa s rozhodnutím sociálnej poisťovne č. XXXX-X/XXXX-BAM zo dňa 12.01.2015, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti, emailovou komunikáciou, skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 12.01.2015, Pracovnou zmluvou zo 14.08.2014, lekárskou správou, záznamom o registrovanom pracovnou úraze, znaleckým posudkom č. 315/2014, informáciou o výsledku inšpekcie práce u zamestnávateľa a u užívateľského zamestnávateľa zo dňa 20.01.2015 č. 7265/2014-2.3, fotodokumentáciou, revíziou vysokozdvižného vozíka, klasifikáciou technického stavu, znaleckým posudkom O.. C. M. č. 1/2016, výsluchom svedkov S. E., E. P., Q. P., S. P., ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.
7. Žalobca ako zamestnanec na jednej strane a žalovaný ako zamestnávateľ na strane druhej uzatvorili dňa 14.08.2014 pracovnú zmluvu, s nástupom o práce dňa 14.08.20114, miestom výkonu práce: prevádzka ECC - Energy Lozorno, druhom práce: vodič VZV, na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Žalovaný ako zamestnávateľ listom zo dňa 12.01.2015 skončil so žalobcom ako zamestnancom pracovný v skúšobnej dobe. Žalobca prevzal skončenie pracovného pomeru dňa 12.01.2015.
8. Z Lekárskej správy zo dňa 08.09.2014 vyplýva, že chirurg určil diagnózu ako pomliaždenie iných a bližšie neurčených častí nohy, podaného žalobcom tak, že si tento totožného dňa v práci okolo 20:15 hod. posúval lyžinu, pričom mu spadla na ľavú nohu, na ktorej udáva pretrvajúcu bolesť a obmedzenie hybnosti.
9. Žalovaný vykonal dňa 12.09.2014 záznam o registrovanom pracovnou úraze, v ktorom uviedol, že žalobca vystúpil z VZV a išiel do kancelárie, pričom si nevšimol pristavený druhý VZV o ktorého "lyžiny" zakopol. Zakopnutím si narazil nart na ľavej nohe. Žalobca si vyjadrenie žalovaného prečítal a súhlasil.
10. Z Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že žalobca bol práceneschopný odo dňa 09.09.2014 do dňa 01.01.2015.
11. Sociálna poisťovňa Rozhodnutím zo dňa 12.01.2015 č. XXXX-X/XXXX-BAM, prerušila konanie o nároku na úrazový príplatok žalobcu, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.09.2014 z dôvodu, že v lehote ustanovenej zákonom nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
13. Zo záveru znaleckého posudku č. 315/2014 predloženého žalobcom vyplýva, že mechanizmus vzniku poranenia u poškodeného je diametrálne odlišný, tak ako ho uvádza poškodený a zamestnávateľ, pričom znalec tvrdí, že zranenie u žalobcu vzniklo pôsobením pomerne výraznej sily kolmo na plochu chrbta ľavej nohy, pričom ako oveľa pravdepodobnejší spôsob úrazu žalobcu považuje ten mechanizmus, ako ho uvádza žalobca.
14. Z Informácie o výsledku inšpekcie práce u zamestnávateľa a u užívateľského zamestnávateľa zo dňa 20.01.2015 č. XXXX/XXXX-X.X súd zistil, že za obdobie august - október 2014 bola u žalovaného vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovnoprávnych vzťahov a mzdových predpisov, pričom žalovaný mal porušiť voči žalobcovi okrem iného aj povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z.
15. Z Revízie vysokozdvižného vozíka súd nezistil žiadne závady, ktoré by preukazovali závadnosť vysokozdvižného vozíka vzťahujúce sa k priebehu pracovného úrazu, tak ako to popisoval žalobca.
16. Z celkovej klasifikácie technického stavu vysokozdvižného vozíka súd zistil, že vysokozdvižný vozík evidovaný pod číslom 1803, výrobné číslo: XXXXXXXXX, bol ku dňu 20.03.2014 bez závad, pričom výkon ďalšej kontroly je doporučený v marci 2015.
17. Zo záveru znaleckého posudku O.. C. M. č. 1/2016, znalca ustanoveného súdom, okrem iného vyplýva, že k vypadnutiu lyžiny (z vodiacej lišty) z vedenia lyžiny na nosnej doske zdvíhacieho zariadenia
VZV by mohlo dôjsť v prípade neodbornej manipulácie s lyžinami a za predpokladu, že na nosnej doske nebudú namontované koncové zarážky (bezpečnostné poistky). Znalec však zistil, že tieto bezpečnostné poistky boli na VZV namontované, z dôvodu ktorého k vypadnutiu lyžiny (vidlice) z vodiacej lišty na VZV č. 13 dňa 08.09.2014 v čase po 18:00 hod. dôjsť nemohlo a preto úraz, ktorý popísal žalobca sa nestal, lebo sa tak stať nemohol.
18. Svedok S. E. pred súdom vypovedal, že pracuje ako prevádzkový riaditeľ a stará sa o chod zamestnancov. O pracovnom úraze sa dozvedel na základe telefonátu, volal mu riaditeľ prevádzky, že sa stal úraz. Bolo mu prezentované, že žalobca zakopol o lyžinu. Iba sa informoval, či je to zapísané v knihe úrazov a či je to nejaké vážne zranenie. Bolo mu povedané, že je to iba buchnuté. Pri nástupe žalobcu do zamestnania, školenie BOZP nezabezpečil. Konateľ vypisoval záznam o registrovanom pracovnom úraze. Pán P. zaznamenal pracovný úraz do knihy úrazov užívateľského zamestnávateľa spoločnosti EVAL CARGO CARE, s.r.o. S inšpektorátom práce komunikoval osobne pri šetrení. Nemal vedomosť, kde sa zhromažďujú záznamy z kamerových systémov. So žalobcom telefonoval po úraze, dôvodom bolo zistenie pracovnej neschopnosti. Žalobca spomenul, že to nie je nič vážne a že by sa mu hodili tri dni kvôli súdnemu pojednávaniu. Sám osobne predmetný vysokozdvižný vozík používal, pričom je technicky nemožné, aby prišlo k vypadnutiu lyžiny. Nemal vedomosť o fotodokumentácii týkajúcej sa vzniku úrazu.
19. Svedok E. P. pred súdom vypovedal, že jeho pracovné zaradenie je majster zmeny. Počul výkrik a bol blízko, preto sa šiel pozrieť, čo sa stalo. Žalobca sedel na betónovej zábrane a držal si nohu. Povedal mu, že zakopol, mal tam dva vozíky. Jeden elektrický a jeden plynový. Vyzeralo to tak, že to má zlomené, tak volal p. P., ktorý za 15 min prišiel a vzal žalobcu na pohotovosť. Volal mu potom naspäť ohľadne stavu žalobcu a on sám spísal zápisnicu. Keď pomáhali žalobcovi, lyžina bola vo výške 20 cm. Nikto iný okrem neho a žalobcu tam nebol. Sám je ako majster zodpovedný za rozdelenie práce, dohliadanie, aby sa robilo to, čo sa má robiť. BOZP na prevádzke zabezpečuje pridelený človek. Pracovný úraz sa stal približne 6 alebo 7 m od kancelárie. V mieste, kde sa stal úraz je kamera, ktorá je zameraná na kanceláriu, on bol v tom čase pod ňou. Fotodokumentácia úrazu sa nerobila. K vypadnutiu lyžiny by nemohlo prísť, ani ak by bezpečnostná poistka na jednej strane chýbala. Ak niekto preberie vozík, má sa spraviť obhliadka, všetky chyby sa mu nahlásia a on si ich zapíše. Nemal vedomosť, že by sa na predmetnom vozíku vykonávala oprava poistiek proti vypadnutiu lyžiny. Doplnením dokazovania na pojednávaní konanom dňa 19.04.2018, svedok uviedol, že danú udalosť si na fotoaparát nefotil. Keď prišiel na miesto udalosti, lyžina VZV sa nenachádzala na zemi, pričom opticky by sa mohlo zdať, že mohla byť aj na zemi a to tak, že časť lyžín, ktorá je bližšie k vozíku, je vždy nižšie ako časť končiaca na lyžinách, preto sa môže zdať, že je opticky vyššie a teda je na tom zamestnancovi, aby dal lyžiny do vodorovnej polohy. Štandardne sú lyžiny na zemi, keď vozík nie je v prevádzke.
20. Svedok Q. P. pred súdom vypovedal, že cez advokátsku kanceláriu dostal podnet koncom novembra 2014. Týkal sa úrazu, ktorý sa stal v Lozorne a to v priestoroch spoločnosti ECC - INERGY Lozorno. Potom pri výkone inšpekcie zistili, že tam prevádzkuje sklad spoločnosť Evals Cargo Care, s.r.o. Výkon inšpekcie práce vykonávali aj v spoločnosti MeDart, s.r.o., pretože žalobca bol pridelený na výkon práce inému zamestnávateľovi. Zamestnávatelia boli písomne vyzvaní na predloženie dokladov, ktoré sú potrebné na výkon inšpekcie práce. Z dokladov, ktoré predložila advokátska kancelária bolo zrejmé, že úraz žalobcu sa stal cca 08.09.2014, pričom výkon inšpekcie začali až začiatkom decembra 2014, kedy mu bol oficiálne pridelený spis. Zamestnávatelia predložili požadovanú dokumentáciu. Osobne sa zúčastnil na kontrole prevádzky v Lozorne, kde sklad prevádzkuje spoločnosť Ewals Cargo Care, spol. s. r. o. Rozprával sa s vedúcim prevádzky p. P., ktorý mu na požiadanie ukázal priamo na prevádzke potrebnú dokumentáciu týkajúcu sa vozíkov. Vyžiadal si ich servisné prehliadky a zistil, že všetky tie vozíky mali servisné prehliadky. Každých 12 mesiacov chodia na servis. Na predmetný plynový vozík sa zameral osobitne, bol tam iba jeden na prevádzke a mal vykonanú platnú servisnú prehliadku. Na prevádzke spoločnosti Ewals Cargo Care, spol. s. r. o. sa kontroly vozíkov vykonávali každý deň v danom základnom rozsahu. Úraz sa stal 08.09.2014 a on bol na prevádzke až začiatkom januára 2015. Podľa jeho názoru nebolo podstatné, či tam bol v decembri alebo novembri 2014 s tým, že ubehlo 2,5 mesiaca po úraze. Na kamerový systém sa osobne pýtal aj vedúceho p. P.. Q. požiadavku pretlmočili aj užívateľskému zamestnávateľovi spoločnosti Ewals Cargo Care, spol. s. r. o. Dostal jednoznačnú odpoveď, že práve v tomto priestore, kde sa p. T. prihodil úraz bezpečnostná kamera nebola nainštalovaná. Spravil aj krátku zápisnicu s p. P., kde sa ho spýtal na okolnosti vzniku úrazu, kedy sa to stalo a čo o to vie. V zápisnici je tiež uvedené, že žiadna kamera priebeh úrazu nezaznamenala.
21. Svedok S. P. pred súdom vypovedal, že dňa 08.09.2014 o 19,30 hod mu volal vedúci zmeny p. P., ktorý mu oznámil pracovný úraz žalobcu. Keďže býva v obci Lozorno cca 5 km od prevádzky, hneď sa vybral na miesto úrazu. Tam našiel žalobcu sedieť s vyzutou ľavou nohou na betóne. Naložil ho a odviezol na pohotovosť do Malaciek. počas cesty sa informoval, akým spôsobom sa úraz stal. Žalobca mu povedal, že pri presadaní z prideleného vozíka č. 1 zakopol o lyžinu plynového vozíka. Po odpovedi informoval bezpečnostného technika p. L.. A., H.. S. E., ktorý je vedúci a p. T. - manažéra spoločnosti Ewals Cargo Care, spol. s. r. o. V Malackách na pohotovosti naložil žalobcu na vozík a odviezol ho na ošetrenie k chirurgovi. Potom ich poslali na röntgen a z tade späť. Žalobcovi bolo oznámené, že má nohu narazenú a vo štvrtok, prípadne piatok má ísť na kontrolu. Následne odviezol žalobcu do Bratislavy. Tým sa to pre neho skončilo. Potom mu vo štvrtok volal, kedy nastúpi. Žalobca mu povedal, že ešte nebol na kontrole a od toho dňa s ním nekomunikoval. Nasledujúci deň po úraze mali medzi 09-09,30 hod tak ako každý deň poradu, kde bol uvedený úraz a spôsob, akým sa stal. Za týždeň na nich žalobca poslal inšpekciu práce. O tom, že by sa úraz žalobcovi mal stať pádom lyžice plynového vozíka sa dozvedel až príchodom inšpekcie práce. Keď prišiel na miesto úrazu, všimol si aj plynový vozík, ktorého lyžiny boli štandardne položené na zemi. Kamery na danom mieste sú, ale nič nezachycujú. Pri prevoze žalobcu volal p. E. s tým, že ide o štandardný postup. Predmetný vozík má istiace kolíky, tie sa odistia zdvihom, následne lyžina kĺže po vodiacej lište. Ak je poistka zaistená, tak s lyžinou sa nepohne. Ak by aj chýbala jedna z poistiek, tak by nedošlo k vypadnutiu lyžiny. Aby bolo možné demontovať lyžinu, museli by sa kľúčom odmontovať dve poistky. Poistka je v podstate železný zámok, ktorý to drží. Predmetný vozík je kontrolovaný vždy pri preberaní zmeny. Prípadná nezhoda sa zapisuje do záznamu. Okrem toho každú nedeľu sa robí kontrola všetkých vysokozdvižných vozíkov. Ten plynový vozík bol kontrolovaný deň pred úrazom. Servisný technik vykonáva kontrolu každých 300 motohodín, jeden krát ročne je vykonávaná STK, čo bolo u tohto vozíka v marci. Predmetom pravidelných týždenných kontrol je aj funkčnosť zdvíhacieho zariadenia a na tomto vozíku nikdy v minulosti nebola evidovaná závada vypadnutia lyžín. Vlastníkom vozíka je firma BPS, s.r.o. v Prahe. S touto spoločnosťou majú zmluvu o nájme. Doplnením dokazovania na pojednávaní konanom dňa 19.04.2018, svedok uviedol, že lyžina VZV sa nachádzala na zemi, pričom koniec lyžiny VZV je v štandardnej polohe tak, že od zeme je to zhruba 15 cm a počiatok lyžiny je na zemi, je to jeho najhrubšia časť. Obyčajne keď je vozík v prevádzke, tak sú lyžiny v najnižšom bode o 15 cm vyššie z dôvodu ľahšej manipulácie kvôli prekážkam. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bol úraz zdokumentovaný na fotoaparát, svedok uviedol, že si nemyslí, že by bol úraz zdokumentovaný na fotoaparát, svedok žiadne fotky nevidel.
22. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že žalobcovi sa stal pracovný úraz dňa 08.09.2014 a to tak, že mu lyžina vysokozdvižného vozíka spadla v dôsledku jeho nevyhovujúceho stavu na nohu. Zamestnávateľ v správe o registrovanom pracovnom úraze uviedol ako dôvod vzniku to, že si žalobca nevšimol lyžinu vysokozdvižného vozíka, a o túto zakopol, čím sa snaží zbaviť zodpovednosti. V dôsledku nesprávneho uvedenia opisu skutku sociálna poisťovňa odmietla vyplatiť žalobcovi úrazový príplatok až do objasnenia, ako k úrazu došlo. Rovnako sa žalovaný snažil presvedčiť žalobcu, aby vlastne antidatovaným podpisom potvrdil, že bol oboznámený s BOZP, čo žalobca odmieta. Úraz sa stal spôsobom, že z plynového vysokozdvižného vozíka, po obtiažnej manipulácii z lyžinou, táto padla na nohu žalobcu. Z toho je možné vyvodiť, že na vysokozdvižnom vozíku nebola bezpečnostná poistka a vozík nebol v stave, aby neohrozoval bezpečnosť zamestnancov. Znalec O.. M. uviedol na str. 21 znaleckého posudku, že k vypadnutiu lyžiny pri neodbornej manipulácii môže dôjsť, zhodne to uviedol aj v bode 5 na str. 10 znaleckého posudku. Svedok S. E. vypovedal, že sa považuje za odborníka v danej oblasti, a je technicky nemožné, aby lyžina vypadla. Výpočty znalca o zranení podľa fyzikálnych zákonitostí považoval za irelevantné, keďže znalec nemohol vedieť, v akom technickom stave bol vozík v čase úrazu, či bolo jednoduché, alebo zložité manipulovať s rozťahovaním lyžín. To uviedol aj svedok E., že pokiaľ nie sú lyžiny namastené, ťažko sa posúvajú a bolo potrebné robiť aj nemožné, aby sa posunuli. Rozpor bol podľa jeho názoru aj v obrázkovej fotodokumentácii znaleckého posudku, kedy skúmaný vozík č. 13 na zmenšených obrázkoch a na zväčšených nebol skúmaný v totožnom čase. Niektoré obrázky zachytávajú prelepenie dverí zo strany šoféra. Pokiaľ je vozík zhrdzavený na viacerých miestach, nalepené papierové časti zošúchané, alebo zoškriabané používaním, tak nálepka č. 13 vyzerá veľmi zánovne. Akoby bola prilepená. Domnievajú sa preto, že došlo k manipulácii s technickým stavom vozidla po vzniku úrazu. Žiaľ žalovaný nemal k dispozícii výsledok zachytený z kamier, kedy aj tu sa vyskytol rozpor vo svedeckých výpovediach za stranu žalovaného. Svedok P.L. uviedol dňa 29.06.2015, že kamera je v mieste úrazu priamo namontovaná. P. P. ako svedok dňa 30.11.2015 vypovedal, že v zmysle výsledku šetrenia a správy spoločnosti Eval Cargo Care, s.r.o. sa uvádzalo, že kamera v mieste
namontovaná nebola. V rámci toho istého pojednávania sa svedok P. vyjadril, že kamera tam bola v čase úrazu, ale že dané miesto nezachytila. V plnom rozsahu sa pridržiaval záverov znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. z roku 2014, ktorý podľa vyšetrení a lekárskych správ uviedol v závere, že zranenie mohlo nastať len pádom lyžiny a nie zakopnutím o lyžinu, ako tvrdil žalovaný. Výsledok kontroly zo strany inšpektorátu práce bol založený. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku O.. M. a pridržiaval sa svojho vyjadrenia zo dňa 06.07.2016. Je to spor o to, kto zodpovedá za škodu na zdraví pracovným úrazom s tým, že neboli žalobcovi riadne vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia.
23. Žalobca pred súdom uviedol, že v daný deň nastúpil do zmeny, kde bol zaradený na pásoch, potom ho preradili na nakladanie kamiónov. Potreboval si vziať plynový vozík, aby naložil dve kovové konštrukcie do auta. Ako si vzal vozík, tak potreboval rozšíriť lyžinu, pričom keď ju rozširoval, tak mu vybehla z koľajnice na nohu. Keď mu to spadlo na nohu, tak pribehli k nemu ľudia, majster si to začal fotiť. Asi po 20 min. sa ho opýtal, kedy príde sanitka a majster mu povedal, že počkajú na šéfa, ktorý je z vedľajšej dediny a ktorý povie, či je to na zavolanie sanitky. Naložil ho do auta, a v aute sa ho snažil presviedčať, že sa doma buchol kladivom aj s druhým nadriadeným v telefóne, aby to uviedol do lekárskej správy. Pán P. ho odviezol a pán E. s ním telefonoval a snažil sa ho presvedčiť. Odviezli ho do nemocnice na pohotovosť na röntgen. Bol tam ale veľký opuch, nič tam nevideli a tak mal ísť znova o dva dni. V okamihu úrazu bol za ním kolega, na ktorého meno si nepamätal, keďže tam bol krátko zamestnaný. Potom sa tam zbehli ľudia. Každá lyžina má na vrchu takú poistku, ktorá sa odistí, aby sa s ňou dalo manipulovať doľava, doprava a podľa potreby. Pri rozširovaní lyžiny je v podstate taká poistka, ktorá bráni nadmernému rozšíreniu, aby nevypadla z tej koľajnice. Ako chytil lyžinu a ťahal ju, zaprel sa. Musel ju celou silou ťahať a ako ju potiahol, tak vybehla z koľajnice a padla mu na nohu. Nevedel sa vyjadriť, či tam poistka bola, alebo nebola, ale bola chybná. Pri preberaní vysokozdvižného vozíka ho treba skontrolovať najskôr z vonka, či nie sú rozbité svetlá, alebo nie je poškodený. Potom nastúpi, skontroluje stav batérie, posuny lyžiny, doľava, doprava, náklon, dopredu, dozadu. Rovnako kontroluje, či idú brzdové svetlá stúpnutím na brzdu, a keď sa zdá všetko v poriadku, môže jazdiť. Ak niečo nie je v poriadku, nahlási to cez vysielačku alebo osobne majstrovi. V daný deň vozík skontroloval, ale poistka sa nedala. Ani nečakal, že tam nebude, alebo bude pokazená. Majster, ktorého meno nepoznal fotil spadnutie lyžiny na nohu, tak je otázka, kde sú fotky. Stalo sa to pod kamerou a mal by byť o tom záznam.
24. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že mechanizmus vzniku zranenia sa nemohol stať tak, ako opisuje žalobca. Nie je to technicky možné. Uvedené je možné preukázať výsluchom svedkov, ako aj odborným vyjadrením ohľadom techniky montáže a užívania daného vysokozdvižného vozíka spoločne so správami a záznamami o pravidelných technických kontrolách a zápisoch o závadách. V konaní boli vypočutí svedkovia p. E., H.. P., H.. P. I. H.. P.. Ide o svedkov, ktorí vedia uviesť akékoľvek informácie k manipulácii s vysokozdvižným vozíkom. Poznajú aj pomery na pracovisku. Jasne vypovedali, že vozík bol v dobrom stave, že existuje zabezpečovacie zariadenie proti vypadnutiu lyžiny. Vyjadrili sa v tom smere, že nikdy sa nestalo, aby lyžina vozíka vypadla. To potvrdil aj pracovník inšpektorátu práce. Čo sa týka znaleckého dokazovania v posudku č. 315/2014, ktorý predložil žalobca chýbala obsahová časť, z ktorej by bolo zrejmé, z čoho sa vychádza. Podstatou záverov tohto znaleckého posudku bol len výber z dvoch možností, ako sa úraz mohol stať a tieto boli vopred oznámené znalcovi. To znamená, že znalec sa prikláňal len k jednej verzii žalobcu, alebo žalovaného. Nie je pravdou, že znalec skonštatoval, že určite mohol vzniknúť úraz len tak, ako tvrdí žalobca. V znaleckom posudku sa uvádzalo, že tento mechanizmus je pravdepodobnejší ako ten, ktorý bol uvedený v knihe úrazov. Úlohou znalca bolo uviesť, ako došlo k zraneniu na ľavej nohe. Znalec na túto otázku neodpovedal. Čo sa týkalo znaleckého posudku č. 1/2016, ktorý vypracoval O.. M., znalec sa tu venoval aj iným otázkam. Podrobne sa venoval histórii a technickému stavu vysokozdvižného vozíka. Znalec uviedol, že nezistil žiadnu závadu, ktorá by sa týkala chýbajúcich bočných zarážok, resp. bezpečnostných poistiek pred úrazom žalobcu. Jasne uviedol, že poistky boli namontované pri montáži nosnej dosky, na základovú dosku zdvíhacieho mechanizmu, súčasne po nasadení nosných vidlíc. Nosná doska, vrátane bočných zarážok, poistiek bola súčasťou tohto VZV už pri jeho odovzdávaní majiteľom užívateľovi. Evidencia akýchkoľvek závad a opráv je mimoriadne podrobná a pravidelná. Znalec popísal, akým spôsobom sú tieto bezpečnostné poistky namontované, čiže pomocou štyroch mohutných skrutiek s prvou podložkou proti výkrutu. Konštatoval aj, že bezpečnostné poistky pasívnej bezpečnosti proti vypadnutiu lyžiny boli dňa 08.09.2014 namontované a funkčné. Strana žalobcu uvádzala, že p. P. a p. P. sa mali vyjadriť s nejakými rozpormi ohľadom umiestnenia bezpečnostných kamier. Podľa jeho názoru sa nejedná o žiadny rozpor, p. P. na otázku, či sú v tom mieste, kde sa stal
pracovný úraz kamery odpovedal, že áno je tam kamera, ktorá je zameraná na kanceláriu. On bol v tom čase pod ňou. Svedok P. sa vyjadril v podstate v tom istom duchu ako svedok P., teda že sú kamery, ale toto miesto nezachytili. Na otázku, že či nevie, či tam je kamera, svedok odpovedal, že nepovedal, že tam kamera je, ale povedal, že kamery nezachytili daný priestor. V prípade, že by zranenie žalobcu bolo také vážne, ako prezentuje v tomto konaní a požiadal by užívateľského zamestnávateľa o uchovanie tohto záznamu, bolo by mu určite vyhovené. Poúrazové správanie žalobcu nezadávalo dôvod ani žalovanému ani užívateľskému zamestnávateľovi, aby tento kamerový záznam nebol vymazaný. Podľa výpovedi svedkov sa žalobca mal vrátiť do práce za pár dní. Čo sa týka námietok právneho zástupcu žalobcu ohľadne vyhotovených fotografií k znaleckého posudku, kde vyslovil podozrenie s manipuláciu VZV
- vylučujeme, že k takému niečomu došlo. Existuje pritom jednoduché vysvetlenie. Fotografie, ktoré sú vyhotovené v menšom formáte vyhotovil znalec v deň, keď bol na obhliadke a fotografie, ktoré sú vyhotovené na celú stranu, boli vyhotovené žalovaným rok a pol pred vytvorením fotografií znalcom. A znalec si tieto fotografie vyžiadal od žalovaného. Tieto fotografie boli predložené aj súdu zo strany žalovaného. Úlohou znalca bolo uviesť technický stav VZV v čase úrazu, a z tohto dôvodu zaradil aj tieto fotografie do znaleckého posudku. Takže nejedná sa o iný VZV. Čo sa týka obtiažnosti s manipuláciou s lyžinami na VZV, pokiaľ lyžiny nie je možné posúvať, resp. s neprimeranou silou alebo s rizikom úrazu, má zamestnanec povinnosť ohlásiť takúto závadu alebo použiť iný vozík, napríklad ten, ktorý mal žalobca pridelený. Žalobca mal možnosť opýtať sa svedkov, ktorý používali tento VZV a boli vypočutí, s akou obtiažnosťou sa posúvali lyžiny dňa 08.09.2014, prípadne ohľadom obtiažnosti posunu lyžiny mohla táto otázka položená znalcovi. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že úraz sa nestal tak ako tvrdil žalobca a nie je možné tento úraz kvalifikovať ako pracovný úraz. Zároveň je tu veľká pochybnosť ohľadom liečby žalobcu, kde na jednej strane liečba prebiehala štandardne a na druhej strane po dlhšom čase náhla zmena, ktorá môže evokovať vznik iného alebo ďalšieho zranenia. Žalobca si uplatnil škodu 60.000 €, ale vykonané dokazovanie sa týmto smerom vôbec neuberalo a nie je tak jasné, ako žalobca dospel k tejto sume.
25. Podľa ustanovenia § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ZP), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
26. Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 ZP, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
27. Podľa ustanovenia § 198 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> platí rovnako. 28. Žalobca v tomto konaní tvrdil, že ako zamestnanec uzavrel dňa 14.08.2014 Pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca so žalovaným s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 14.08.2014. Druh práce bol určený ako vodič vysokozdvižného vozíka, miesto výkonu práce - prevádzka ECC - Inergy Lozorno /INERGY Automotove Systems Slovakia, s.r.o. Užívateľským zamestnávateľom bola v zmysle pracovnej zmluvy spoločnosť Ewals Cargo Care, spol. s. r. o. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Sporným ostalo či dňa 08.09.2014 utrpel žalobca pracovný úraz, ktorý sa podľa žalobcu mal stať tak, že počas výkonu jeho práce s vysokozdvižným vozíkom, mu padla lyžina vozíka v dôsledku jeho nevyhovujúceho stavu spočívajúceho najmä v chýbajúcej bezpečnostnej poistke na ľavú nohu. Úraz bol opísaný v ambulantnej správe z ošetrenia na pohotovosti v deň vzniku úrazu v Nemocnici, a.s., Duklianskych hrdinov, Malacky. V tejto správe bolo zaznamenané, že pacient okolo 20 hod. 15 min. dňa 08.09.2014 posúval na vysokozdvižnom vozíku lyžinu, pričom mu spadla na ľavú nohu, na ktorej pretrváva bolesť a hybnosť je obmedzená. Žalovaný v zázname o registrovanom pracovnom úraze, ktorý podľa údajov uvádzaných v danom tlačive žalovaným vyšetrovaný až 12.09.2014, udával v opise priebehu úrazu v položke 6 tlačiva že „poškodený vystúpil z VZV a šiel do kancelárie, nevšimol si pristavený druhý VZV o ktorého „lyžinu" zakopol. Zakopnutím si narazil nart na ľavej nohe." Takže podľa tvrdenia žalobcu tento popis, ako bol prezentovaný v zázname a následne takto zaslaný do príslušnej pobočky sociálnej poisťovne bol nepravdivý a účelový. 29. Za najpodstatnejšiu z hľadiska výsledkov dokazovania považoval súd tú skutočnosť, že tvrdenia žalobcu o priebehu úrazového deja neboli žiadnym relevantným spôsobom dostatočne preukázané.
Žiadny zo svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, nepotvrdil verziu úrazového deja žalobcu a to ani doplneným dokazovaním na pojednávaní konanom dňa 19.04.2018, z dôvodu ktorého odvolací súd vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd pri hodnotení svedeckej výpovede postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, a to z hľadiska jej zákonnosti, dôležitosti pre rozhodnutie a vierohodnosti. Pravdivosť svedeckej výpovede je výslednicou pôsobenia celého radu faktorov, a to tak objektívnych (vzťah svedka k účastníkom konania, k veci, situácia, za ktorej svedok určitý jav vnímal), ako aj subjektívnych (správne a presné vnímanie, pamäť, stav zmyslov), ktoré súd citlivo identifikoval a starostlivo uvážil. Svedok P. uviedol, že lyžina VZV bola vo výške 20 cm nad zemou, aj keď by sa mohlo zdať, že je na zemi a teda je na tom zamestnancovi, aby dal lyžiny do vodorovnej polohy (štandardne sú lyžiny na zemi, keď vozík nie je v prevádzke), oproti svedeckej výpovedi svedka P., ktorý uviedol, že lyžina VZV sa nachádzala na zemi, pričom koniec lyžiny VZV je v štandardnej polohe tak, že od zeme je to zhruba 15 cm a počiatok lyžiny je na zemi, je to jeho najhrubšia časť. Obyčajne keď je vozík v prevádzke, tak sú lyžiny v najnižšom bode o 15 cm vyššie z dôvodu ľahšej manipulácie kvôli prekážkam. De facto tak obaja svedkovia potvrdili, že VZV bol v prevádzke a teda lyžina VZV nebola vo vodorovnej polohe (mimo prevádzky), čo by mohlo evokovať stav, keď sám žalobca nepostupoval starostlivo a bezpečne pri manipulácii s VZV. VZV bol v prevádzke, nakoľko sa lyžiny VZV nenachádzali na zemi, skutočnosť ktorá nasvedčuje prijateľnosti záveru o zakopnutí žalobcu do lyžiny vysokozdvižného vozíka a nie padnutím lyžiny vysokozdvižného vozíka na nohu žalobcu. Majster zmeny p. P. navyše uviedol, že predmetnú udalosť si nefotil na fotoaparát. Svedkovia potvrdili v podstate tvrdenia žalovaného, že vysokozdvižný plynový vozík bol v poriadku a nikdy sa nestalo, že by lyžina z neho vypadla. Výpoveď svedkov súd považoval za vierohodnú a spoľahlivú. Pracovník inšpektorátu práce p. Q. P. uviedol, že na predmetný plynový vozík sa zameral osobitne s tým že, taký tam bol iba jeden na prevádzke, pričom mal vykonanú platnú servisnú prehliadku. Inter alia, aj keby súd pripustil (z výpovede svedka), že lyžina VZV bola na zemi a teda, že by de facto spadla na ľavú nohu žalobcu, tento hypotetický názor vyvracajú iné dôkazy v podobe svedeckých výpovedi a znaleckého posudku O.. C. M. a čiastočne navyše aj posudok Inštitútu forezných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 315/2014 (predložený žalobcom), v ktorom sa uvádza pravdepodobnejšia možnosť vzniku úrazu tak ako to opísal žalobca, nie však absolútna a jediná, nepripúšťajúca opak. Súdom ustanovený znalec O.. C. M. v závere svojho znaleckého posudku č. 1/2016 predovšetkým konštatoval, že v čase, kedy sa úraz žalobcovi stal, vysokozdvižný vozík č. 13 plynový typ B výrobné číslo XXXXXXXXX bol funkčný, kompletný, prevádzky schopný a s jednou závadou - nesvietilo predné ľavé svetlo. Dôkazom toho sú záznamy z inšpekčných a revíznych prehliadok z obdobia tesne pred úrazom. V nich nebola závada - chýbajúce bočné zarážky vôbec uvedená. Predmetný vozík bol denne kontrolovaný vodičom v rozsahu podľa bezpečnostných pravidiel pre vodiča, ktoré sú na ňom nalepené na viditeľnom mieste. Znalec rovnako uvádzal, že bezpečnostné poistky pasívnej bezpečnosti na bokoch nosnej dosky zdvíhacieho zariadenia dňa 08.09.2014 v čase tesne pred úrazom žalobcu boli namontované a funkčné. Koncové zarážky (tzv. bezpečnostné poistky) boli v čase vzniku úrazu namontované. Z toho dôvodu k vypadnutiu lyžiny z vodiacej lišty na vozíku dňa 08.09.2014 v čase po 18:00 hod nemohlo dôjsť. Koncové zarážky nemajú byť prečo a ani neboli poškodené, alebo znehodnotené tak, aby neplnili svoju funkciu obmedzenia pohybu lyžiny do strany. Znalec dodal, že úraz z 08.09.2014 tak, ako bol popísaný v žalobe z 16.01.2015 a následne doplnený žalobcom vo svojich podaniach a výpovediach sa nestal, lebo sa tak stať nemohol. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý vypracoval Inštitút forezných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 315/2014 vyplývalo, že organizácia sa nemohla vyjadriť, čím bolo zranenie spôsobené, nakoľko zranenie nenieslo špecifické znaky predmetu, ktorým bolo zranenie spôsobené, ale bolo možné jednoznačne diferencovať, že pri priamom kompresnom mechanizme zranenia dochádza k pôsobeniu násilia kolmo na povrch zranenej časti, kedy v závislosti na intenzite kompresie vzniká poranenie mäkkých štruktúr do hĺbky. Vzhľadom k tomu, že plocha pôsobiaceho násilia je relatívne veľká, nedochádza k vzniku rán v oblasti ale k drobnému rozdrveniu kože, podkožia a ostatných štruktúr s následným zakrvácaním priamo do jednotlivých vrstiev. Pri tangenciálnom pôsobení násilia, akým je zakopnutie - mechanizmus je ten, že pohybujúca sa noha v oblúkovom priebehu naráža na predmet, ktorý spôsobuje poranenie. Pôsobenie násilia v takomto prípade nikdy nie je kolmé, teda kompresné, ale tangenciálne. V takomto prípade dochádza k poraneniu hlavne predných častí nohy, najčastejšie prstov a záprstných častí. predovšetkým bolo konštatované, že zranenie u žalobcu ako poškodeného vzniklo pôsobením pomerne výraznej sily kolmo na plochu chrbta ľavej nohy, teda v danom prípade je významne pravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranenia tak, ako uviedol poškodený. Organizácia ďalej konštatovala, že k zraneniu poškodeného nemohlo dôjsť, ako uvádzal zamestnávateľ. Podľa názoru súdu možno uzavrieť, že súdom ustanovený znalec negoval možnosť priebehu úrazového deja tak ako uvádzal žalobca, teda možnosti vypadnutia lyžiny z technického aspektu a znalecká organizácia z odboru zdravotníctvo a
farmácia na druhej strane nemohla odborne posúdiť, či vôbec k vypadnutiu lyžiny z predmetného vozíka mohlo dôjsť, kedy vo svojom znaleckom posudku vychádzala iba z dvoch možných zadaných alternatív mechanizmu vzniku poranenia a ich vzájomného porovnania (zakopnutia o predmet, pádu predmetu na nohu). Na základe uvedeného preto nemožno prijať záver o vzniku úrazu, ktorý by mal charakter pracovného úrazu, za ktorý nesie zodpovednosť zamestnávateľ, ani že k úrazu (vôbec) došlo spôsobom opísaným žalobcom. 30. V zmysle citovaných ustanovení § 195 Zákonníka práce ide o osobitný prípad zodpovednosti zamestnávateľa, ktorá je objektívna, bez ohľadu na prípadné zavinenie. Zamestnávateľ takto zodpovedá už za škodnú udalosť, ktorou je pracovný úraz. Preto ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky úrazového deja, zamestnávateľ sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť napr. tým, že neporušil žiadne bezpečnostné predpisy. Právna úprava odškodňovania pracovných úrazov vymedzuje nasledovné predpoklady vzniku zodpovednosti: existencia pracovného pomeru v čase úrazu, škoda na strane zamestnanca, úrazový dej - príčinou pracovného úrazu je skutkový dej znamenajúci poškodenie zdravia následkom pôsobenia vonkajších vplyvov (fyzické vplyvy alebo psychické preťaženie, resp. trauma), ktoré boli svojou povahou krátkodobé, náhle a násilné (napr. uznesenie NS ČR z 05.10.2011, sp. zn. 21 Cdo 1235/2011). Táto príčina musí byť podstatná, dôležitá a značná. 31. Súd uvádza, že skúmanie a preukázanie existencie úrazového deja ako príčiny poškodenia zdravia je jednou zo základných podmienok preukázania vzniku nároku zamestnanca na odškodnenie pracovného úrazu zamestnávateľom. V tomto spore úrazový dej ako príčina poškodenia zdravia žalobcu nebol riadne preukázaný, preto bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť. 32. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd tomuto priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Súd priznal trovy aj štátu s tým, že mu vznikli vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).