Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/44/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu M., zastúpeného S. proti žalovanému O., o zaplatenie 732,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7C/330/2014-61 zo dňa 07. marca 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 500 eur od 12.05.2012 do zaplatenia (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 602,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 232,08 eur od 12.05.2012 do zaplatenia (výrok II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 44,37 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu (výrok IV.). Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na § 5 ods. 1, 5, 7, § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 544 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 10.04.2014, v spojení so zmenou petitu, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 602,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 602,08 eur od 12.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že dňa 19.11.2008 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení č. M., v zmysle ktorej žalovanému zabezpečil pripojenie na internet a žalovaný sa zaviazal uhrádzať pravidelné mesačné splátky na základe žalobcom vystavených faktúr. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 232,08 eur (pre porušenie bodu 6.1 Zmluvy tým, že žalovaný nevrátil technické zariadenie do 5 dní od skončenia poskytovania služieb žalobcom z dôvodu výpovede zmluvy žalovaným) a náhrady škody vo výške 370 eur (pretože v dôsledku konania žalovaného, ktorý napriek opakovaným výzvam neposkytol žalobcovi súčinnosť, došlo k vzniku škody spočívajúcej v nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť na preheslovanie kódov). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Procesné zavinenie na strane žalobcu videl súd prvej inštancie v tom, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť a netrval na zaplatení zmluvnej pokuty (pozn. odvolacieho súdu: išlo o zmluvnú pokutu vo výške 500 eur, ktorú žalobca pôvodne uplatňoval ako paušalizovanú náhradu škody) s poukazom na vyhlásenie zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty za neprijateľnú. Žalobca mal teda vo veci čistý úspech v rozsahu 9,26 % (602,08/1102,08, teda úspech žalobcu 54,63 %, úspech žalovaného 45,37 %), preto mu súd prvej inštancie priznal v tomto rozsahu právo na náhradu účelne vynaložených trov. Trovy konania žalobcu, považované súdom prvej

inštancie za účelné, dôvodné a preukázané, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 43,50 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 435,64 eur, a to za šesť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci a účasť na pojednávaní 01.12.2015 a 07.03.2016) á 51,45 eur spolu s režijným paušálom á 7,81 eur za úkon v roku 2013, á 8,04 eur za úkon v roku 2014, á 8,39 eur za úkon v roku 2015, á 8,58 eur za úkon v roku 2016, náhrady cestovného za cestu na pojednávanie vo výške 21,36 eur a náhrady za stratu času vo výške 56,56 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), §15, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku IV. o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca si voči žalovanému uplatnil sumu spolu vo výške 732,08 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 07.03.2016 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 eur s príslušenstvom, pričom však zároveň podal návrh na rozšírenie žaloby o uplatnenie nároku na náhradu škody vo výške 370 eur. Súd pripustil zmenu petitu v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 602,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 602,08 eur od 12.5.2012 do zaplatenia.“ Z uvedeného je zrejmé, že rozdiel v pôvodne uplatnenom nároku (732,08 eur) a nároku po zmene žalobného petitu (602,08 eur), ktorý bol následne rozsudkom žalobcovi priznaný, predstavuje 130 eur. T. j. žalobca bol neúspešný v časti 130 eur, čo predstavuje 17,76 % z uplatneného nároku. Žalobca bol úspešný v rozsahu 82,24 %. Napriek uvedenému súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania iba vo výške 44,37 eur, pričom podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie mal žalobca úspech vo veci len v rozsahu 9,26 % (602,08/1102,08). Z uvedeného odôvodnenia však nie je zrejmé, ako súd dospel k pomeru 602,08/1102,08, keď pôvodný žalobný návrh znel na 732,08 eur a po zmene na 602,08 eur. Zároveň žalobca zdôraznil, že žalovaný si v rámci konania žiadne trovy neuplatnil a ani mu žiadne trovy v súvislosti s konaním nevznikli. Dal do pozornosti ustanovenie § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.06.2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010. Podľa žalobcu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z nesprávne určenej hodnoty veci (žaloby), ktorá znela na sumu 732,08 eur a nie na sumu 1102,08 eur, pričom žalobcovi bol rozsudkom priznaný nárok na 602,08 eur, čo predstavuje pomer úspechu 82,24 % - 17,76 %, teda žalobcovi prináleží náhrada vo výške 64,48 % uplatnených trov. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 64,48 % (čo predstavuje sumu 308,95 eur) a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, pred podaním odvolania žalobcom, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd procesne postupoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správne.

6. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými konanie zastavil v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 500 eur od 12.05.2012 do zaplatenia (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 602,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 232,08 eur od 12.05.2012 do zaplatenia (výrok II.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.), neboli napadnuté odvolaním, v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa pôvodne domáhal žalobou proti žalovanému zaplatenia sumy 732,08 eur s príslušenstvom z titulu dvoch zmluvných pokút, a to zmluvnej pokuty vo výške 232,08 eur a zmluvnej pokuty vo výške 500 eur. Na pojednávaní dňa 07.03.2016 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 eur s príslušenstvom a zároveň podal návrh na rozšírenie žaloby o nárok na náhradu škody vo výške 370 eur.

10. Aj keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby (v časti o zaplatenie 500 eur) a súčasne rozšíreniu (zmene) žaloby o nárok na 370 eur došlo na tom istom pojednávaní (jedným úkonom žalobcu), nemožno tento procesný úkon žalobcu vnímať ako späťvzatie žaloby v rozsahu 130 eur, ako sa to snaží v odvolaní interpretovať žalobca. Pôvodne uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 500 eur (vzatý späť na pojednávaní) bol totiž skutkovo a právne iným nárokom než (na pojednávaní uplatnený) nárok na zaplatenie sumy 370 eur - v prvom prípade (500 eur) išlo o zmluvnú pokutu, v druhom prípade (370 eur) o náhradu škody. Hoci zmluvná pokuta predstavuje tzv. paušalizovanú náhradu škody, rozdiel medzi uplatnením zmluvnej pokuty a uplatnením náhrady škody je nielen v právnom posúdení, ale aj v skutkových tvrdeniach žalobcu (v prípade zmluvnej pokuty postačuje tvrdenie, že žalovaný porušil zmluvnou pokutou sankcionovanú zmluvnú povinnosť, pri náhrade škody sú nevyhnutné aj ďalšie predpoklady, najmä tvrdenie vzniku škody a jej výšky). O zmenu žaloby pritom ide aj vtedy, ak žalobca síce požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu (skutkového základu veci), než aký uviedol v pôvodnej žalobe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.09.2010, sp. zn. 6Cdo/99/2010). Teda hoci v posudzovanej veci predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 602,08 eur oproti predtým uplatňovanej sume 732,08 eur (vrátane druhej zmluvnej pokuty vo výške 232,08 eur), zmenilo sa skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného nároku, preto takýto dispozičný úkon žalobcu nemožno posudzovať ako späťvzatie žaloby v rozsahu o zaplatenie 130 eur, ale ako späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 eur a návrh na zmenu žaloby tak, že pribudol nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 370 eur. Súd prvej inštancie preto správne vyhlásil na základe tohto úkonu žalobcu dve uznesenia - o pripustení zmeny žaloby (o ktorom rozhodol na pojednávaní) a o zastavení konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 eur s príslušenstvom (tento výrok bol súčasťou rozsudku), hoci kvôli prehľadnosti procesného postupu mali byť tieto uznesenia vyhlásené v opačnom poradí.

11. V skutočnosti teda žalobca v priebehu konania uplatňoval až tri nároky - nárok na zmluvnú pokutu vo výške 232,08 eur, nárok na ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 500 eur a nárok na náhradu škody vo výške 370 eur (spolu teda žalobca uplatňoval, aj keď nie v tom istom čase súčasne, zaplatenie sumy 1102,08 eur). Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 eur vzal späť bez uvedenia dôvodu (teda bez toho, aby dôvodom bolo správanie žalovaného, najmä zaplatenie požadovaného plnenia), v zmysle § 256 ods. 1 teda zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, čo má vo vzťahu k trovám rovnaké dôsledky ako neúspech žalobcu. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 232,08 eur a náhrady škody vo výške 370 eur bol žalobca úspešný. Súd prvej inštancie teda správne náhradu trov konania pomerne rozdelil (v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.06.2011, sp. zn. 8Sžo/215/2010, ktorým argumentoval žalobca v odvolaní) a správne tiež určil pomer úspechu žalobcu a žalovaného tak, že z uplatňovanej sumy 1.102,08 eur bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 602,08 eur (čo predstavuje úspech žalobcu 54,63 %), kým žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 500 eur, kde žalobca procesne zodpovedá za zastavenie konania (čo predstavuje úspech žalovaného 45,37 %). Čistý úspech žalobcu teda bol 54,63 % - 45,37 % = 9,26 %.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný nemal právne zastúpenie, a teda mu žiadne trovy v konaní nevznikli, odvolací súd uvádza, že pri čiastočnom úspechu strán sa priznáva náhrada trov konania pomerom medzi úspechom jednej a druhej strany (porov. § 255 ods. 2 , čo v zmysle konštantnej judikatúry predstavuje čistý úspech tej strany, ktorá bola v konaní úspešnejšia. Čistý úspech predstavuje vlastne úspech tej strany, ktorá bola v konaní úspešnejšia (a teda by mala nárok na náhradu

trov v rozsahu svojho úspechu) očistený od úspechu druhej strany (ktorá by mala takisto nárok na náhradu trov v rozsahu svojho úspechu). Na túto veličinu (čistý úspech) nemá vplyv to, či bola niektorá strana zastúpená advokátom alebo nie, prípadne, či jej trovy boli vyššie alebo nižšie ako trovy druhej strany.

13. Výpočet výšky náhrady trov žalobca v odvolaní nespochybňoval (neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by výpočet náhrady trov mal byť nesprávny), odvolací súd preto tento výpočet nepreskúmaval.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny v napadnutom výroku o trovách potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (hoci nárok na náhradu trov mu podľa § 255 ods. 1 vznikol), nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .