Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-105-2016.pdf
PDF · 82.77 KB
No categories available
6C/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobkyne: L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom L. V. 5, XXX XX X., zastúpená Silken Legal - advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava 811 02, IČO: 47 236 469, proti žalovanej: N.. Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX X., zastúpená Mgr. Ing. Vladimírom Haukvizom, advokátom so sídlom Lachova 11, 851 03 Bratislava, o zaplatenie 56.666,67 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2016 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 56.666,67 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ku dňu 17.2.2013 bola žalobkyňa so žalovanou vlastníčkami bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. p. bytového domu na Y. ulici. XX, X., súp. č. XXXX, ako aj podielu tohto bytu na spoločných častiach a zariadeniach domu 608/100000, zapísaného na LV č. XXXX, pre k. ú. G., obec X. - m. č. G., okres X. II. Z. udelila dňa 4.3.2013 žalovanej plnomocenstvo, ktorým žalovanú oprávnila na rokovanie o uzatvorení kúpnej zmluvy v mene žalobkyne, predmetom ktorej mal byť predmetný spoločný byt. Žalobkyňa bola vlastníčkou bytu v podiele 2/3 vo vzťahu k celku a žalovaná bola spoluvlastníčkou bytu v podiele 1/3 vo vzťahu k celku. Dňa 21.5.2013 žalovaná uzatvorila vo vlastnom mene a v mene žalobkyne kúpnu zmluvu, ktorou previedla spoluvlastnícky podiel žalobkyne a spoluvlastnícky podiel žalovanej v prospech kupujúcich -S.za kúpnu cenu 87.000,- Eur. Časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur predstavovala odmena realitnej kancelárii, zvyšná časť kúpnej ceny (85.000,- Eur) bola vyplatená na bankový účet žalovanej. Žalobkyňa žalovanú o podmienkach zmluvy, či kúpnej cene neinformovala. Žalovaná žalobkyni nesprístupnila prostriedky z predaja bytu a na výzvy na vyplatenie pomernej časti kúpnej ceny nereagovala. O podmienkach predaja bytu sa žalobkyňa dozvedela až dňa 5.1.2016, na základe žiadosti o nahliadnutie do zbierky listín katastra nehnuteľností zo dňa 2.12.2015. Žalovaná do dňa podania žaloby neoprávnene zadržiava podiel žalobkyne na kúpnej cene bytu vo výške 2/3 kúpnej ceny, t. j. 56.666,67 Eur, prípadne sa na úkor žalobkyne obohatila o túto čiastku. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky výzvou odoslanou dňa 19.1.2016, pričom žalovaná ani po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie uplatnený nárok neuhradila, čím sa od 1.2.2016 dostala do omeškania.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania.
4. Žalobkyňa v následnej replike uviedla, že právnym titulom uplatneného nároku je vydanie bezdôvodného obohatenia, pri ktorom plynie subjektívna lehota 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený kvalifikovane dozvie o bezdôvodnom obohatení a objektívna 3 ročná premlčacia lehota od skutočného vzniku bezdôvodného obohatenia. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 21.5.2013, resp. doplnená dodatkom dňa 17.7.2013. Z zmysle kúpnej zmluvy k zaplateniu kúpnej ceny a teda k vzniku oprávnenia na vydanie podielu mohlo dôjsť najskôr v deň uzatvorenia zmluvy, 21.5.2013. Pravdepodobne k nemu však došlo až neskôr, nakoľko rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2013. Žalobkyňa sa kvalifikovane dozvedela o skutočnostiach zakladajúcich bezdôvodné obohatenie až 5.1.2016. Nárok preto nemôže byť premlčaný poľa objektívnej ani subjektívnej lehoty v zmysle § 101 alebo 107 OZ.
5. Žalovaná v duplike uviedla, že kúpna cena bola zaplatená dňa 29.5.2013 v sume 50.000,- Eur a dňa 2.8.2013 v sume 35.000,- Eur. Žalobkyňu o tejto skutočnosti informovala a teda mala vedomosť o zaplatení kúpnej ceny už v mesiaci august 2013 z dôvodu, že do 30 dní odo dňa zaplatenia celej kúpnej ceny bola povinná sa odhlásiť z trvalého pobytu v zmysle čl. VI, ods. 6.4 kúpnej zmluvy. Žalobkyňa sa v mesiacoch september až október 2013 z trvalého pobytu nedohlásila a tento úkon vykonali k 31.10.2013 noví vlastníci. Subjektívna lehota na uplatnenie práva začala plynúť už dňom 1.11.2013.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový a právny stav.
7. Z informatívneho výpisu z LV č. G. zo dňa 17.02.2013 vyplýva, že žalovaná je podielovou vlastníčkou bytu č. Y. v podiele 1/3 a žalobkyňa bola vlastníčkou predmetného bytu v podiele 2/3. Obe spoluvlastníčky mali súčasne podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu.
8. Splnomocnením, notársky osvedčeným dňa 4.3.2013, udelila žalobkyňa žalovanej plnomocenstvo dohodovať podmienky sprostredkovania prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu č. W. a spoločných častí a zariadení domu) so sprostredkovateľmi, rokovať s tretími stranami, uzatvoriť a podpísať kúpnu zmluvu, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, k všetkým právnym úkonom súvisiacim s katastrálnym konaním, doručovať a preberať zásielky vo veci povolenia vkladu, protokolárne odovzdať bytu kupujúcemu, splnomocnenie k podpísaniu záložnej zmluvy s bankou a k právnymi úkonmi s tým súvisiacimi a na odhlásenie vlastníka bytu u správcu bytového domu.
9. Kúpnou zmluvou zo dňa 21.05.2013, v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2013 uzatvorila žalovaná aj v mene žalobkyne ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcimi, predmetom ktorej bol predaj predmetného bytu za kúpnu cenu 87.000,- Eur. pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur vyplatili kupujúcu na účet realitnej kancelárie, druhú časť kúpnej ceny vo výške 50.000,- Eur mali vyplatiť kupujúci po predložení originálu návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa a posledná časť kúpnej ceny mala byť zaplatená po predložení originálu listu vlastníctva, kde budú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní kupujúci.
10. Rozhodnutím správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu bol dňa 31.7.2013 vykonaný zápis povoľujúci vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech kupujúcich.
11. Výzvou zo dňa 19.1.2016 vyzvala žalobkyňa žalovanú na vydanie pomernej časti kúpnej ceny prislúchajúcu výške jej podielu za predaný byt v čiastke 56.666,67 Eur, čo je 2/3 z kúpnej ceny, za ktorú bol predmetný byt predaný (85.000,- Eur). Výzva bola žalovnaej zaslaná dňa 19.1.2016.
12. Dňa 2.12.2015 požiadala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu o možnosť nahliadnuť a vyhotoviť kópie zo zbierky listín katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava, vzťahujúcim sa na predmetný byt.
13. Dňa 5.1.2016 zaplatil právny zástupca žalobkyne Okresnému úradu za vyhotovenie fotokópie zo zbierky a správny poplatok, celkovo v sume 18,99 Eur.
14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
15. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa§ 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
18. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že sporové strany boli vlastníčkami bytu č. Y., pričom žalobkyňa bola vlastníčkou predmetného bytu v podiele 2/3 a žalovaná bola vlastníčkou v podiele 1/3. Predmetný byt bol predaný a žalovaná zaň aj v mene žalobkyne utŕžila spolu sumu 85.000,-Eur. Žalovaná tvrdila, že sumu 50.000,- Eur prijala 29.5.2013 a sumu 35.000,- Eur prijala 2.8.2013. Žalovaná taktiež uviedla, že k protokolárnemu odovzdaniu bytu došlo dňa 6.8.2013, pričom o tejto skutočnosti telefonicky aj osobne informovala dcéru. Tieto skutočnosti neboli žalobkyňou nijako spochybňované, či rozporované a tieto výslovne ani nepoprela, a teda tieto skutočnosti súd považoval za nesporné. Žalobkyňa uvádzala, že sa o skutočnostiach, zakladajúcich bezdôvodné obohatenie a výške sa dozvedela až v mesiaci január 2016 (konkrétne 5.1.2016 keď uhradila platbu Okresnému úradu, katastrálnemu odboru po nahliadnutí do zbierky listín). Žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorou sa súd zaoberal, pričom ustálil, že začiatok plynutia objektívnej 3 ročnej premlčacej doby nastal dňa 3.8.2013 (deň po uhradení kompletnej kúpnej ceny) a uplynul dňa 3.8.2016. Vzhľadom na dátum podania žaloby (20.5.2016) bola objektívna lehota premlčania zachovaná, teda nárok bol na súde uplatnený pred jej uplynutím. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou premlčania z pohľadu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 roky, odo dňa, keď sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Pri subjektívnej premlčacej doby je vždy nevyhnutné skúmať subjektívny moment. Je nepochybné, že pri každej kúpnej zmluve (a bolo tomu tak aj pri kúpnej zmluve na predmetný byt), nastáva protokolárne odovzdanie bytu po úplnom zaplatení kúpnej ceny, ktorá v tomto prípade bola uhradená dňa 2.8.2013. Žalobkyňa teda z pozície „starostlivého vlastníka“ a pri náležitej opatrnosti musela poznať rozhodné skutkové okolnosti (to, že dôvodom na odovzdanie bytu je uhradenie kompletnej kúpnej ceny k rukám žalovanej). Protokolárne odovzdanie bolo uskutočnené dňa 6.8.2013 a o tejto skutočnosti žalovaná upovedomila žalobkyňu. Podľa názoru súdu tak žalobkyňa už v čase keď jej žalovaná oznámila protokolárne odovzdanie bytu vedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, a teda od tohto dátumu jej začala plynúť 2 ročná subjektívna lehota, ktorá uplynula dňa 6.8.2015. Žalobkyňa rovnako musela vedieť, že byt je v dispozícii nových vlastníkov (a teda že kúpna cena je už uhradená), keď jej bol navyše zrušený trvalý pobyt na adrese predaného bytu (28.10.2013) pričom aj pri tomto dátume by došlo už k uplynutiu premlčacej doby. Argumentácia, že sa o predaji bytu, či vyplatení kúpnej ceny dozvedela až dňa 5.1.2016, teda takmer 3 roky po podpísaní kúpnej zmluvy, bola pre súd nevierohodná. Súd súčasne poukazuje na to, že žalobkyňa splnomocnila žalovanú na vykonanie všetkých potrebných úkonov v súvislosti s predajom bytu, teda bola si vedomá, že sa vzdáva časti svojich práv byť bezprostredne prítomná pri všetkých úkonoch, pričom bolo jej povinnosťou ako starostlivého vlastníka sa zaujímať, v akom stave je predaj bytu. Navyše ani nijako nevyvrátila tvrdenie, že ju žalovaná o protokolárnom odovzdaní bytu informovala. Nakoľko súd považoval vznesenú námietku premlčania (v časti uplynutej subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia) za oprávnenú, preto žalobu zamietol. Súd záverom pripomína, že úspešné uplatnenie námietky premlčania v tomto konaní neznamená vecnú neopodstatnenosť podanej žaloby. Akceptovaním námietky sa zamedzilo súdnej vymáhateľnosti uplatneného nároku, avšak zo strany žalovanej môže kedykoľvek dôjsť k dobrovoľnému plneniu v prospech žalobkyne.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 267 Civilného sporového poriadku, nakoľko mal za to, že v tomto konaní je nutné prihliadať na príbuzenský vzťah sporových strán, ako aj na to, že formálno-právne žalobkyne nespochybňovala nárok žalovanej na jej podiel z kúpnej ceny bytu, avšak žalovaná bola úspešná iba z dôvodu uplatnenej námietky premlčania. Preto súd rozhodol, že s ohľadom na vyššie popísané okolnosti úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.