Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-112-2017.pdf
PDF · 85.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/112/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka N.. N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., C. XXXX/XX a otec Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. G. XX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/61/2010 zo dňa 08.12.2010, právoplatný dňa 20.12.2010 v časti výšky výživného tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na malol. C. zo sumy 120 eur na sumu 240 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2017.
II. Zročné výživné za čas od 01.09.2017 do 31.05.2018 v sume 1.080 eur súd p o v o ľ u je otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý.
IV. Trovy konania v sume 194,70 eur z n á š a štát.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. C. zo sumy 120 eur na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2017 a návrh zdôvodnila tým, že maloletá sa narodila v manželstve, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/46/2009 zo dňa 11.6.2009, právoplatným dňa 4.7.2009, pre čas po rozvode bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platením výživného. Posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/61/2010 zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 20.12.2010 tak, že vyživovacia povinnosť otca bola znížená na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou od 1.12.2010, odvtedy výživné upravované nebolo a keďže náklady na zaopatrenie dieťaťa sa neustále zvyšujú, výška výživného už nepokrýva potreby dieťaťa a preto podáva návrh na zvýšenie výživného.
2. Otec s návrhom nesúhlasil, uviedol, že pracoval v B., ale utrpel úraz na ruke a zamestnávateľ ho prepustil. Je pravdou, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ale firma nevykonáva žiadnu činnosť, je konateľom v spoločnosti svojho brata, chce sa uňho zamestnať. Tiež uviedol, že maloletej prispieva aj nad rámec výživného, každý mesiac jej kupuje oblečenie, hradí výdavky týkajúce sa školy, výlety a podobne.
3. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť a zvýšiť výživné na maloletú, keďže je to na jej prospech.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/61/2010 a zistil tento skutkový stav:
Mal. C. sa narodila v manželstve rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/46/2009 zo dňa 11.6.2009, právoplatným dňa 4.7.2009, pre čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného sumou 265 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/61/2010 zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 20.12.2010 tak, že vyživovacia povinnosť otca bola znížená na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou od 1.12.2010. Už v tom čase bol otec spoločníkom obchodnej spoločnosti C. s.r.o. Hajná Y. G., podľa daňového priznania vykázal za rok 2009 stratu, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý podal dňa 29.4.2010 návrh na zníženie výživného a ako ďalší dôvod uviedol, že si vzal úver na dostavbu rodinného domu, ktorý nemá z čoho splácať a preto to v tom čase zaňho splácala jeho matka.
5. Matka v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná, v tom roku ukončila štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre, hľadala si prácu. S maloletou bývali u matkiných rodičov v ich rodinnom dome, otec v tom čase býval v sestrinom byte, nájomné podľa jeho vyjadrenia neplatil žiadne, pretože nemal z čoho.
6. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. C., ktorá v tom čase navštevovala materskú školu.
7. V súčasnosti je matka zamestnaná ako učiteľka prvého stupňa Základnej školy na ul. G. v L., priemerne mesačne zarába 600 eur, býva s maloletou v trojizbovom byte, ktorý si kúpila na hypotekárny úver, ktorý spláca po 151 eur mesačne. Mesačné náklady na bývanie sú 168 eur nájom, 17 eur elektrina, 8 eur plyn, koncesionárske poplatky 5 eur, internet 17 eur. Poistka za byt je vo výške 80 eur ročne. Matka si platí za uskladnenie pupočníkovej krvi 25 eur ročne. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
8. Mal. C. je v súčasnosti žiačkou 5. ročníka P. školy na ul. L. v L., učí sa dobre, stravuje sa v škole, kde jej matka platí desiaty a obedy spolu v sume asi 35 eur mesačne. Venuje sa karate, v priebehu tohto konania sa stala majsterkou Slovenska. Je zdravá, bude nosiť zubný strojček. S otcom má dobrý vzťah, stretávajú sa, otec jej prispieva aj nad rámec výživného, kupuje jej veci, o ktoré ho maloletá požiada, avšak podľa matky ide aj o veci, ktoré sú nadbytočné, napr. niekoľko krytov na mobilný telefón, ale otec dcére v jej želaniach vyhovie.
9. Otec je aj v súčasnosti spoločníkom spoločnosti C. s.r.o. J. Y. G., ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 7.2.2009, je jej jediným spoločníkom a konateľom, do spoločnosti vložil vklad vo výške 7.000 eur. Táto spoločnosť za roky 2016 a 2017 nevykázala žiadne príjmy, otec ako fyzická osoba podával daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby naposledy za rok 2015, kedy vykázal úhrn všetkých príjmov od zamestnávateľov vo výške 14.485,32 eur a daňovú povinnosť mal v sume 1.660,80 eur. Otec je zároveň od 3.3.2017 konateľom v spoločnosti K. C. s.r.o. R., kde spoločníkom je jeho brat K. I., pričom podľa jeho oznámenia, otec ako konateľ spoločnosti za svoju prácu nepoberá žiadnu odmenu. Do 8.9.2017 pracoval otec v B. v spoločnosti L. XXXX personal service S., ako pomocník na stavbe, dňa 17.7.2017 utrpel pracovný úraz na ruke, k skončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa, dosahoval tu čistý mesačný príjem priemerne 1.500 eur. Nemocenské dávky po utrpenom pracovnom úraze od Sociálnej poisťovne Bratislava nepoberal. Otec býva v rodinnom dome v obci J. Y. G., ktorého je výlučným vlastníkom, mesačné náklady na bývanie má vo výške 100 eur mesačne, na rekonštrukciu domu mu I. stavebná sporiteľňa, a.s. poskytla úver vo výške 110.000 eur zmluvou o úvere zo dňa 2.11.2015, mesačné splátky sú 550 eur.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že posledná úprava výživného na mal. C. bola v roku 2010, kedy bola znížená vyživovacia povinnosť otca na 120 eur mesačne, v takejto výške otec platí výživné doposiaľ. Už v tom čase otec udával problémy v podnikaní a poukazoval na vysoké splátky úveru poskytnutého mu od I. stavebnej sporiteľne. a.s.
12. Od tejto úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, otec bol medzičasom aj zamestnaný v zahraničí, v súčasnosti pracuje ako konateľ v obchodnej spoločnosti svojho brata, matka ukončila štúdium na vysokej škole, je zamestnaná ako učiteľka. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá C. v predškolskom veku, v súčasnosti je už na druhom stupni základnej školy. Rodičom ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli.
13. Keďže od poslednej úpravy výživného prešla doba sedem rokov, je nepochybné, že náklady na výživu maloletej vzrástli, minimálne od 1.9.2017 mala matka zvýšené výdavky na maloletú v súvislosti s jej nástupom do ďalšieho ročníka základnej školy.
14. S prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej, osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov, zárobkové možnosti a schopnosti otca, súd mu zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. C. zo sumy 120 na sumu 240 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2017.
15. Vzhľadom na to, že súd pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti musí prihliadať nielen na reálne príjmy a majetkové pomery povinného rodiča, ale aj na jeho zárobkové možnosti a schopnosti, súd sa zaoberal aj otázkou, či otec je schopný dosiahnuť aj vyšší príjem, než je aktuálny (uvádzal, že aktuálne je bez akéhokoľvek príjmu), pričom dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si taký príjem, z ktorého môže platiť zvýšené výživné, čo preukázal aj tým, že bol minulý rok zamestnaný v zahraničí, kde dosahoval príjem 1.500 eur mesačne a pokiaľ sa mu nedarí v podnikaní (čo tvrdil už v roku 2010) a nedostáva ani žiadnu odmenu ako konateľ v bratovej firme, hoci pre ňu pracuje, má možnosť zamestnať sa ako zamestnanec v odbore, v ktorom sa vyučil, keďže podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany v databáze voľných pracovných miest na pozíciu automechanik sú aktuálne v ponuke pracovné miesta u deviatich zamestnávateľov.
16. Keďže výživné bolo zvýšené spätne s účinnosťou od 1.9.2017, súd rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré je od uvedeného dátumu do 31.5.2018 v sume 1.080 eur a ktoré súd otcovi povolil splatiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
18. V súvislosti s vykonaním dôkazu - dožiadaním do cudziny, kde bolo potrebné preložiť listiny z jazyka slovenského do jazyka nemeckého a naopak, vznikli trovy na odmenu a náhradu hotových výdavkov prekladateľke v celkovej výške 194,70 eur. Súd rozhodol, že tieto trovy znáša štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.