Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/112/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov u JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 1.135,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/13/2016-47 zo dňa 21. septembra 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 196,90 eur s 8,75% úrokom z omeškania od 24. 02. 2013 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.135,60 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 24.2.2013 do zaplatenia a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, 2, 4, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 , § 44 ods. 1, § 43c ods. 1 § 52 a nasl. Obč. zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

1.3. Konštatoval, že pôvodný veriteľ, Consumer Finance Holding, a.s., a pôvodný žalobca žalovaný nárok odvodzoval od zmluvy o pôžičke z 30. 07. 2012, ktorou poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky vo výške 1.158,60 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť pôžičku 12. mesačnými splátkami po 99,35 eur. Záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a uhradila len sumu 209,35 eur, preto spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom z 09. 02. 2013 vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 1.135,60 eur. V priebehu konania zmluvou o postúpení pohľadávok z 19.09.2016, uzavretou medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom, bola postúpená pohľadávka voči žalovanej, preto súd na návrh postupníka uznesením zo 04. 04. 2017 pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu.

1.4. Posudzujúc zmluvu s poukazom na § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý má osobitnú právnu úpravu a je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou

úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis vyslovil, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu písomne uzavretej zmluvy o pôžičke č. 7111964 z 30. 07. 2012. Nebola preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanej ako zmluvných strán (v zmysle § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca nepreukázal existenciu v žiadosti žalovanej predpokladaného ním vyhotoveného potvrdenia o uzatvorení zmluvy, ako súčasti zmluvy a jeho doručenie žalovanej. Navyše, žiadosť žalovanej o poskytnutie pôžičky má číslo 3570533936, ktoré nie je totožné s číslom zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok (7111964). Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal okamih uzavretia zmluvy v zmysle § 44 ods. 1 a ani to, kedy mal jeho prejav vôle - prijatie oferty - dôjsť žalovanej z Popradu, kde bolo sídlo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., a to s poukazom na § 45 ods. 1 OZ, najmä keď na formulári žiadosti je (len) v záhlaví rukou napísané schválené a pod tým je dátum 31. 07. 2012 a rukou napísané aj číslo 7111964. Nie je zrejmé, kto a kedy na tlačivo žiadosti žalovanej spomínané údaje dopísal. V článku XI tlačiva žiadosti sú podpisy, ale ide o podpisy žiadosti klientom a sprostredkovateľom, ktorého iniciály sú uvedené v článku X tlačiva žiadosti s tým, že podpis sprostredkovateľa žiadosti je osvedčením prevzatia dokladov od klienta. Pokiaľ podľa bodu 1 článku IX žiadosti bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená znížiť klientom požadovanú výšku pôžičky, nie je zrejmý ani rozsah dohody prípadných zmluvných strán o výške úveru a podmienkach jeho čerpania žalovanou.

1.5.Keďže súd nemal preukázané, že by spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. akýmkoľvek písomným oznámením akceptovala spôsobom predpokladaným v § 43c ods. 1 písomný návrh žalovanej podľa § 43a ods. 1 OZ, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. písomnú formu, žalobca nepreukázal písomné uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zo zákona musí mať písomnú formu, je plnenie len na základe jednostrannej žiadosti žalovanej nepostačujúce.

1.6. Žalobca taktiež nepreukázal ani výšku plnenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. v prospech žalovanej, teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdenia o existencii peňažného záväzku žalovanej zo zmluvného vzťahu. Preto pokiaľ by aj spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanej poskytla sumu 1.000,- eur, žalovaná by bez ďalšieho, získala týmto plnením majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ. Vznikla by jej povinnosť podľa § 451 ods. 1 OZ, § 456 a § 458 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000,- eur vydať tomu, na úkor koho ho získala.

1.7. Súd prihliadajúc na premlčanie nároku uplatneného žalobou podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z v spojení s § 107 ods. 1, 2 uzavrel, že žaloba bola doručená súdu dňa 15. 01.2016 a peňažné plnenie poskytnuté titulom bezdôvodného obohatenia bolo žalovanej poskytnuté najneskôr 06. 08. 2012, kedy podľa prehľadu splátok a úhrad bola splatná akontácia, (i keď žiadne plnenie v prospech žalovanej jej údajným veriteľom ani nebolo v konaní preukázané). Do podania žaloby uplynula žalobcovi nielen subjektívna dvojročná, ale aj objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula najneskôr 06. 08. 2015 pre úspešné uplatnenie nároku na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, preto žalobu pre premlčanie nároku zamietol.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovie, pričom v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 196,90 s 8,75% úrokom z omeškania od 24. 02. 2013 do zaplatenia zobral žalobu späť a konanie žiadal zastaviť, pričom poukázal na to, že v tejto časti žiadal zastaviť konanie už pred súdom prvej inštancie. Dôvodil nesprávnymi právnymi závermi o neunesení dôkazného bremena preukazujúceho existenciu úverového vzťahu. Z čl. IX. bod 3 žiadosti o poskytnutie pôžičky, samotnou akceptáciou žiadosti žalovanej ich právnym predchodcom došlo k uzatvorenie zmluvy o pôžičke. S odoslaním formálneho potvrdenia zmluvy nebola viazaná účinnosť zmluvného vzťahu a prijatím žiadosti žalovanej bez výhrad došlo k planému vzniku právneho vzťahu. Nesprávny je aj záver súdu o nepreukázaní výšky plnenia. V konaní si uplatňuje nárok z titulu nesplateného úveru vyplývajúci zo zmluvy č. 7111964, ktorá je spotrebiteľskou. Je zmluvou konsenzuálnou, t.j. záväzok z nej vznikol dohodou strán o poskytnutí finančného plnenia jeho právnym predchodcom a záväzkom žalovanej plnenie vrátiť, nie reálnym odovzdaním peňazí dlžníkovi. Výška poskytnutého úveru vyplýva z čl. IV zmluvy. Na záver poukázal na to, že žalovaná výšku úveru, formy splácania a zosplatnenia nerozporovala, preto sú jeho tvrdenia v zmysle § 151 nesporné.

3. Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 1.135,60 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 24. 02.2013 do zaplatenia titulom neuhradeného zostatku úveru poskytnutého žalovanej jeho právnym predchodcom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Žalovanej boli poskytnuté zmluvou o pôžičke z 30. 07. 2012 finančné prostriedky v sume 1000,- eur a celková sumy pôžičky bola 1.158,60 eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 32%, PRMN 32%, priemerná hodnota RPMN 46,18%. Pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v 12. mesačných splátkach po 99,35 eur. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 07/2013. Žalovaná uhradila len sumu 209,35 eur, preto spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom z 09. 02. 2013 vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobca nepreukázal uzatvorenie písomnej zmluvy o úvere a to existenciu dvoch zhodných prejavov vôle uzatvoriť zmluvu, keď nepreukázal zaslanie potvrdenia žalovanej o uzatvorení zmluvy, preto uzavrel, že mu vznikol nárok na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, ktorý je ale premlčaný. Konštatoval tiež nepreukázanie poskytnutia pôžičky.

9. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa uzatvorenia zmluvy a poskytnutia plnenia a nedodržanie postupu podľa § 151 CSP.

10. Odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podaného odvolania a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v zostávajúcej zamietajúcej časti nie je dôvodné. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 196,90 eur s 8,75% úrokom z omeškania od 24. 02. 2013 do zaplatenia zobral žalobca žalobu späť, preto odvolací súd konanie v tejto časti podľa § 370 ods. 1 zastavil. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom aplikoval správne právne predpisy na správne zistený skutkový stav veci a rozhodnutie je vecne správne.

11. Reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že týmito dôvodmi sa zaoberal už súd prvej inštancie a svoje úvahy vysvetlil v napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Zmluva predložená žalobcom je označená ako Žiadosť o poskytnutie pôžičky, v bode IV. je uvedená požadovaná suma pôžičky - suma 1.000,- Eur. Podľa čl. IX, nazvanom ako „vyhlásenie zmluvných strán“ v bode 2 si dohodli, že podpísaním Žiadosti a jej príloh klient potvrdzuje slobodný a vážny prejav uzatvoriť zmluvu o pôžičke a v bode 3 dohodli, že v prípade akceptácie Žiadosti klienta na uzatvorenie

zmluvy spoločnosť sa zaväzuje, že poskytne peňažné prostriedky a klient sa zaväzuje, že peňažné prostriedky vráti podľa Žiadosti. Akceptáciou návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy zo strany spoločnosti dochádza k uzatvoreniu zmluvy, o čom spoločnosť zašle klientovi písomné potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o pôžičke.

12. Posudzujúc vyššie uvedené zmluvné dojednania medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou odvolací súd dospel k záveru, že v zmluve si veriteľ, ktorému bol návrh (žiadosť) určený, vyhlásenie o jeho súhlase s prijatím návrhu (akceptáciu) podmienil zaslaním písomného potvrdenia o uzatvorení Zmluvy o pôžičke. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že samotnou akceptáciou žiadosti žalovanej ich právnym predchodcom došlo k uzatvorenie zmluvy o pôžičke v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., ani že na odoslanie formálneho potvrdenia zmluvy nebola viazaná účinnosť zmluvného vzťahu. Dôsledok akceptácie, t.j. bezvýhradné prijatie návrhu bol viazaný na zaslanie písomného potvrdenia, že veriteľ s návrhom súhlasí. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona písomnú formu a žalobca nepreukázal zaslanie svojho súhlasu s obsahom návrhu žalovanej (klienta) na uzatvorenie zmluvy formou písomného potvrdenia žalovanej, je správny záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal uzatvorenie zmluvy v písomnej forme.

13. Odvolací súd súhlasí so žalobcom v tom, že zmluva nevznikla reálnym odovzdaním peňazí žalovanej, pričom podľa zmluvy si žalovaná požičala sumu 1.000,- eur, ktorú mala vrátiť v celkovej sume 1.158,60 euro v 12. splátkach po 96,55 eur. Žalovaná poskytnutie pôžičky, v danej veci spotrebiteľského úveru a ani jej výšku v konaní nenamietala, preto je potrebné vychádzať z toho, že pôžička, resp. úver jej bol poskytnutý v súlade so zmluvou. Tieto nesprávne závery súdu prvej inštancie ale z dôvodov uvedených v bode 11 nemali za následok vecnú nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia, preto odvolací súd stotožniac sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie v otázke posúdenia premlčania nároku vzniknutého z bezdôvodného obohatenia žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

14. Na záver odvolací súd dodáva, že v posudzovanej veci tzv. sudcovská koncentrácia civilného sporového konania (§ 151 ods. 1, 2 nebola aplikovateľná, pretože predmetom sporu je spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania (§ 290 a nasl . Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a taktiež aj bez návrhu môže obstarať alebo zabezpečiť taký dôkaz.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1 CSP. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo jej tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .