Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: Anna Hvizdošová, nar. 1.12.1960, bytom Dúbravská 69, Prešov, proti žalovanému: N. R., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, C., zastúpený I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. S. XX, XXX XX C., o vyporiadanie BSM, takto

rozhodol:

I. Z majetku patriaceho do BSM sa do: a) výlučného majetku N. R., M.. R., T.. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX, H. S. XX, C., prikazuje pohľadávka voči Y. T., B. I. XX, C. vo výške 1 327,76 € s príslušenstvom, b) podielového spoluvlastníctva Z. R., M.. D., T.. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX, H. S. XX, C. a N. R.Z., M.. R., T.. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX, H. S. XX, C. prikazujú nehnuteľnosti, a to: a. rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele CKN č. XXXX a zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C. v rozsahu 9/20 v pomere k celku pre každého, b. garáž postavená na parcele CKN č. XXXX, k. ú. C. v rozsahu 1 v pomere k celku pre každého, c. parcely CKN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX zapísané na LV XXXX, k. ú. Prešov v rozsahu 9/20 v pomere k celku pre každého.

II. Na vyrovnanie podielov je N. R. povinný vyplatiť Z. R.Š. sumu 663,88 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Znalec V.. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C. má nárok na náhradu výdavkov spojených s podaním znaleckého posudku č. 213/2017 v rozsahu 100 %, a to voči žalobcovi Z. R. a žalovanému N. R. v rozsahu 1 od každého.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 08.03.2016 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým manželom. Pokiaľ ide o samotný návrh nachádzajúci sa na č. l. 1, ten bol na prejednanie veci úplne nedostatočný. Súd teda vyzval žalobkyňu, aby svoj návrh špecifikovala a uviedla presne čo žiada urobiť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Na to reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 25.05.2016, kde uviedla, že žiada o predaj rodinného domu, dielne a garáže, záhrady, hnuteľného majetku ako je náradie v dielni, ktoré navrhuje ponechať exmanželovi, ostatný majetok rovnakým dielom, nakoľko bez jej dovolenia požičal 40 000,- Sk cudzej osobe. Z dôvodu, že toto vyjadrenie bolo stále nezrozumiteľným, predvolal súd žalobkyňu na výsluch za účelom špecifikácie predmetu konania. Žalobkyňa sa na výsluch dostavila, kde súd ju poučil akým spôsobom je potrebné špecifikovať to, čo chce urobiť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Napriek tomu zo strany žalobkyne k úprave návrhu nedošlo, preto súd uznesením č. k. 9C/83/2016-31,

právoplatným dňa 15.02.2017 podanie žalobkyne odmietol s výnimkou vyporiadania nehnuteľností a pôžičky. 1.1. Predmetom vyporiadania tak ostali nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. 5660, postavený na parc. č. 2040, ako aj parcely 2039/1, 2039/2 a 2040, všetko k. ú. Prešov, pričom predmetom bezpodielového spoluvlastníctva bol rodinný dom a tieto nehnuteľnosti v rozsahu 9/10, zvyšný podiel 1/10 je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Rovnako predmetom vyporiadania ostala aj pôžička poskytnutá za trvania manželstva zo strany žalovaného Y. T. vo výške 40 000,- Sk. Predmetom konania ostala aj garáž bez súpisného čísla, ktorá je v BSM v rozsahu 1/1.

2. Žalovaný sa k predmetu konania prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.04.2017 (č.l. 38), kde uviedol, že nesúhlasí s predajom domu, ostatný majetok nehnuteľný nie je na polovicu, ale podľa LV, kde má 5,5 - 10 majetku.

3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj znaleckým posudkom na cenu rodinného domu a zistil nasledujúce: 3.1. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/64/2013-28, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2013 vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené, pričom uzatvorené bolo dňa 07.06.1986. 3.2. Súd ďalej vykonal dôkaz výpisom z LV č. XXXX, z ktorého vyplýva, že parcely č. XXXX/X, XXXX/ XX a XXXX ako aj rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX sú v pomere k celku 9/10 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v pomere 1/10 patria do výlučného vlastníctva žalovaného. Garáž bez súpisného čísla je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu v rozsahu 1/1. 3.3. Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2017 (č. l. 42), žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru v bezpodielovom spoluvlastníctve v pomere 9/10 je iba dom a parcela č. 2040, ostatné parcely by mali byť v bezpodielovom spoluvlastníctve v celom rozsahu. Súd sa pokúšal túto otázku overiť, a preto požiadal o podanie správy Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, ktorý súdu odpovedal podaním doručeným dňa 29.09.2017 (č. l. 53 - 54). Z tohto listu však nevyplýva, žeby tvrdenie žalobkyne bolo pravdivé, naopak vyplýva z tohto podania záver katastrálneho orgánu o tom, že už pri zápise dedičských podielov po právnych predchodcoch žalovaného došlo k chybnému zápisu, pričom však táto vada nemôže mať vplyv na samotný predmet konania. Katastrálny orgán uviedol, že na LV č. XXXX bola zapísaná parcela EN XXXX/X, pôvodne parcela mpč. XXXX/X evidovaná na LV č. XXXX v podiele spolu o veľkosti 48/80 R. I. a R. N. podľa položky 11/70. Z uvedeného LV správny orgán nevie presne zistiť pod akou položkou bola parcela EN XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX, nakoľko tento zápis položky na uvedenom LV absentuje. Ide o pôvodnú parcelu mpč. XXXX/X, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy N XXX/XX, NZ XXX/XX. 3.4. Súd ďalej vykonal dôkaz notárskou zápisnicou značky N XXX/XX, NZ XXX/XX (č. l. 10), z ktorej vyplýva, že predávajúci C. R., D. I., I. Č. Z. I. R. týmto odpredávajú pre N. R. a jeho manželku Z., podiel z rodinného domu, príslušenstva a záhrady, k. ú. Prešov, v LV č. XXXX, EN XXXX/XXXX pod Z., H., X., S., Q. D. X/XX, W. Č.. XXXX mpč. XXXX/X, XXXX/X pod Z., H. D. XX/XX, zápisnica č. XXXX mpč. XXXX/ X, XXXX/X pod H. X/a, XX/a D. XX/XX, z ktorých v zmysle geometrického plánu a výkazu výmer bola vytvorená parcela pre kupujúcich XXXX/X-J. vo výmere XXXX m2. Z tejto kúpnej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice pre súd vyplýva, že rodinný dom, príslušenstvo a záhrada, ktorými súd rozumie parcely XXXX/X, XXXX/XX Z. XXXX spolu s rodinným domom súp. č. XXXX boli skutočne prevedené do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu v podiele 9/10 a do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vcelku, teda v podiele 1/1 bola prevedená parcela XXXX/X, ktorá však predmetom vyporiadania nie je, keďže počas trvania manželstva bola nimi odpredaná. 3.5. Súd ďalej oboznámil zmluvu o pôžičke (č. l. 12), z ktorej vyplýva, že žalovaný požičal Y. T. dňa 20.04.1999 sumu 40 000,- Sk. Z exekučného príkazu EX 715/2013-11 (č. l. 26) vyplýva, že pohľadávka 40 000,- Sk priznaná žalovanému platobným rozkazom č. 1Ro/1561/03 zo dňa 28.05.2003 je predmetom exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. I.. C. Y.. Na pojednávaní konanom dňa 04.09.2017 žalovaný uviedol, že exekúcia voči Y. T. nebola dosiaľ ani čiastočne úspešná. 3.6. Pokiaľ ide o hodnotu garáže a parciel, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, strany sporu sa nevedeli zhodnúť na ich cene, preto bol do konania privzatý znalec z odboru ohodnocovania nehnuteľností. 3.7. Listom zo dňa 21.09.2017 (č. l. 52) súdny exekútor I.. I.. C. Y. súdu oznámil, že exekúcia vedená voči Y. T. na pohľadávku vo výške 40 000,- Sk spolu s príslušenstvom dosiaľ nebola vymožená ani čiastočne. Zo znaleckého posudku č. 213/2017 (č. l. 91-144) vyplýva nasledujúce:

4. Znalec určil hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nasledujúco: Hodnota rodinného domu s príslušenstvom a garáže - 49 207,13 €, hodnota pozemkov - 61 510,42 € a všeobecná hodnota spolu po zaokrúhlení tak predstavuje - 111 000 €.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku (č. l. 147) uviedla, že hodnota sa jej zdá nízka, avšak v tomto prípade, súd toto vyjadrenie považuje len za jej laické vyjadrenie bez podloženia relevantnými dôkazmi, napr. vyjadrením realitnej kancelárie, alebo iným znaleckým posudkom, pričom samotné takéto vyjadrenie nemôže správnosť znaleckého posudku relevantne spochybniť.

6. Žalovaný so znaleckým posudkom súhlasil (č. l. 153), uviedol však, že nedisponuje peňažnými prostriedkami, ktorými by mohol žalobkyňu vyplatiť.

7. Vo vzťahu k znaleckému posudku súd považuje za potrebné uviesť, že z neho vyplýva, že stavba garáže bola daná do užívania za trvania manželstva strán sporu. Súd teda uviedol, že garáž ako celok považuje za predmet spoluvlastníctva v podiele 1/1 voči čomu strany sporu nenamietali. 8. Masa BSM tak bola ustálená takto: Pohľadávka voči Y. T. - 1327,76 €, Rodinný dom v rozsahu 9/10, Garáž na p. č. XXXX v rozsahu 1/1, P.č. XXXX/X v rozsahu 9/10, P.č. XXXX/XX v rozsahu 9/10, P.č. XXXX v rozsahu 9/10.

9. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: Podľa § 149 ods.1 - (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 150 - Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa § 143 - V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Zánikom manželstva dochádza zo zákona k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako majetkového spoločenstva, ktorého vznik a trvanie je viazané na existenciu manželstva. Predmetom BSM môžu byť len veci, preto predpokladom ich vyporiadania je to, že boli súčasťou BSM a v čase vyporiadania existujú. Napriek tomu, že predmetom BSM nie sú pohľadávky a záväzky manželov viažuce sa k ich hospodáreniu počas BSM, v súdnej teórii a praxi panuje zhoda na tom, že analogicky podľa ustanovení o BSM treba vyporiadať aj tieto. 10.1. Bežnou formou vyporiadania BSM je prikázanie jednotlivých vecí, prípadne aj pohľadávok a záväzkov niektorému z manželov. V prípade ak takéto rozdelenie nemôže byť pre povahu vyporiadavaného majetku vykonané rovnomerne, uloží sa manželovi, ktorý dostal viac ako predstavuje jeho podiel, povinnosť vyplatenia ustupujúceho manžela. 10.2. V prejednávanej veci súd pohľadávku voči Y. T. prikázal žalovanému, keďže tento ju bez súhlasu exmanželky poskytol a zároveň ho zaviazal vyplatením polovice prikázanej pohľadávky žalobkyni. 11. Iná situácia nastala v súvislosti s vyporiadaním nehnuteľností, keďže tvoria jeden užívací celok a okrem garáže sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva v rozsahu 9/10 v pomere k celku. Strany sporu zhodne uviedli, že nemajú bonitu na vyplatenie druhého z exmanželov a najlepšie by bolo veci predať. 11.1 Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.“ 11.2 V konaní o vyporiadanie BSM možnosť stanovenú v § 142 ods. 1 posledná veta súd nemá, pretože platná právna úprava BSM (na rozdiel od zákonnej úpravy pri podielovom spoluvlastníctve), nepozná spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predajom veci a rozdelením jej výťažku. Analógiu v tomto prípade použiť nemožno. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1399/2004 zo dňa 20.10.2004, „Spoločné imanie manželov (v SR ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pozn súdu) nie je možné vyporiadať nariadením predaja veci v spoločnom imaní (BSM, pozn. súdu) a rozdelením výťažku.“ 11.3 Z dôvodov uvedených vyššie v konaní o vyporiadaní BSM prichádza do úvahy aj možnosť prikázania veci do podielového spoluvlastníctva za podmienky, keď sú dané výnimočné okolnosti odôvodňujúce tento spôsob vyporiadania BSM, pretože týmto rozhodnutím umožní súd v prípadnom nasledujúcom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riešiť zrušenie a vyporiadania takto vzniknutého spoluvlastníctva aj nariadením predaja veci a rozdelením výťažku, čo v konaní o vyporiadanie BSM možné nie je. 11.4 Česká judikatúra riešila možnosť prikázania veci z BSM (alebo zo SJM - společné jmění manželů) do podielového spoluvlastníctva vo viacerých prípadoch. Základným rozhodnutím, na ktoré nadviazali ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR bolo rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 4 Co 313/69 zo dňa 22.8.1969 (Rozhodnutie zverejnené aj v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek NS ČR vydanie 8 ročník 1970 str. 371 pod č. 76/70): „Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí tiež rodinný domček, môže byť podľa okolností konkrétneho prípadu (okrem iného so zreteľom na vyjadrenie účastníkov) vyporiadané - aj keď len výnimočne - aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný dom do podielového spoluvlastníctva účastníkov.“ Vychádzajúc z tohto rozhodnutia, judikoval vo viacerých veciach Najvyšší súd ČR zhodne v zmysle vyššie uvedenej právnej vety. K tomu pripájal rôzne dôvody pre takéto rozhodnutie. V rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2597/2006 zo dňa 14.4.2009 Najvyšší súd ČR uviedol: „Súdna prax je jednotná potiaľ, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí tiež rodinný dom, môže byť podľa okolností prípadu vyporiadané výnimočne aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný domček do podielového spoluvlastníctva účastníkov (k tomu porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 22.8.1969, sp. zn. 4 Co 313/69, uverejnené v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, 1970, pod porad. č. 76, rozsudek Najvyššieho súd ČR zo dňa 17.5.2001, spl. zn. 22 Cdo 629/2000, uverejnený v Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu, C.H.Beck, pod por. č. C 496 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.2.2004, sp. zn. 30 Cdo 1510/2002, uverejnený v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C.H.Beck pod por. č. 2295). Závery vyslovené v uvedených rozhodnutiach sú použiteľné aj pre vyporiadanie spoločného imania manželov, a to tak vo vzťahu k rodinnému domu účastníkov, tak aj k ich ďalším nehnuteľnostiam.“ Ďalej uviedol: „Odvolací súd prikázanie rodinného domu a vyššie uvedených pozemkov do podielového spoluvlastníctva účastníkov odôvodnil poukazom na skutočnosť, že žiadny z nich nemá k dispozícii finančné prostriedky k vyplateniu vyporiadacieho podielu a v odvolacom konaní neprejavili o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva záujem. Vychádzal ďalej zo zistenia, že žalovaný sa z rodinného domu vysťahoval už v roku 2002. Ak v konaní o vyporiadanie spoločného imania manželov nemožno nariadiť predaj spoločnej veci a rozdelenie výťažku (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.10.2004, sp. zn. 22 Cdo 1399/2004, uverejnený v časopise Soudní rozhledy, 2005, č. 2, str. 58), tak úvaha odvolacieho súdu o prikázaní nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva účastníkov nie je zjavne neprimeraná a nie je dotknutá ani problematickými vzťahmi účastníkov. Ak títo nebudú schopní sa na výkone spoluvlastníckych práv či na likvidácii spoluvlastníctva dohodnúť, môžu sa domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom v zmysle § 142 Obč. zák. s možným zákonným spôsobom vyporiadania, ktorým je aj nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Do úvahy tiež prichádza aj dražobný predaj spoločnej veci podľa § 17 a nasl. zák. č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách, formou dobrovoľnej dražby, prípadne aj predaj spoločnej veci mimo dražbu.“ Aj v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 2846/2012 zo dňa 17.12.2013 Najvyšší súd ČR dospel k rovnakému záveru, ktorý odôvodnil takto: „Vo svetle uvedenej judikatúry nie je úvaha, ktorá viedla odvolací súd k zvolenému spôsobu vyporiadania zjavne neprimeraná, a dovolanie tak nie je dôvodné. Súd vzal predovšetkým do úvahy skutočnosť, že žiadny z účastníkov nemá dostatok prostriedkov na vyrovnanie vyporiadacích podielov v prípade, že by dom bol prikázaný len jednému z nich, a že nie je možné predpokladať, že by mu bol poskytnutý úver. Za tejto individuálnej situácie nie je záver odvolacieho súdu o tom, že dom je potrebné prikázať do podielového spoluvlastníctva účastníkov, ktorí tak ponesú uvedené riziká rovným dielom, zjavne nesprávny.“

11.5 Citované rozhodnutia a ich závery sú použiteľné aj v Slovenskej republike. Ako je možné si všimnúť, všetky rozhodnutia sa týkajú nehnuteľností a možno skonštatovať, že daný spôsob vyporiadania BSM prikázaním veci do podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy najmä pri nehnuteľnostiach, pretože hnuteľné veci je medzi účastníkov možné jednoduchšie rozdeliť jednak pre ich nižšiu hodnotu a jednak preto, že v čase vyporiadania BSM už každý z účastníkov poväčšine užíva hnuteľnosti, ktoré si chce aj ponechať. Zároveň, ak sú v konaní vyporiadavané nehnuteľnosti, zväčša ide o jednotlivú nehnuteľnosť (menej často o viac nehnuteľností), kde najmä pri stavbách možno očakávať, že ich reálna deliteľnosť skôr neprichádza do úvahy. Možno zhrnúť, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa súd v prvom rade mal snažiť rozhodnúť spor tak, aby sa veci tvoriace masu BSM rozdelili medzi manželov tým spôsobom, že každý z manželov nadobudne celú vec, pretože prípadné prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva vedie len k rozširovaniu sporov, keďže takto vzniknuté podielové spoluvlastníctvo k veci (pokiaľ sa bývalí manželia nedohodnú na zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva) bude musieť byť predmetom ďalšieho sporového konania o zrušenie a vyporiadanie takéhoto spoluvlastníctva. Ak sú však dané dôležité dôvody pre takéto rozhodnutie (prikázanie veci v BSM do podielového spoluvlastníctva) možno výnimočne takéto rozhodnutie urobiť, ak by iný spôsob vyporiadania bol v danom prípade nevhodný, čo je aj prejednávaný prípad z dôvodu nedostatku bonity exmanželov. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prikázal nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve exmanželov v rozsahu 9/10 v pomere k celku do podielového spoluvlastníctva a to každému v 1, čo predstavuje podiel každého 9/20 na celej veci. Pokiaľ ide o garáž, ktorá bola predmetom BSM ako celok, prikázal ju súd do podielového spoluvlastníctva v pomere 1 k celku pre každého z exmanželov. 13. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13.1. Keďže pomer strán sporu na vyporiadavanom majetku bol 1 pre každého a teda úspech na konaní bol rovnaký, žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 13.2. Podľa § 260 C.s.p. - Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.13.3. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na ohodnotenie spoločných nehnuteľností. Vzhľadom na rozhodnutie súdu o veci samej a o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu má súd za spravodlivé, aby sa na úhrade výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním podieľali exmanželia každý sumou v rozsahu 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.