Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-224-2017.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/224/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu G., zastúpeného R. proti žalovanej Z., o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom (pôvodne o zaplatenie 578,47 eur s príslušenstvom), na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. februára 2017, č.k. 7Csp/75/2016-89, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 09.09.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne zamietol vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala: I. určenia, že všetky úverové zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou sú neplatné a úvery sú bezúročné a bez poplatkov; II. zaplatenia sumy 229,64 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.01.2017 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 21 %. Rozhodnutie zdôvodnil skutkovým zistením, že dňa 23.08.2016 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 350 eur, celková suma pôžičky predstavovala 378,24 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť do 15 dní. Žalobca zaslal žalovanej sumu 350 eur dňa 23.08.2016 na jej bankový účet. Žalovaná neuhradila žalobcovi ani časť dlhu. Žalovaná uznala pohľadávku žalobcu vo výške 350 eur vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 eur od 09.09.2016 do zaplatenia, avšak vzniesla voči žalobcovi vzájomný nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 229,64 eur, ktoré žalobca nadobudol z jej predošlých desiatich pôžičiek na základe nezákonných odplát, na ktoré nemal nárok. Uviedla, že zmluvy z predošlých pôžičiek nemôže predložiť, pretože jej nie sú dostupné po prihlásení sa na účet, ktorý má vytvorený na webovej stránke žalobcu. Predložila len vlastný prehľad pôžičiek, podľa ktorého žalobca poskytol žalovanej desať pôžičiek v celkovej sume poskytnutej žalobcom 2.830 eur, pričom ona vrátila žalobcovi celkom 3.059,64 eur, teda preplatok je 229,64 eur.
1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec, aplikujúc ustanovenia § 657, § 52 ods. 1, ods. 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. tak, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti a je platná. Súčasne išlo o spotrebiteľskú zmluvu, avšak nie o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko podľa § 1 ods. 3 písm. l) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa
musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Žalobca žalobou uplatnil iba sumu poskytnutej pôžičky vo výške 350 eur. Súd mal poskytnutie pôžičky v sume 350 eur preukázané výpisom z účtu a žalovaná poskytnutie tejto pôžičky žiadnym spôsobom nerozporovala. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu je dôvodná a takto uplatnenú pohľadávku žalobcovi priznal vrátane úrokov z omeškania.
1.3 K vzájomnej žalobe podanej žalovanou súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná vzájomnou žalobou rozšírila predmet konania na ďalšie zmluvy, pričom o ich existencii nepredložila žiadny listinný dôkaz, a tým neuniesla dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala existenciu ňou tvrdených zmlúv, súd ich nemohol preskúmať a zaoberať sa otázkou ich platnosti alebo uplatneného bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol ako nedôvodnú.
1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 228,47 eur späť, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 578,47 eur bol úspech žalobcu 60,50 % a jeho neúspech 39,50 %. Súd preto žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu v konaní, t. j. vo výške 21 %.
2. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, v ktorom citovala z napadnutého rozsudku, že ona ako žalovaná „vzájomnou žalobou rozšírila predmet konania na ďalšie zmluvy, pričom o ich existencii nepredložila žiadny listinný dôkaz, a tým neuniesla dôkazné bremeno“. Uviedla, že súdu teraz predkladá listinné dôkazy o pôžičkách, ktoré so žalobcom v minulosti uzatvorila. Zmluvy nemohla zaslať na súd už predtým spolu s podanou protižalobou, pretože nimi nedisponovala. Až po zaslaní žiadosti žalobcovi jej boli zmluvy vydané. Podaním odvolania sa domáha, aby súd preskúmal aj ostatné zmluvy a určil, či má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa žalobca obohatil na jej úkor, čím jej spôsobil finančnú ujmu. Ďalej žiada, aby súd prehodnotil aj rozhodnutie o trovách konania, pretože ona sa so žalobcom snažila dohodnúť mimosúdnou cestou, ale žalobca s jej návrhom nesúhlasil.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Aj keď žalovaná svoje odvolanie formulovala ako odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, neuviedla v ňom žiadne odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 09.09.2016 do zaplatenia, preto odvolací súd, viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania, nemohol tento výrok vecne preskúmať. Napriek tomu odvolací súd považuje za vhodné uviesť, že vzhľadom k tomu, že išlo len o vrátenie istiny pôžičky bez úrokov a bez poplatkov a vzhľadom na vyjadrenia žalovanej pred súdom prvej inštancie, kde nerozporovala, že jej žalobca poskytol pôžičku vo výške 350 eur, z ktorej nevrátila žiadnu sumu (namietala len preplatenie predchádzajúcich desiatich pôžičiek), odvolací súd považoval tento výrok za správny.
6. Z procesného hľadiska odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mohol posúdiť vzájomný nárok vznesený žalovanou v časti o zaplatenie sumy 229,64 eur s príslušenstvom ako kompenzačnú námietku, nie ako vzájomnú žalobu, vzhľadom na jej zamietnutie by to však nič nezmenilo na konečnom výsledku konania, keď žalobca má voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 350 eur s príslušenstvom, kým nárok žalovanej voči žalobcovi nebol súdom uznaný (či už ako kompenzačná námietka alebo ako vzájomná žaloba).
7. Súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie vzájomnej žaloby neunesením dôkazného bremena žalovanou. Keďže žalovaná nepreukázala existenciu ňou tvrdených zmlúv, súd ich nemohol preskúmať a zaoberať sa otázkou ich platnosti alebo uplatneného bezdôvodného obohatenia. K odvolaniu už
žalovaná tieto zmluvy so žalobcom pripojila. Podľa tvrdení žalovanej, uvedených pred súdom prvej inštancie i v odvolaní, tieto zmluvy nemohla predložiť súdu skôr, pretože k nim nemala prístup cez webovú adresu žalobcu (išlo o zmluvy uzatvárané elektronicky) a žalobca jej ich poskytol až na jej žiadosť. Túto žiadosť však žalovaná súdu nepredložila, rovnako tak nepredložila ani list žalobcu, resp. obálku, z ktorých by bolo zrejmé, kedy jej žalobca tieto zmluvy zaslal. Čo je však podstatnejšie, žalovaná nepredložila ani dôkaz o tom, že uvedené zmluvy skutočne bez vlastnej viny nemala k dispozícii v čase konania pred súdom prvej inštancie, na základe čoho by bolo možné aplikovať ustanovenie § 366 písm. d) CSP. Ešte pred súdom prvej inštancie žalovaná predložila listinu, na ktorej je pravdepodobne fotografia (screenshot) obrazovky jej počítača, kde je pod webovou adresou www.smscredits.sk uvedené: „Z technických príčin je služba nedostupná, vašu registráciu obdržíme a ihneď ako bude služba dostupná, budeme vás kontaktovať.“ Tento oznam o nedostupnosti služby však výslovne spomína registráciu a „cesta“ k tomuto oznamu, zobrazená na predloženej listine, je označená „Chcem pôžičku - Registrácia cez SMS - len pre nových zákazníkov“. Oznam o nedostupnosti služby sa teda viazal na žiadosť o registráciu nového zákazníka. Z takto predloženej listiny nevyplýva, že by nedostupné boli aj už existujúce online účty a zmluvy (nie je to vylúčené, ale listina predložená žalovanou to nepreukazuje). Z uvedených dôvodov (nepreukázania naplnenia podmienok pre uplatnenie listín predložených žalovanou v odvolacom konaní ako prípustného nového prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany podľa § 366 CSP) odvolací súd na listiny predložené žalovanou v odvolacom konaní nemohol prihliadať.
8. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že zmluvy predložené žalovanou v odvolacom konaní nemenia nič na tom, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie žalobcu na jej úkor. Žalovaná totiž k výške súm, ktoré zaplatila žalobcovi na základe ňou predložených desiatich zmlúv o pôžičke, predložila len vlastné tvrdenia (vlastný prehľad týchto pôžičiek), bez akýchkoľvek dôkazov. Keďže žalobca jej tvrdenia o bezdôvodnom obohatení poprel, bolo povinnosťou žalovanej predložiť dôkaz o týchto skutočnostiach (t. j. o výške súm, ktoré jej žalobca na základe predmetných desiatich zmlúv o pôžičke poskytol, a najmä o výške súm, ktoré ona žalobcovi vrátila). Takýto dôkaz žalovaná nepredložila ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní. Aj z tohto dôvodu by nebolo možné vyhovieť jej vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 229,64 eur s príslušenstvom. V takom prípade by sa druhá časť jej vzájomnej žaloby (určenie neplatnosti, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv) stala len akademickou otázkou, keďže aj v prípade vyslovenia neplatnosti alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv by z dôvodu už rozhodnutej veci (res iudicata) nemohla opätovne žalovať vydanie bezdôvodného obohatenia.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny aj vo výroku zamietajúcom vzájomnú žalobu žalovanej, a preto ho aj v tejto časti potvrdil.
10. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie správne vzal do úvahy pomer úspechu a neúspechu oboch strán (§ 255 ods. 2 CSP), pričom čiastočné zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 228,47 eur s príslušenstvom, zavinené žalobcom (§ 256 ods. 1 CSP), tiež správne započítal rovnako ako neúspech žalobcu vo veci samej. Tak dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že úspech žalobcu bol 60,50 % (priznaná suma 350 eur z pôvodne žalovanej sumy 578,47 eur) a jeho neúspech 39,50 %, teda čistý úspech žalobcu (pomer jeho úspechu a neúspechu) bol 21 %. Skutočnosť, že žalovaná sa so žalobcom snažila dohodnúť mimosúdnou cestou, nemá vplyv na rozhodnutie o trovách konania, keďže žalovaná mimosúdnou cestou uplatňovala u žalobcu nárok, ktorý následne súd zamietol. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie tu vôbec neprihliadal na zamietnutie vzájomnej žaloby - pri započítaní nároku žalobcu na náhradu trov vo vzťahu k vzájomnej žalobe by bol pomer úspechu žalobcu vyšší. Vzhľadom k tomu, že v konaní o opravnom prostriedku nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP) a k tomu, že žalobca nepodal odvolanie, odvolací súd nemohol výrok o trovách zmeniť v neprospech žalovanej, preto tento výrok potvrdil.
11. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, teda by mal v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči neúspešnej odvolateľke (žalovanej) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca však bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).