Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-201-2017.pdf
PDF · 106.65 KB
No categories available
3Co/201/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16 proti žalovanej v I. rade: G. S., A.. XX. X. XXXX, S. W. Q. P., X. XXX/X/XX a žalovanému v II. rade: P. S., A.. X. X. XXXX, S. W. Q. P., X. XXXX/ XX, obaja právne zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Škultétyho 3, o zaplatenie 11.864,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 24C/75/2015-108 zo dňa 13. februára 2017
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III.
II. Žalobca má proti žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaní v I. a II. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.957,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.957,96 eur od 15. 10. 2014 do zaplatenia, to všetko do 15-dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Konanie v časti o zaplatenie 8.906,17 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e. III. Žalovaným v I. a II. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 %.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20. 2. 2015 proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 11.864,13 eur s prísl. titulom nezaplatenia záväzku žalovaných riadne a včas, vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretého medzi stranami dňa X. X. XXXX.
3. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 24C/75/2015-58 zo dňa 07. 05. 2015, ale z dôvodu podania odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/465/2015-88 zo dňa 07. 09. 2016 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd svojím konaním odňal strane sporu, t.j. žalovaným možnosť konať, ako strane sporu pred súdom a preto ďalšie napadané odvolacie dôvody odvolacím súdom v tomto odvolacom konaní už neboli preskúmavané.
4. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie ďalej pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalobcu, a to obchodnou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala právnym nástupcom žalobcu a ex leges vstúpila do všetkých práv a povinností právneho predchodcu.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ust. OZ, ako aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, taktiež aj to, že žalovaná v 1. rade uzatvorila dňa 9. 9. 2008 so žalobcom spotrebiteľský úver v celkovej výške 16.596,96 eur s tým, že predmetné finančné prostriedky boli prevedené na účet žalovanej v 1. rade. Úver bol splácaný v mesačných splátkach vo výške 226,61 eur, s počtom mesačných splátok 120, so splatnosťou splátky k 15. dňu v mesiaci, pričom celkové náklady činili výšku 10.713,01 eur, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 9,9 %, s poplatkom za uzavretie zmluvy vo výške 116,16 eur a s mesačným poplatkom za správu úveru vo výške 1,66 eur. Žalovaný v 2. rade v zmluve prehlásil, že spoločne a nerozdielne spolu so žalovanou v 1. rade uhradí záväzky z predmetnej zmluvy o úvere, vrátane jej príslušenstva.
6. Súd mal rovnako za preukázané, že žalovaná v 1. rade uhradila do rozhodnutia súdu žalobcovi sumu vo výške 13.638,99 eur. V dôsledku nesplatenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej, žalobca vypovedal zmluvu dňa 12.8.2014, s účinnosťou dňa 14. 10. 2014, kedy sa dlh stal splatným v celom rozsahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že celkový dlh žalovaných voči žalobcovi predstavuje sumu 11.864,13 eur, z toho 11.601,10 eur ako zvyšok dlžnej úverovej istiny, 243,32 eur ako dlžné úroky z úveru a 19,71 eur ako dlžné poistné z úveru.
7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a zo zmluvy o úvere nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, keďže žalobca v úverovej zmluve uviedol iba celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky v zmysle posúdenia náležitostí uzavretej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo dňa XX. XX. XXXX.
8. Preto dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je spotrebiteľského charakteru a je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 hore citovaného zákona, a preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22. 11. 2016 vzal žalobca žalobu v časti sumy 8.906,17 eur späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť, a to bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Zostávajúcu časť sumy vo výške 2.957,96 eur žiadal žalobca priznať spolu s príslušenstvom. Žalovaní vyjadrili na pojednávaní súhlas s vykonaným späťvzatím. Súd prvej inštancie, keďže žalobca sčasti vzal žalobu späť, konanie v časti o zaplatenie 8.906,17 eur s príslušenstvom v zmysle § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP zastavil.
10. Čo sa týka zostávajúcej časti predmetného nároku uplatneného žalobou, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru a žalobcovi priznal len rozdiel výšky poskytnutého úveru a doposiaľ uhradenej sumy tak, že od poskytnutého úveru odpočítal uhradené splátky a keďže úver predstavoval sumu 16.596,96 eur a žalovaná uhradila 13.638,99 eur, neuhradenou sumou je 2.957,97 eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazal s priznaním príslušenstva (viď bod 44 - 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku) s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.
11. Vec právne posúdil v zmysle § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „citovaný zákon“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 cit. zákona, § 53 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 54 ods. 1, 2 OZ, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj s poukazom na § 278 a § 137 písm. a/ CSP.
12. K rozhodnutiu súdu v zmysle návrhu žalovaných podľa ust. § 278 CSP súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nebolo možné vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 CSP a to z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov vyžadovaných ust. § 137 písm. a/ CSP (viď body 48 až 51 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 a § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol úspešný v rozsahu 25 % a žalovaní v rozsahu 75 %, čistý úspech žalovaných je v rozsahu 50 %, v dôsledku čoho priznal žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 %.
14. Proti výrokom rozsudku pod č. I. v spojení s výrokom o náhrade trov konania pod č. III. podali odvolanie v zákonnej lehote (včas) žalovaní v zmysle odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 písm. b/, d/ a f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
15. Čo sa týka naplnenia odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 písm. b/ CSP žalovaní dôvodili tým, že žalobca sa na pojednávanie konaného dňa 13. 02. 2017 nedostavil, čo odôvodnil nehospodárnosťou konania a tým, že by jeho prítomnosťou žalovaným len vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia. Preto na tomto pojednávaní právna zástupkyňa žalovaných navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie s odkazom na ust. § 278 CSP v zmysle odôvodnenia podaného návrhu. Súd prvej inštancie sa ale žiadnym spôsobom s týmto nevysporiadal, uznesením o ňom nerozhodol a vo veci vydal napadnutý rozsudok. Citovali čiastočné späťvzatie žaloby, ako je ospravedlnenie žalobcu z dôvodu neprítomnosti na súdnom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a zbytočného nenavyšovania trov konania, ktoré by museli znášať žalovaní, čo podľa žalovaných nespĺňa zákonné dôvody, nejde o okolnosť hodnú osobitného zreteľa, keďže žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o ich návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, k čomu ale nedošlo a preto navrhovali, aby súd prvej inštancie rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil rozsudok a rozhodol tak, že žalobný návrh zamieta, pričom si uplatnili nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a mal za to, že neboli naplnené zákonné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, keďže z gramatického výkladu ust. § 278 CSP je zrejmé, že pre jeho vydanie musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to - nedostavenie sa na pojednávanie a neospravedlnenie neprítomnosti. Žalobca poukázal na podanie zo dňa 02. 02. 2017, ktorým predložil súdu vyjadrenie k výzve na špecifikáciu pohľadávky zo dňa 01. 12. 2016 a zároveň požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní konanom dňa 13. 02. 2017 z dôvodu dodržania zásady hospodárnosti konania, pričom vyslovil súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, ako aj prítomnosti jeho právneho zástupcu a netrval na odročení pojednávania. Žalobca taktiež rozporoval tvrdenia žalovaných ohľadom doručenia čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 04. 11. 2016 tesne pred pojednávaním súdu, keďže čiastočné späťvzatie návrhu bolo žalobcom podané na poštovú prepravu dňa 18. 11. 2016, t.j. ešte pred vydaním predvolania na pojednávanie zo dňa 01. 12. 2016, nariadeného na deň 13. 02. 2017. V konaní riadne predkladal súdu všetky jemu známe dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a odpovedal na všetky doručené výzvy súdu. Preto navrhoval, aby odvolací súd v zmysle ust, § 387 CSP napadnuté výroky rozhodnutia potvrdil ako vecne správne s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. 05. 2018, o 09.35 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 15. 05. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
19. V odvolaní žalovaní uvádzali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
20. Odvolací súd uvádza, že odvolatelia naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odôvodňovali tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalovaných na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, aj keď mal na to splnené zákonné predpoklady v zmysle ust. § 278 CSP s odkazom na ust. § 137 písm. a/ CSP a zároveň poukazovali aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia (odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP), pričom aj keď žalovaní uplatnili odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ale v podanom odvolaní odvolatelia bližšie nekonkretizovali, a preto odvolací súd naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nemohol ani bližšie preskúmavať a preto len vo všeobecnosti konštatuje jeho nenaplnenie.
21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
23. Keďže žalovaní predovšetkým poukazovali na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku, podľa odvolacieho súdu žalovaní uplatňovali odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).
24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ CSP nie sú vo veci naplnené.
25. Z dôvodu len všeobecného uplatnenia odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, odvolací súd nemohol konkrétne preskúmavať naplnenie tohto odvolacieho dôvodu, a preto len uvádza, že vykonanými dôkazmi podľa zistenia odvolacieho súdu nebolo preukázané, aby v hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase rozhodovania alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil s tým, že rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvej inštancie dostatočne v bodoch pod č. 47 - 51 v napadnutom rozsudku jasne, výstižne a správne vysvetlil, prečo nerozhodol v spore o návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v celom rozsahu na neho aj poukazuje s tým, že len dodáva:
26. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je novým inštitútom v civilnom procesnom práve (§ 278 CSP) s tým, že na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ ( tzv. žaloba o splnenie povinnosti) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol
žalobca poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
27. V hore citovanom ust. § 278 CSP s odkazom na ust. § 137 písm. a/ CSP sú odzrkadlené dôsledky dôsledky kontradiktórneho sporového konania, ktoré si vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako a kde z dôvodu procesnej pasivity na strane žalobcu, je dôsledkom straty sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku, pričom konštrukcia zrušenia tohto kontumačného rozsudku je rovnaká, ako pri kontumačnom rozsudku v dôsledku pasivity žalovaného.
28. K odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd apeluje na to, že slovenská procesnoprávna úprava rozsudku pre zmeškania používa termín „vážne okolnosti“ ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti, čiže logicky musí ísť o okolností, ktoré nie sú bežné, ale sú vyššej intenzity. Synonymický slovník uvádza ako synonymum slova „vážny“, o.i. „ťažký“, „závažný“, „krízový“, pričom česká právna úprava používa v daných intenciách zase termín „dôvodné ospravedlnenie“, pričom právna teória zastáva názor, že ospravedlnenie žalovaného je dôvodné, ak tvrdí také skutočnosti, ktoré sú spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť (Bureš J.- Drápal L. a kol.: Občanský soudní řád, komentář, 7. vydaní).
29. Slovenská právna teória k vážnosti okolností uvádza, že sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine) a tiež zdôrazňuje, že vážnosť okolností je vždy daná na posúdení a voľnej úvahe súdu (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajaková J., Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok Komenár, Praha: C.H. Beck, 2016. s.1004).
30. Preto ak konajúci súd vyhodnotí, že ospravedlnenie neúčasti žalobcu vzhľadom na konkrétnu procesnú situáciu nemožno považovať za dôvodné s poukazom na čl. 4 Základných princípov CSP, s odkazom na postup súdu v zmysle § 183 ods. 4 CSP v prípade, ak podanie strany sporu súd neakceptuje a jej účasť je povinná, ako aj na čl. 17 základných princípov v znení, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá s predchádzaním zbytočných prieťahov a konaním hospodárne, bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, možno s apelom aj na ust. § 281 CSP a existencie objektívnych dôvodov, t.j., neúčasť na pojednávaní nie zo subjektívnych, ale z objektívnych dôvodov, a to vopred odôvodnených a včas oznámených a neexistencie pasivity v spore konštatoval, že podmienky pre aplikáciu 278 CSP v spore nie sú dané.
31. Odvolací súd poukazuje na objektívne a konkrétne dôvody, z ktorých jednoznačne nevyplýva pasivita žalobcu v konaní, a to viď vyjadrenie a ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní doručené súdu prvej inštancie dňa 09. 02. 2017 zo dňa 02. 2. 2017 na č.l. 99 spisu, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 04. 11. 2016 doručené súdu prvej inštancie dňa 22. 11. 2016 na č.l. 93 s tým, že vo vyjadrení žalobca podáva v zastúpení právneho zástupcu ozrejmenie podanej žaloby a požiadal súd o ospravedlnenie jeho neprítomnosti, pričom uvádza, že netrvá na odročení pojednávania a súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a jeho právneho zástupcu a na základe predložených dôkazov v intenciách žalobného návrhu, ktorý priložil a to aj v záujme hospodárnosti konania a zbytočného nenavyšovania ďalších trov konania.
32. Hore uvádzané skutočnosti preto potvrdzujú správny záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 47 až 53 vrátane, o nenaplnení zákonných predpokladov pre aplikáciu ust. § 278 CSP, keďže žalobca nebol v spore pasívny a vopred súdu, t.j. včas oznámil dôvody svojej neprítomnosti, čím nie je naplnený kumulatívny predpoklad v zmysle § 278 CSP v tom znení, že žalobca včas neospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami, nakoľko ospravedlnenie v rámci podaného vyjadrenia v spore doručil žalobca súdu prvej inštancie dňa 09. 02. 2017, pričom súd konal na pojednávaní dňa 13. 02. 2017 a prítomnosť žalobcu nebola pre rozhodnutie súdu v spore podstatná, vzhľadom na žalobcom predložené vyjadrenia, dôkazy, hospodárnosť konania, na ktoré dôvodne a správne poukazoval s odkazom na čl. 17 Základných princípov CSP.
33. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovení § 396 ods. 1, § 262 od. 1 a § 255 ods.1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešným žalovaným
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).