Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-215-2015.pdf
PDF · 168.7 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/215/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: v 1. rade Z., nar. XX.X.XXXX, bytom G. C. v 2. rade Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. v spore o zaplatenie 5.610,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 18.3.2015 žiadal súd, aby zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 5.610,60 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie odo dňa 21.4.2011 do 15.9.2014 vo výške 535,69 Eur a s ročným úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 5.610,60 Eur odo dňa 16.9.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 4.11.2009 medzi ním a postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 31.3.2006 Zmluvu č. 333348953, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/968 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani po posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013 sp. zn. 6M Cdo/4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Navyše, žalobca poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (v § 879j Občianskeho zákonníka). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky na strane č. 4 rozsudku sp. zn. 5Obo 56/2007 zo dňa 4.6.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávky vyplýva zo zmluvy o úvere súd prvého stupňa rovnako správe aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“ Jeho pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 11.448,59 Eur, ktorá pozostáva z istiny 10.130,47 Eur, riadneho úroku 0,- Eur, úroku z omeškania 1.318,12 Eur a ostatného príslušenstva 0,- Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 1.318,12 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 93,51 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.4.2011 do 20.3.2016 v počte 60 a celkovej výške 5.610,60 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.9.2014 od 20.3.2016 sa stali splatnými dňa 15.9.2014, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si v tomto konaní neuplatňuje. V tomto konaní si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 15.9.2014 si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (s účinnosťou do 31.12.2008). S účinnosťou od 1.1.2009 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky k dnešnému dňu uhradil na uplatňované splátky špecifikované v druhom odseku v článku III nasledovné sumy: 0,- Eur. Uplatňovaná dlžná suma k dnešnému dňu pozostáva z 60 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 5.610,60 Eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si vyčísľuje úrok z omeškania nasledovne: 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.4.2011 do 15.9.2014 vo výške 25,63 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.5.2011 do 15.9.2014 vo výške 25,02 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.6.2011 do 15.9.2014 vo výške 24,38 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.7.2011 do 15.9.2014 vo výške 23,76 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur 21.8.2011 do 15.9.2014 vo výške 23,12 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.9.2011 do 15.9.2017 vo výške 22,48 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.10.2011 do 15.9.2014 vo výške 21,86 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 15.9.2011 do 15.9.2014 vo výške 21,22 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 15.9.2011 do 15.9.2014 vo výške 20,60 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.1.2012 do 15.9.2014 vo výške 19,96 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.2.2012 do 15.9.2014 vo výške 19,32 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.3.2012 do 15.9.2014 vo výške 18,73 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.4.2012 do 15.9.2014
vo výške 18,09 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.5.2012 do 15.9.2014 vo výške 17,47 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.6.2012 do 15.9.2014 vo výške 16,83 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.7.2012 do 15.9.2014 vo výške 16,21 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.8.2012 do 15.9.2014 vo výške 15,57 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.9.2012 do 15.9.2014 vo výške 14,93 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.10.2012 do 15.9.2014 vo výške 14,31 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.11.2012 do 15.9.2014 vo výške 13,67 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.12.2012 do 15.9.2014 vo výške 13,05 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.1.2013 do 15.9.2014 vo výške 12,42 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.2.2013 do 15.9.2014 vo výške 11,78 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.3.2013 do 15.9.2014 vo výške 11,20 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.4.2013 do 15.9.2014 vo výške 10,56 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.5.2013 do 15.9.2014 vo výške 9,94 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.6.2013 do 15.9.2014 vo výške 9,30 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.7.2013 do 15.9.2014 vo výške 8,68 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.8.2013 do 15.9.2014 vo výške 8,04 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.9.2013 do 15.9.2014 vo výške 7,40 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.10.2013 do 15.9.2014 vo výške 6,79 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.11.2013 do 15.9.2014 vo výške 6,15 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.12.2013 do 15.9.2014 vo výške 5,53 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.1.2014 do 15.9.2014 vo výške 4,89 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.2.2014 do 15.9.2014 vo výške 4,25 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.3.2014 do 15.9.2014 vo výške 3,67 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.4.2014 do 15.9.2014 vo výške 3,03 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.5.2014 do 15.9.2014 vo výške 2,41 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.6.2014 do 15.9.2014 vo výške 1,77 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.7.2014 do 15.9.2014 vo výške 1,15 Eur, 8,05 % zo sumy 93,51 Eur od 21.8.2014 do 15.9.2014 vo výške 0,52 Eur 8,05 % zo sumy 93,51 Eur o d 16.9.2014 odo zaplatenia.
3. V elektronickom podaní doručenom súdu dňa 28.11.2017 žalobca poukázal v súvislosti s jeho aktívnou legitimáciou na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú jeho aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. V podaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8Co/564/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013. Ďalej zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva, a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Uvedené vyplýva aj z ust. § 4 ods. 6 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zákonodarca v uvedenom ustanovení jednoznačne definoval, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. V poznámke pod čiarou zákonodarca tento osobitný právny predpis zároveň definoval odkazom na ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Ak by teda zákonodarca mienil v ust. § 92 ods. 8 ZoB upraviť podmienky, ktorých splnenie
je potrebné na platné postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do poznámky pod čiarou k ust. § 4 ods. 6 ZoSÚ (ktoré pojednáva o postupovaní pohľadávok veriteľa) - a to jednoznačným odkazom na ust. § 92 ods. 8 ZoB. Zákonodarca však pri postupovaní pohľadávok neodkazuje na ust. § 92 ods. 8 ZoB, ale na ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Aj z uvedeného vyplýva, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné na prelomenie bankového tajomstva, pričom ho nemožno spájať s platnosťou postúpenia pohľadávok. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 2.5.2017, sp. zn. 9Co/20/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 2.5.2017, sp. zn. 19Co/2/2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Odo/1613/2005 z 29.04.2008. Zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti poukazuje na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015 účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účel § 92 Zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil Najvyšší súd Českej republiky, resp. nemecký Spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným Zákonom o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp. zn. 8C/67/2013. V ďalšom tiež poukázal na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1 264 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 12Co/223/2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 9.12.2015, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.5.2015, sp. zn. 8Co/163/2015: rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 4.11.2015, sp. zn. 7Co/540/2015, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015, zo dňa 25.8.2016, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 5.10.2016, sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 5.10.2016. Zároveň žalobca nemôže súhlasiť ani s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 2.5.2017 „ Žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver, ktorý mali dohodnutým spôsobom v dohodnutom čase splácať, čo však porušili a s úhradou boli v čase postúpenia v omeškaní 1225 dní. Žalovaní, ako z listín zo spisu vyplýva, výslovne súhlasili s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť svoje akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky (bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú podľa čl. II. bod 2. zmluvy o splátkovom úvere jej súčasťou). Takáto dohoda je podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách prípustná. Dohoda nevykazuje znaky nevyváženosti, ak veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť svoju pohľadávku a dlžník môže postúpiť svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa,
má to základ vo funkcií súhlasu, ktorým je ochrana veriteľa. Dlh by totiž mohol prevziať taký dlžník, majetkové pomery ktorého by mohli zhoršiť alebo znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa... . So zreteľom na dôvody, ktoré uviedol, považoval odvolací súd námietku žalobcu týkajúcu sa posúdenia platnosti zmluvy súdom prvej inštancie za dôvodnú, rozsudok súdu prvej inštancie za taký, ktorým sa z vykonaných dôkazov nedospelo k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu názoru, súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky), zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.“ Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a to podaním zo dňa 27.08.2014 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 15.9.2014 (dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa článku V. bod 1. Zmluvy o postúpení pohľadávok Predmetom tejto Zmluvy je dohoda Zmluvných strán o odplatnom postúpení Pohľadávok v celkovej výške ...., a to so všetkým právami, ktoré sú spojené s postupovanými Pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto Zmluve. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta....Banka je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede Banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia Klientovi (...) Postúpením pohľadávky sa stal sám veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na neho všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil a to po postúpení predmetnej pohľadávky.
4. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
5. Na pojednávanie nariadené na deň 24.5.2018 sa neustanovil žalovaný v 1. rade, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané postupom v súlade s ust. §§ 106, 112, 116 Civilného sporového poriadku, a vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol dňa 24.5.2018 v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu ako aj na listiny, ktoré v konaní predložil žalobca, a to Zmluvu o splátkovom úvere č. 0333348953 zo dňa 31.3.2006, Dohodu o ručení zo dňa 31.3.2006, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009, prehľad transakcií na účte žalovaného v 1. rade, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.8.2014.
6. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 26.10.2017 uviedol, že mu bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu. O úver žiadal z dôvodu, že ho o tom požiadala priateľkina matka, ktorá však zomrela, a nemal úver kto splácať. V súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku.
7. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní predniesol, že pri vybavovaní úveru bola prítomná aj bývalá manželka žalovaného v 1. rade, jeho svokra a možno aj svokor. Podpísal Dohodu o ručení, nakoľko sa
poznal so svokrom žalovaného v 1. rade. Nebolo mu doručené oznámenie banky o zosplatnení úveru a tiež nebol bankou vyzvaný k úhrade jej pohľadávky po lehote splatnosti neuhradených splátok.
8. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 31.3.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 so žalovaným v 1. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. 0333348953, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému v 1. rade úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 Eur), ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 11 % p.a. (v deň uzavretia zmluvy) mesačnými splátkami po 2.817,- Sk ( Eur 93,51 Eur) s lehotou splatnosti k 20. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od 20.4.2006 s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.3.2016. RPMN bola v zmluve stanovená vo výške 5,51 %.
9. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere bola zabezpečená Dohodou o ručení zo dňa 31.3.2006, v zmysle ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal v prípade neplnenia povinnosti žalovaným v 1. rade k úhrade jeho záväzku z titulu úverovej zmluvy s príslušenstvom, poplatkami a ďalšími nákladmi.
10. Podľa článku II. bod 2. zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.
11. Podľa článku II. bod 3. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
12. Podľa článku II. bod 4. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
13. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom dňa 4.11.2009 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 033348953 zo dňa 31.3.2006 vo výške 11.448,59 Eur, ktorá pozostávala z istiny 10.130,47 Eur, úroku z omeškania 1.318,12 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
14. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovaným 1. a 2. rade listom vypracovaným právnym predchodcom žalobcu dňa 20.11.2009.
15. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti mal súd preukázané, že žalobca oznámil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade listom zo dňa 27.8.2014, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.8.2014, ktorá pozostáva z bankou vyrátanej istiny k 4.11.2009 10.130,47 Eur a bankou vyrátaného úroku z omeškania k 4.11.2009 1.318,12 Eur t.j. pohľadávka z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere sa stala splatnou. Žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade k splateniu celej pohľadávky v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia.
16. Žalobca v spore nepreukázal doručenie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaným v 1. a 2. rade.
17. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
18. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
19. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
22. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
23. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
24. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
27. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
29. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
30. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
31. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
34. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
35. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
36. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
37. K argumentácii žalobcu, že daná vec má byť posúdená podľa ustanovení Obchodného zákonníka súd uvádza, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným v 1. rade zmluvu o úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti účastníkov ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalovaný v 1. rade vystupoval v danom prípade pri podpise zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vpisujú iba meniace sa údaje, a teda jej obsah nemohol žalovaný v 1. rade podstatným spôsobom meniť, respektíve ovplyvniť, je predmetná
Zmluva o splátkovom úvere svojím charakterom zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ, avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy uzavreté či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Za tohto stavu, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je vo vzťahu k zmluve o úvere Obchodný zákonník, je potom nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch ( pozri napríklad uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.9.2014, sp. zn. 6Co/139/2013). To znamená, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, predmetná Zmluva o splátkovom úvere musí mať aj náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.
38. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pred dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jej podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podniku. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom časti vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používal v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľa spravidla obsah zmluvy nemení.
39. Súd v danej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok ( Článok 6 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách).
40. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona ochrany spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
41. Súd v danom prípade však dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť.
42. Zásadnou otázkou, ktorú bolo totiž potrebné v spore vyriešiť je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Žalobca v predmetnom spore tvrdí, že je aktívne legitimovanou stranou v spore.
43. Súd prvej inštancie je tak povinný preskúmať vecnú legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnu (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) ktorá je imanentnou súčasťou civilného procesu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.96.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, zodpovedaný ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného v Článku 46 ods. 1 Ústavy ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného Článkom 6 ods. 1 Dohovoru ( nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. decembra 2014, sp. zn. III.ÚS 266/2014).
44. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
45. Podľa ust. § 92 ods. 9 zákona o bankách informácie chránené bankovým tajomstvom sa môžu poskytnúť iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti podľa osobitného predpisu alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 % alebo v súvislosti so zlúčením alebo splynutím banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí takej zmluvy, alebo osobe, s ktorou sa má banka zlúčiť alebo splynúť, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o uzavretí zmluvy súvisiacej s predajom, zlúčením alebo splynutím banky. Osoby, ktoré sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní, po vypracovaní podkladov alebo po nadobudnutí právnych účinkov zlúčenia alebo splynutia banky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas.
46. Súd právne uzatvára, že pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý splnenie preukazuje v danom spore žalobca. Jeho zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného Slovenskej sporiteľne, a.s..
47. V súlade s vyššie citovanými ust. § 92 ods. 8,9 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť) ak je splatná (1), a to až po prechádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnená (3) klient je v omeškaní so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
48. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky ( viď. rozsudky Krajského súdu v Prešov sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že iba postúpenie pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.
49. Zákon o bankách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primerane ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku.
50. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra lege a z tohto dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom § 39 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá doposiaľ nebola splatná. Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
51. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky ohľadne ktorej to zákon zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje s plnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli) ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že prvá obligatórna podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritéria je základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu.
52. V danom prípade žalobca v žalobe uvádzal, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 1. a 2. rade postúpenie svojej pohľadávky na žalobcu listom zo dňa 20.11.2009.
53. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať, prípadne od nej odstúpiť.
54. V tejto súvislosti je potrebné poukázať práve na Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, ktoré žalobca priložil k žalobe, v ktorých v Časti B. (Osobitná časť) bod 7.6 je dané oprávnenie banky za stanovenia podmienok vymenovanými pod písmenami a) až q) a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, b) vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, c) započítať pohľadávku z úveru, zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru ( čl. 13 spisu).
55. Žalobca v tomto spore takýto dôkaz nepredložil, a preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal už prvú obligatórnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 zákona o bankách. V spore žalobca totiž nepreukázal, či táto výzva vôbec bola dlžníkovi doručená a ani spôsob a čas jej doručenia. Ak tieto skutočnosti absentujú, ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Je nutné poznamenať, že táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Po splnení tejto podmienky môže banka pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda pohľadávky s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž vyplýva, že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní čo až časťou svojho peňažného záväzku voči banke môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (žalobca nepreukázal, že došlo kvalifikovaným spôsobom výzvou resp. oznámením banky / nie výpisom z účtu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti Slovenskou sporiteľňou, a.s. a ani k odstúpeniu od zmluvy, resp. k vypovedaniu zmluvy) nebola tak oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení je preto neplatným právnym úkonom. Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.
56. Inak povedané banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Podľa zistenia súdu pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Taktiež oznámenie žalobcu (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.8.2014), že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.8.2014 nemá žiadnu právnu relevanciu, skôr vytvára pochybnosť akým spôsobom právny predchodca žalobcu ukončil vzťah vzniknutý titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na takýto právny úkon (vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru) totiž žalobca nemá oprávnenie, nakoľko toto tvorí podmienku postúpenia, teda spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (splatné splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
57. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. V prípade žalobcu ide o spoločnosť, ktorej aktivity nepodliehajú povoleniam Národnej banky Slovenska, preto je na mieste obava o zhoršení zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0333348953 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade uzavretá dňa 31.3.2006, pričom k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu ako postupníka došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009, pričom žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru až oznámením zo dňa 27.8.2014, t.j. po viac ako štyroch rokoch od postúpenia pohľadávky, t.j. možno tak konštatovať aj rozpor s ust. § 3 Občianskeho zákonníka.
58. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v spore rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku pojednávania tvrdí. Súd žalobe vyhovie iba vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v spore. Opak toho tvorí nedostatok aktívnej legitimácie, v takom prípade súd žalobe nevyhovie a žalobu zamietne. V predmetnom spore súd dospel k názoru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné (neboli dodržané zákonné podmienky - predpoklady postúpenia) a práve tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má vecný dopad na stav, že súd žalobe nevyhovel a žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva jednoznačný záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom spore, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov ktorých splatnosť ešte nenastala, nakoľko žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov a na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani uvedené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Okrem toho podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo taktiež nebolo v spore preukázané. Ak tieto skutočnosti absentujú, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Je nutné poznamenať, že táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Ide o tzv. fakticky úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade ak tento fakticky úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon.
59. Podľa ust. § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
61. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
63. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaní v 1. a 2. rade mali plný úspech v spore, avšak nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaným v 1. a 2. rade vznikli nejaké trovy, a preto súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).